← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·Rozsudok·19.11.2025

T-94/23

ECLI:EU:T:2025:1036

ZamietaZrušujeMení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62023TJ0094

62023TJ0094

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

z 19. novembra 2025 ( *1 )

„Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka boskalid – Žiadosť o obnovenie účinnej látky – Predĺženie obdobia platnosti schválenia – Oneskorenia v priebehu postupu obnovenia – Dôvody, na ktoré nemá žiadateľ vplyv – Žiadosť o vnútorné preskúmanie – Článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1367/2006 – Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť – Článok 17 nariadenia (ES) č. 1107/2009“

Vo veci T‑94/23,

Pollinis France , so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: A. Bailleux, advokát,

žalobca,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: A. Becker, G. Gattinara a M. ter Haar, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európsky parlament , v zastúpení: W. Kuzmienko a O. Denkov, splnomocnení zástupcovia,

ako aj

Rada Európskej únie , v zastúpení: P. Pecheux, A. Maceroni a A. Nowak‑Salles, splnomocnení zástupcovia,

ako aj

BASF SE , so sídlom v Ludwigshafene (Nemecko), v zastúpení: J.‑P. Montfort, N. Kyriazopoulou a P. Chopova‑Leprêtre, advokáti,

a

CropLife Europe , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: D. Waelbroeck a I. Antypas, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia N. Półtorak, I. Reine, T. Pynnä (spravodajkyňa) a H. Cassagnabère,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 13. februára 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobca, združenie Pollinis France, domáha zrušenia rozhodnutia Komisie Ares(2022) 8437051 zo 6. decembra 2022, ktorým sa zamieta jeho žiadosť o vnútorné preskúmanie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/708 z 5. mája 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok metylester kyseliny 2,5‑dichlórbenzoovej, kyselina octová, aklonifén, síran amónno‑hlinitý, fosfid hlinitý, kremičitan hlinitý, beflubutamid, bentiavalikarb, boskalid, karbid vápenatý, kaptán, cymoxanil, dimetomorf, dodemorf, etefón, etylén, extrakt z čajovníka, zvyšky z destilácie tuku, C7‑C20 mastné kyseliny, fluoxastrobín, flurochloridón, folpet, formetanát, kyselina giberelínová, giberelíny, hydrolyzované proteíny, síran železnatý, fosfid horečnatý, metám, metamitrón, metazachlór, metribuzín, milbemektín, fénmedifám, pirimifos‑metyl, rastlinné oleje/klinčekový olej, rastlinné oleje/repkový olej, rastlinné oleje/mätový olej, propamokarb, prochinazid, protiokonazol, pyretríny, kremenný piesok, rybí olej, repelenty (podľa pachu) živočíšneho alebo rastlinného pôvodu/ovčí tuk, S‑metolachlór, lineárne motýlie feromóny, sulkotrión, tebukonazol a močovina ( Ú. v. EÚ L 133, 2022, s. 1 ), v rozsahu, v akom predlžuje obdobie schválenia boskalidu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

2

Žalobca je neziskové združenie so sídlom v Paríži (Francúzsko), ktorého cieľom je najmä podpora ochrany životného prostredia v kontexte práva životného prostredia.

3

Boskalid je účinná látka, ktorá sa používa v prípravkoch na ochranu rastlín zo skupiny inhibítorov sukcinát dehydrogenázy.

4

Boskalid bol prvýkrát schválený smernicou Komisie 2008/44/ES zo 4. apríla 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť bentiavalikarb, boskalid, karvón, fluoxastrobín, Paecilomyces lilacinus a protiokonazol medzi účinné látky ( Ú. v. EÚ L 94, 2008, s. 13 ). V súlade s prílohou k tejto smernici nadobudlo schválenie účinnosť 1. augusta 2008 a jeho platnosť mala uplynúť 31. júla 2018.

5

V júni 2015 bola podaná žiadosť o obnovenie schválenia boskalidu.

6

Obdobie schválenia boskalidu bolo 27. júna 2018 predĺžené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/917, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa‑cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, karvón, chlórprofám, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, dikvát, etefón, etoprofos, etoxazol, famoxadón, fenamidón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, Gliocladium catenulatum kmeň: J1446, izoxaflutol, metalaxyl‑M, metiokarb, metoxyfenozid, metribuzín, milbemektín, oxasulfurón, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos‑metyl, propamokarb, protiokonazol, pymetrozín a S‑metolachlór ( Ú. v. EÚ L 163, 2018, s. 13 ), do 31. júla 2019 podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS ( Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1 ). Odôvodnenie 8 uvedeného nariadenia vysvetľuje, že „keďže hodnotenie látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“ a „preto je potrebné predĺžiť obdobia platnosti ich schválenia“.

7

V novembri 2018 spravodajský členský štát (Slovensko) a spoluspravodajský členský štát (Francúzsko) uverejnili návrh hodnotiacej správy o obnovení schválenia boskalidu.

8

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zorganizoval od 25. januára do 27. marca 2019 verejnú konzultáciu týkajúcu sa boskalidu.

9

Dňa 7. mája 2019 bolo schválenie boskalidu druhýkrát predĺžené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/707, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa‑cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl‑M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos‑metyl, propamokarb, protiokonazol, S‑metolachlór a tebukonazol ( Ú. v. EÚ L 120, 2019, s. 16 ), do 31. júla 2020. Odôvodnenie 7 uvedeného nariadenia preberá rovnaké vysvetlenie, aké je uvedené v odôvodnení 8 vykonávacieho nariadenia 2018/917.

10

V auguste 2019 EFSA požiadal žiadateľa o obnovenie o dodatočné informácie týkajúce sa 122 bodov.

11

Dňa 16. septembra 2019 žiadateľ o obnovenie odpovedal EFSA.

12

Dňa 24. júna 2020 bolo schválenie boskalidu druhýkrát predĺžené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/869, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa‑cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl‑M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos‑metyl, propamokarb, protiokonazol, S‑metolachlór a tebukonazol ( Ú. v. EÚ L 201, 2020, s. 7 ), do 31. júla 2021. Odôvodnenie 4 uvedeného nariadenia vysvetľuje, že „vzhľadom na skutočnosť, že hodnotenie všetkých uvedených látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“ a že „preto je potrebné predĺžiť obdobia platnosti ich schválenia“. V odôvodnení 5 sa ďalej uvádza, že „je potrebné predĺženie období platnosti schválenia účinných látok [boskalid], aby sa v súlade s postupom stanoveným v článkoch 13 a 14 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012 poskytol potrebný čas na vykonanie hodnotenia vlastností narúšajúcich endokrinný systém“.

13

Dňa 6. mája 2021 bolo schválenie boskalidu štvrtýkrát predĺžené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/745, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok síran amónno‑hlinitý, kremičitan hlinitý, beflubutamid, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, uhličitan vápenatý, kaptán, oxid uhličitý, cymoxanil, dimetomorf, etefón, výťažok z čajovníka, famoxadón, zvyšky z destilácie tuku, C7‑C20 mastné kyseliny, flumioxazín, fluoxastrobín, flurochloridón, folpet, formetanát, kyselina giberelínová, giberelíny, heptamaloxyloglukán, hydrolyzované proteíny, síran železnatý, metazachlór, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus (kmeň 251), fénmedifám, fosmet, pirimifos‑metyl, rastlinné oleje/repkový olej, hydrogenuhličitan draselný, propamokarb, protiokonazol, kremenný piesok, rybí olej, repelenty (podľa pachu) živočíšneho alebo rastlinného pôvodu/ovčí tuk, S‑metolachlór, lineárne motýlie feromóny, tebukonazol a močovina ( Ú. v. EÚ L 160, 2021, s. 89 ), do 31. júla 2022. Odôvodnenie 5 uvedeného nariadenia preberá rovnaké vysvetlenie, aké je uvedené v odôvodnení 4 vykonávacieho nariadenia 2020/869.

