T-70/23

62023TJ0070_EXT

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

z 29. januára 2025 ( *1 )

„Ochrana osobných údajov – Článok 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 – Záväzné rozhodnutie, ktorým sa vedúcemu dozornému orgánu udeľuje pokyn rozšíriť rozsah vyšetrovania a vypracovať doplňujúci návrh rozhodnutia – Právomoc Európskeho výboru pre ochranu údajov“

V spojených veciach T‑70/23, T‑84/23 a T‑111/23,

Data Protection Commission , so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: D. Young, A. Bateman, R. Minch, M. Delargy, K. Donnelly, solicitors, B. Kennelly, SC, D. Fennelly, E. Synnott a R. Costello, barristers,

tajomník: M. Zwozdziak-Carbonne, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 16. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

1

Po preskúmaní troch spisov EDPB prijal 5. decembra 2022 na základe článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 záväzné rozhodnutia 3/2022, 4/2022 a 5/2022. V týchto troch záväzných rozhodnutiach EDPB najprv konštatoval, že väčšina námietok vznesených voči návrhom rozhodnutia žalobkyne je relevantná a odôvodnená v zmysle článku 4 bodu 24 nariadenia 2016/679 a že môže zaujať stanovisko k predneseným otázkam. EDPB v tejto súvislosti z vecného hľadiska schválil niekoľko z týchto námietok, ktoré považoval za relevantné a odôvodnené.

[ omissis ]

Návrhy účastníkov konania

15

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

vo všetkých troch veciach uložil EDPB povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila.

16

EDPB vo všetkých troch veciach navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

[ omissis ]

O jedinom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci EDPB na prijatie napadnutých predpisov

[ omissis ]

29

Po tomto spresnení je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie treba v zásade zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Mensing, C‑264/17 , EU:C:2018:968 , bod 24 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci niektoré tvrdenia žalobkyne vychádzajú tiež z úvah alebo zásad prijatých nad rámec samotného nariadenia 2016/679. Všeobecný súd teda bude rozhodovať o rozsahu právomoci EDPB podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 tak, že v prípade potreby preskúma najprv tvrdenia žalobkyne uvedené v rámci doslovnej, kontextuálnej, teleologickej a historickej analýzy tohto nariadenia, a následne tvrdenia založené na podmienkach priznania právomoci orgánu Únie, na charakteristikách súdnej kontroly vykonávanej na vnútroštátnej úrovni a na nezávislosti dozorných orgánov zodpovedných za ochranu osobných údajov.

O tvrdeniach týkajúcich sa rozsahu právomoci EDPB podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 uvádzaných v rámci doslovnej, kontextuálnej, teleologickej a historickej analýzy uvedeného nariadenia

Článok 4 bod 24 nariadenia 2016/679 definuje relevantnú a odôvodnenú námietku takto:

„‚Relevantná a odôvodnená námietka‘ je námietka voči návrhu rozhodnutia, či došlo k porušeniu tohto nariadenia, alebo či je plánované opatrenie vo vzťahu k prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v súlade s týmto nariadením, ktor[á] musí jasne preukázať závažnosť rizík, ktoré predstavuje návrh rozhodnutia, pokiaľ ide o základné práva a slobody dotknutých osôb a prípadne voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie.“

33

Článok 65 ods. 6 nariadenia 2016/679 najmä stanovuje:

„Vedúci dozorný orgán alebo prípadne dozorný orgán, ktorému sa podala sťažnosť, prijme svoje konečné rozhodnutie na základe rozhodnutia uvedeného v odseku 1 tohto článku bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca po tom, ako [EDPB] oznámil svoje rozhodnutie. … Konečné rozhodnutie dotknutých dozorných orgánov sa prijme za podmienok stanovených v článku 60 ods. 7, 8 a 9. Konečné rozhodnutie odkazuje na rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku a uvedie sa v ňom, že rozhodnutie uvedené v uvedenom odseku sa uverejní na webovom sídle [EDPB] v súlade s odsekom 5 tohto článku. Ku konečnému rozhodnutiu sa pripojí rozhodnutie uvedené v odseku 1 tohto článku.“

