T-25/23

62023TJ0025

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 23. októbra 2024 ( *1 )

„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci pozemné značenie – Článok 3 písm. a) a článok 25 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 6/2002 – Jednotnosť dizajnu – Koherentnosť pohľadov“

Vo veci T‑25/23,

Orgatex GmbH & Co. KG , so sídlom v Langenfelde (Nemecko), v zastúpení: G. Jacobs, M. Maybaum a M. Dümenil, advokáti,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudkyne M. Kănčeva (spravodajkyňa) a E. Tichy‑Fisslberger,

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 17. januára 2024,

vyhlásil tento

3

Sporný skorší dizajn je zobrazený na nasledujúcich pohľadoch:

Pohľad 1.1

Pohľad 1.2

Pohľad 1.3

Pohľad 1.4

–

Pohľad 1.4:

4

Tovary, v ktorých má byť napadnutý dizajn zapracovaný, patria do triedy 20.03 Locarnskej dohody z 8. októbra 1968, ktorou sa ustanovuje medzinárodné triedenie priemyselných vzorov, v znení neskorších zmien a doplnení, a zodpovedajú tomuto označeniu: „Pozemné značenie“.

5

Na podporu návrhu na výmaz boli uvedené dôvody, ktoré uvádza článok 25 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva ( Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 13/027, s. 142), v spojení s článkom 3 písm. a) tohto nariadenia, ako aj článok 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v spojení s článkami 4 a 6 toho istého nariadenia.

Napadnutým rozhodnutím odvolací senát vyhovel odvolaniu, zrušil rozhodnutie výmazového oddelenia a sporný dizajn vyhlásil za neplatný. Konkrétne sa domnieval, že predložené pohľady nie sú presvedčivé a predstavujú aspoň dva odlišné dizajny. Na jednej strane sa domnieval, že predpoklad vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého pohľady 1.1 a 1.2 zobrazujú prednú stranu a pohľady 1.3 a 1.4 zadnú stranu, sa zdá byť ako taký logický a v súlade so všeobecnou skúsenosťou. Domnieval sa, že pohľady 1.1 a 1.2 a pohľady 1.3 a 1.4 nemôžu zobrazovať ten istý dizajn. Na druhej strane aj za prijatia predpokladu výmazového oddelenia a žalobkyne, podľa ktorého pohľad 1.1 vyobrazoval prednú stranu a pohľady 1.2, 1.3 a 1.4 zadnú stranu, sa domnieval, že pohľady 1.2, 1.3 a 1.4 nemôžu zobrazovať ten istý dizajn. Konštatoval, že z dvoch skúmaných hypotéz vyplýva, že sporný dizajn bol zapísaný v rozpore s článkom 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002.

9

Odvolací senát sa tiež domnieval, že vzhľadom na to, že sporný dizajn sa mal v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 3 písm. a) tohto nariadenia vymazať, nebolo možné preskúmať, či tomuto dizajnu chýbal tiež osobitý charakter alebo novosť na základe článku 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v spojení s článkami 4 až 6 toho istého nariadenia.

Návrhy účastníkov konania

10

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, ak sa uskutoční pojednávanie.

12

Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

13

Vedľajší účastník konania bez toho, aby formálne vzniesol námietku neprípustnosti podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vo svojom vyjadrení k žalobe namieta neprípustnosť žaloby z dôvodu, že nebola podaná v stanovenej lehote. Konkrétnejšie tvrdí, že podľa samotnej žalobkyne jej bolo napadnuté rozhodnutie zo 17. novembra 2022 doručené 18. novembra 2022. Táto žaloba však bola doručená Všeobecnému súdu až 27. januára 2023, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 61 ods. 5 nariadenia č. 6/2002. Lehota na podanie žaloby teda nebola dodržaná.

14

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 61 ods. 5 nariadenia č. 6/2002 musí byť žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho senátu EUIPO podaná na Všeobecný súd v lehote dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia.

15

Okrem toho z článku 60 rokovacieho poriadku vyplýva, že k procesným lehotám na podanie žaloby na Všeobecný súd sa pripočíta desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť. Podľa judikatúry sa lehota zohľadňujúca vzdialenosť stanovená v tomto článku uplatňuje na podanie žaloby proti rozhodnutiu EUIPO [pozri rozsudok z 1. decembra 2021, Inditex/EUIPO – Ffauf Italia (ZARA), T‑467/20 , neuverejnený, EU:T:2021:842 , bod 32 a citovanú judikatúru].