14

Platnosť schválenia boskalidu bola 5. mája 2022 piatykrát predĺžená vykonávacím nariadením 2022/708 do 31. júla 2023. Odôvodnenie 5 uvedeného nariadenia vysvetľuje, že „keďže posúdenie uvedených účinných látok sa z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, oneskorilo, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“ a že „treba teda predĺžiť obdobia platnosti ich schválenia, aby sa poskytol čas potrebný na dokončenie posúdenia“.

15

Žalobca podal na Komisiu žiadosť o vnútorné preskúmanie vykonávacieho nariadenia 2022/708 podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ), ktorá bola zaregistrovaná 4. júla 2022.

16

Napadnutým rozhodnutím Európska komisia zamietla žiadosť žalobcu o vnútorné preskúmanie.

17

Po podaní tejto žaloby Komisia po šiestykrát predĺžila schválenie boskalidu vykonávacím nariadením nariadenie Komisie (EÚ) 2023/918 zo 4. mája 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok aklonifén, ametoktradín, beflubutamid, bentiavalikarb, boskalid, kaptán, kletodím, cykloxydím, cyflumetofén, dazomet, diklofop, dimetomorf, etefón, fenazachín, fluopikolid, fluoxastrobín, flurochloridón, folpet, formetanát, Helicoverpa armigera nucleopolyhedrovirus, hymexazol, kyselina indolylmaslová, mandipropamid, metalaxyl, metaldehyd, metám, metazachlór, metribuzín, milbemektín, paklobutrazol, penoxsulam, fénmedifám, pirimifos‑metyl, propamokarb, prochinazid, protiokonazol, S‑metolachlór, Spodoptera littoralis nucleopolyhedrovirus, Trichoderma asperellum (kmeň T34) a Trichoderma atroviride (kmeň I‑1237) ( Ú. v. EÚ L 119, 2023, s. 160 ), do 15. apríla 2026. V odôvodnení 15 uvedeného nariadenia sa vysvetľuje, že „v prípade [účinnej látky boskalidu] bude [EFSA] v súlade s článkom 13 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012 dodatočný čas na prijatie záveru a prípadne aj na zorganizovanie konzultácií s odborníkmi“ a že „okrem toho je potrebný dodatočný čas na následné rozhodnutie o riadení rizika v súlade s článkom 14 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012“. Odôvodnenie 20 dopĺňa, že „je… pravdepodobné, že pred uplynutím príslušných období platnosti ich schválenia nemožno prijať žiadne rozhodnutie o obnovení schválenia týchto účinných látok, ako aj na to, že dôvody oneskorenia v postupoch obnovenia sú mimo kontroly príslušných žiadateľov, obdobia platnosti schválenia daných účinných látok by sa mali predĺžiť s cieľom umožniť dokončenie požadovaných posúdení a sfinalizovať regulačné rozhodovacie postupy týkajúce sa príslušných žiadostí o obnovenie platnosti schválenia“.

18

Dňa 16. júna 2023 žalobca podal žiadosť o vnútorné preskúmanie vykonávacieho nariadenia 2023/918 na základe článku 10 nariadenia č. 1367/2006.

19

Rozhodnutím z 1. decembra 2023 Európska komisia zamietla žiadosť žalobcu o vnútorné preskúmanie.

20

Dňa 9. februára 2024 žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu uvedenému v bode 19 vyššie, ktorá bola zapísaná do registra pod číslom T‑75/24.

Návrhy účastníkov konania

21

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

22

Komisia podporovaná Európskym parlamentom, Radou Európskej únie, spoločnosťou BASF SE a združením CropLife Europe navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu,

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

23

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých sa prvý v podstate zakladá na nesprávnom výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009, druhý, uvádzaný subsidiárne, na námietke nezákonnosti uvedeného článku, tretí na skutočnosti, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že podmienky stanovené v článku 17 nariadenia č. 1107/2009 boli splnené, a štvrtý jednak na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že vykonávacie nariadenie 2022/708 bolo dostatočne odôvodnené, a jednak na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

O pretrvaní záujmu na konaní

24

BASF navrhuje, aby Všeobecný súd preskúmal, či si žalobca zachováva záujem na konaní po prijatí vykonávacieho nariadenia 2023/918, ktorým sa predĺžilo obdobie schválenia boskalidu do 15. apríla 2026.

25

Všeobecný súd pripomína, že záujem žalobcu na konaní musí existovať a byť skutočný. Tento záujem musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v okamihu jej podania, inak je neprípustná, a musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opačnom prípade musí byť konanie zastavené (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P , EU:C:2015:609 , body 56 a 57 a citovanú judikatúru).

26

V prejednávanej veci, ako tvrdí BASF, Komisia prijala nové vykonávacie nariadenie s cieľom predĺžiť obdobie schválenia boskalidu po uplynutí obdobia predĺženia stanoveného vykonávacím nariadením 2022/708.

27

Po prvé napadnuté rozhodnutie však nebolo Komisiou zrušené, takže spor si zachoval svoj predmet (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 45 a citovanú judikatúru).

28

Po druhé z judikatúry vyplýva, že žalobca si zachováva záujem na zrušení aktu inštitúcie Európskej únie, aby bolo možné do budúcna zabrániť opakovaniu nezákonnosti, ktorou je tento akt údajne poznačený. Takýto záujem na konaní vyplýva z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, podľa ktorého je inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora. Tento záujem na konaní však môže existovať len za predpokladu, že údajná nezákonnosť sa môže v budúcnosti opakovať, a to nezávisle od okolností veci, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby žalobcom (rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P , EU:C:2007:322 , body 50 až 52 , a z 27. septembra 2018, Mellifera/Komisia, T‑12/17 , EU:T:2018:616 , bod 28 ).

29

Tak je to v tejto veci, keďže nezákonnosť, na ktorú sa odvoláva žalobca, spočíva najmä vo výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009, ktorú Komisia môže zopakovať pri žiadosti o vnútorné preskúmanie týkajúcej sa predĺženia obdobia schválenia boskalidu alebo inej účinnej látky. Zo spisu v prejednávanej veci totiž vyplýva, že Komisia prijala vykonávacie nariadenie 2023/918, ktorým predlžuje obdobie platnosti schválenia boskalidu a viacerých ďalších látok na základe kritérií stanovených v článku 17 nariadenia č. 1107/2009, a že následne zamietla žiadosť žalobcu o vnútorné preskúmanie týkajúce sa tohto predĺženia.

30

Z toho vyplýva, že bez ohľadu na prijatie vykonávacieho nariadenia 2023/918 si žalobca v prejednávanej veci zachováva záujem na konaní.

O prvom a treťom žalobnom dôvode založených na nesprávnom výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009

31

Prvým a tretím žalobným dôvodom, ktoré treba preskúmať spoločne z dôvodu, že sú doplnkové, žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne vyložila článok 17 nariadenia č. 1107/2009, najmä keď dospela k záveru, že podmienky na uplatnenie tohto článku boli splnené.