34

Tento výklad je však reštriktívny vzhľadom na znenie ustanovení citovaných v bodoch 31 až 33 vyššie. Treba totiž pripomenúť, že článok 4 bod 24 nariadenia 2016/679 zahŕňa pod pojem „relevantná a odôvodnená námietka“„námietku voči návrhu rozhodnutia, či došlo k porušeniu tohto nariadenia…, ktorá musí jasne preukázať závažnosť rizík, ktoré predstavuje návrh rozhodnutia, pokiaľ ide o základné práva a slobody dotknutých osôb“. Keďže článok 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 stanovuje, že záväzné rozhodnutie prijaté v tejto súvislosti „sa týka všetkých záležitostí, ktoré sú predmetom relevantnej a odôvodnenej námietky“, nič nezakazuje, aby sa takáto námietka týkala neexistencie alebo nedostatočnosti analýzy niektorého aspektu veci v tomto návrhu rozhodnutia vedúceho dozorného orgánu, čo bráni zistiť, či v tomto ohľade došlo alebo nedošlo k porušeniu uvedeného nariadenia. Výraz „námietka voči návrhu rozhodnutia“ sa na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, neobmedzuje na námietky proti úvahám nachádzajúcim sa v návrhu rozhodnutia. Keďže záväzné rozhodnutie EDPB sa musí týkať všetkých záležitostí, ktoré sú predmetom relevantných a odôvodnených námietok, tak nič nebráni tomu, aby v prípade, že EDPB vyhovie relevantnej a odôvodnenej námietke týkajúcej sa neexistencie alebo nedostatočnosti takejto analýzy, toto rozhodnutie obsahovalo príkaz, aby vedúci dozorný orgán napravil túto nedostatočnú analýzu, a ak sa to zdá byť nevyhnutné vzhľadom na spis, ktorý má EDPB k dispozícii, aby na tento účel prehĺbil alebo rozšíril doteraz vykonané vyšetrovanie. Ak sa totiž zdá, že spis nepostačuje na úplné vykonanie požadovanej analýzy, musí to viesť k tomu, že EDPB bude môcť uložiť vedúcemu dozornému orgánu povinnosť doplniť vyšetrovanie.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, doslovnú analýzu troch ustanovení citovaných v bodoch 31 až 33, ktorá bola vykonaná v bodoch 35 a 36 vyššie, nemožno vyvrátiť znením odôvodnení 126 a 136 nariadenia 2016/679. V prvom z týchto odôvodnení totiž normotvorca tým, že uviedol, že „na rozhodnutí by sa mali spoločne dohodnúť vedúci dozorný orgán a dotknuté dozorné orgány“, nijako nevylučuje z posúdenia inými dotknutými dozornými orgánmi než vedúcim dozorným orgánom otázku rozsahu analýzy, ktorú musí takéto rozhodnutie v konkrétnom prípade pokrývať, pretože „rozhodnutie“ sa prejavuje nielen posúdeniami, ktoré sú v ňom uvedené, ale aj rozsahom aspektov, ktoré pokrýva. Ak teda neexistuje konsenzus v tejto otázke medzi dotknutými dozornými orgánmi a EDPB o nej rozhoduje, znenie tohto odôvodnenia nevylučuje možnosť, aby EDPB prikázal rozšíriť analýzu a v prípade potreby aj vyšetrovanie. Odôvodnenie 136 nariadenia 2016/679 takisto uvádza, že EDPB „na tieto účely by mal… vydať právne záväzné rozhodnutia v jasne vymedzených prípadoch, keď medzi dozornými orgánmi dôjde k rozporu o tom, a to najmä v rámci mechanizmu spolupráce medzi vedúcim dozorným orgánom a dotknutými dozornými orgánmi vo veci samej, najmä či došlo k porušeniu tohto nariadenia“. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, rozsah vyšetrovania nie je procesným aspektom, ale hmotnoprávnym aspektom veci, pretože určuje rozsah toho, čo treba preskúmať na účely posúdenia, či predmetné spracúvanie alebo spracúvania údajov sú v súlade s nariadením 2016/679.