O prípustnosti dokumentov predložených po prvýkrát v konaní na Všeobecnom súde

19

Vedľajší účastník konania tvrdí, že fotografie originálneho alebo skutočne na trh uvádzaného výrobku, ktoré žalobkyňa predložila „na ilustráciu“ v prílohe A7 k žalobe, sú oneskorené a neprípustné.

20

V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto dokumenty sa nenachádzajú v spise správneho konania pred EUIPO a sú po prvýkrát predložené až Všeobecnému súdu.

21

24

Žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že sa nesprávne domnieval, že sporný dizajn nespĺňa požiadavky článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 z dôvodu, že pohľady ukazujú minimálne dva odlišné dizajny z dôvodu údajných neriešiteľných nezrovnalostí medzi pohľadmi, a teda neexistoval jednotný výrobok v zmysle tohto článku. Podľa nej tieto údajné neriešiteľné nezrovnalosti by bolo možné vyriešiť, ak by uvedené nariadenie nebolo predmetom „právne nesprávneho a k zápisu nepriateľského výkladu“. Tvrdí, že zo všetkých štyroch pohľadov 1.1 až 1.4 bez pochybností vyplýva, že ide o jednotný predmet, ktorý tvorí prvok rámca s vnútornou časťou, z ktorej jedna strana obsahuje obrysové čiary v porovnaní s druhou. Tvrdí teda, že jednotný dizajn možno jasne identifikovať na základe pohľadov na sporný dizajn, ktorý má podobu jediného výrobku v zmysle uvedeného článku.

25

V tejto súvislosti žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že neexistuje žiadna neriešiteľná nesúrodosť z dôvodu odtieňov (účinky tieňa) v pohľadoch 1.2, 1.3 a 1.4. Podľa nej výklad ukazuje, že tieto pohľady reprodukujú rôzne odtiene (účinky tieňa) jedného a toho istého povrchu toho istého výrobku spôsobené odlišnými podmienkami osvetlenia. Takéto rozdiely v osvetlení vyplývajú z uhla a pozície pohľadu. Po prvé žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadna nezrovnalosť z dôvodu pozície pohľadu, keďže pohľad 1.2 ukazuje výrobok proti svetlu a pohľad 1.4 ho ukazuje osvetlený. Identický výrobok je jednoducho zobrazený pri rôznych podmienkach osvetlenia. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadna nezrovnalosť z dôvodu údajnej neexistencie svetelného zdroja. Je bežné, že v zobrazeniach vytvorených počítačom sa používajú odtiene a je to simulované s virtuálnym svetelným zdrojom. Po tretie uvádza, že neexistuje žiadna nezrovnalosť z dôvodu svetelných efektov. V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadna neriešiteľná nesúrodosť z dôvodu obrysových čiar v pohľadoch 1.2 a 1.4. Jediný výrobok je identifikovateľný. V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadna neriešiteľná nesúrodosť, pokiaľ ide o „hĺbku“ obrysových čiar v pohľadoch 1.2 a 1.4. v porovnaní s pohľadom 1.3. Rozdiel sa vysvetľuje jednoducho vyobrazením v perspektíve. Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadna neriešiteľná nesúrodosť, pokiaľ ide o odtiene (účinky tieňa) „okna“ alebo „vnútra“ v pohľadoch 1.2 a 1.4 v porovnaní s pohľadom 1.3. Toto vnútro je oknom v pozemnom značení, ktoré slúži na vloženie rôznych vložiek. Rozdiely vyplývajú aj z rôznych perspektív pohľadu. Pohľady 1.2 a 1.4 ukazujú výrobok zhora, prakticky s pohľadom cez priehľadné okno, v obyčajnej bielej farbe, zatiaľ čo pohľad 1.3 ukazuje výrobok ležiaci na virtuálnom povrchu s odtieňmi. Tieto odtiene vyplývajú z odlišných účinkov svetla a nemajú nijaký vplyv na tvar a konfiguráciu výrobku.

Právny rámec a judikatúra

31

Podľa článku 25 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002 dizajn Spoločenstva sa môže vymazať, ak nezodpovedá definícii podľa článku 3 písm. a) tohto nariadenia, podľa ktorého „dizajn“ znamená „vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“.