O prípustnosti prvého žalobného dôvodu

32

BASF sa domnieva, že prvý žalobný dôvod predložený žalobcom, ktorý sa zakladá na nesprávnom výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009, je neprípustný. Žalobca svojím prvým žalobným dôvodom nespochybňuje posúdenie obsiahnuté v odpovedi na jeho žiadosť o vnútorné preskúmanie, ale vedie svoje tvrdenia proti predĺženiu obdobia schválenia boskalidu vykonávacím nariadením 2022/708, ktoré bolo predmetom žiadosti o vnútorné preskúmanie. Ak však žalobca podá žalobu o neplatnosť proti odpovedi na žiadosť o vnútorné preskúmanie podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, môže napadnúť len zákonnosť uvedenej odpovede.

33

Všeobecný súd po prvé pripomína, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 stanovuje, že „každá mimovládna organizácia alebo iní príslušníci verejnosti, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článku 11, sú oprávnení požiadať o vnútorné preskúmanie inštitúciu alebo orgán Únie, ktoré správny akt prijali alebo v prípade údajnej správnej nečinnosti ho prijať mali, a to z dôvodu, že daný akt alebo nečinnosť je v rozpore s právom životného prostredia…“. Článok 12 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje, že „mimovládna organizácia, ktorá požiadala o vnútorné preskúmanie podľa článku 10, môže začať konanie pred Súdnym dvorom“.

34

Žiadosť o vnútorné preskúmanie správneho aktu má teda viesť k rozhodnutiu o údajnej nezákonnosti alebo nedostatku dôvodnosti dotknutého aktu. Žiadateľ môže následne podať na Súdny dvor Únie žalobu z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmlúv alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomocí proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie ako nedôvodná (rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P , EU:C:2019:719 , bod 38 ). Z toho vyplýva, že v rámci uvedenej žaloby nie je žalobca oprávnený uviesť tvrdenia, ktoré priamo spochybňujú zákonnosť alebo dôvodnosť aktu, ktorého sa týka žiadosť o vnútorné preskúmanie (pozri rozsudok z 27. septembra 2018, Mellifera/Komisia, T‑12/17 , EU:T:2018:616 , bod 35 a citovanú judikatúru). Systém súdneho preskúmania upravený Zmluvami totiž nestanovuje možnosť, aby Všeobecný súd zrušil rozhodnutie, ktoré nie je predmetom priamej žaloby o neplatnosť podanej na základe článku 263 ZFEÚ (rozsudok zo 4. apríla 2019, ClientEarth/Komisia, T‑108/17 , EU:T:2019:215 , bod 28 ).

35

V prejednávanej veci žaloba v prvom rade jasne uvádza, že predmetom žaloby o neplatnosť je napadnuté rozhodnutie.

36

Ďalej z názvu prvého žalobného dôvodu a z dvoch častí, z ktorých sa skladá, priamo vyplýva, že žalobca tvrdí, že práve napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009.

37

Napokon zo znenia celého prvého žalobného dôvodu jasne vyplýva, že žalobca svojou argumentáciou poukazuje na výklad článku 17 nariadenia č. 1107/2009 podaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť, že z dôvodu samotného predmetu vnútorného preskúmania a logiky článkov 10 a 12 nariadenia č. 1367/2006 by mohlo dôjsť k určitému prekrývaniu medzi tvrdeniami predloženými v rámci žiadosti o vnútorné preskúmanie a tvrdeniami uvádzanými na podporu žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiu, ktorým bola uvedená žiadosť zamietnutá ako nedôvodná, nemôže tento záver zmeniť.

38

Argumentáciu Komisie, podľa ktorej je prvý žalobný dôvod neprípustný, pretože sa netýka napadnutého rozhodnutia, treba preto zamietnuť.

O tretej časti prvého žalobného dôvodu a druhej časti tretieho žalobného dôvodu

39

V tretej časti prvého žalobného dôvodu sa žalobca v prvom rade domnieva, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že mohla obnoviť predĺženie obdobia schválenia účinnej látky, akou je boskalid, bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Predĺženia sú totiž prechodnými opatreniami, ktoré musia zo svojej podstaty zostať časovo obmedzené a musia mať výnimočnú povahu. V každom prípade predĺženie o päť rokov v prejednávanej veci nemožno považovať za zákonné. V druhom rade žalobca tvrdí, že pri prijímaní rozhodnutia o obnovení by sa mali zohľadniť riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.

40

V druhej časti tretieho žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že dĺžka celkového obdobia predĺženia schválenia boskalidu nie je v súlade s požiadavkami článku 17 nariadenia č. 1107/2009. Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdila, že tretí odsek tohto článku sa uplatňuje len na situácie, na ktoré sa vzťahuje druhý odsek toho istého článku. Okrem toho obdobie predĺženia schválenia boskalidu nie je primerané a celková dĺžka predĺženia je neprimeraná.

41

Na úvod Všeobecný súd pripomína, že hoci článok 191 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, že politika životného prostredia vychádza okrem iného zo zásady predchádzania škodám, teda zásady, ktorá sa má uplatňovať aj v rámci iných politík Únie, najmä politiky ochrany verejného zdravia, ako aj v prípadoch, keď inštitúcie Únie prijímajú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo politiky vnútorného trhu opatrenia na ochranu ľudského zdravia (rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i., C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 41 , ako aj citovaná judikatúra).

42

Normotvorca Únie teda musí pri prijímaní pravidiel upravujúcich uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh, ako sú pravidlá uvedené v nariadení č. 1107/2009, dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti, a to osobitne s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia v súlade s článkom 35 Charty základných práv Európskej únie, ako aj s článkom 9 a článkom 168 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i., C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).

43

Zo zásady predbežnej opatrnosti vyplýva, že ak pretrváva neistota týkajúca sa existencie alebo rozsahu rizík pre ľudské zdravie, ochranné opatrenia možno prijať aj bez čakania na to, kým sa existencia a závažnosť týchto rizík preukáže v plnom rozsahu (rozsudok z 1. októbra 2019, Blaise a i., C‑616/17 , EU:C:2019:800 , bod 43 , ako aj citovaná judikatúra).

44

Zásada predbežnej opatrnosti predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá ukladá dotknutým orgánom prijímať presne v rámci výkonu právomocí, ktoré im priznáva príslušná úprava, vhodné opatrenia na predchádzanie určitým potenciálnym rizikám pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, pričom požiadavky spojené s ochranou týchto záujmov majú prednosť pred hospodárskymi záujmami [pozri rozsudky z 21. októbra 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02 , EU:T:2003:277 , bod 121 a citovanú judikatúru, a z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07 , neuverejnený, EU:T:2013:167 , bod 134 a citovanú judikatúru]. Zásada predbežnej opatrnosti je základom všetkých ustanovení nariadenia č. 1107/2009.

45

Odôvodnenie

8 nariadenia č. 1107/2009 spresňuje, že by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a že uvedené nariadenie by malo zabezpečiť, aby výrobné odvetvie preukázalo, že látky alebo prípravky vyrobené alebo uvedené na trh nemajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie. V tejto súvislosti treba uviesť, že proces schvaľovania a predchádzajúceho schválenia zavedené týmto nariadením pre prípravky na ochranu rastlín a ich účinné látky sú inšpirované zásadou predbežnej opatrnosti (pozri rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17 , EU:T:2021:143 , body 60 a 61 a citovanú judikatúru).