39

[ omissis ]

43

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, postup spolupráce medzi dotknutými dozornými orgánmi v danom prípade opísaný v článku 60 nariadenia 2016/679, ktorý môže zahŕňať spustenie kontrolného mechanizmu konzistentnosti zabezpečovaného zo strany EDPB, ktorý je stanovený v odseku 4, nie je „jednosmerným“ postupom, v rámci ktorého by jednotlivé štádia po sebe vždy nastupovali v poradí ustanovení, ktoré ich stanovujú, bez možnosti návratu do predchádzajúceho štádia alebo možnosti dočasného zotrvania v rovnakom štádiu. Napríklad na základe situácie stanovenej v odseku 5, na ktorú poukázala žalobkyňa, v ktorej vedúci dozorný orgán zamýšľal riadiť sa sám námietkami ostatných dotknutých dozorných orgánov vznesenými voči jeho návrhu rozhodnutia predloženému podľa odseku 3 a v ktorej predložil týmto orgánom revidovaný návrh rozhodnutia, sa postup môže vyvíjať viacerými spôsobmi. Ak tieto orgány nevznesú námietky proti revidovanému návrhu, konečné rozhodnutie alebo rozhodnutia sa potom priamo prijmú v súlade s odsekmi 6 až 9. V opačnom prípade, t. j. v prípade námietok voči revidovanému návrhu, ak vedúci dozorný orgán prijme všetky tieto námietky alebo ich časť, štádium uvedené v odseku 5 sa obnoví a vedúci dozorný orgán musí predložiť nový revidovaný návrh, v ktorom zohľadní námietky, ktoré prijal. Ak vedúci dozorný orgán neprijme všetky námietky proti revidovanému návrhu alebo ich časť, v súlade s odsekom 4 musí spustiť mechanizmus konzistentnosti tým, že postúpi vec na EDPB na základe najvypracovanejšieho revidovaného návrhu rozhodnutia.

Rovnako v prípade zásahu EDPB na základe odseku 4 tohto článku a prijatia záväzného rozhodnutia prichádza do úvahy viacero situácií. Ak sa návrh rozhodnutia vedúceho dozorného orgánu dostatočne zaoberal všetkými relevantnými aspektami prípadu, vedúci dozorný orgán alebo prípadne dozorný orgán, ktorému bola podaná námietka, môžu podľa odsekov 6 až 9 tohto článku prijať konečné rozhodnutie alebo rozhodnutia, ktorými sa prípad ukončí, pričom zohľadnia najmä záväzné rozhodnutie EDPB. Ak sa naproti tomu v záväznom rozhodnutí EDPB v nadväznosti na námietky podané v tomto zmysle konštatuje, že návrh rozhodnutia vedúceho dozorného orgánu nerieši alebo nerieši dostatočne všetky relevantné aspekty prípadu a že je prípadne potrebné opätovné začatie vyšetrovania, môže vedúci dozorný orgán alebo dozorný orgán, ktorému bola podaná námietka, prijať čiastočné konečné rozhodnutie alebo rozhodnutia podľa vyššie uvedených ustanovení, avšak vedúci dozorný orgán musí súčasne po prípadnom opätovnom vyšetrovaní doplniť svoju analýzu s cieľom predložiť v súlade s odsekom 3 tohto článku doplňujúci návrh rozhodnutia ostatným dotknutým dozorným orgánom.

46

V rámci kontextuálneho výkladu žalobkyňa uvádza druhé tvrdenie, podľa ktorého s ohľadom na odôvodnenie 141 nariadenia 2016/679 článok 57 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia, ktorý uvádza, že dozorný orgán vybavuje sťažnosti a preskúmava v potrebnom rozsahu podstatu sťažnosti, potvrdzuje, že rozsah vyšetrovania, ktoré sa má vykonať v nadväznosti na sťažnosť, podlieha posúdeniu vnútroštátnymi dozornými orgánmi s jedinou výhradou, a to s výhradou vnútroštátneho súdneho preskúmania.

Článok 57 nariadenia 2016/679, ktorý sa týka všetkých úloh dozorných orgánov, totiž vo svojom odseku 1 písm. a) stanovuje ako prvú úlohu monitorovanie uplatňovania uvedeného nariadenia a kontrolu jeho dodržiavania. V rozpore s tým, čo v podstate uviedla žalobkyňa na pojednávaní, analýza podmienok, za ktorých sa osobné údaje spracúvajú, a súladu spracovania údajov s týmto nariadením, sa nemôže obmedziť na to, čo uvádza sťažovateľ v sťažnosti.

50

51

Tvrdenia žalobkyne uvedené v rámci kontextuálneho výkladu teda nemôžu podporiť jej stanovisko k nedostatku právomoci EDPB na prijatie napadnutých ustanovení.

52

Naopak, všeobecný kontext povinnosti spolupráce medzi dotknutými dozornými orgánmi, ktorých sa daný prípad týka, zakotvený v nariadení 2016/679, potvrdzuje právomoc EDPB v tejto súvislosti. Článok 60 ods. 1 uvedeného nariadenia totiž okrem iného stanovuje, že „vedúci dozorný orgán spolupracuje s inými dotknutými dozornými orgánmi v súlade s týmto článkom a s cieľom dosiahnuť konsenzus“. Článok 60 ods. 3 toho istého nariadenia spresňuje, že „vedúci dozorný orgán bezodkladne oznámi relevantné informácie týkajúce sa veci iným dotknutým dozorným orgánom“ a že im „bezodkladne predloží… návrh rozhodnutia, aby sa k nemu vyjadrili a aby sa náležite zohľadnili ich stanoviská“.

53

Z toho vyplýva, že spolupráca medzi dotknutými dozornými orgánmi sa vzťahuje najmä na analýzu prípadu ako celku a na vypracovanie rozhodnutia a že vedúci dozorný orgán sa musí v tomto smere snažiť získať súhlas ostatných dotknutých dozorných orgánov. Vyššie uvedené ustanovenia nijako neumožňujú vylúčiť z tejto povinnosti spolupráce otázku rozsahu analýzy, ktorá sa má vykonať, ani prípadnú otázku rozsahu predbežného vyšetrovania, ktoré sa má vykonať. V rozsudku z 15. júna 2021, Facebook Ireland a i. ( C‑645/19 , EU:C:2021:483 , body 63 a 64 ), Súdny dvor pripomenul nevyhnutnosť dialógu a lojálnej a účinnej spolupráce medzi dozornými orgánmi dotknutými v danej veci.

Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k zámerom normotvorcu, však stačí konštatovať, že jednotné kontaktné miesto zodpovedá cieľu zjednodušenia procesnej povahy, ktorý nemôže mať prednosť pred základným cieľom nariadenia 2016/679, ktorým je zabezpečiť dodržiavanie základného práva fyzických osôb na ochranu ich osobných údajov. Odôvodnenie 1 uvedeného nariadenia v tejto súvislosti pripomína, že článok 8 ods. 1 Charty základných práv a článok 16 ods. 1 ZFEÚ stanovujú, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. Rozšírenie vyšetrovania, o ktoré nevyhnutne požiadala aspoň polovica dozorných orgánov v rámci EDPB, nesmeruje – na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa – k sťaženiu úlohy sťažovateľa alebo prevádzkovateľa, ktorého sa sťažnosť týka, ale predstavuje opatrenie na ochranu ich práv. Navyše vyšetrovanie a analýza vedúceho dozorného orgánu, pokrývajúce od začiatku všetky aspekty potrebné na vypracovanie úplného konečného rozhodnutia týkajúceho sa predmetného prípadu, umožňujú vyhnúť sa nedostatkom uvádzaným žalobkyňou.

57

Tvrdenie žalobkyne, že opätovné začatie vyšetrovania odďaľuje konečné rozhodnutie o aspektoch, ktoré už boli analyzované a vyriešené, treba tiež zamietnuť.

58

Ako to v prejednávanej veci urobila žalobkyňa, v takejto situácii musí príslušný orgán naopak prijať konečné rozhodnutie o hmotnoprávnych aspektoch analyzovaných a vyriešených po záväznom rozhodnutí EDPB v lehote stanovenej v článku 65 ods. 6 nariadenia 2016/679. To mu nebráni v tom, aby vykonal dodatočné vyšetrovanie a analyzoval aspekty prípadu, ktoré ešte neboli preskúmané.

62

Je pravda, že ak by EDPB nemohol vyriešiť problém súvisiaci s rozsahom analýzy vykonanej vedúcim dozorným orgánom, vnútroštátny súd by v tomto prípade mohol zasiahnuť. Nariadenie 2016/679 však stanovuje, že otázky vznesené v rámci relevantnej a odôvodnenej námietky dotknutého dozorného orgánu v zmysle článku 4 bodu 24 uvedeného nariadenia sa riešia v rámci mechanizmov spolupráce a prípadne konzistentnosti medzi dozornými orgánmi. Ako však bolo analyzované vyššie, problém týkajúci sa rozsahu analýzy a prípadne rozsahu vyšetrovania vedeného vedúcim dozorným orgánom môže vyvolať relevantnú a odôvodnenú námietku vo vyššie uvedenom zmysle. V dôsledku toho možnosť obrátiť sa na vnútroštátny súd s problémom takejto povahy, ktorá navyše nie je nutne bezproblémová pre sťažovateľa s bydliskom v inom štáte, než je štát vedúceho dozorného orgánu, nemôže znamenať, že pretrvávajúce nezhody medzi dotknutými dozornými orgánmi o otázkach, ktoré boli predmetom relevantných a odôvodnených námietok, sa nemôžu vyriešiť v rámci EDPB.

63

Z bodov 55 až 62 vyššie vyplýva, že preskúmanie cieľov nariadenia 2016/679 potvrdzuje aj doslovnú analýzu vykonanú vyššie.

[ omissis ]

O tvrdeniach založených na podmienkach priznania právomoci orgánu Únie, na vlastnostiach súdnej kontroly vykonávanej na vnútroštátnej úrovni a na nezávislosti dozorných orgánov zodpovedných za ochranu osobných údajov

68

Je teda potrebné najprv overiť, či výklad prijatý vyššie v tomto rozsudku umožňuje usúdiť, že výkon právomoci EDPB, keď ukladá vedúcemu dozornému orgánu povinnosť rozšíriť jeho analýzu a prípadne jeho i vyšetrovanie, „je ohraničený rôznymi kritériami a podmienkami, ktoré vymedzujú rozsah [jeho] pôsobnosti“, ako konštatoval Súdny dvor v súvislosti s právomocou ESMA, ktorá bola spochybnená vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada ( C‑270/12 , EU:C:2014:18 ).

69

V tejto súvislosti, ako vyplýva z článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 v spojení s článkom 4 bodom 24 uvedeného nariadenia, túto právomoc uložiť vedúcemu dozornému orgánu povinnosť rozšíriť jeho analýzu a prípadne jeho vyšetrovanie možno vykonať až po tom, čo dotknutý dozorný orgán vzniesol relevantnú a odôvodnenú námietku voči návrhu rozhodnutia vedúceho dozorného orgánu, v dotknutom prípade v súvislosti s neexistenciou analýzy aspektu otázky, „či došlo alebo nedošlo k porušeniu… nariadenia [2016/679] alebo či je plánované opatrenie vo vzťahu k prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v súlade s [týmto] nariadením“, ktorá „musí jasne preukázať závažnosť rizík, ktoré predstavuje návrh rozhodnutia, pokiaľ ide o základné práva a slobody dotknutých osôb a prípadne voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie“.

70

72

Pokiaľ ide o otázku, či je predmetná právomoc „výslovne“ stanovená normotvorcom, treba zdôrazniť, že príslovka „výslovne“, ako aj príslovky „zrejme“ a „jasne“, ktoré sú synonymá a odkazujú na prídavné meno „výslovný“, „zrejmý“ a „jasný“, znamenajú, že niet pochybností o rozsahu toho, čo bolo vyjadrené. Z vyššie uvedeného doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu pritom vyplýva, že nemožno pochybovať o tom, že EDPB má spornú právomoc, a teda o tom, že túto právomoc výslovne stanovil normotvorca. Možno poznamenať, že v rozsudku z 15. júla 2021, FBF ( C‑911/19 , EU:C:2021:599 ), týkajúcom sa EBA, sa usmernenia tohto orgánu, v prípade ktorých bolo spochybňované, že tento orgán má právomoc ich prijať, týkali „mechanizmov dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva“. V žiadnom z aktov uplatniteľných na tento orgán sa v doslovných zneniach neuvádzalo, že tento orgán môže v tejto súvislosti prijať usmernenia. Práve na základe analýzy všetkých týchto aktov, t. j. nariadenia o EBA, ktoré vo všeobecnosti stanovovalo jeho právomoc prijímať usmernenia na konkrétne účely, a rôznych smerníc týkajúcich sa finančných inštitúcií a finančných produktov, Súdny dvor konštatoval, že sporné usmernenia patria do tejto právomoci.

73

Takýto druh súdneho preskúmania je „prísny“ v zmysle rozsudku z 15. júla 2021, FBF ( C‑911/19 , EU:C:2021:599 , bod 67 ). Súd rozhodujúci o zákonnosti je totiž vo všeobecnosti viazaný svojou povinnosťou, ako aj procesnými pravidlami a jeho preskúmanie je nevyhnutne prísne, ak v celom rozsahu plní svoju úlohu v rámci týchto pravidiel. Pokiaľ ide o hmotnoprávne otázky, v závislosti od miery voľnej úvahy, ktorou disponuje alebo nedisponuje autor napadnutého aktu, súd rozhodujúci o zákonnosti vykonáva štandardné preskúmanie (v zásade pokiaľ ide o právne aspekty, zistenie skutkového stavu a prípady viazanej právomoci) alebo obmedzené preskúmanie (v zásade vo vzťahu ku komplexným technickým aspektom alebo v prípade, keď orgán disponuje voľnou úvahou, keď súd sankcionuje len zjavne nesprávne posúdenie) [pozri v tomto zmysle a analogicky, pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí vnútroštátnych orgánov v oblasti ochrany osobných údajov vnútroštátnym súdom, rozsudok zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding (Odpustenie zostatku dlhu), C‑26/22 a C‑64/22 , EU:C:2023:958 , body 68 a 69 ].

75

Z bodov 67 až 74 vyššie vyplýva, že podmienky priznania právomoci orgánu Únie nebránia analýze, ktorá bola skôr vykonaná v tomto rozsudku.

76

V druhom rade žalobkyňa uvádza rôzne dôvody na preukázanie toho, že vnútroštátne súdy predstavujú „vhodný prostriedok“ na riešenie sporov súvisiacich s vyšetrovaním, to znamená, že majú najlepšie predpoklady na to, aby tak urobili.

77

Je potrebné dodať, že vzhľadom na to, že tak vnútroštátny súd, ako aj EDPB môžu byť vyzvané, aby sa vyjadrili k rozsahu analýzy a vyšetrovania, judikatúra Súdneho dvora v oblasti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ, v ktorej je zodpovednosť za vykonávanie politiky Únie rozdelená medzi vnútroštátnu úroveň a úroveň Únie, stanovila niekoľko zásad na koordináciu činnosti vnútroštátnych súdov a subjektu Únie povereného zabezpečením konzistentnosti pri uplatňovaní dotknutej politiky, konkrétne Komisie (rozsudky z 28. februára 1991, Delimitis, C‑234/89 , EU:C:1991:91 , a zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C‑344/98 , EU:C:2000:689 ). Hoci nie je vylúčené, že podľa týchto zásad bude vnútroštátny súd považovať za vhodnejšie prerušiť konanie až do vydania rozhodnutia príslušného subjektu Únie, alebo že v prípade, že toto rozhodnutie bolo vydané, by mohol byť ním viazaný, pokiaľ nemá pochybnosti o jeho platnosti a v rámci prejudiciálneho konania nepožiada Súdny dvor o jeho posúdenie v tejto súvislosti, tieto situácie sú vlastné takémuto rozdeleniu zodpovednosti a potrebe zabezpečiť v celej Únii koherenciu pri uplatňovaní dotknutej politiky.

79

Treba tiež dodať, že na rozdiel od toho, čo žalobkyňa tvrdí v treťom rade, záväzné rozhodnutie EDPB prijaté na základe článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679, ktoré jej ukladá povinnosť rozšíriť jej analýzu a vyšetrovanie, nespochybňuje jej schopnosť hierarchicky usporiadať plnenie jej rôznych úloh ako nezávislého orgánu, čo je úloha, ktorej preskúmanie prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu. Všeobecnejšie nespochybňuje ani jej nezávislosť zakotvenú v článku 39 ZEÚ, článku 16 ods. 2 ZFEÚ a článku 8 ods. 3 Charty základných práv.

[ omissis ]

O trovách

84

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EDPB.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)

Jaeger

Madise

Nihoul

Verschuur

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. januára 2025.

Podpisy