32

Z uvedeného vyplýva, že v rámci systému stanoveného nariadením č. 6/2002 predstavuje vonkajšia úprava rozhodujúci prvok dizajnu (rozsudky z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P , EU:C:2017:720 , bod 62 ; z 8. marca 2018, DOCERAM, C‑395/16 , EU:C:2018:172 , bod 25 , a z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20 , EU:C:2021:889 , bod 30 ).

33

Vzhľadom na doslovný, teleologický a systematický výklad článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, vyobrazenie dizajnu, ktorého zápis sa žiada, musí umožniť jasne identifikovať tento dizajn, ktorý je predmetom ochrany uvedenej v tejto prihláške (rozsudok z 5. júla 2018, Mast‑Jägermeister/EUIPO, C‑217/17 P , EU:C:2018:534 , bod 60 ). Účelom požiadavky vyobrazenia je predovšetkým vymedziť samotný dizajn s cieľom určiť presný predmet ochrany priznanej zapísaním dizajnu jeho majiteľovi, vo vzťahu k príslušným orgánom a hospodárskym subjektom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2018, Mast‑Jägermeister/EUIPO, C‑217/17 P , EU:C:2018:534 , body 52 a 53 a citovanú judikatúru; pozri tiež rozsudok z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20 , EU:C:2021:889 , bod 39 a citovanú judikatúru).

37

Na jednej strane musia príslušné orgány jasne a presne poznať povahu prvkov tvoriacich dizajn, aby mohli plniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok, ako aj uverejnenia a vedenia vhodného a presného registra dizajnov. Na druhej strane hospodárske subjekty musia mať možnosť uistiť sa jasne a presne o zápisoch alebo prihláškach ich terajších alebo potenciálnych konkurentov a získať tak príslušné informácie o právach tretích osôb. Cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť právnu istotu tretím osobám (pozri rozsudok z 2. marca 2023, Papierfabriek Doetinchem, C‑684/21 , EU:C:2023:141 , bod 28 a citovanú judikatúru).

38

Keďže vyobrazenie prihlasovaného dizajnu musí umožniť jasne identifikovať tento dizajn, ktorý je predmetom ochrany uvedenej v tejto prihláške (pozri bod 36 vyššie), treba najmä preskúmať, či pohľady, ktoré predstavujú vyobrazenie ako celok, ukazujú vonkajšiu úpravu jediného alebo jednotného výrobku, teda či existuje jednota dizajnu.

42

Preskúmanie dôvodu výmazu uvedeného v článku 25 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002 sa naopak netýka formálnych požiadaviek na vyobrazenie. V tejto súvislosti článok 4 ods. 2 nariadenia č. 2245/2002 najmä stanovuje, že vyobrazenie nesmie obsahovať viac ako sedem pohľadov. Nedostatky týkajúce sa tejto podmienky, ktoré prihlasovateľ neodstráni v stanovenej lehote, majú za následok zamietnutie prihlášky v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. b) a článkom 46 ods. 3 nariadenia č. 6/2002.

43

Článok 4 nariadenia č. 2245/2002 výslovne povoľuje predloženie viacerých pohľadov na ten istý dizajn. Prihlasovateľ si môže slobodne vybrať, aké ilustrácie predloží a či prezentované pohľady sú fotografie skutočného predmetu, technické výkresy alebo vyobrazenia vytvorené počítačom. Predložené pohľady môžu zobrazovať dizajn z rôznych uhlov a perspektív, a to aj v rôznych mierkach. Vzhľadom na požiadavku koherentnosti pohľadov (pozri bod 39 vyššie) má však prihlasovateľ povinnosť zabezpečiť, aby boli pohľady koherentné, to znamená, aby ich bolo možné zosúladiť v zmysle jednotného dizajnu (pozri bod 40 vyššie), a teda umožniť jasnú identifikáciu jedného a toho istého dizajnu.

44

S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmať, či pohľady predložené v prejednávanej veci sú koherentné, a teda umožňujú jasne identifikovať jeden a ten istý dizajn.

47

Je to tak aj v prípade, ak v rámci preskúmania upraveného v článku 47 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 musí prieskumový pracovník už overiť, či dizajn, ktorý je predmetom prihlášky na ochranu, zodpovedá definícii uvedenej v článku 3 písm. a) toho istého nariadenia, a teda je jednotný, čo vyplýva z koherentnosti pohľadov naň, na rozdiel od podmienok ochrany, akými sú novosť alebo osobitý charakter podľa článkov 4 až 6 uvedeného nariadenia, ktoré nie sú v tomto rámci preskúmané.