46

Z toho vyplýva, že Komisia musí pri výkone svojich právomocí v rámci nariadenia č. 1107/2009 zohľadniť zásadu predbežnej opatrnosti. Pokiaľ ide konkrétnejšie o účinné látky, z judikatúry vyplýva, že Komisia môže prijať opatrenia, ktoré obmedzujú používanie látky, čím uprednostní záujem bezpečnosti spotrebiteľov, a to bez toho, aby počkala na výsledok postupu obnovenia schválenia tejto látky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2019, Arysta LifeScience Netherlands/Komisia, T‑476/17 , EU:T:2019:618 , bod 97 ).

47

Na účely odpovede na tvrdenia žalobcu treba teda článok 17 nariadenia č. 1107/2009 vykladať s prihliadnutím na zásadu predbežnej opatrnosti vzhľadom na trvanie a frekvenciu predĺženia schválenia boskalidu.

48

V tejto súvislosti je v súlade s ustálenou judikatúrou potrebné na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Aj vývoj ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad (pozri rozsudky z 2. septembra 2021, CRCAM, C‑337/20 , EU:C:2021:671 , bod 31 a citovanú judikatúru, a z 25. januára 2017, Rusal Armenal/Rada, T‑512/09 RENV , EU:T:2017:26 , bod 56 a citovanú judikatúru).

49

V prvom rade zo znenia článku 17 prvého odseku nariadenia č. 1107/2009 vyplýva, že „ak sa zdá, že z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemá vplyv, sa platnosť schválenia pravdepodobne skončí pred prijatím rozhodnutia o obnovení, v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 79 ods. 3 sa prijme rozhodnutie, ktorým sa dátum skončenia obdobia platnosti schválenia pre dotknutého žiadateľa posúva o čas dostatočný na preskúmanie žiadosti“. Článok 17 tretí odsek toho istého nariadenia stanovuje skutočnosti, ktoré treba zohľadniť, ak sa rozhodne o predĺžení obdobia, a to „a) čas potrebný na poskytnutie požadovaných informácií, b) čas potrebný na dokončenie postupu, c) vo vhodných prípadoch potreba zabezpečiť stanovenie uceleného pracovného programu, ako sa ustanovuje v článku 18“.

50

Z tohto ustanovenia tak vyplýva, že ak sa z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemá vplyv, zdá, že platnosť schválenia uplynie pred prijatím rozhodnutia o obnovení, prijme sa „rozhodnutie, ktorým sa dátum skončenia obdobia platnosti schválenia“ posúva, a to „o čas dostatočný na preskúmanie žiadosti“. Hoci znenie tohto ustanovenia nemôže vylúčiť, že na konci tohto obdobia bude prijaté nové rozhodnutie o predĺžení, toto predĺženie, ku ktorému dôjde len na účely doplnenia postupu obnovenia, môže mať len dočasnú povahu, ako to vysvetľuje Rada vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania.

51

Dĺžka obdobia predĺženia sa preto musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, a preto sa nemôže automaticky, či dokonca systematicky uplatňovať.

52

Okrem toho podľa judikatúry má článok 17 nariadenia č. 1107/2009 za účinok umožniť predĺženie postupu obnovenia schválenia účinnej látky z dôvodu okolností, ku ktorým došlo počas samotného postupu a ktoré predtým neboli známe (rozsudok z 19. septembra 2019, Arysta LifeScience Netherlands/Komisia, T‑476/17 , EU:T:2019:618 , bod 104 ).

53

V druhom rade treba zohľadniť kontext, do ktorého patrí pravidlo uvedené v článku 17 prvom odseku nariadenia č. 1107/2009.

54

Toto pravidlo je súčasťou oddielu nariadenia č. 1107/2009, ktorý sa týka schválenia účinných látok. Tieto schválenia, ako aj ich obnovenie sú predmetom viacerých ustanovení, ktoré upravujú priebeh uplatniteľného postupu.

55

Po prvé schválenie možno udeliť len na obdobie nepresahujúce desať rokov (článok 5 nariadenia č. 1107/2009), čo je obmedzenie, ktoré preberá obmedzenie stanovené smernicou Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh ( Ú. v. ES L 230, 1991, s. 1 ; Mim. vyd. 03/011, s. 332), ktorá bola účinná v čase schválenia boskalidu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 15 nariadenia č. 1107/2009, z bezpečnostných dôvodov je obdobie platnosti schválenia účinných látok časovo obmedzené a malo by byť primerané možným rizikám spojeným s používaním látok. Schválenie sa obnovuje najviac na obdobie pätnástich rokov (článok 14 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009).

56

Z toho vyplýva, že normotvorca sa snažil stanoviť obmedzené obdobia schválenia a obnovenia, aby zabránil zachovaniu účinných látok, ktoré by mohli predstavovať neprijateľné riziká v zmysle článku 4 nariadenia č. 1107/2009, na trhu. Dosiahnutie tohto cieľa vzhľadom na zásadu predbežnej opatrnosti vyžaduje, aby sa opätovné hodnotenie látok uskutočňovalo pravidelne, ako to správne zdôrazňuje Komisia pri vysvetľovaní pravidelného prístupu k nariadeniu č. 1107/2009.

57

Po druhé žiadosť o obnovenie musí byť podaná najneskôr tri roky pred uplynutím obdobia platnosti schválenia (článok 15 nariadenia č. 1107/2009). Táto lehota sa teda považuje za dostatočnú na ukončenie tohto postupu a prijatie rozhodnutia o obnovení schválenia, pričom sa zabezpečí účinnosť pravidelného prístupu pripomenutého v bode 56 vyššie.

58

Na tieto účely článok 19 nariadenia č. 1107/2009 priznal Komisii právomoc prijať prostredníctvom vykonávacieho nariadenia ustanovenia potrebné na uplatnenie postupu obnovenia.

59

Takto bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia č. 1107/2009 ( Ú. v. EÚ L 252, 2012, s. 26 ), ktoré stanovuje najmä lehoty pre jednotlivé kroky postupu obnovenia, aby sa zabezpečilo jeho náležité fungovanie (odôvodnenie 3). Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť účinnosť pravidiel, ktoré už boli stanovené v nariadení č. 1107/2009, a zároveň zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania v Únii.

60

Konkrétne články 1 až 8 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012 stanovujú pravidlá týkajúce sa prípustnosti žiadosti podanej výrobcom účinnej látky členskému štátu a dopĺňajú túto prvú fázu postupu určitými lehotami. V súlade s článkom 3 tohto nariadenia túto žiadosť najskôr overí spravodajský členský štát, ktorý sa uistí, že bola podaná v lehote stanovenej v článku 1 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia a že obsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 2 tohto nariadenia. Konkrétne v súlade s článkom 2 ods. 2 uvedeného nariadenia musí žiadosť o obnovenie obsahovať nové informácie, ktoré má žiadateľ v úmysle predložiť a ktoré sú potrebné v súlade s článkom 15 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia č. 1107/2009. Ďalej v súlade s článkom 6 toho istého nariadenia po prijatí kladnej odpovede spravodajského členského štátu na toto overenie žiadateľ predloží doplňujúcu dokumentáciu spravodajskému členskému štátu, spoluspravodajskému členskému štátu, Komisii a EFSA. Napokon v súlade s článkom 8 tohto nariadenia, ak bola doplňujúca dokumentácia predložená v stanovenej lehote a obsahuje všetky časti, spravodajský členský štát informuje žiadateľa, spoluspravodajský členský štát, Komisiu a EFSA o dátume prijatia doplňujúcej dokumentácie a o prijateľnosti žiadosti.

