T-96/23

62023TJ0096

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 25. júna 2025 ( *1 )

„Energetika – Vnútorný trh s elektrickou energiou – Nariadenie (EÚ) 2017/2195 – Rozhodnutie ACER o zmene metodiky oceňovania regulačnej energie – Stanovenie dočasného cenového limitu – Odvolanie podané na odvolaciu radu ACER – Osobitné podmienky a úpravy týkajúce sa odvolania – Článok 28 ods. 1 a článok 29 nariadenia (EÚ) 2019/942 – Neprípustnosť z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie pred odvolacou radou – Námietka nezákonnosti – Rovnosť pred zákonom a účinná súdna ochrana – Neexistencia osobnej dotknutosti – Vlastnosti alebo skutkové okolnosti, na ktoré nebolo poukázané – Lehota na podanie odvolania – Neexistencia ospravedlniteľného omylu“

Vo veci T‑96/23,

Uniper Global Commodities SE , so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: T. Richter, M. Schellberg, C. Sieberg a M. Schleifenbaum, advokáti,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 9. septembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

4

V nadväznosti na to, ako ENTSO pre elektrinu predložila agentúre ACER návrh PPS na schválenie, uskutočnila ACER 13. októbra 2021 verejnú konzultáciu na svojom webovom sídle a vyzvala zainteresované subjekty prítomné na trhu, aby predložili svoje pripomienky k tomuto návrhu do 10. novembra 2021. V tejto súvislosti ACER vzniesla okrem iného otázku, či by sa mal schváliť dočasný cenový limit počas fázy spustenia európskych platforiem na výmenu regulačnej energie PICASSO a MARI. Žalobkyňa sa zúčastnila na tejto verejnej konzultácii, keď 10. novembra 2021 predložila pripomienky k otázkam, ktoré vzniesla ACER.

5

ACER v období od 22. novembra do 6. decembra 2021 predložila subjektom, ktorými sú PPS, ENTSO pre elektrinu a regulačné orgány členských štátov (ďalej len „NRO“), na konzultáciu ňou samotnou pozmenenú verziu návrhu PPS, ktorú im predtým predložila, spolu s odôvodnením zmien.

6

Pôvodným rozhodnutím, ktoré ACER prijala 25. februára 2022 a uverejnila na svojej internetovej stránke 28. februára 2022, zamietla ACER návrh PPS z dôvodu, že tento návrh nespĺňa podmienky článku 30 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195 z 23. novembra 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave ( Ú. v. EÚ L 312, 2017, s. 6 ), a nariadila zachovanie platnosti existujúceho technického cenového limitu vo výške približne 99999 eur/MWh. Prostredníctvom prílohy I k pôvodnému rozhodnutiu však ACER zmenila spornú metodiku tak, že stanovila dočasný cenový limit vo výške približne 15000 eur/MWh, uplatňujúci sa výlučne na výmeny regulačnej energie na európskych platformách PICASSO a MARI, a to na obdobie 48 mesiacov od 1. júla 2022.

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

v rámci hlavného návrhu zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

subsidiárne zrušil pôvodné rozhodnutie,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právne posúdenie

O hlavnom návrhu, ktorého cieľom je zrušenie napadnutého rozhodnutia

11

Na podporu hlavného návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia uvádza žalobkyňa dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení podmienky uplatnenia článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, týkajúcej sa osobnej dotknutosti žalobcu, a druhý v podstate na výklade článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, ktorý nezabezpečuje potrebný účinok konania pred odvolacou radou a súlad tohto ustanovenia so zásadou účinnej súdnej ochrany, ako je zakotvená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a so zásadou rovnosti pred zákonom, ako ju zaručuje článok 20 Charty, keďže odvolacia rada odmietla konštatovať, že žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti regulačnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje vykonávacie opatrenia.

12

15

Žalobkyňa tvrdí, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí s ohľadom na judikatúru správne konštatovala, že pôvodné rozhodnutie predstavuje regulačný akt, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje vykonávacie opatrenia, a ktorý je preto možné napadnúť na súde Európskej únie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Proti uvedenému nenamieta ani ACER v rámci tejto žaloby.

16

Podľa žalobkyne však odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí nesprávne konštatovala, že vzhľadom na znenie článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 nemá aktívnu legitimáciu na to, aby proti pôvodnému rozhodnutiu podala odvolanie na odvolaciu radu. Je predsa možné a potrebné vykladať a uplatňovať uvedené ustanovenie v tom zmysle, že jej priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti uvedenému rozhodnutiu ako regulačnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje vykonávacie opatrenia, a ktorý je preto napadnuteľný na súde Únie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Akýkoľvek iný výklad článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 by totiž narušil potrebný účinok konania pred odvolacou radou a neumožnil by zabezpečiť súlad tohto ustanovenia so zásadou účinnej súdnej ochrany, ako je zakotvená v článku 47 Charty, a so zásadou rovnosti pred zákonom, ako ju zaručuje článok 20 Charty.

17

19

Podľa doktríny a judikatúry pritom osobitné pravidlá interných opravných prostriedkov na orgánoch, úradoch alebo agentúrach Únie zriadených na základe článku 263 piateho odseku ZFEÚ nemôžu spochybniť súdnu právomoc Všeobecného súdu. Takéto pravidlá by totiž porušovali zásadu účinnej súdnej ochrany, ako je zakotvená v článku 47 Charty, ktorá podľa judikatúry vyžaduje účinnú súdnu ochranu proti všetkým aktom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. Navyše ak by sa malo usudzovať, že fyzické alebo právnické osoby musia priamo podať žalobu proti rozhodnutiam ACER na Všeobecný súd, pokiaľ chcú napadnúť regulačné akty bez vykonávacích opatrení, ktoré sa ich priamo týkajú v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, nebolo by to v súlade so zámerom normotvorcu Únie uprednostňovať mechanizmus podávania opravných prostriedkov na „odvolací orgán“ v rámci agentúr Únie, s cieľom umožniť celkové preskúmanie ich komplexných posúdení z technického alebo vedeckého hľadiska, keďže preskúmanie vykonávané súdom Únie je následne – v zmysle judikatúry – obmedzeným preskúmaním.

20

Nebolo by to ani v súlade so zásadou rovnosti pred zákonom, ako je zaručená článkom 20 Charty a uplatňovaná v judikatúre, keďže s fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré sú rozhodnutiami ACER najviac nepriaznivo dotknuté, by sa bez objektívneho odôvodnenia zaobchádzalo menej priaznivo ako s inými osobami, pokiaľ ide o ich aktívnu legitimáciu, tak ako v prejednávanej veci s dodávateľmi regulačnej energie v porovnaní s PPS. Vzhľadom na obmedzený počet individuálnych rozhodnutí s regulačným obsahom, ktoré ACER prijíma, ako aj na možnosť vybavovať jednotlivé paralelne podané opravné prostriedky spoločne alebo vo vzájomnej súvislosti, odvolacia rada v skutočnosti nie je vystavená hrozbe nadmerného zaťaženia a môže spĺňať úlohu, ktorú jej zveril normotvorca a ktorou je konkrétne odľahčiť agendu súdov Únie a zabezpečovať celkové preskúmanie rozhodnutí ACER.

24

Okrem toho je v súlade s judikatúrou možné sa domnievať, že námietka nezákonnosti bola vznesená implicitne, pokiaľ zo žaloby pomerne jasne vyplýva, že žalobkyňa de facto formuluje takúto výhradu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 1996, Baiwir/Komisia, T‑262/94 , EU:T:1996:75 , bod 37 ; z 27. novembra 2018, Mouvement pour une Europe des nations et des libertés/Parlament, T‑829/16 , EU:T:2018:840 , bod 66 , a z 21. decembra 2022, Falke/Komisia, T‑306/21 , EU:T:2022:834 , bod 30 ).

25

Z obsahu druhého žalobného dôvodu, ako je rozvinutý v bodoch 138 až 151 a 159 žaloby, ako aj v bodoch 56 až 60 repliky, však vyplýva, že žalobkyňa v podstate tvrdí, že s cieľom konať v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany a s článkom 47 Charty, tak ako bol tento vykonaný článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ, ktorý žalobkyni priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na súde Únie, v ktorej sa navrhuje zrušenie akéhokoľvek aktu, ktorý – tak ako pôvodné rozhodnutie – je regulačným aktom, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ako aj so zásadou rovnosti pred zákonom zakotvenou v článku 20 Charty, mala odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí vykladať článok 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 v tom zmysle, že žalobkyni umožňoval podať na ňu odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.

26

Úvahy uvedené v bode 25 vyššie treba chápať v tom zmysle, že v podstate zahŕňajú dvojitú výhradu, ktorá je založená buď na výklade článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, ktorý odvolacia rada uviedla v napadnutom rozhodnutí a ktorý nie je v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany a článkom 47 Charty, tak ako ho vykonáva článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, ako aj so zásadou rovnosti pred zákonom zakotvenou v článku 20 Charty (prvá výhrada), alebo je založená na implicitnej námietke nezákonnosti článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 z dôvodu nesúladu s týmito zásadami a článkami Charty (druhá výhrada).

30

Po tomto spresnení treba overiť, či – tak ako to tvrdí žalobkyňa v rámci prvej výhrady – odvolacia rada mala v napadnutom rozhodnutí vykladať článok 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 tak, že žalobkyni priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti pôvodnému rozhodnutiu, s cieľom zabezpečiť súlad tohto ustanovenia so zásadou účinnej súdnej ochrany a s článkom 47 Charty, tak ako ho vykonáva článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, ako aj so zásadou rovnosti pred zákonom zakotvenou v článku 20 Charty.

31

Podľa judikatúry výklad ustanovenia práva Únie nemôže mať za následok odstránenie celého potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia. Pokiaľ teda zmysel takéhoto ustanovenia jednoznačne vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, súd Únie sa od tohto výkladu nemôže odchýliť (pozri rozsudok z 23. novembra 2023, Ministarstvo financija, C‑682/22 , EU:C:2023:920 , bod 31 a citovanú judikatúru). V zmysle ustálenej judikatúry platí, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie, pokiaľ jeho znenie výslovne nevymedzuje jeho pôsobnosť, treba zohľadniť jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudok z 21. januára 2021, Whiteland Import Export, C‑308/19 , EU:C:2021:47 , bod 34 a citovanú judikatúru).

32

Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, ktorý sa týka „rozhodnut[í ACER], voči ktorým sa možno odvolať“, „ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane [NRO] sa môže odvolať proti rozhodnutiu [ACER] uvedenému v článku 2 písm. d) [tohto nariadenia], ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa priamo a konkrétne [osobne – neoficiálny preklad ] týka tejto osoby, hoci má formu rozhodnutia určeného inej osobe“.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je uplatnenie extenzívneho výkladu možné len vtedy, ak je v súlade so znením predmetného ustanovenia, a že ani zásada takého výkladu, ktorý je v súlade s normou vyššej právnej sily, nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (pozri uznesenie z 15. decembra 2023, Stan/Európska prokuratúra, T‑103/23 , EU:T:2023:871 , bod 30 a citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudky z 19. septembra 2019, Rajonna prokuratura Lom, C‑467/18 , EU:C:2019:765 , bod 61 , a z 5. októbra 2020, Brown/Komisia, T‑18/19 , EU:T:2020:465 , bod 111 ).

37

Preto treba konštatovať, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí postupovala správne, keď nevykladala článok 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 v tom zmysle, že by oprávňoval žalobkyňu ako právnickú osobu v zmysle tohto ustanovenia podať na ňu odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu, bez toho, aby musela preukázať, že je uvedeným rozhodnutím nielen priamo, ale aj osobne dotknutá.

38

Prvú výhradu je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

V prejednávanej veci treba uviesť, že vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré im adresoval Všeobecný súd, ACER subsidiárne, a Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia v rámci hlavného návrhu v podstate tvrdili, že článok 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 nie je v rozpore so zásadou účinnej súdnej ochrany ani s článkom 47 Charty, tak ako ho vykonáva článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, a tiež ani so zásadou rovnosti pred zákonom zakotvenou v článku 20 Charty, pretože nebráni tomu, aby v prípadoch, o aké ide v prejednávanej veci, fyzické alebo právnické osoby, ktorým všeobecne záväzný akt ACER bez vykonávacích opatrení nie je určený – pričom ide o osoby, ktoré boli týmto aktom priamo dotknuté, no neboli ním dotknuté osobne –, t. j. kategória fyzických alebo právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje tretí prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, priamo podali na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť uvedeného aktu.

42

Keďže pôvodné rozhodnutie je vo vzťahu k žalobkyni regulačným aktom, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje si vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy (pozri bod 29 vyššie), žalobkyňa patrí do kategórie fyzických alebo právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje tretí prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, ktorá rovnako ako ostatné dve kategórie fyzických alebo právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje prvý a druhý prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, to znamená fyzické alebo právnické osoby, ktorým je akt určený alebo ktoré sú aktom priamo a osobne dotknuté, môže podať žalobu proti tomuto aktu na súd Únie za podmienok stanovených v článku 263 prvom a druhom odseku ZFEÚ.

46

Pokiaľ ide o to, že žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že podľa článku 29 nariadenia 2019/942 nemohla priamo podať na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť pôvodného rozhodnutia na základe tretieho prípadu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, treba poznamenať, že je pravda, že článok 29 nariadenia 2019/942 stanovuje, že „žaloby o neplatnosť rozhodnutí agentúry ACER podľa [uvedeného] nariadenia… sa môžu podávať na Súdnom dvore [Európskej únie] až po vyčerpaní [predchádzajúceho] postupu odvolacieho konania uvedeného v článku 28 [tohto nariadenia]“ a že toto ustanovenie vyžaduje, aby sa neprivilegovaní žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutí prijatých odvolacou radou pred Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2022, MEKH a FGSZ/ACER, T‑684/19 a T‑704/19 , EU:T:2022:138 , body 35 až 42 ).

47

Treba však poukázať na to, že rozsudok zo 16. marca 2022, MEKH a FGSZ/ACER ( T‑684/19 a T‑704/19 , EU:T:2022:138 ), sa má vykladať s ohľadom na jeho kontext, a predovšetkým na skutočnosť, že žalobkyne v uvedenej veci mali nesporne aktívnu legitimáciu na podanie odvolania na odvolaciu radu, ale neboli oprávnené napadnúť na Všeobecnom súde zákonnosť pôvodných rozhodnutí ACER vzhľadom na články 28 a 29 nariadenia 2019/942.

48

Ako totiž tvrdia Parlament, Rada a Komisia vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, nariadenie 2019/942 nemožno vykladať v tom zmysle, že normotvorca Únie chcel podriadiť preskúmaniu odvolacou radou všetky akty prijaté zo strany ACER, a to vzhľadom na to, že vecná pôsobnosť článku 28 uvedeného nariadenia sa obmedzuje len na individuálne rozhodnutia uvedené v článku 2 písm. d) tohto nariadenia. Normotvorca Únie napokon uplatnil tento „hybridný“ prístup aj pri zriaďovaní odvolacích orgánov viacerých iných agentúr, ako to vyplýva z nariadení, ktorými sa zriaďujú odvolacie orgány Európskej chemickej agentúry (ECHA), Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA), Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). V tejto súvislosti treba poznamenať, že Parlament, Rada a Komisia vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zdôraznili, že to, že nariadenie 2019/942 neobsahuje výslovný odkaz na možnosť obrátiť sa priamo na súd Únie v prípadoch, keď neboli splnené podmienky prípustnosti stanovené v článku 28 tohto nariadenia, je irelevantné, pretože takýto odkaz by bol čisto deklaratórny, keďže článok 263 ZFEÚ nemusí byť prebratý do sekundárneho práva Únie na to, aby sa uplatňoval.

50

Okrem toho výklad navrhovaný v bode 48 vyššie nie je v rozpore s bodom 57 rozsudku z 9. marca 2023, ACER/Aquind ( C‑46/21 P , EU:C:2023:182 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že „odvolacie orgány [agentúr Únie] predstavujú vhodný prostriedok na ochranu práv dotknutých strán“, keďže takéto konštatovanie neznamená, že by preskúmanie vykonávané odvolacou radou ACER bolo jediným vhodným prostriedkom na ochranu – voči rozhodnutiam ACER – práv fyzických alebo právnických osôb, ktoré sa nemôžu na odvolaciu radu obrátiť na základe článku 28 nariadenia 2019/942.

53

Preto si treba v prvom rade položiť otázku, či, ako tvrdí žalobkyňa, rozdielne zaobchádzanie, zavedené článkom 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, medzi kategóriou fyzických alebo právnických osôb, na ktorú sa vzťahuje tretí prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, a ostatnými kategóriami fyzických alebo právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje prvý a druhý prípad uvedené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, pokiaľ ide o možnosť obrátiť sa na odvolaciu radu, je nezlučiteľné so zásadou rovnosti pred zákonom zakotvenou v článku 20 Charty.

54

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je rovnosť pred zákonom upravená v článku 20 Charty všeobecnou zásadou práva Únie, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, okrem prípadu, že by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené [pozri rozsudok z 2. septembra 2021, État belge (Právo na pobyt v prípade domáceho násilia), C‑930/19 , EU:C:2021:657 , bod 57 a citovanú judikatúru].

55

Požiadavka týkajúca sa porovnateľnosti situácií na účely určenia existencie porušenia zásady rovnosti zaobchádzania sa má posudzovať z hľadiska všetkých prvkov, ktoré ich charakterizujú, a najmä s ohľadom na predmet aktu, ktorý predmetné rozdielne zaobchádzanie zavádza, a cieľ, ktorý tento akt sleduje, pričom na tento účel sa musia zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej tento akt patrí. Pokiaľ situácie nie sú porovnateľné, rozdielne zaobchádzanie s predmetnými situáciami nepredstavuje porušenie rovnosti pred zákonom zakotvenej v článku 20 Charty [pozri rozsudok z 2. septembra 2021, État belge (Právo na pobyt v prípade domáceho násilia), C‑930/19 , EU:C:2021:657 , bod 58 a citovanú judikatúru].

V tejto súvislosti súd Únie spresnil, že zriadenie odvolacej rady patrí do rámca celkového prístupu zvoleného normotvorcom Únie, ktorého cieľom je vybaviť agentúry Únie odvolacími orgánmi, pokiaľ im bola zverená právomoc rozhodovať o zložitých otázkach z technického alebo vedeckého hľadiska, ktorá je spôsobilá priamo zasiahnuť do právneho postavenia dotknutých účastníkov konania. Tieto odvolacie orgány predstavujú vhodný prostriedok na ochranu práv dotknutých strán v kontexte, v ktorom podľa ustálenej judikatúry vzhľadom na to, že orgány Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o veľmi komplexné skutkové okolnosti vedeckej a technickej povahy, na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, sa preskúmanie súdom Únie musí obmedzovať na posúdenie toho, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo prekročeniu právomoci, alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy (rozsudok z 9. marca 2023, ACER/Aquind ( C‑46/21 P , EU:C:2023:182 , body 56 a 57 ); pozri tiež rozsudok zo 7. marca 2013, Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, T‑93/10 , EU:T:2013:106 , bod 76 a citovanú judikatúru).

59

Treba tak konštatovať, že článok 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 tým, že fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré rovnako ako žalobkyňa patria do kategórie, na ktorú sa vzťahuje tretí prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, neumožňuje obrátiť sa na odvolaciu radu, stanovuje rozdielne zaobchádzanie, keďže tieto osoby budú môcť využiť len obmedzené preskúmanie rozhodnutí ACER, ktoré vykonáva Všeobecný súd, pokiaľ ide o komplexné vedecké, technické alebo ekonomické posúdenia súvisiace s energetikou, zatiaľ čo fyzické alebo právnické osoby patriace do kategórií, na ktoré sa vzťahuje prvý a druhý prípad uvedené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, môžu vo vzťahu k uvedeným vedeckým, technickým alebo ekonomickým posúdeniam využiť celkové preskúmanie, ktoré vykonáva odvolacia rada.

62

Použitie objektívnych kritérií stanovených normotvorcom Únie v článku 28 nariadenia 2019/942 je skutočne v súlade s cieľom sledovaným týmto ustanovením, ktorý spočíva v zavedení systému správnych opravných prostriedkov týkajúcich sa konkrétnych kategórií aktov ACER a fyzických alebo právnických osôb, ktoré s nimi majú intenzívnu väzbu.

63

Vzhľadom na menej intenzívnu väzbu, ktorú majú s „individuálnymi rozhodnutiami“ ACER v porovnaní s fyzickými alebo právnickými osobami patriacimi do kategórií, na ktoré sa vzťahuje prvý a druhý prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, je odôvodnené a vhodné, aby fyzické alebo právnické osoby, ktoré tak ako žalobkyňa patria do kategórie, na ktorú sa vzťahuje tretí prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, mali len možnosť dosiahnuť obmedzené preskúmanie uvedených rozhodnutí na Všeobecnom súde, pričom treba uviesť, že na rozdiel od rozhodnutí, ktoré patria do ostatných dvoch kategórií, uvedené osoby nepodliehajú ani povinnosti, ktorú ukladá článok 29 nariadenia 2019/942, vyčerpať predchádzajúce konanie o opravnom prostriedku, uvedené v článku 28 tohto nariadenia (pozri bod 47 vyššie), ani postupu predchádzajúceho prijatia odvolaní, upravenému v článku 58a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

64

Okrem toho podľa judikatúry na to, aby bolo možné normotvorcovi Únie vytýkať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, je potrebné, aby tento zaobchádzal s porovnateľnými situáciami rozdielne a tým znevýhodnil určité osoby v porovnaní s inými (rozsudky z 13. júla 1962, Klöckner‑Werke a Hoesch/Vysoký úrad, 17/61 a 20/61 , EU:C:1962:30 , s. 652, a zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07 , EU:C:2008:728 , bod 39 ).

68

V druhom rade si treba položiť otázku, či, ako tvrdí žalobkyňa, nemožnosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré rovnako ako žalobkyňa patria do kategórie, na ktorú sa vzťahuje tretí prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, obrátiť sa na odvolaciu radu porušuje zásadu účinnej súdnej ochrany a článok 47 Charty, tak ako ho vykonáva článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ.

69

Podľa článku 47 Charty má každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, za podmienok ustanovených v uvedenom článku, právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Z judikatúry Súdneho dvora, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že právo na prístup k súdu nie je absolútnym právom, a teda môže obsahovať primerané obmedzenia, ktoré sledujú legitímny cieľ a nezasahujú do samotnej podstaty tohto práva (pozri uznesenie zo 6. apríla 2017, PITEE/Komisia, C‑464/16 P , neuverejnené, EU:C:2017:291 , bod 31 a citovanú judikatúru). V súlade s článkom 52 ods. 1 Charty je obmedzenie práva na účinný prostriedok nápravy odôvodnené len vtedy, ak je stanovené zákonom, rešpektuje podstatu tohto práva a pri dodržaní zásady proporcionality je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je potrebné na ochranu práv a slobôd iných (rozsudky zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14 , EU:C:2016:324 , bod 160 , a z 15. septembra 2016, Star Storage a i., C‑439/14 a C‑488/14 , EU:C:2016:688 , bod 49 ).

70

V prejednávanej veci, ako už bolo poznamenané (pozri body 47 a 67 vyššie), zo znenia článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ v spojení s článkami 28 a 29 nariadenia 2019/942, vykladanými z hľadiska všeobecnej zásady výkladu pripomenutej v bode 40 vyššie, vyplýva, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré tak ako žalobkyňa patria do kategórie, na ktorú sa vzťahuje tretí prípad uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, môžu podať žalobu proti rozhodnutiam ACER priamo na Všeobecný súd.

73

Platí však, že na jednej strane riziko paralelných opravných prostriedkov proti tomu istému aktu ACER existuje bez ohľadu na články 28 a 29 nariadenia 2019/942, pretože, ako vyplýva najmä z bodu 31 rozsudku zo 16. marca 2022, MEKH a FGSZ/ACER ( T‑684/19 a T‑704/19 , EU:T:2022:138 ), privilegovaní žalobcovia majú právo podať priamo na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť rozhodnutia ACER. Na druhej strane komplexnosť pojmu „osobná dotknutosť“ nevyplýva osobitne zo systému správnych opravných prostriedkov zavedeného článkami 28 a 29 nariadenia 2019/942.

74

V každom prípade takéto procesné komplikácie nemôžu postačovať na konštatovanie toho, že zavedený systém opravných prostriedkov je sám osebe v rozpore so zásadou účinnej súdnej ochrany, tak ako ju zaručuje článok 47 Charty.

75

Preto ani vo vzťahu k článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942 nemožno usudzovať, že porušuje zásadu účinnej súdnej ochrany a článok 47 Charty, tak ako ho vykonáva článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ.

Žalobkyňa sa domnieva, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí porušila článok 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, keď konštatovala, že žalobkyňa nemala vyžadované postavenie na to, aby na ňu podala odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu, pričom však žalobkyňa bola týmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá.

79

Žalobkyňa poznamenáva, že v bode 41 a nasl. napadnutého rozhodnutia odvolacia rada vzhľadom na judikatúru správne konštatovala, že žalobkyňa je priamo dotknutá pôvodným rozhodnutím, ktoré priamo ovplyvnilo jej právne postavenie tým, že jej dočasne zabránilo voľne určovať ceny svojich ponúk na trhu s regulačnou energiou, keďže ponuky presahujúce dočasný cenový limit, stanovený pôvodným rozhodnutím, už nemohli byť prijaté zo strany PPS z regiónu CORE cez európske platformy PICASSO a MARI.

80

83

Po prvé žalobkyňa uvádza, že sa aktívne zúčastnila na konaní, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného rozhodnutia, čo podľa judikatúry predstavuje relevantnú skutočnosť – spomedzi ďalších – na preukázanie osobnej dotknutosti žalobcu. V prejednávanej veci sa žalobkyňa aktívne zúčastnila na verejnej konzultácii, ktorú začala ENTSO pre elektrinu na základe článku 10 nariadenia 2017/2195 pred predložením návrhu PPS agentúre ACER, keď tejto agentúre predložila svoje stanovisko z 30. júla 2021. Okrem toho sa tiež aktívne zúčastnila na verejnej konzultácii o uvedenom návrhu, ktorú viedla ACER, keď tejto agentúre predložila svoje pripomienky z 10. novembra 2021. Podľa článku 10 ods. 6 nariadenia 2017/2195 sa PPS a napokon aj ACER mali riadiť jej stanoviskom z 30. júla 2021 alebo vo svojom návrhu vysvetliť presné dôvody, pre ktoré sa od neho odklonili.

84

86

Ako je uvedené v judikatúre, podstatný zásah do postavenia žalobkyne na trhu vyplýva v prejednávanej veci z ušlého zisku, ktorý je vo vzťahu k nej dôsledkom pôvodného rozhodnutia, a to bez ohľadu na skutočnosť, že ostatní konkurenti by mohli byť dotknutí obdobným spôsobom ako ona. V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva konkrétne na situáciu dvoch elektrární Audorf a Itzehoe, ktoré prevádzkuje v Nemecku a v ktorých uskutočnila veľké investície na zachovanie ich schopnosti fungovania a ich prevádzkovej dostupnosti na trhu s regulačnou energiou. Okrem toho podľa názoru žalobkyne sa jej pôvodné rozhodnutie osobitne dotýka ako poskytovateľa regulačnej energie pôsobiaceho v Nemecku, a to konkrétne v jednej z mála kontrolných oblastí, ktorá je už pripojená k európskym platformám PICASSO a MARI, keďže sa jej po uskutočnení zdĺhavého a nákladného postupu podarilo dosiahnuť predbežné schválenie zariadení na dodávku regulačnej energie a bolo jej zabránené v predkladaní ponúk za ceny, ktoré môžu výrazne presiahnuť 15000 eur/MWh, odôvodnené vysokými variabilnými marginálnymi nákladmi dotknutých zariadení.

87

Žalobkyňa vytýka odvolacej rade to, že v napadnutom rozhodnutí vychádzala zo zásady, že žalobkyňa mala preukázať, že bola dotknutá kvalitatívne odlišným spôsobom od všetkých ostatných účastníkov trhu s regulačnou energiou. Takáto podmienka pritom nevyplýva zo zásad stanovených v judikatúre v rámci uplatňovania článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a nie je odôvodnená ani cieľom konania pred odvolacou radou, ako je pripomenutý v bode 80 vyššie.

Na úvod treba pripomenúť, že „osobitné podmienky a úpravy“ v zmysle článku 263 piateho odseku ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že sa nimi myslí len zavedenie – zo strany inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie – čisto interných podmienok alebo pravidiel, ktoré treba splniť pred podaním súdneho prostriedku nápravy a ktoré upravujú najmä fungovanie mechanizmu vlastného dohľadu alebo priebeh konania spočívajúceho v mimosúdnom riešení sporov, s cieľom vyhnúť sa sporu pred súdmi Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. septembra 2013, European Dynamics Luxembourg a i./ÚHVT, T‑556/11 , EU:T:2013:514 , bod 60 , a rozsudok z 25. októbra 2018, KF/SATCEN, T‑286/15 , EU:T:2018:718 , bod 107 ). Tieto osobitné podmienky a pravidlá teda musia zostať v plnom súlade so všeobecným režimom stanoveným v článku 263 ZFEÚ, pokiaľ ide o právomoc súdu Únie rozhodovať o žalobách, ktoré sú mu predložené [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. februára 2016, Italian International Film/EACEA, T‑676/13 , EU:T:2016:62 , bod 27 ; z 8. júna 2016, Monster Energy/EUIPO (Vyobrazenie symbolu mieru), T‑583/15 , EU:T:2016:338 , bod 43 , a z 8. júna 2016, Monster Energy/EUIPO (GREEN BEANS), T‑585/15 , neuverejnený, EU:T:2016:339 , bod 41 ].

91

Z uvedeného vyplýva, že ak existujú rovnaké podmienky prípustnosti vo všeobecnom režime stanovenom v článku 263 ZFEÚ a v rámci osobitných podmienok a pravidiel prijatých na základe článku 263 piateho odseku ZFEÚ, tieto sa v zásade musia vykladať jednotne. Na účely posúdenia toho, či bola žalobkyňa napadnutým aktom, t. j. pôvodným rozhodnutím osobne dotknutá podľa článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, treba tiež odkázať na judikatúru vydanú vo vzťahu k druhému prípadu uvedenému v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy.

V prejednávanej veci, ako vyplýva z opisu tvrdení žalobkyne, ktorý je uvedený v bode 45 napadnutého rozhodnutia a ktorý žalobkyňa v rámci prejednávanej žaloby nespochybňuje, v spojení s bodmi 99 až 110 vyjadrenia žalobkyne, v ktorom sa uvádzajú dôvody odvolania podaného na odvolaciu radu 28. apríla 2022, žalobkyňa pred odvolacou radou tvrdila, že je pôvodným rozhodnutím osobne dotknutá z toho dôvodu, že toto rozhodnutie podstatne ovplyvňuje jej konkurenčné postavenie na nemeckom trhu s regulačnou energiou, na ktorom je žalobkyňa jedným z najväčších dodávateľov, ktorí na ňom pôsobia. Žalobkyňa aktívne obhajovala svoje záujmy na uvedenom trhu a okrem iného sa zúčastnila na konzultačnom procese týkajúcom sa návrhu PPS a odpovedala na otázky ACER. Pôvodným rozhodnutím je osobitne dotknutá z dôvodu, že viaceré z jej predbežne schválených zariadení majú vysoké variabilné marginálne náklady. Toto rozhodnutie sa dotýka vopred určenej skupiny hospodárskych subjektov – medzi ktorých patrí aj ona sama –, pozostávajúcej z dodávateľov regulačnej energie, ktorým sa podarilo dosiahnuť predbežné schválenie zariadení na poskytovanie regulačnej energie alebo ktorých zariadenia sú práve v štádiu takéhoto schvaľovania.

95

V bodoch 46 až 50 napadnutého rozhodnutia odvolacia rada preskúmala „vlastnosti“ alebo „skutkové okolnosti“, na ktoré poukázala žalobkyňa, a konštatovala, že tieto nie sú dostatočné na to, aby ju individualizovali v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ( 25/62 , EU:C:1963:17 , s. 223).

96

V rámci tejto žaloby žalobkyňa odvolacej rade v podstate vytýka to, že v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala, že žalobkyňa je pôvodným rozhodnutím osobne dotknutá z dôvodu jej osobitných vlastností, ktoré ju charakterizovali vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe.

100

ACER vo svojich písomných podaniach podporuje stanovisko odvolacej rady, podľa ktorého „vlastnosti“ alebo „skutkové okolnosti“, na ktoré poukazuje žalobkyňa pred Všeobecným súdom, nie sú dostatočné na to, aby ju individualizovali v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ( 25/62 , EU:C:1963:17 , s. 223) (pozri bod 95 vyššie).

101

Pokiaľ ide o „vlastnosti“ alebo „skutkové okolnosti“, na ktoré žalobkyňa poukázala pred odvolacou radou a ktoré táto rada preskúmala v napadnutom rozhodnutí, t. j. skutočnosť, že žalobkyňa pôsobí na nemeckom trhu s regulovanou energiou, a skutočnosť, že je jedným z najväčších dodávateľov na uvedenom trhu, a ktoré žalobkyňa následne rozvinula v rámci tejto žaloby, pričom tvrdí, že jej postavenie na tomto trhu bolo pôvodným rozhodnutím podstatne ovplyvnené (pozri body 84 až 87, 94 a 98 vyššie), žalobkyňa odkazuje na judikatúru súdu Únie v oblasti štátnej pomoci a koncentrácií.

102

Z judikatúry v oblasti koncentrácií napokon vyplýva, že v prípade rozhodnutia, ktorým sa konštatuje zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom, pokiaľ ide o podnik, ktorý je vo vzťahu k tejto koncentrácii treťou osobou, treba to, či je tento podnik osobne dotknutý, určiť jednak na základe účasti tohto podniku na správnom konaní a jednak na základe toho, či došlo k ovplyvneniu jeho postavenia na trhu. Súd Únie v rámci toho, ako v tomto kontexte pripúšťa, že došlo k ovplyvneniu postavenia žalobcu na trhu, zohľadňuje buď to, že žalobca je jedným z hlavných konkurentov účastníkov koncentrácie, ktorí majú prospech z rozhodnutia, ktorým bola koncentrácia povolená (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04 , EU:T:2006:187 , bod 37 ; z 20. decembra 2023, Mainova/Komisia, T‑64/21, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:843 , bod 85 , a z 20. decembra 2023, enercity/Komisia, T‑65/21, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:844 , bod 83 ), alebo to, že je žalobca obyčajným konkurentom uvedených účastníkov koncentrácie, ale koncentrácia má osobitne zistený potenciálny vplyv na jeho hospodársku situáciu, akým je napríklad zníženie hodnoty významných investícií uskutočnených a kalkulovaných v dlhodobom horizonte, pričom sa zohľadní už existujúca štruktúra trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2023, EVH/Komisia, T‑312/20, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:252 , body 42 a 46 ; zo 17. mája 2023, TEAG/Komisia, T‑315/20 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:259 , body 42 a 46 , a zo 17. mája 2023, GGEW/Komisia, T‑319/20 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:263 , body 42 a 46 ), alebo to, že je žalobca potenciálnym konkurentom účastníkov koncentrácie, v prípade oligopolných trhov, alebo za určitých okolností to, že žalobca pôsobí na susedných trhoch, ktoré sú dodávateľskými alebo odberateľskými trhmi vo vzťahu k trhom, na ktorých pôsobí podnik v monopolnom postavení, ktorého postavenie sa koncentráciou posilňuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, ARD/Komisia, T‑158/00 , EU:T:2003:246 , bod 78 ).

Aj za predpokladu, že by žalobkyňa ako jeden z najväčších dodávateľov na nemeckom trhu s regulačnou energiou bola z ekonomického hľadiska viacej negatívne ovplyvnená ako niektorí z jej konkurentov na uvedenom trhu, nestačilo by to na jej individualizáciu v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ( 25/62 , EU:C:1963:17 , s. 223). Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že nestačí, aby niektoré subjekty boli z ekonomického hľadiska aktom dotknuté viac ako ich konkurenti, na to, aby boli z tohto dôvodu považované za osoby, ktoré sú týmto aktom osobne dotknuté. Aj za predpokladu, že by rozhodnutie malo osobitný vplyv na ekonomickú situáciu žalobcu, tak táto okolnosť nestačí na to, aby bol charakterizovaný vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe (uznesenia z 2. apríla 2004, Gonnelli a AIFO/Komisia, T‑231/02 , EU:T:2004:105 , bod 45 ; z 12. marca 2007, Confcooperative, Unione regionale della Cooperazione Friuli‑Venezia Giulia Federagricole a i./Komisia, T‑418/04 , neuverejnené, EU:T:2007:83 , bod 57 , a z 13. novembra 2008, Lemaître Sécurité/Komisia, T‑301/06 , neuverejnené, EU:T:2008:495 , bod 24 ).

107

108

Okrem toho žalobkyňa netvrdí, a a fortiori ani nepreukazuje, že by bola v skutočnom alebo potenciálnom konkurenčnom vzťahu s osobami, ktorým je pôvodné rozhodnutie určené a ktoré sú podľa jej názoru osobami, ktorým je na nemeckom trhu s regulačnou energiou pôvodné rozhodnutie skutočne na prospech, t. j. s PPS, ktorých sa toto rozhodnutie týka.

109

Napokon, pokiaľ ide o investície uskutočnené žalobkyňou v dvoch elektrárňach Audorf a Itzehoe, ktoré prevádzkuje v Nemecku s cieľom zachovať ich schopnosť fungovania a ich prevádzkovú dostupnosť na trhu s regulačnou energiou (pozri bod 86 vyššie), je pravda, že z judikatúry vyplýva, že zníženie hodnoty významných investícií uskutočnených a kalkulovaných v dlhodobom horizonte, s prihliadnutím na existujúcu štruktúru trhu už bolo zohľadnené na účely určenia osobnej dotknutosti žalobcu rozhodnutím (rozsudky zo 17. mája 2023, EVH/Komisia, T‑312/20 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:252 , body 42 a 46 , zo 17. mája 2023, TEAG/Komisia, T‑315/20 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:259 , body 42 a 46 , a zo 17. mája 2023, GGEW/Komisia, T‑319/20 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:263 , body 42 a 46 ). V prejednávanej veci však aj za predpokladu, že by na základe pôvodného rozhodnutia došlo k „zníženiu hodnoty“ konkrétnych investícií uvádzaných žalobkyňou, a to v tom zmysle, v akom toto rozhodnutie ovplyvnilo ich amortizáciu, žalobkyňa neposkytla dostatočné údaje na vyvodenie záveru, že tým bolo podstatne ovplyvnené jej konkurenčné postavenie na trhu s regulačnou energiou. Žalobkyňa predovšetkým neposkytla údaje, ktoré by umožnili posúdiť relatívny význam dvoch predmetných elektrární pri jej celkovej výrobe regulačnej energie – z hľadiska hodnoty alebo objemu – v Nemecku.

113

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdila, že v bode 134 vyjadrenia obsahujúceho odôvodnenie odvolania a v bode 31 a nasl. jej vyjadrenia k otázke položenej odvolacou radou 22. augusta 2022 poukázala na skutočnosť, že v rámci správneho konania, v rámci ktorého bolo vydané pôvodné rozhodnutie, došlo k porušeniu jej práva na to, aby sa s ňou konzultovalo, podľa článku 10 ods. 6 nariadenia 2017/2195. Neskoršie poukazovanie na porušenie jej práva byť vypočutý, zaručeného článkom 14 ods. 6 nariadenia 2019/942, je len rozšírením tvrdení, ktoré už boli uvedené pred odvolacou radou.

114

Pokiaľ ide o osobnú dotknutosť žalobkyne, ACER usudzovala, že žalobkyňa sa v bodoch 94 až 101 svojho vyjadrenia obsahujúceho odôvodnenie odvolania, ktoré sa týkajú tejto otázky, v podstate opierala o tú skutočnosť, že je jedným z najväčších dodávateľov pôsobiacich na nemeckom trhu s regulačnou energiou, a že bolo neprípustné, aby neskôr, a teda oneskorene, uviedla iné „vlastnosti“ alebo „skutkové okolnosti“, ktoré by ju mohli individualizovať v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ( 25/62 , EU:C:1963:17 , s. 223).

115

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Všeobecný súd nemôže pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia zohľadniť „vlastnosti“ alebo „skutkové okolnosti“, ktoré žalobca neuviedol alebo nepreukázal pred odvolacou radou. Na základe článku 29 nariadenia 2019/942 v spojení s článkom 263 ZFEÚ má totiž Všeobecný súd overiť zákonnosť rozhodnutia odvolacej rady tým, že preskúma uplatňovanie práva Únie zo strany odvolacej rady predovšetkým s ohľadom na skutkové okolnosti, ktoré mu boli predložené, ale naopak nemôže takéto preskúmanie vykonať s prihliadnutím na skutkové okolnosti, ktoré boli pred ním uvedené alebo mu boli predložené ako nové (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P , EU:C:2007:162 , bod 54 , a z 15. apríla 2010, Schräder/OCVV, C‑38/09 P , EU:C:2010:196 , bod 76 ).

119

Aj za predpokladu, že by odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí protiprávne nezohľadnila všetky „vlastnosti“ alebo „skutkové okolnosti“, na ktoré sa pred ňou žalobkyňa odvolávala, bolo by úlohou žalobkyne na to upozorniť takým spôsobom, že v tomto zmysle uvedie žalobný dôvod, ktorý spĺňa podmienky jasnosti a presnosti uvedené v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku (pozri bod 116 vyššie).

120

Opomenutie rozhodnúť o žalobnom návrhu totiž môže viesť k – prinajmenšom čiastočnému – zrušeniu rozhodnutia prijatého odvolacím senátom, ktorý je nezávislý od niektorého z orgánov, úradov alebo agentúr Únie uvedených v článku 58a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 8. júna 2016, GREEN BEANS, T‑585/15 , neuverejnený, EU:T:2016:339 , bod 27 a citovanú judikatúru).

121

Žalobkyňa pritom síce v bodoch 89 až 92 a 117 až 120 žaloby uvádza ako okolnosti, ktoré sú spôsobilé ju individualizovať v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ( 25/62 , EU:C:1963:17 , s. 223), svoju aktívnu účasť na správnom konaní, ktoré predchádzalo prijatiu pôvodného rozhodnutia, a porušenie jej práva na to, aby sa s ňou pred prijatím tohto rozhodnutia konzultovalo, v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia 2017/2195, no v tejto súvislosti jasne a presne neuviedla dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia založený na tom, že odvolacia rada v tomto rozhodnutí protiprávne opomenula rozhodnúť o týchto „vlastnostiach“ alebo „skutkových okolnostiach“, na ktoré bolo pred ňou riadne poukázané.

Na podporu subsidiárneho návrhu uvádza žalobkyňa šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je v podstate založený na nedostatku právomoci ACER prijať pôvodné rozhodnutie, ktoré sa odkláňa od návrhu PPS, druhý na tom, že ACER porušila povinnosť konzultovať so zainteresovanými stranami na trhu pred prijatím novej metodiky, stanovenú v článku 10 nariadenia 2017/2195, tretí na neexistencii právneho základu na prijatie pôvodného rozhodnutia, štvrtý na nedostatku odôvodnenia, piaty na porušení cieľov sledovaných nariadením 2017/2195 a šiesty na porušení zásady proporcionality.

125

Žalobkyňa sa domnieva, že subsidiárny návrh spĺňa podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť rozhodnutia prijatého orgánom Únie, konkrétne agentúrou ACER, ktorá bola podaná na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Podľa názoru žalobkyne táto žaloba nie je podmienená vyčerpaním opravných prostriedkov v súlade s článkom 263 piatym odsekom ZFEÚ a článkom 29 nariadenia 2019/942, keďže to, aby mala žalobkyňa možnosť podať priamu žalobu, vyžaduje primárne právo. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že uplynutie dvojmesačnej lehoty od uverejnenia pôvodného rozhodnutia, ku ktorému došlo 28. februára 2022, nemôže brániť ani prípustnosti subsidiárneho návrhu, keďže vzhľadom na kvalifikáciu pôvodného rozhodnutia ako individuálneho rozhodnutia v zmysle odôvodnenia 34, článku 2 písm. d) a článkov 28 a 29 nariadenia 2019/942, judikatúru, informácie o opravných prostriedkoch uvedené v pôvodnom rozhodnutí, ako aj nedostatok súdnej ochrany a možné konflikty, ktoré z neho vyplývajú, žalobkyňa nemohla rátať s tým, že musí podať priamu žalobu proti pôvodnému rozhodnutiu, pričom – z dôvodu údajného nedostatku aktívnej legitimácie – nebolo možné dosiahnuť predchádzajúce rozhodnutie odvolacej rady. Podľa judikatúry však nedodržanie lehoty na podanie žaloby nebráni prípustnosti žaloby, pokiaľ je toto nedodržanie lehoty dôsledkom ospravedlniteľného právneho omylu žalobcu, ktorý bol do omylu uvedený tým subjektom, ktorý akt vydal.

127

Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti subsidiárneho návrhu, ktorú vzniesla ACER, treba v prvom rade poznamenať, že ako vyplýva z bodu 47 vyššie, žalobkyňa mohla v prejednávanej veci podať žalobu o neplatnosť pôvodného rozhodnutia priamo na súd Únie na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy.

131

V prejednávanej veci bolo pôvodné rozhodnutie uverejnené na internetovej stránke ACER 28. februára 2022 a žalobkyňa sa na odvolaciu radu obrátila 28. apríla 2022. Aj za predpokladu, že by sa žalobkyňa o pôvodnom rozhodnutí dozvedela v ten istý deň, keď sa obrátila na odvolaciu radu, na základe uplatnenia pravidiel výpočtu lehôt stanovených v článkoch 58 a 60 rokovacieho poriadku, ktoré zodpovedajú článkom 49 a 51 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, treba konštatovať, že ku dňu podania tejto žaloby, t. j. 17. februára 2023, žalobkyni už uplynula lehota na napadnutie uvedeného rozhodnutia.

132

Okrem toho sa žalobkyňa za okolností prejednávanej veci nemôže odvolávať na ospravedlniteľný omyl v zmysle judikatúry citovanej v bode 130 vyššie.

133

ACER totiž na jednej strane žalobkyni neposkytla žiadnu konkrétnu záruku, pokiaľ ide o právomoc odvolacej rady rozhodnúť o odvolaní, ktoré žalobkyňa podala proti pôvodnému rozhodnutiu, pretože informácie o opravných prostriedkoch uvedené na konci pôvodného rozhodnutia boli výslovne adresované „osobám, ktorým je [toto rozhodnutie] určené“, t. j. PPS z regiónu CORE, vo vzťahu ku ktorým boli napokon správne (pozri bod 47 vyššie). Pôvodné rozhodnutie naproti tomu neobsahovalo žiadnu informáciu o opravných prostriedkoch, ktoré mali uplatniť iné fyzické alebo právnické osoby než tieto osoby, ktorým bolo dané rozhodnutie určené. Uvedené skutočnosti teda nemožno kvalifikovať ako také konanie ACER, ktoré by u žalobkyne mohlo vyvolať prípustné pochybnosti, pokiaľ ide o právomoc odvolacej rady rozhodnúť o odvolaní, ktoré podala proti pôvodnému rozhodnutiu.

137

V dôsledku uvedeného sa subsidiárny návrh na zrušenie pôvodného rozhodnutia musí tiež zamietnuť ako neprípustný; žaloba sa teda zamieta v celom rozsahu.

O trovách

138

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

139

2.

Uniper Global Commodities SE je povinná nahradiť trovy konania.

van der Woude

Škvařilová‑Pelzl

Nõmm

Steinfatt

Právne posúdenie

O hlavnom návrhu, ktorého cieľom je zrušenie napadnutého rozhodnutia

O druhom žalobnom dôvode založenom na výklade článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942, ktorý nezabezpečuje potrebný účinok konania pred odvolacou radou a súlad tohto ustanovenia so zásadou účinnej súdnej ochrany, ako je zakotvená v článku 47 Charty, a so zásadou rovnosti pred zákonom, ako ju zaručuje článok 20 Charty

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/942

O subsidiárnom návrhu, ktorého cieľom je zrušenie pôvodného rozhodnutia

O trovách