48

Treba tiež zdôrazniť, že nič v nariadení č. 6/2002 nestanovuje zásadu výkladu v prospech prihlasovateľa prihlášky zapísaného dizajnu Spoločenstva v rámci preskúmavacieho konania, ani majiteľa takéhoto dizajnu v rámci konania o výmaze, ako je to v prejednávanej veci.

49

Odôvodnenie

24 nariadenia č. 6/2002, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, uvádza len to, že jedným z podstatných cieľov tohto nariadenia je, aby postup na získanie zapísaného dizajnu Spoločenstva predstavoval minimálne náklady a ťažkosti pre prihlasovateľov tak, aby bol ľahko prístupný pre malé a stredne veľké podniky rovnako ako pre individuálnych pôvodcov. Treba konštatovať, že lacný a užívateľsky ústretový („user‑friendly“) charakter konania o zápise nijako neprejudikuje zásadu výkladu v prospech prihlasovateľa prihlášky zapísaného dizajnu Spoločenstva v rámci preskúmavacieho konania, ani pre majiteľa takéhoto dizajnu v rámci konania o výmaze.

53

V dôsledku toho v prejednávanej veci odvolací senát nemal, a dokonca ani nemohol zohľadniť takúto zásadu výkladu v prospech žalobkyne ako majiteľky sporného dizajnu.

54

Výhrada žalobkyne založená v podstate na nesprávnom právnom posúdení v tejto súvislosti sa teda musí zamietnuť.

55

V prejednávanej veci žalobkyňa v podstate tvrdí, že je jasne možné identifikovať jednotný dizajn v pohľadoch na sporný dizajn, ktoré sú koherentné. Nasledujúce výhrady sú teda založené na nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa mal dopustiť odvolací senát.

Je pravda, že odlišné zobrazenie tieňovania sa dalo vysvetliť rozdielom uhlov. Nebolo však možné vysvetliť skutočnosť, že v pohľade 1.1 neexistovali obrysové čiary, hoci tieto čiary boli dobre viditeľné v pohľade 1.2.

Detailný pohľad na horný pravý roh – Pohľad 1.1

Detailný pohľad na horný pravý roh – Pohľad 1.2

59

To isté platilo pri pohľadoch 1.3 a 1.4. Zatiaľ čo z pohľadu 1.3 boli čiary slabo viditeľné, tieto boli jasne viditeľné v pohľade 1.4. Boli dokonca také jasné, že mali „prerušovaný“ vzhľad.

Detailný pohľad na horný pravý roh – Pohľad 1.3

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že pohľady 1.1 a 1.2 zobrazujú prednú stranu a pohľady 1.3 a 1.4 zadnú stranu. Podľa nej uvedený senát vykladá pohľady spôsobom, ktorý „má nevyhnutne za dôsledok neplatnosť“.

63

Na úvod treba konštatovať, podobne ako to urobil odvolací senát, že skutočnosť, že pohľady 1.1 a 1.2 zobrazujú prednú stranu a pohľady 1.3 a 1.4 zadnú stranu, pričom každý z nich s pohľadom zhora a pohľadom v perspektíve, sa vzhľadom na všeobecnú skúsenosť zdá byť logická a prijateľná (pozri bod 40 vyššie).

64

Treba ďalej uviesť, že na pohľadoch 1.1 a 1.2 majú prvky rámu pozemného značenia podobné tmavé farby, zatiaľ čo na pohľadoch 1.3 a 1.4 majú prvky rámu naopak jasnejšie farby. Výber perspektívy tiež vedie k hypotéze, že pohľady 1.1 a 1.2 majú ukazovať prednú stranu z dvoch rôznych uhlov na jednej strane a pohľady 1.3 a 1.4 zadnú stranu z týchto dvoch uhlov na druhej strane. Hypotéza žalobkyne, podľa ktorej obidva pohľady 1.2 a 1.4 ukazujú zadnú stranu s rovnakou perspektívou, je sotva logická a nie je ani prijateľná, pretože žalobkyňa nedokáže vysvetliť, prečo by jedna strana bola zobrazená dvakrát s rovnakou perspektívou a prečo sú pohľady 1.2 a 1.4 napriek tomu odlišné.