61

Rovnako články 11 až 14 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012 definujú postup hodnotenia žiadosti o obnovenie schválenia účinnej látky a stanovujú presné lehoty, v ktorých musia rôzne subjekty, ktoré sa podieľajú na postupe, pripraviť a oznámiť svoje správy alebo závery. V prvom rade spravodajský členský štát po konzultácii so spoluspravodajským členským štátom vypracuje a predloží Komisii v kópii s EFSA správu, v ktorej posúdi, či možno očakávať, že účinná látka spĺňa kritériá schválenia v súlade s článkom 4 nariadenia č. 1107/2009 (článok 11 uvedeného vykonávacieho nariadenia). Po prijatí návrhu hodnotiacej správy, ktorý mu zaslal spravodajský členský štát, ho EFSA oznámi žiadateľovi a ostatným členským štátom (článok 12 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012). Od uplynutia lehoty stanovenej na predkladanie písomných pripomienok EFSA na základe aktuálnych vedeckých a technických poznatkov a s využitím usmerňujúcich dokumentov uplatniteľných k dátumu predloženia doplňujúcej dokumentácie prijme závery o tom, či možno očakávať, že účinná látka spĺňa kritériá schválenia podľa článku 4 nariadenia č. 1107/2009. EFSA prípadne uskutoční konzultácie s odborníkmi vrátane odborníkov zo spravodajského členského štátu a spoluspravodajského členského štátu. Svoje závery oznámi žiadateľovi, členským štátom a Komisii a sprístupní ich verejnosti (článok 13 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012). Napokon po prijatí záverov EFSA a po zohľadnení návrhu hodnotiacej správy vypracovaného spravodajským členským štátom, pripomienok žiadateľa a ostatných členských štátov a záverov prijatých úradom EFSA, Komisia predloží stálemu výboru tzv. správu „o obnovení“ a návrh nariadenia. Žiadateľovi sa poskytne možnosť predložiť pripomienky k dotknutej správe o obnovení (článok 14 ods. 1 predmetného vykonávacieho nariadenia č. 844/2012). Na základe správy o obnovení a vzhľadom na pripomienky predložené žiadateľom Komisia prijme nariadenie v súlade s článkom 20 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 (článok 14 ods. 2 dotknutého vykonávacieho nariadenia č. 844/2012).

62

Iba posledná etapa postupu stanoveného v článku 14 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012, ktorá sa týka prijatia nariadenia o obnovení schválenia v súlade s článkom 20 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009, nemá lehotu.

63

Z toho vyplýva, že postup obnovenia sa zakladá na vykonaní presného časového harmonogramu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2019, Arysta LifeScience Netherlands/Komisia, T‑476/17 , EU:T:2019:618 , bod 103 ). Stanovenie týchto lehôt a potreba ich dodržiavania sú navyše v súlade s požiadavkou, podľa ktorej je potrebné, aby celý postup netrval dlhšie ako tri roky, ako to vyplýva z článku 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012 (rozsudok z 9. decembra 2021, Agrochem‑Maks/Komisia, C‑374/20 P , neuverejnený, EU:C:2021:990 , bod 82 ).

64

Dodržanie týchto lehôt a požiadavky rýchlosti konania je o to dôležitejšie, že vykonávacie nariadenie prijaté na základe článku 17 prvého odseku nariadenia č. 1107/2009, ktoré predlžuje schválenie predmetnej účinnej látky o určité obdobie, má rovnaké dôsledky ako vykonávacie nariadenie o pôvodnom schválení takejto látky podľa článku 13 ods. 2 uvedeného nariadenia alebo ako nariadenie o obnovení schválenia podľa článku 20 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2018, Mellifera/Komisia, T‑12/17 , EU:T:2018:616 , body 57 a 58 ).

65

Treba teda konštatovať, že článok 17 nariadenia č. 1107/2009 stanovuje mechanizmus, ktorý sa má uplatňovať výnimočne, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení. Systematické uplatňovanie tohto mechanizmu v postupoch obnovenia schválenia účinnej látky teda nie je zlučiteľné s požiadavkami nariadenia č. 1107/2009 a všeobecnejšie ani s duchom tohto nariadenia.

66

Naopak, Komisia musí vždy, keď predĺži obdobie schválenia, posúdiť konkrétny prípad a zohľadniť relevantné skutočnosti s cieľom vymedziť „dostatočný čas“ potrebný na ukončenie prebiehajúceho hodnotenia.

67

Okrem toho článok 17 nariadenia č. 1107/2009 ponecháva Komisii voľnú úvahu s cieľom určiť, čomu zodpovedá „dostatočný čas“. Táto voľná úvaha nie je absolútna, ale je vymedzená tretím odsekom uvedeného článku, ktorý stanovuje skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri stanovení obdobia predĺženia.

68

Článok 17 prvý odsek nariadenia č. 1107/2009 tak nemožno vykladať a uplatňovať samostatne, ale v spojení s ustanoveniami tretieho odseku, ktorý ho dopĺňa.

69

V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa tretí odsek článku 17 nariadenia č. 1107/2009 uplatňuje len na situácie uvedené v druhom odseku uvedeného článku.

70

Na jednej strane tento výklad nemá oporu v znení článku 17 nariadenia č. 1107/2009. Prvé dva odseky tohto článku totiž používajú rovnaký pojem „dostatočný čas“ predĺženia a nie je dôvod rozlišovať medzi nimi. Navyše druhý odsek tohto článku má prechodný charakter, pretože sa uplatňuje na látky, ktorých zaradenie do prílohy I k smernici 91/414 uplynulo pred 14. júnom 2014. Nie je to tak v prípade tretieho odseku, ktorý odkazuje aj na iné ustanovenia nariadenia č. 1107/2009, konkrétne na ustanovenia článku 18, ktoré nemajú prechodnú povahu. Pôsobnosť článku 17 tretieho odseku nariadenia č. 1107/2009 sa teda neobmedzuje na druhý odsek uvedeného článku.

71

Na druhej strane v pôvodnom znení návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady KOM(2006) 388 v konečnom znení z 12. júla 2006 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, bol prvý a druhý odsek súčasného článku 17 nariadenia č. 1107/009 súčasťou toho istého odseku, po ktorom priamo nasledoval odsek týkajúci sa dĺžky predĺženia. To svedčí o zámere normotvorcu identifikovať skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri stanovení dĺžky predĺženia, ktoré sa uplatnia v situáciách, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú prvé dva odseky článku 17 tohto nariadenia.

72

Z toho vyplýva, že tretí odsek článku 17 nariadenia č. 1107/2009 je uplatniteľný na stanovenie „dostatočného času“ predĺženia.

73

Po tretie, ako bolo pripomenuté v bodoch 41 až 46 vyššie, zásada predbežnej opatrnosti je základom všetkých ustanovení nariadenia č. 1107/2009.

74

V tomto kontexte treba pojem „dostatočný čas“ použitý v článku 17 prvom odseku nariadenia č. 1107/2009 chápať tak, že vyžaduje vymedzenie času, ktorý nejde ani pod, ani nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dokončenie postupu obnovenia pre každý jednotlivý prípad.

75

V treťom rade treba zohľadniť ciele sledované nariadením č. 1107/2009.

76

Podľa článku 1 ods. 3 nariadenia č. 1107/2009 je účelom tohto nariadenia zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh pri súčasnom zdokonaľovaní poľnohospodárskej výroby. Komisia teda správne tvrdí, že cieľ nariadenia č. 1107/2009 je rôznorodý. Ako však vyplýva z odôvodnenia 24 nariadenia č. 1107/2009, pri udeľovaní povolení pre prípravky na ochranu rastlín by cieľ ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia mal mať prednosť najmä pred cieľom zlepšiť rastlinnú výrobu.

77

Nariadenie č. 1107/2009 tým, že ukladá povinnosť zachovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia, uplatňuje článok 11 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, najmä s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, a článok 114 ods. 3 ZFEÚ, ktorý túto povinnosť konkretizuje. Toto posledné uvedené ustanovenie skutočne stanovuje, že Komisia vo svojich návrhoch, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia v rámci aproximácie právnych predpisov, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, berie za základ vysokú úroveň ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov, a že v rámci svojich príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada Európskej únie. Táto ochrana má vo vzťahu k ekonomickým hľadiskám prednostný význam, takže môže odôvodňovať dokonca aj značné negatívne hospodárske dôsledky pre niektoré hospodárske subjekty (pozri rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17 , EU:T:2021:143 , bod 59 a citovanú judikatúru).

78

Z toho vyplýva, že spomedzi jednotlivých cieľov nariadenia č. 1107/2009 musí Komisia priznať osobitný význam cieľu, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, keď vedie postup obnovenia schválenia účinnej látky, a fortiori ak tento postup ide nad rámec časového rámca stanoveného na jeho priebeh a ak prizná predĺženie obdobia schválenia podľa článku 17 uvedeného nariadenia.

79

Zásady uvedené nižšie možno vyvodiť zo všetkých predchádzajúcich úvah. Po prvé predĺženie obdobia platnosti schválenia má dočasnú a výnimočnú povahu a je povolené z dôvodu okolností, ktoré nastali počas samotného postupu a ktoré predtým neboli známe. Musí byť prijaté vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, a preto ho nemožno automaticky, či dokonca systematicky uplatňovať. Po druhé dĺžka predĺženia musí byť dostatočná na to, aby umožnila preskúmanie žiadosti o obnovenie. Pri stanovení tejto dĺžky musí Komisia zohľadniť skutočnosti stanovené v článku 17 treťom odseku nariadenia č. 1107/2009 a vykonať posúdenie každého jednotlivého prípadu. Po tretie toto obdobie nesmie ísť ani pod, ani nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dokončenie postupu obnovenia.

80

Po štvrté všeobecnejšie, keď má Komisia v úmysle uplatniť článok 17 nariadenia č. 1107/2009, musí zohľadniť celkovú dĺžku trvania postupu obnovenia, aby sa uistila, že tento postup zostáva v primeraných medziach vzhľadom na zásadu rýchlosti konania pripomenutú v bode 64 vyššie. Konkrétne vzhľadom na obmedzené trvanie schválenia a pravidelný prístup zvolený normotvorcom, ktorý je založený na prehodnocovaní rizík účinných látok v pravidelných intervaloch, nemožno pripustiť, aby predĺženie schválenia, ktoré má dočasnú a výnimočnú povahu, umožnilo zachovanie účinnej látky na trhu počas obdobia, ktoré výrazne presahuje obdobie pôvodného schválenia, inak by bol systém obnovenia zavedený týmto nariadením zbavený akéhokoľvek potrebného účinku.

81

Takto vykladaný článok 17 nariadenia č. 1107/2009 vyjadruje vyváženie rôznych dotknutých záujmov v súlade s cieľmi uvedeného nariadenia a so zásadou obozretnosti. Na jednej strane sa zohľadňujú záujmy v prospech skutočnosti, že látka, ktorá bola schválená v súlade s pravidlami Únie, nie je nepredvídateľne zakázaná z dôvodu oneskorení v časovom rámci postupu obnovenia, na ktoré nemá žiadateľ vplyv.

82

Na druhej strane priznané predĺženie je len dočasné, môže byť prerušené rozhodnutím o neobnovení alebo môže byť spojené s obmedzeniami používania látok a najmä nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné vzhľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.

83

V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí po prvé usudzuje, že tretí odsek článku 17 nariadenia č. 1107/2009 sa uplatňuje len na situácie, ktoré patria do pôsobnosti druhého odseku tohto článku, a teda sa neuplatňuje na predĺženie obdobia schválenia boskalidu. Po druhé Komisia odôvodňuje predmetné predĺženie skutočnosťou, že čakala na správu EFSA. Konštatuje, že predĺženie o kratšiu dobu, ktoré mohlo byť v prípade potreby predĺžené, je vhodnejšie ako jedno predĺženie o dlhšie obdobie. Po tretie tvrdenie založené na skutočnosti, že obdobie schválenia boskalidu už bolo viackrát predĺžené, je irelevantné. Podľa Komisie neexistuje obmedzenie, pokiaľ ide o frekvenciu uplatňovania článku 17 uvedeného nariadenia. Komisia tiež zdôrazňuje, že podmienky stanovené v tomto článku boli v prejednávanej veci splnené a že mechanizmus predĺženia bol normotvorcom stanovený v záujme právnej istoty.

84

Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí popiera, že by udelila neobmedzené predĺženia. Pripúšťa, že existujú problémy pri dodržiavaní lehôt na úrovni členských štátov, ale domnieva sa, že tieto systémové problémy nemôžu viesť k protiprávnemu rozhodnutiu o predĺžení.

85

Okrem toho, pokiaľ ide o zásadu predbežnej opatrnosti, Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetľuje, že uplatnenie článku 17 nariadenia č. 1107/2009 nevyžaduje ani vecnú analýzu, ani voľbu, keďže rozhodnutie vo veci samej sa prijme na konci postupu obnovenia. Jej miera voľnej úvahy je obmedzená na výber dĺžky obdobia predĺženia a iba pri tejto voľbe sa uplatní zásada predbežnej opatrnosti. Uplatnenie tejto zásady by pre Komisiu znamenalo, že predĺženie musí byť čo najkratšie, aby sa dosiahli potrebné vedecké výsledky v súlade s nariadením č. 1107/2009, a že na prijatie rozhodnutia o obnovení alebo neobnovení netreba čakať na koniec obdobia predĺženia.

86

Po prvé Komisia tak v napadnutom rozhodnutí výslovne odmietla uplatniteľnosť skutočností stanovených v treťom odseku článku 17 nariadenia č. 1107/2009 (pozri body 69 a 83 vyššie). Po druhé usudzuje, že kritériá stanovené v článku 17 nariadenia č. 1107/2009 boli splnené, pričom však nepreskúmala jednotlivé okolnosti prejednávanej veci, aby sa ubezpečila, že uplatní predĺženie o dostatočný čas dlhý na to, aby umožnila preskúmanie žiadosti o obnovenie schválenia boskalidu.

87

V tejto súvislosti sa zdá, že vykonávacie nariadenie 2022/708 uplatňuje rovnaké obdobie predĺženia, a to jeden rok, na 50 rôznych látok. Hoci je správne, ako to tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, že nie je povinná prijať 50 rôznych vykonávacích nariadení, z ktorých každé sa týka inej látky, rovnaké obdobie predlženia pre 50 látok, ktoré nie je sprevádzané vysvetleniami týkajúcimi sa výberu tohto obdobia, možno len ťažko zosúladiť s požiadavkou analýzy v každom jednotlivom prípade. Tvrdenia Komisie, podľa ktorých nebola povinná vykonať vecnú analýzu a nemohla nechať uplynúť platnosť schválenia týchto látok z dôvodu žiadostí o doplňujúce informácie, nemajú vplyv na jej povinnosť vykonať konkrétnu analýzu toho, čo je „dostatočný“ čas v prípade predĺženia obdobia platnosti schválenia každej látky vrátane boskalidu.