65

Pohľad 1.4

67

Navyše je potrebné konštatovať, podobne ako to urobil odvolací senát v bode 37 napadnutého rozhodnutia, že v prípade neexistencie svetelného zdroja nemožno rozdiel v tieňovaní medzi pohľadmi 1.3 a 1.4 vysvetliť len rozdielom v perspektíve medzi šikmým pohľadom zboku v pohľade 1.3 a pohľadom zhora v pohľade 1.4. Aj za predpokladu, že by osvetlenie bolo odlišné, nie je možné vysvetliť odlišnú zmenu farby v pohľade 1.3, ktorá prechádza zo svetlosivej dole vľavo do tmavšej sivej hore vpravo, a v pohľade 1.4, ktorá prechádza zo svetlej sivej v celej hornej časti do tmavšej sivej v dolnej časti. Žalobkyňa nevysvetlila, aká je poloha údajného virtuálneho svetelného zdroja. Pohľady 1.3 a 1.4 preto vykazujú neriešiteľnú nesúrodosť.

68

Napokon tvrdenie žalobkyne v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní, podľa ktorého majú pohľady 1.2, 1.3 a 1.4 spoločné odnímateľné listy pre samolepiacu nálepku na zadnej strane pozemného označenia, ktoré nie sú viditeľné na pohľade 1.1, jasne nevyplýva z pohľadov predložených pri podaní prihlášky, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bode 34 vyššie, a preto nemôže uspieť.

69

72

V bodoch 39 až 44 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že výmazové oddelenie a žalobkyňa vychádzali zo zásady, že pohľad 1.1 ukazuje prednú stranu a pohľady 1.2, 1.3 a 1.4 zadnú stranu. Rozhodol sa teda preskúmať aj odvolanie na základe tohto predpokladu, hoci nič neumožňuje kategoricky dospieť k záveru, že tento výklad sporného dizajnu bol jediný správny.

73

V prvom rade odvolací senát konštatoval, že pohľady 1.2 a 1.4 boli pohľady zhora (horné pohľady), a poznamenal, že nie je relevantné, či ide o prednú alebo zadnú časť pozemného značenia. Na rozdiel od hypotézy výmazového oddelenia a žalobkyne sa odvolací senát domnieval, že rôzne odtiene nemožno pripísať odlišným podmienkam osvetlenia vyplývajúcim z uhla pohľadu, keďže obe fotografie boli vyhotovené zhora. Podľa jeho názoru pohľad 1.3 reprodukoval dizajn v dodatočnom odtieni, ktorý nebol nevyhnutne spôsobený uhlom.

Detailný pohľad na horný pravý roh Pohľad 1.2

Detailný pohľad na horný pravý roh Pohľad 1.3

Detailný pohľad na horný pravý roh – Pohľad 1.4

76

Okrem toho odvolací senát uviedol, že na pohľadoch 1.2 a 1.4 mali všetky čiary rovnakú hĺbku. O takýto prípad však nešlo pri pohľade 1.3, kde boli čiary v ľavých rohoch viditeľnejšie ako čiary v pravých rohoch.

Pohľad 1.3

77

Podľa odvolacieho senátu, ak by čiary alebo obrysy boli zobrazené v pohľade z perspektívy, vzdialenejšie čiary alebo obrysy by mohli byť za určitých okolností menej viditeľné. Aj tu teda podľa neho existovala neriešiteľná nesúrodosť.

81

V rozsahu, v akom žalobkyňa v podstate tvrdí, že zásada výkladu v prospech prihlasovateľa pri zápise dizajnu vyžaduje, aby inštancie EUIPO pri skúmaní možných kombinácií pohľadov vychádzali z predpokladu, že tento prihlasovateľ chcel podať platnú prihlášku, a nie prihlášku, ktorá nemá zmysel (pozri bod 25 vyššie), treba najprv pripomenúť, že v rámci konania o výmaze zapísaného dizajnu Spoločenstva neexistuje zásada výkladu v prospech majiteľa tohto dizajnu (pozri bod 52 vyššie), a okrem toho, že tieto inštancie nie sú povinné skúmať všetky možné kombinácie pohľadov, ktoré poskytol prihlasovateľ pri podaní prihlášky, ale len kombinácie, ktoré sa vzhľadom na všeobecnú skúsenosť zdajú byť logické a prijateľné (pozri bod 40 vyššie).

82

V prejednávanej veci teda inštancie EUIPO neboli povinné skúmať túto druhú hypotézu kombinácie pohľadov.

83

V každom prípade treba zdôrazniť, že aj táto druhá hypotéza vedie k neriešiteľným nesúrodostiam medzi pohľadmi a že tvrdenia žalobkyne musia byť tiež zamietnuté z nasledujúcich dôvodov.

Pohľad 1.3

Pohľad 1.2

Pohľad 1.4

87

Okrem toho treba poznamenať, že zatiaľ čo na pohľadoch 1.2, 1.3 a 1.4 majú prvky rámu rôzne odtiene (účinky tieňa) alebo rôzne farby, na pohľadoch 1.2 a 1.4 je napriek tomu vnútorné okno priehľadné a znázornené rovnakým spôsobom, teda v bielom. Žalobkyni sa nepodarilo vysvetliť túto nesúrodosť. Podľa jej vysvetlení rôzne odtiene (účinky tieňa) prvkov rámu vyplývajú z odlišného postavenia údajného svetelného zdroja. To by však malo za následok, že priesvitné vnútorné okno by tiež malo mať rôzne odtiene (účinky tieňa). Pokiaľ ide konkrétne o pohľad 1.4, osvetlenie zhora by malo viesť k odrazu na priehľadnom vnútornom štvorci, ktorý by sa vzhľadom na zvolenú formu zobrazenia vykonanú pomocou počítačového obrázku, mal prejaviť tmavším odtieňom uvedeného štvorca.

88

Takéto konštatovanie nemožno vyvrátiť ďalšími tvrdeniami žalobkyne.

92

Treba teda uviesť, že výtlačky uvedené v žalobe nie sú porovnateľné s plochými pozemnými značeniami vyobrazenými v spornom dizajne. Uvedené výtlačky zobrazujú veľmi štruktúrovaný povrch, zatiaľ čo pozemné značenia majú len malú výšku, a tak variácia osvetľovacieho uhla nemôže vytvoriť účinok zobrazený na pohľadoch 1.2, 1.3 a 1.4.

93

Porovnanie sporného dizajnu s fotografickými zábermi obrazovky, ktoré uvádza žalobkyňa, je tiež irelevantné. V prípade fotografie totiž špecializované kruhy vedia, že rozdiely, ako je odraz použitého svetelného zdroja, vyplývajú priamo z voľby tohto spôsobu zobrazenia. Naproti tomu, pokiaľ ide o syntetický obrázok, tie isté kruhy vedia, že na jeho vytvorenie nie je potrebný nijaký svetelný zdroj a že na rozdiel od fotografie si takýto syntetický obraz nevyžaduje expozíciu. V tomto rozsahu je tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa rozdiely v odtieňoch medzi pohľadmi 1.2, 1.3 a 1.4 v podstate pripisujú rozdielnym svetelným zdrojom, nedôvodné.

94

Pohľad 1.4

97

Treba tiež konštatovať, podobne ako to urobil odvolací senát, že na pohľadoch 1.2 a 1.4 sú obrysové čiary viditeľné s rovnakou intenzitou. Naopak, nie je to tak v prípade pohľadu 1.3, kde sú obrysové čiary ľavých rohov viditeľnejšie ako obrysové čiary pravých rohov.

Pohľad 1.3

98

Aj keď sa zohľadní, že vzdialenejšie obrysové čiary môžu byť menej viditeľné z dôvodu vzdialenosti, nie je to v súlade s obrysovými čiarami zobrazenými na pohľade 1.3. V skutočnosti je obrysová čiara vpravo dole, ktorá je najbližšie k bodu pohľadu pozorovateľa, menej výrazná ako obrysová čiara vľavo hore, ktorá je od pozorovateľa najvzdialenejšia.

102

V prejednávanej veci preto nemožno zohľadniť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sporný dizajn má priehľadné lepiace pásky na prvkoch zadného rámu pozemného značenia a rozdiel v intenzite obrysových čiar je spôsobený týmito priehľadnými lepiacimi páskami, pretože takáto okolnosť nevyplýva z vyobrazenia sporného dizajnu. Údajné lepiace pásky sa totiž neobjavujú na žiadnom zo štyroch pohľadov na tento dizajn. Neexistuje ani opis, ktorý by mohol podporiť takúto hypotézu. Skutočnosť, že obrysové čiary sú spôsobené lepiacimi páskami na prvkoch rámu uvedeného dizajnu, nie je teda vôbec zjavná a uvedené tvrdenie nemôže uspieť.