88

Po tretie prístup Komisie vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého si zvolila predĺženie na obmedzené obdobie, ktoré môže byť v prípade potreby znova predĺžené, a nie na jedno dlhšie obdobie, je v rozpore s článkom 17 nariadenia č. 1107/2009, ktorý vyžaduje, ako bolo vysvetlené v bode 79 vyššie, aby sa obdobie predĺženia vypočítalo in concreto a v závislosti od etáp postupu, ktoré sa ešte majú uskutočniť, a aby nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ukončenie postupu obnovenia.

89

Po štvrté sa Komisia dopustí nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že postupné predĺženia schválenia boskalidu sa nemajú zohľadniť a že neexistuje obmedzenie, pokiaľ ide o frekvenciu používania článku 17 nariadenia č. 1107/2009. Takýto prístup je v rozpore so zásadou uvedenou v bode 80 vyššie.

90

Tvrdenia Komisie, že obdobia predĺženia nemožno sčítať a že pojem kumulovaná dĺžka, počas ktorej sa platnosť schválenia látky predlžuje na základe článku 17 nariadenia č. 1107/2009, nie je v uvedenom nariadení známy, nemôžu spochybniť tento záver.

91

Je pravda, že vykonávacie nariadenie 2022/708 stanovuje predĺženie obdobia schválenia boskalidu o jeden rok a predmetom žiadosti o vnútorné preskúmanie je len toto nariadenie. Je tiež nesporné, že Komisia mohla opätovne preskúmať len zákonnosť tohto nariadenia.

92

Vzhľadom na dočasnú povahu predĺženia obdobia platnosti schválenia účinných látok a skutočnosť, že ide o opatrenie, ku ktorému dochádza v priebehu postupu obnovenia, ktorého je prípadnou etapou, však nie je možné ponímať toto predĺženie oddelene od celého postupu, ktorého je súčasťou.

93

V prejednávanej veci vykonávacie nariadenie 2022/708 stanovuje piate predĺženie obdobia platnosti schválenia boskalidu, čím sa obdobie preskúmania žiadosti o obnovenie schválenia tejto látky predĺži na osem rokov a platnosť schválenia sa predlžuje o päť rokov.

94

Ak by sa tento kontext nezohľadnil, výsledok preskúmania zákonnosti po sebe nasledujúcich predĺžení by bol vždy podobný výsledku prvého predĺženia. Takýto výsledok by však bol v rozpore so zásadami uvedenými v bodoch 79 a 80 vyššie.

95

Samostatná analýza každého obdobia predĺženia by okrem toho prispela k zhoršeniu toho, čo Komisia opisuje v napadnutom rozhodnutí ako „systémové“ problémy spojené s dodržaním lehôt postupu obnovenia.

96

Tieto tvrdenia Komisie treba preto zamietnuť.

97

Tretej časti prvého žalobného dôvodu a druhej časti tretieho žalobného dôvodu preto treba vyhovieť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné časti prvého žalobného dôvodu.

O prvej časti tretieho žalobného dôvodu

98

V prvej časti tretieho žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že oneskorenie v postupe obnovenia bolo spôsobené dôvodmi, na ktoré nemá žiadateľ vplyv.

99

Na úvod treba konštatovať, že rôzne jazykové verzie článku 17 prvého odseku nariadenia č. 1107/2009 sa líšia. Hoci niektoré verzie, vrátane francúzštiny, používajú výraz „dôvody nezávislé od vôle žiadateľa“, pojem „vôľa“ sa nenachádza v iných jazykových verziách. Niektoré jazykové verzie, vrátane angličtiny, totiž používajú pojem „kontrola“. Iné jazykové verzie, napríklad nemecká, používajú pojem „zodpovednosť“ alebo pojem vplyv. V ďalších verziách sa uvádzajú len dôvody, ktoré sú „nezávislé od žiadateľa“.

100

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôže slúžiť ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia ani sa jej nemôže priznať prednostná povaha vo vzťahu k iným jazykovým verziám. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozdielu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od kontextu a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 12. septembra 2019, A a i., C‑347/17 , EU:C:2019:720 , bod 38 a citovaná judikatúra).

101

Článok 17 prvý odsek nariadenia č. 1107/2009 a konkrétnejšie výraz „z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemá vplyv“ sa teda majú vykladať s prihliadnutím na účel tohto ustanovenia, ako aj kontext, do ktorého patrí.

102

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého toto pravidlo patrí, treba po prvé odkázať na úvahy uvedené v bode 54 a nasl. vyššie. Po druhé treba preskúmať úlohu žiadateľa o obnovenie v rámci článku 17 nariadenia č. 1107/2009.

103

Ako totiž vyplýva z článku 7 nariadenia č. 1107/2009 a z článku 1 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012, tak postup schvaľovania, ako aj postup obnovenia sa začínajú na podnet výrobcu aktívnej látky, potom prípadne na podnet žiadateľa o obnovenie. Výrobca aktívnej látky, potom prípadne žiadateľ o obnovenie je hlavným aktérom počas celého postupu schvaľovania a obnovenia a je hlavným partnerom orgánov podieľajúcich sa na týchto postupoch.

104

Pokiaľ ide konkrétne o postup obnovenia, žiadateľ o obnovenie je zodpovedný za obsah žiadosti (článok 3 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012), predloženie doplňujúcej dokumentácie (články 6 a 7 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012) a poskytnutie dodatočných informácií spravodajskému členskému štátu alebo EFSA (článok 11 ods. 5 a článok 13 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012) a môže predložiť EFSA pripomienky k návrhu hodnotiacej správy spravodajského členského štátu alebo k správe o obnovení (článok 12 ods. 3 a článok 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 844/2012). Všetky tieto interakcie so žiadateľom o obnovenie podliehajú osobitným lehotám.

105

Z toho vyplýva, že žiadateľ o obnovenie je aktérom, ktorý sa zúčastňuje na všetkých etapách postupu tým, že poskytuje údaje alebo predkladá pripomienky, čo mu umožňuje ovplyvniť priebeh postupu. Normotvorca sa tak rozhodol podmieniť predĺženie obdobia platnosti schválenia tým, aby prípadné oneskorenie bolo z dôvodov „na ktoré žiadateľ [o obnovenia] nemá vplyv“.

106

Naopak, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia, žiadateľ o obnovenie nemusí predložiť žiadosť a nie je stanovený postup konzultácie s ním. Postup sa začína z úradnej moci a Komisia musí overiť, či oneskorenia v priebehu postupu obnovenia nie sú spôsobené dôvodmi „na ktoré žiadateľ nemá vplyv“.

107

Správanie žiadateľa sa teda musí posúdiť vzhľadom na rôzne etapy postupu obnovenia, ktoré predchádzajú prípadnému predĺženiu obdobia platnosti schválenia, v ktorých zohrával participatívnu úlohu.

108

Takto vykladaný článok 17 nariadenia č. 1107/2009 vyjadruje vyváženie rôznych dotknutých záujmov v súlade s cieľmi uvedeného nariadenia a so zásadou predbežnej opatrnosti.

109

Pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 17 prvom odseku nariadenia č. 1107/2009, treba odkázať na body 75 až 78 vyššie a najmä na skutočnosť, že Komisia musí pri vedení postupu obnovenia účinnej látky venovať osobitnú pozornosť cieľu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia.