103

Okrem toho, hoci je pravda, že výrobky skutočne uvádzané na trh, ktoré zodpovedajú dizajnu, môžu byť zohľadnené pri posúdení celkového dojmu, nemôže to slúžiť ako základ pre posúdenie celkového dojmu, ale len na potvrdenie posúdenia založeného na vyobrazeniach zapísaných do registra. Porovnanie s výrobkami skutočne uvádzanými na trh totiž môže byť použité iba ilustratívne na potvrdenie už vyvodených záverov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P , EU:C:2011:679 , bod 74 ).

104

V prejednávanej veci napokon nejde o posúdenie toho, či dva kolidujúce dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem vzhľadom na výrobky skutočne uvádzané na trh, ale o určenie, či má dizajn jednotnosť alebo jednotnú povahu na základe vyobrazenia zapísaného do registra. V dôsledku toho neriešiteľné nesúrodosti medzi predloženými pohľadmi nemožno prekonať porovnaním s výrobkami, ktoré sa údajne uvádzajú na trh.

108

Pokiaľ ide prinajmenšom o pohľad 1.4, treba poznamenať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, z pohľadu a uhla osvetlenia nie je možné pozorovať odlišnú hĺbku obrysových čiar. Na tomto pohľade sú všetky obrysové čiary rovnaké, čo by nemal byť prípad osvetlenia zhora. Žalobkyni sa nepodarilo vysvetliť túto nesúrodosť.

109

Z uvedeného vyplýva, že v pohľadoch 1.2 a 1.4 na jednej strane a v pohľade 1.3 na strane druhej existuje neriešiteľná nesúrodosť, pokiaľ ide o „hĺbku“ obrysových čiar.

110

Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadna neriešiteľná nesúrodosť z dôvodu odtieňov (účinky tieňa) vnútorného „okna“ v pohľadoch 1.2 a 1.4 v porovnaní s pohľadom 1.3. Tieto odlišnosti vyplývajú z odlišných účinkov svetla a nemajú nijaký vplyv na tvar a konfiguráciu výrobku.

114

Z uvedeného vyplýva, že medzi pohľadmi 1.2 a 1.4. existuje neriešiteľná nesúrodosť z dôvodu odtieňov.

115

Odvolací senát sa teda v bodoch 39 až 44 napadnutého rozhodnutia správne domnieval, že aj za predpokladu, že by sa pripustila hypotéza žalobkyne, podľa ktorej pohľad 1.1 ukazoval prednú stranu a pohľady 1.2, 1.3 a 1.4 zadnú stranu sporného dizajnu, existovali neprekonateľné nezrovnalosti alebo neriešiteľné nesúrodosti medzi pohľadmi, a preto tieto pohľady nepredstavovali jednotný dizajn.

116

Dokonca aj za druhej hypotézy, ktorej sa žalobkyňa dovoláva ako hypotézy, ktorá je pre ňu priaznivejšia, treba konštatovať, že neexistuje koherentnosť pohľadov ani jednotnosť sporného dizajnu.

V bodoch 47 a 48 napadnutého rozhodnutia sa odvolací senát domnieval, že vzhľadom na to, že sporný dizajn sa mal v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 3 písm. a) tohto nariadenia vymazať, nebolo možné preskúmať, či spornému dizajnu chýbal tiež osobitý charakter alebo novosť na základe článku 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v spojení s článkami 4 až 6 toho istého nariadenia. Dospel k záveru, že sporný dizajn sa má vymazať.

120

Vzhľadom na posúdenia vykonané v bodoch 45 až 117 vyššie treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä záverov odvolacieho senátu.

121

Jediný žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť ako nedôvodný.

122

125

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech a uskutočnilo sa pojednávanie, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili EUIPO a vedľajší účastník konania v súlade s ich návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto:

1.

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. októbra 2024.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

– O hypotéze, podľa ktorej pohľady 1.1 a 1.2 zobrazujú prednú stranu a pohľady 1.3 a 1.4 zadnú stranu sporného dizajnu

– O hypotéze, podľa ktorej pohľad 1.1 zobrazuje prednú stranu a pohľady 1.2, 1.3 a 1.4 zadnú stranu sporného dizajnu

Rozhodnutie o odvolaní

O trovách

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.