110

Komisia sa pri skúmaní úlohy žiadateľa o obnovenie v oneskoreniach zistených počas postupu obnovenia musí ubezpečiť nielen o tom, že tento žiadateľ konal v stanovených lehotách, ale aj o tom, že oneskorenie v priebehu postupu obnovenia je nezávislé od jeho konania, teda že nekonal tak, aby spôsobil oneskorenia alebo aby prispel k oneskoreniam.

111

Z toho vyplýva, že prístup, ktorý by vyžadoval úmysel zo strany žiadateľa, pokiaľ ide o oneskorenia v priebehu postupu, je príliš reštriktívny a môže narušiť rovnováhu, ktorú normotvorca dosiahol v prospech záujmov žiadateľa o obnovenie. Takýto reštriktívny prístup priaznivý pre žiadateľa o obnovenie by bol tiež v rozpore s judikatúrou, ktorá vyžaduje, aby vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia mala prednosť pred ekonomickými úvahami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17 , EU:T:2021:143 , bod 59 a citovanú judikatúru), ako aj kontextom, do ktorého patrí pravidlo stanovené v článku 17 prvom odseku nariadenia č. 1107/2009 a ktoré sa skladá z regulačného rámca, ktorý podrobne vymedzuje účasť žiadateľa o obnovenie na postupe.

112

Na účely dodržania vyváženia vykonaného normotvorcom treba teda článok 17 prvý odsek nariadenia č. 1107/2009 vykladať tak, že vyžaduje objektívnu a in concreto analýzu dôvodov oneskorenia s cieľom preukázať, že na toto oneskorenie nemal žiadateľ vplyv, ktorý musí s náležitou starostlivosťou dodržať všetky pravidlá, ktoré sa uplatňujú na žiadosť a postup obnovenia. V tejto súvislosti skutočnosť, že oneskorenie bolo aspoň čiastočne spôsobené oneskoreným odovzdaním správy alebo záverov jedným alebo viacerými orgánmi zapojenými do postupu obnovenia, nemôže stačiť na vylúčenie akejkoľvek úlohy žiadateľa, keďže žiadateľ sám mohol byť príčinou takéhoto oneskorenia, aj keď dodržal lehoty, ktoré mu boli uložené nariadením č. 1107/2009.

113

V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žiadateľ o obnovenie nemá na oneskorenie vplyv, ak toto oneskorenie možno pripísať iným aktérom postupu obnovenia, napríklad spravodajskému členskému štátu, EFSA alebo Komisii, alebo aj prípadu vyššej moci. Komisia vysvetľuje, že musí len preukázať, že oneskorenie nie je spôsobené žiadateľom o obnovenie, bez toho, aby musela preskúmať, prečo k tomuto oneskoreniu došlo, alebo ktoré by sa mohlo považovať za „zmätočné“, ani dohliadať na ostatné subjekty, ktoré sa zúčastňujú na postupe obnovenia. Po prvé Komisia vysvetľuje, že oneskorenie, o ktoré ide v prejednávanej veci, bolo spôsobené oneskoreným predložením revidovaného návrhu správy spravodajským členským štátom, čo predstavuje okolnosť, ktorá jasne spĺňa podmienku stanovenú v článku 17 nariadenia č. 1107/2009, podľa ktorej oneskorenie nemožno pripísať žiadateľovi o obnovenie. Po druhé Komisia zdôrazňuje, že tvrdenia žalobcu, podľa ktorých zistené nedostatky v údajoch v návrhu správy o obnovení a skutočnosť, že EFSA požiadal o doplňujúce informácie, mohli prispieť k oneskoreniu, musia byť zamietnuté ako špekulatívne. Po tretie a v každom prípade sú tieto tvrdenia založené na zámene medzi úplnosťou doplňujúcich dokumentov a závermi, ktoré možno vyvodiť z hodnotenia predloženej dokumentácie. Žiadateľ o obnovenie by mal na podporu svojej žiadosti o obnovenie predložiť doplňujúcu dokumentáciu, ktorá spĺňa požiadavky na údaje v príslušnom regulačnom rámci. V dôsledku toho podľa Komisie žiadateľ o obnovenie nemôže byť v zmysle článku 17 nariadenia č. 1107/2009 zodpovedný za nedostatky v údajoch alebo žiadostiach o doplňujúce informácie, ktoré z nich vyplývajú podľa vykonávacieho nariadenia č. 844/2012.

114

V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia nepovažovala za potrebné vykonať konkrétne ani stručné overenie úlohy žiadateľa o obnovenie vo vzťahu k skutočnosti, že postup obnovenia sa oneskoril.

115

Komisia vo svojich písomných podaniach okrem iného tvrdí, že oneskorenie spôsobené aspoň sčasti iným aktérom než žiadateľom o obnovenie, v tomto prípade spravodajským členským štátom, nemožno chápať tak, že patrí do zodpovednosti alebo vôle žiadateľa. Komisia sa domnieva, že nemusí skúmať váhu, ktorú predstavuje podiel žiadateľa o obnovenie na oneskorení.

116

Komisia sa pritom tým, že nevykonala konkrétnu analýzu úlohy žiadateľa a uplatnila reštriktívny prístup k úlohe žiadateľa o obnovenie v prípade prípadných oneskorení v postupe obnovenia, a tým, že nezohľadnila akúkoľvek jeho prípadnú úlohu, ak iný subjekt prispel, hoci aj čiastočne, k oneskoreniu, dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009 a nedodržala vyváženie vykonané normotvorcom (pozri body 111 a 112 vyššie).

117

Z toho vyplýva, že aj prvej časti tretieho žalobného dôvodu treba vyhovieť.

118

Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka boskalidu, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý a štvrtý žalobný dôvod.

O trovách

119

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu v súlade s jeho návrhmi.

120

Podľa článku 138 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku Parlament, Rada, BASF a CropLife Europe znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Rozhodnutie Komisie Ares(2022) 8437051 zo 6. decembra 2022, ktorým sa zamieta žiadosť združenia Pollinis France o vnútorné preskúmanie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/708 z 5. mája 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok metylester kyseliny 2,5‑dichlórbenzoovej, kyselina octová, aklonifén, síran amónno‑hlinitý, fosfid hlinitý, kremičitan hlinitý, beflubutamid, bentiavalikarb, boskalid, karbid vápenatý, kaptán, cymoxanil, dimetomorf, dodemorf, etefón, etylén, extrakt z čajovníka, zvyšky z destilácie tuku, C7‑C20 mastné kyseliny, fluoxastrobín, flurochloridón, folpet, formetanát, kyselina giberelínová, giberelíny, hydrolyzované proteíny, síran železnatý, fosfid horečnatý, metám, metamitrón, metazachlór, metribuzín, milbemektín, fénmedifám, pirimifos‑metyl, rastlinné oleje/klinčekový olej, rastlinné oleje/repkový olej, rastlinné oleje/mätový olej, propamokarb, prochinazid, protiokonazol, pyretríny, kremenný piesok, rybí olej, repelenty (podľa pachu) živočíšneho alebo rastlinného pôvodu/ovčí tuk, S‑metolachlór, lineárne motýlie feromóny, sulkotrión, tebukonazol a močovina, sa v rozsahu, v akom predlžuje obdobie schválenia boskalidu, zrušuje.

2.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené združením Pollinis France.

3.

Európsky parlament a Rada Európskej únie, BASF SE a CropLife Europe znášajú svoje vlastné trovy konania.

da Silva Passos

Półtorak

Reine

Pynnä

Cassagnabère

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. novembra 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok T-94/23 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik