T-102/23

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: A. Boggio‑Tomasaz, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. Maingain, advokát,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Chorvátska republika , v zastúpení: G. Vidović Mesarek, splnomocnená zástupkyňa,

v zložení: predseda komory R. Mastroianni, sudcovia M. Brkan (spravodajkyňa) a T. Tóth,

tajomník: I. Kurme, referentka,

so zreteľom na uznesenie z 27. februára 2024, SBK Art/Rada (T‑102/23 R, neuverejnené),

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:

–

žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 26. februára 2023,

–

uznesenie

predsedu prvej komory z 8. septembra 2023, ktorým sa Chorvátskej republike povoľuje vstúpiť do konania ako vedľajšia účastníčka na podporu Rady,

–

návrh na úpravu žaloby podaný do kancelárie Všeobecného súdu 24. novembra 2023,

–

uznesenie

predsedu prvej komory z 13. decembra 2023 týkajúce sa žiadosti žalobkyne o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k Chorvátskej republike,

–

dokumenty žalobkyne podané do kancelárie Všeobecného súdu 18. októbra 2024 a založené do spisu,

–

dokumenty žalobkyne podané do kancelárie Všeobecného súdu 5. novembra 2024 a založené do spisu,

po pojednávaní zo 6. novembra 2024,

vyhlásil tento

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, SBK Art OOO, domáha zrušenia po prvé rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/2477 zo 16. decembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 322 I, 2022, s. 466 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/2476 zo 16. decembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 322 I, 2022, s. 318 ) (spolu ďalej len „prvotné akty“), po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75 I, 2023, s. 134) , a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75 I, 2023, s. 1 ) (spolu ďalej len „ponechávajúce akty z marca 2023“), po tretie rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/1767 z 13. septembra 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 104 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/1765 z 13. septembra 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 3 ) (spolu ďalej len „ponechávajúce akty zo septembra 2023“), po štvrté rozhodnutia Rady (SZBP) 2024/847 z 12. marca 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L, 2024/847), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2024/849 z 12. marca 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L, 2024/849) (spolu ďalej len „ponechávajúce akty z marca 2024“), v rozsahu, v akom sa jej všetky tieto akty (spolu ďalej len „napadnuté akty“) týkajú.

Dňa 17. marca 2014 Rada Európskej únie prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16 ). V ten istý deň Rada prijala na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ).

5

Dňa 25. februára 2022 Rada prijala vzhľadom na vážnosť situácie na Ukrajine jednak rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 ( Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1 ), a jednak nariadenie (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1 ), a to najmä s cieľom zmeniť kritériá, podľa ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia.

6

Článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, stanovuje:

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:

7

Podmienky tohto zmrazenia finančných prostriedkov sú vymedzené v ďalších odsekoch článku 2 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329.

8

Nariadením č. 269/2014, zmeneným nariadením 2022/330, sa stanovila povinnosť prijať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a vymedzili sa podmienky tohto zmrazenia v podstate rovnakým spôsobom ako v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2022/329. Článok 3 ods. 1 písm. a) až g) tohto nariadenia totiž z väčšej časti preberá článok 2 ods. 1 písm. a) až g) uvedeného rozhodnutia.

Prvotný zápis názvu žalobkyne do sporných zoznamov

9

Dňa 19. decembra 2022 Rada v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie určené osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2022/2477, a v nariadení č. 269/2014, vykonávanom vykonávacím nariadením 2022/2476 ( Ú. v. EÚ C 481 I, 2022, s. 1 ). V tomto oznámení sa najmä uvádzalo, že dotknuté osoby môžu Rade zaslať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, ktorým boli ich mená alebo názvy zapísané do sporných zoznamov, spolu s podpornou dokumentáciou.

12

Listom z 21. decembra 2022 žalobkyňa požiadala Radu o oznámenie spisu, na základe ktorého zapísala jej názov do sporných zoznamov.

13

Dňa 11. januára 2023 Rada oznámila žalobkyni informácie uvedené v spise s referenčným číslom WK 17709/2022 INIT, obsahujúcom dôkazy, ktoré sa jej týkajú, z 15. decembra 2022 (ďalej len „prvý spis WK“).

Ponechanie názvu žalobkyne na sporných zoznamoch do 15. septembra 2023

17

Listom z 13. apríla 2023 žalobkyňa predložila Rade druhú žiadosť o preskúmanie.

Ponechanie názvu žalobkyne na sporných zoznamoch do 15. marca 2024

18

Dňa 13. septembra 2023 Rada prijala ponechávajúce akty zo septembra 2023, ktorými predĺžila platnosť reštriktívnych opatrení voči žalobkyni do 15. marca 2024 z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 10 vyššie.

19

22

Listom z 13. marca 2024 Rada zamietla žiadosť žalobkyne o preskúmanie doručenú 25. septembra 2023 z dôvodu, že pripomienky žalobkyne nespochybňujú jej posúdenie, podľa ktorého rozhodnutie o zapísaní jej názvu do sporných zoznamov bolo dostatočne odôvodnené, a oznámila jej rozhodnutie ponechať jej názov na sporných zoznamoch.

Ponechanie názvu žalobkyne na sporných zoznamoch do 15. marca 2025

23

Dňa 12. septembra 2024 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2024/2456, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L, 2024/2456), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2455, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L, 2024/2455) (ďalej spoločne len „ponechávajúce akty zo septembra 2024“), ktorými sa predlžuje platnosť reštriktívnych opatrení voči žalobkyni do 15. marca 2025 z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 10 vyššie.

Návrhy účastníkov konania

25

Rada podporovaná Chorvátskou republikou, Holandským kráľovstvom a Európskou komisiou navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

28

Žalobkyňa navyše tvrdí, že Rada má povinnosť posúdiť jej situáciu vždy, keď uskutočňuje preskúmanie zápisu jej názvu do sporných zoznamov. Keďže vykonávacie nariadenie 2023/1765 túto povinnosť nespĺňa, tvrdí, že to predstavuje porušenie jej práv a že uvedené nariadenie sa jej priamo a individuálne týka.

29

Posúdenie prípustnosti žaloby podanej proti vykonávaciemu nariadeniu 2023/1765 treba uskutočniť s ohľadom na povinnosť Rady vykonávať pravidelné preskúmanie zoznamu uvedeného v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, zmenenému nariadením 2022/330, a to v súlade s článkom 14 ods. 4 tohto nariadenia. V tejto súvislosti treba uviesť, že vo vykonávacích nariadeniach prijatých v nadväznosti na preskúmanie, ako je vykonávacie nariadenie 2023/1765, sa uvádzajú zmeny a výmazy v sporných zoznamoch v dôsledku tohto preskúmania, takže podľa týchto vykonávacích nariadení sa zápisy, ktoré neboli zmenené či vymazané, predlžujú (pozri analogicky rozsudok z 28. apríla 2021, Sharif/Rada, T‑540/19 , neuverejnený, EU:T:2021:220 , bod 48 a citovanú judikatúru).

30

Podľa judikatúry, aj keď dotknutá osoba nie je výslovne uvedená v následnom akte, ktorým sa mení zoznam, do ktorého bolo zaradené jej meno alebo názov, a aj keď tento akt nemení dôvody, na základe ktorých bolo jej meno (alebo názov) do zoznamu pôvodne zaradené, treba takýto akt chápať ako vyjadrenie úmyslu Rady ponechať meno alebo názov dotknutej osoby na uvedenom zozname, čo má za následok zachovanie zmrazenia jej finančných prostriedkov, keďže Rada je povinná tento zoznam pravidelne preskúmavať (pozri rozsudok z 11. septembra 2024, NSD/Rada, T‑494/22 , EU:T:2024:607 , bod 28 a citovanú judikatúru).

Listom zaregistrovaným v kancelárii Všeobecného súdu 18. októbra 2024 žalobkyňa predložila 19 dodatočných dokumentov, pričom sa odvolala na článok 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Predložila tri súbory dodatočných dôkazov. Prvý súbor sa týka tvrdenia, že bola vylúčená zo skupiny Fortenova Group. Druhý súbor slúži na preukázanie absencie kontroly nad žalobkyňou zo strany spoločnosti Sberbank a tretí súbor sa týka prevodu žalobkyne na investora zo Spojených arabských emirátov.

34

Listom z 5. novembra 2024 žalobkyňa predložila dva dodatočné dokumenty, pričom sa opäť odvolala na článok 85 ods. 3 rokovacieho poriadku.

35

Na účely odôvodnenia oneskoreného predloženia všetkých týchto dôkazov žalobkyňa odkazuje jednak na dôležité udalosti z nedávneho obdobia, ku ktorým došlo po podaní návrhu na úpravu žaloby v súvislosti s ponechávajúcimi aktmi z marca 2024, a na tvrdenie, podľa ktorého bola vylúčená zo skupiny Fortenova Group, a jednak na potrebu vyjadriť sa k tvrdeniam Rady.

36

V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa výslovne neuviedla, na podporu zrušenia ktorých aktov boli predložené dôkazy podľa článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. S ohľadom na písomnosti žalobkyne však bude predmetom preskúmania, či predloženie týchto dôkazov možno považovať za oneskorené vo vzťahu k podaniu návrhu na úpravu žaloby, pokiaľ ide o ponechávajúce akty z marca 2024.

40

Pokiaľ ide o prvý súbor dokumentov týkajúcich sa údajného vylúčenia žalobkyne zo skupiny Fortenova Group, treba na jednej strane konštatovať, že žalobkyňa predložila nedatovaný informačný list o všeobecných podmienkach investovania, nedatovanú dohodu o upísaní a výňatok z dokumentu Komisie týkajúceho sa často položených otázok v oblasti reštriktívnych opatrení z 8. apríla 2022 (prílohy J.3, J.4 a J.8). Keďže tieto dokumenty nie sú datované alebo obsahujú dátum predchádzajúci podaniu návrhu na úpravu žaloby týkajúceho sa ponechávajúcich aktov z marca 2024, ich predloženie treba považovať za oneskorené. Keďže žalobkyňa sa obmedzila na odkaz na dôležité udalosti z nedávneho obdobia týkajúce sa jej vylúčenia zo skupiny Fortenova Group bez toho, aby preukázala existenciu výnimočných okolností, tieto dokumenty treba odmietnuť ako neprípustné podľa článku 85 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2017, Moravia Consulting/EUIPO – Citizen Systems Europe (SDC‑554S), T‑316/16 , EU:T:2017:717 , bod 63 ]. Na druhej strane žalobkyňa predložila zhrnutie návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑465/24 podaného 2. júla 2024, oznámenie o ponuke spoločnosti Open Pass AG z 8. augusta 2024, oznámenie Komisie o kontrole koncentrácií z 11. júna 2024, súbor e‑mailov z júla a augusta 2024 a dokument skupiny Fortenova Group z 2. augusta 2024 týkajúci sa prevodu poľnohospodárskej zložky skupiny Fortenova Group (prílohy J.1 a J.2, ako aj J.5 až J.7).

44

Žalobkyňa navyše predložila preklad rozhovoru akcionára skupiny Fortenova Group (príloha J.13). Treba však konštatovať, že ide o nedatovaný dokument, ktorý treba považovať za oneskorene predložený dokument v zmysle článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. Žalobkyňa v liste z 18. októbra 2024 uviedla len to, že tento dokument je v prejednávanej veci relevantný. Keďže opomenula uviesť odôvodnenie oneskoreného predloženia tohto dôkazu, je potrebné ho odmietnuť ako neprípustný podľa článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku.

45

Pokiaľ ide o dokumenty predložené žalobkyňou 5. novembra 2024, treba konštatovať, že ide o odhad hodnoty spoločnosti Agrokor z 8. júna 2018 a o článok z 11. januára 2019 týkajúci sa tej istej spoločnosti. Keďže tieto dokumenty obsahujú dátum predchádzajúci podaniu návrhu na úpravu žaloby týkajúceho sa ponechávajúcich aktov z marca 2024, ich predloženie treba považovať za oneskorené. Žalobkyňa len uvádza, že k týmto dokumentom získala prístup len nedávno, a to vzhľadom na udalosti týkajúce sa jej údajného vylúčenia zo skupiny Fortenova Group. Treba však uviesť, že žalobkyňa už v žalobe poukazovala na reštrukturalizáciu spoločnosti Agrokor, ktorá viedla k vytvoreniu skupiny Fortenova Group. V dôsledku toho žalobkyňa neuviedla dôvody, pre ktoré nemohla predložiť tieto dokumenty týkajúce sa spoločnosti Agrokor najneskôr v rámci návrhu na úpravu žaloby týkajúceho sa ponechávajúcich aktov z marca 2024, takže neodôvodnila ich oneskorené predloženie.

47

Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobkyňa neodôvodnila oneskorené predloženie týchto dodatočných dôkazov v zmysle článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku, takže tieto dôkazy treba odmietnuť ako neprípustné.

48

Žalobkyňa sa preto nemôže v súvislosti s predložením týchto dodatočných dôkazov odvolávať na článok 85 ods. 3 rokovacieho poriadku, keďže sú sčasti neprípustné a sčasti bez vplyvu na zákonnosť napadnutých aktov.

O žiadosti týkajúcej sa uplatnenia článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorá bola podaná 18. októbra 2024

52

Na jednej strane treba konštatovať, že akty, ktoré boli predmetom úpravy žaloby, boli prijaté 12. septembra 2024 a uverejnené v úradnom vestníku nasledujúci deň, čo znamená, že lehota na podanie žaloby podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ začala plynúť po 1. septembri 2024, v dôsledku čoho sa v prejednávanej veci uplatňuje článok 86 ods. 1 rokovacieho poriadku, a na druhej strane, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobkyni doručené 18. septembra 2024. V dôsledku toho lehota na podanie návrhu na úpravu žaloby týkajúceho sa zrušenia ponechávajúcich aktov zo septembra 2024 uplynula 2. októbra 2024.

53

Keďže návrh na úpravu žaloby bol podaný do kancelárie Všeobecného súdu po uplynutí lehoty stanovenej v článku 86 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodnutím predsedu prvej komory zo 14. októbra 2024, bolo rozhodnuté, že sa nezaloží do spisu k veci, o čom bola žalobkyňa informovaná listom kancelárie v ten istý deň.

54

Listom z 18. októbra 2024 žalobkyňa podala žiadosť na základe článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Žalobkyňa, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní, spresnila, že účelom tejto žiadosti bolo to, aby Všeobecný súd vyhlásil návrh na úpravu žaloby, podaný oneskorene, za prípustný na základe článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Žalobkyňa tvrdí, že v podaní uvedeného návrhu na úpravu žaloby v lehote podľa článku 86 ods. 1 rokovacieho poriadku v znení zmien jej zabránila existencia náhody. Tvrdí totiž, že v dôsledku toho, že zmeny rokovacieho poriadku boli uverejnené počas súdnych prázdnin s údajne nejednoznačnými informáciami na internetovej stránke EUR‑Lex, vznikla situácia, v ktorej bolo pre ňu nepredvídateľné, že by Všeobecný súd nahradil známu a dôležitú lehotu v rámci niekoľkých týždňov bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia alebo oznámenia.

58

Súdny dvor rozhodol, že pojmy „vyššia moc“ alebo „náhoda“ zahŕňajú objektívnu zložku týkajúcu sa neobvyklých okolností nezávislých od vôle žalobcu a subjektívnu zložku vzťahujúcu sa na povinnosť žalobcu zabezpečiť sa proti dôsledkom neobvyklej udalosti tak, že prijme vhodné opatrenia bez toho, aby si to od neho vyžadovalo neprimerané obete. Žalobca musí predovšetkým dávať veľký pozor na priebeh začatého konania a obzvlášť preukázať starostlivosť na účely dodržania stanovených lehôt (rozsudok z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C‑195/91 P , EU:C:1994:412 , bod 32 ).

59

Pojmy „náhoda“ a „vyššia moc“ sa neuplatňujú na situáciu, v ktorej by svedomitá a obozretná osoba bola objektívne schopná predísť uplynutiu lehoty na podanie žaloby (pozri uznesenie z 11. júna 2020, GMPO/Komisia, C‑575/19 P , neuverejnené, EU:C:2020:448 , bod 34 a citovanú judikatúru).

60

Napokon treba pripomenúť, že podľa článku 45 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie prináleží dotknutej osobe, ktorá sa odvoláva na náhodu alebo vyššiu moc, aby preukázala ich existenciu.

64

V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala existenciu náhody alebo vyššej moci, ktorá by umožňovala odchýliť sa od predmetnej lehoty na základe článku 45 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

65

Z uvedeného vyplýva, že žiadosť žalobkyne podanú na základe článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie treba zamietnuť ako nedôvodnú.

O veci samej

66

69

V replike žalobkyňa tvrdí, že svojvoľná povaha zápisu jej názvu vyplýva jednak zo skutočnosti, že existuje len jeden iný subjekt, ktorého názov je zapísaný do sporných zoznamov a ktorý je subjektom spojeným s iným subjektom, a jednak z toho, že v prípade, že by bola stále pod kontrolou spoločnosti Sberbank, ako to tvrdí Rada, zápis jej názvu do sporných zoznamov by nebol potrebný.

70

Žalobkyňa tiež tvrdí, že už nie je pod kontrolou spoločnosti Sberbank.

71

Rada podporovaná Komisiou tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

75

Rada však pri všeobecnom a abstraktnom vymedzovaní právnych kritérií a podmienok pre prijatie reštriktívnych opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P , EU:C:2015:248 , bod 41 a citovanú judikatúru). Pravidlá všeobecnej povahy definujúce také kritériá a podmienky, akými sú napadnuté akty upravujúce kritériá zápisu a ponechania, voči ktorým smeruje tento žalobný dôvod, preto podliehajú obmedzenému súdnemu preskúmaniu, v rámci ktorého sa overuje len to, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne správnych skutkových okolností, či nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností, a k zneužitiu právomoci (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 35 a citovanú judikatúru).

76

Podľa žalobkyne kritérium spojenia nie je v súlade s článkom 21 ZEÚ a článkom 215 ZFEÚ a porušuje zásadu právnej istoty.

77

Po prvé zásada právnej istoty vyžaduje, aby právne predpisy Únie boli jasné a presné a aby ich uplatňovanie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 42 a citovanú judikatúru).

81

Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobkyne založené na porušení článku 215 ZFEÚ treba odmietnuť.

82

Po tretie treba uviesť, že v rámci kritéria spojenia sa nevyžaduje, aby osoba, na ktorú sa toto kritérium vzťahuje, mala priame prepojenie so situáciou na Ukrajine (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2024, Ezubov/Rada, T‑741/22 , neuverejnený, EU:T:2024:605 , bod 120 ).

83

Možnosť uloženia reštriktívnych opatrení v takejto situácii je odôvodnená nezanedbateľným rizikom, že osoba, na ktorú sa reštriktívne opatrenia vzťahujú, využije na účely obchádzania týchto opatrení prepojenie, ktoré má na osoby s ňou spojené, a to s cieľom vyvíjať na ne tlak (pozri rozsudok z 11. septembra 2024, Ezubov/Rada, T‑741/22 , neuverejnený, EU:T:2024:605 , bod 121 a citovanú judikatúru).

87

Navyše treba odmietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je zápis jej názvu do sporných zoznamov svojvoľný, keďže existuje len jeden iný subjekt, na ktorý sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia z titulu kritéria spojenia. Takéto tvrdenie sa totiž týka uplatnenia kritéria spojenia a nie jeho definície.

88

Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého už nie je pod kontrolou spoločnosti Sberbank, sa navyše týka otázky dôvodnosti zápisu, a nie otázky zákonnosti kritéria predstavujúceho právny základ zápisu jej názvu do sporných zoznamov.

89

Z toho vyplýva, že námietku nezákonnosti vznesenú žalobkyňou treba zamietnuť.

Žalobkyňa po druhé tvrdí, že tvrdenie, podľa ktorého zostala pod skutočnou kontrolou spoločnosti Sberbank, nie je podložené, a to bez ohľadu na skutočnosť, že je nepravdivé, hoci Rada mala reálnu možnosť uviesť presnejšie odôvodnenie.

93

Žalobkyňa v replike po tretie dodáva, že odôvodnenie jej neumožňuje pochopiť presné dôvody zápisu jej názvu do sporných zoznamov a jeho ponechania na nich. Keďže kontext vyplývajúci z odôvodnenia 3 rozhodnutia 2022/2477 spočíva na raketových a dronových útokoch Ruskej federácie namierených proti ukrajinským civilistom, Rada neposkytla žiadne rozumné vysvetlenie, ktoré by preukazovalo, akým spôsobom sa žalobkyňa nachádza v rovnakej situácii ako „osoby zodpovedné“ za tieto útoky.

94

Rada podporovaná Komisiou tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

95

Odôvodnenie

vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa musí prispôsobiť povahe predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah tohto aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Predovšetkým sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti alebo aby podrobne odpovedalo na úvahy dotknutého subjektu predložené vo fáze oboznamovania sa s týmto aktom pred jeho prijatím, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na jeho znenie, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Akt spôsobujúci ujmu je preto dostatočne odôvodnený vtedy, keď bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P , EU:C:2012:718 , body 53 a 54 ; pozri tiež rozsudok z 22. apríla 2021, Rada/PKK, C‑46/19 P , EU:C:2021:316 , bod 48 a citovanú judikatúru).

97

V rámci judikatúry bolo navyše spresnené, že odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladá reštriktívne opatrenie, musí identifikovať nielen právny základ tohto opatrenia, ale aj presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 105 a citovanú judikatúru).

101

Z odôvodnenia totiž jasne vyplýva, že názov žalobkyne je zapísaný do sporných zoznamov z dôvodu, že „je spojená so Sberbank“, keďže Sberbank si nad ňou zachováva skutočnú kontrolu napriek údajnému prevodu jej akcií na podnikateľa zo Spojených arabských emirátov. Keďže bol použitý výraz „údajný prevod“, dôvody jasne svedčia o tom, že Rada spochybňuje predaj žalobkyne podnikateľovi zo Spojených arabských emirátov.

102

Po tretie treba odmietnuť tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých Rada dostatočne nevysvetlila, akým spôsobom mala žalobkyňa zostať pod kontrolou spoločnosti Sberbank, čo údajne nie je pravda. V rozsahu, v akom sa tieto argumenty vzťahujú na dôvodnosť tvrdení, ktoré sú obsahom dôvodov zápisu do sporných zoznamov, v skutočnosti sa týkajú nesprávneho posúdenia a nie porušenia povinnosti odôvodnenia, a budú preskúmané v rámci tretieho žalobného dôvodu.

103

Po štvrté treba tiež odmietnuť tvrdenie žalobkyne uvedené v replike, podľa ktorého Rada neposkytla žiadne rozumné vysvetlenie, z ktorého by bolo zrejmé, v akom zmysle sa nachádza v rovnakej situácii ako „osoby zodpovedné“ za útoky dronov na Ukrajine. Aj keď totiž odôvodnenie 3 prvotných aktov odkazuje na raketové a dronové útoky Ruskej federácie namierené proti civilistom, ako aj civilným objektom a infraštruktúre na Ukrajine, treba konštatovať, že toto odôvodnenie opisuje všeobecný kontext, do ktorého patria prvotné akty, rovnako ako odôvodnenie 4 týchto aktov, ktoré odkazuje na vážnosť situácie na Ukrajine. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, cieľom prvotných aktov nie je dostať ju do rovnakej situácie ako osoby zodpovedné za tieto útoky.

Žalobkyňa v žalobe namieta porušenie článku 41 Charty, a najmä porušenie práva byť vypočutý. Domnieva sa, že Rada s ňou mala pred prijatím prvotných aktov konzultovať, pretože nebolo potrebné využiť moment prekvapenia. V tejto súvislosti po prvé tvrdí, že finančné nástroje skupiny Fortenova Group, ktoré mala, zostali aktívami nachádzajúcimi sa v Únii aj v prípade zmeny vlastníka, a teda že neexistovalo žiadne riziko, že by finančné nástroje boli premiestnené mimo Úniu a mimo pôsobnosť nariadenia č. 269/2014, zmeneného nariadením 2022/330.

107

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že finančné nástroje zmrazila už Fortenova Group, keď spadala pod Sberbank. Žalobkyňa sa domnieva, že ak by sa jej poskytla možnosť predložiť pripomienky pred prvotným zápisom jej názvu do sporných zoznamov, nemalo by to nepriaznivé účinky a neviedlo by to k žiadnemu úniku aktív mimo Úniu.

108

Žalobkyňa vo svojom návrhu na úpravu žaloby týkajúcom sa ponechávajúcich aktov zo septembra 2023 tvrdí, že rozhodnutiu o ponechaní mena alebo názvu osoby na sporných zoznamoch musí predchádzať oznámenie vytýkaných skutočností, ako aj priznanie možnosti dotknutej osobe byť vypočutá. Rada ju však pred ponechaním jej názvu na sporných zoznamoch údajne nekontaktovala.

109

V rámci konania týkajúceho sa prijatia rozhodnutia o zapísaní mena alebo názvu určitej osoby do zoznamu nachádzajúceho sa v prílohe k aktu o reštriktívnych opatreniach si dodržanie práva na obhajobu vyžaduje, aby príslušný orgán Únie oznámil dotknutej osobe dôvody a skutočnosti svedčiace v jej neprospech, na ktorých tento orgán zamýšľa založiť svoje rozhodnutie. Pri tomto oznámení musí príslušný orgán Únie umožniť tejto osobe účinne sa vyjadriť k dôvodom použitým proti nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 111 a 112 ).

113

Článok 52 ods. 1 Charty však pripúšťa obmedzenia výkonu práv v nej zakotvených, pokiaľ príslušné obmedzenie rešpektuje podstatu dotknutého základného práva a v súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 101 a citovanú judikatúru).

114

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že právo na obhajobu môže podliehať obmedzeniam alebo odchýlkam, a to najmä v oblasti reštriktívnych opatrení prijatých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 67 a citovanú judikatúru).

115

118

V oblasti reštriktívnych opatrení treba pripomenúť, že v prípade prvotného rozhodnutia Rada nie je povinná dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu vopred oznámiť dôvody, na ktorých chce založiť zaradenie ich mena alebo názvu do sporných zoznamov. Pokiaľ totiž nemá byť ohrozená účinnosť takéhoto opatrenia, z jeho samotnej povahy vyplýva, že sa musí vyznačovať momentom prekvapenia a uplatniť sa bezodkladne. V takom prípade v zásade stačí, ak inštitúcia oznámi dôvody dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu a poskytne im právo na vypočutie zároveň s prijatím uvedeného rozhodnutia alebo hneď po tomto prijatí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 61 , a zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08 , EU:T:2009:401 , body 92 a 93 ).

119

Navyše treba zdôrazniť, že ani na základe relevantných ustanovení rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, a nariadenia č. 269/2014, zmeneného nariadením 2022/330, ani na základe všeobecnej zásady dodržiavania práva na obhajobu sa dotknutým osobám nepriznáva právo na formálne vypočutie, keďže možnosť predložiť písomné pripomienky je dostatočná (pozri analogicky rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 97 a citovanú judikatúru).

120

V prejednávanej veci treba uviesť, že názov žalobkyne bol prvýkrát zapísaný do sporných zoznamov prostredníctvom prvotných aktov. Ako to vyplýva z bodu 11 vyššie, oznámenie dôvodov zápisu názvu žalobkyne do sporných zoznamov bolo predmetom oznámenia uverejneného v úradnom vestníku 19. decembra 2022.

124

Z uvedeného vyplýva, že Rada v rámci prijatia prvotných aktov neporušila právo žalobkyne byť vypočutá.

– O ponechávajúcich aktoch zo septembra 2023

125

Pokiaľ ide o rozhodnutie spočívajúce v zachovaní reštriktívnych opatrení voči osobe, na ktorú sa tieto opatrenia už vzťahujú, Rada je povinná oznámiť tejto osobe skutočnosti, ktoré má k dispozícii na odôvodnenie svojho rozhodnutia, a musí jej umožniť účinne sa vyjadriť k dôvodom, ktoré proti nej existujú, pred prijatím tohto rozhodnutia. Dodržanie tejto dvojitej procesnej povinnosti musí predchádzať prijatiu tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 62 a citovanú judikatúru, a z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 111 až 113 a citovanú judikatúru).

126

129

V dôsledku toho treba druhý žalobný dôvod, pokiaľ ide o ponechávajúce akty zo septembra 2023, zamietnuť.

– O ponechávajúcich aktoch z marca 2024

130

Ako to vyplýva z bodu 21 vyššie, názov žalobkyne bol ponechaný na sporných zoznamoch na základe ponechávajúcich aktov z marca 2024 z nezmenených dôvodov. Navyše treba uviesť, že Rada na účely prijatia týchto aktov nevychádzala zo žiadnej novej skutočnosti v neprospech žalobkyne. V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 125 až 127 vyššie teda Rada nebola na účely dodržania práva žalobkyne byť vypočutá povinná opätovne jej oznámiť tie isté skutočnosti zohľadnené v jej neprospech a vypočuť ju pred prijatím ponechávajúcich aktov z marca 2024.

131

Na úvod treba uviesť, že hoci je pravda, že Rada má určitú diskrečnú právomoc určiť v každom jednotlivom prípade, či sú splnené právne kritériá, na ktorých sú založené predmetné reštriktívne opatrenia, nič to nemení na skutočnosti, že súdy Únie musia zabezpečiť v zásade úplné preskúmanie zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 2014, National Iranian Tanker Company/Rada, T‑565/12 , EU:T:2014:608 , body 54 a 55 , a z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20 , neuverejnený, EU:T:2022:674 , bod 61 a citovanú judikatúru).

134

Okrem toho treba zdôrazniť, že ak má byť súdne preskúmanie, zaručené článkom 47 Charty, účinné, súd Únie sa musí najmä uistiť, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo ponechané reštriktívne opatrenia a ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. Je preto potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie toho istého rozhodnutia, podložené (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 119 , a z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13 , EU:T:2014:926 , bod 128 ).

135

Také posúdenie treba vykonať preskúmaním dôkazov a informácií nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Rada totiž svoje dôkazné bremeno unesie, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi subjektom, proti ktorému je namierené opatrenie o zmrazení finančných prostriedkov, a dotknutým režimom alebo vo všeobecnosti dotknutými situáciami (pozri rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, T‑619/15 , EU:T:2017:532 , bod 99 a citovanú judikatúru).

139

Navyše treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú ochrannú povahu a z ich podstaty vyplýva, že sú dočasné, pričom ich platnosť vždy závisí od pretrvávania skutkových okolností a právneho stavu v čase ich prijatia, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti, aby sa dosiahol cieľ, ktorý sa s nimi spája. Preto pri pravidelnom preskúmaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení na účely určenia, či tieto opatrenia umožnili dosiahnuť ciele sledované prvotným zápisom mien dotknutých osôb a názvov dotknutých subjektov do sporných zoznamov, alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver (rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18 , EU:T:2020:57 , body 58 a 59 ).

140

Napokon treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa zákonnosť aktu Únie musí posudzovať na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v čase prijatia tohto aktu (pozri rozsudky z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, C‑398/13 P , EU:C:2015:535 , bod 22 a citovanú judikatúru, a zo 4. septembra 2015, NIOC a i./Rada, T‑577/12 , neuverejnený, EU:T:2015:596 , bod 112 a citovanú judikatúru).

141

Práve vzhľadom na tieto úvahy treba overiť, či sa Rada nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa rozhodla zapísať názov žalobkyne do sporných zoznamov a potom ho tam ponechať.

–

dokument pochádzajúci od spoločnosti Kroll Issuer Services Ltd z 5. apríla 2022 (dokument č. 2),

–

snímka obrazovky z internetovej stránky skupiny Fortenova Group (dokument č. 3),

–

výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb zo 14. septembra 2022 (dokument č. 4),

–

článok z tlače spoločnosti Bloomberg News z 21. novembra 2022 (dokument č. 8),

–

tlačová správa z internetovej stránky skupiny Fortenova Group z 12. marca 2021 (dokument č. 9),

–

snímka obrazovky z internetovej stránky skupiny Fortenova Group (dokument č. 10),

–

písomnosti predložené v rámci sporu medzi investorom zo Spojených arabských emirátov a predovšetkým skupinou Fortenova Group na Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame) a prílohy k týmto písomnostiam, konkrétne list chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí z 25. novembra 2022, výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúci sa žalobkyne z 31. októbra 2022, doklad o zaplatení z 31. októbra 2022 v prospech spoločnosti Sberbank zo strany špecializovaného fondu použitého investorom zo Spojených arabských emirátov, výpis z ruského jednotného štátneho registra právnických osôb týkajúci sa tohto špecializovaného fondu z 22. novembra 2022, vyhlásenie investora zo Spojených arabských emirátov z 22. novembra 2022, list skupiny Fortenova Group adresovaný žalobkyni 22. novembra 2022, výročná správa spoločnosti Fortenova Group TopCo za rok 2021,

–

e‑mail z 20. novembra 2022 od investora zo Spojených arabských emirátov spoločnosti Fortenova Group STAK,

–

147

Žalobkyňa spochybňuje spoľahlivosť dôkazov uvedených v prvom spise WK, o ktoré sa Rada opierala na účely zápisu jej názvu do sporných zoznamov, pričom ich považuje za dôkazy pochádzajúce z nespoľahlivých zdrojov, ako sú články z tlače a nekvalitné blogy uverejnené na internete. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že mediálne články, ktoré sú obsahom prvého spisu WK, len preberajú oficiálne vyhlásenia generálneho riaditeľa chorvátskej spoločnosti Fortenova. Žalobkyňa navyše spochybňuje dôkaznú hodnotu dokumentu pochádzajúceho od advokátskej kancelárie, ktorý údajne neobsahuje informácie najmä o jeho autorovi a ktorý bol údajne vypracovaný v záujme skupiny Fortenova Group.

148

Rada tvrdenia žalobkyne spochybňuje. Tvrdí, že sa neobmedzila len na články z tlače, ale že získala aj dôkazy pochádzajúce z oficiálnych dokumentov a zo súdnych konaní na holandských súdoch.

149

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na absenciu vyšetrovacích právomocí v tretích krajinách musí posudzovanie orgánmi Únie fakticky vychádzať z verejne dostupných zdrojov informácií, správ, článkov z tlače, správ tajných služieb alebo iných podobných zdrojov informácií. Podľa ustálenej judikatúry však články z tlače možno použiť na účely potvrdenia existencie určitých skutočností, ak sú dostatočne konkrétne, presné a zhodujúce sa, pokiaľ ide o skutočnosti v nich uvedené. V tejto súvislosti by bolo prehnané a neprimerané vyžadovať, aby Rada sama viedla vyšetrovanie na mieste, pokiaľ ide o pravdivosť skutočností uvádzaných viacerými médiami (pozri rozsudok z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20 , neuverejnený, EU:T:2022:317 , bod 59 a citovanú judikatúru).

153

Vzhľadom na uvedené a pri neexistencii dôkazov žalobkyne, ktoré by mohli spochybniť spoľahlivosť zdrojov použitých Radou, treba tieto zdroje považovať za zmysluplné a spoľahlivé v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 138 vyššie.

154

Pokiaľ ide napokon o dokument pochádzajúci od advokátskej kancelárie, ktorý je súčasťou dokumentov doplnených Radou v rámci časti „Dodatočné dôkazy“ v prvom spise WK, treba dospieť k rovnakému záveru ako Rada, že toto právne stanovisko, pripravené na žiadosť skupiny Fortenova Group, má nízku dôkaznú hodnotu.

– O uplatnení kritéria spojenia na žalobkyňu

155

Žalobkyňa po štvrté tvrdí, že dôkazy, ktoré sú obsahom prvého spisu WK, neumožňujú preukázať, že by bola pod kontrolou spoločnosti Sberbank ku dňu prijatia prvotných aktov.

159

Žalobkyňa konkrétne spochybňuje dokument z prvého spisu WK, pochádzajúci od chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, podľa ktorého je stále pod kontrolou spoločnosti Sberbank, a to najmä z dôvodu, že na chorvátske orgány nebola podaná žiadna žiadosť o povolenie jej predaja. Žalobkyňa tvrdí, že tieto orgány nemali povoľovať tento predaj, keďže článok 17 písm. e) nariadenia č. 269/2014, podľa ktorého sa toto nariadenie uplatňuje „na každú právnickú osobu, subjekt alebo orgán v súvislosti s akoukoľvek podnikateľskou činnosťou, ktorá sa úplne alebo čiastočne vykonáva v Únii“, nebol uplatniteľný.

160

Žalobkyňa v replike na jednej strane dodáva, že stanovisko Rady spochybňujúce platnosť transakcie, v rámci ktorej ju Sberbank predala investorovi zo Spojených arabských emirátov, je nepodložené. Tvrdí totiž, že táto transakcia, ktorá zahŕňala ruského predávajúceho (Sberbank), ruské aktíva a kupujúceho zo Spojených arabských emirátov, nepatrí do pôsobnosti článku 17 nariadenia č. 269/2014. Podľa žalobkyne ju Sberbank mohla predať bez uplatnenia odchýlky uvedenej v článku 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014.

161

Treba uviesť, že dôvody uvedené v napadnutých aktov sú založené na kritériu spojenia podľa článku 2 ods. 1 in fine rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, a článku 3 ods. 1 in fine nariadenia č. 269/2014, zmeneného nariadením 2022/330.

165

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci sa pojem „spojenie“ často používa v aktoch Rady týkajúcich sa reštriktívnych opatrení, nie je ako taký definovaný a jeho význam závisí od predmetných kontextov a okolností. S ohľadom na uvedené možno tento pojem považovať za pojem vzťahujúci sa na fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú vo všeobecnosti spoločné záujmy bez toho, aby sa vyžadovalo prepojenie vo forme hospodárskej činnosti, pričom tieto spoločné záujmy nemôžu byť založené výlučne na rodinnom vzťahu (rozsudok z 25. októbra 2023, QF/Rada, T‑386/22 , neuverejnený, EU:T:2023:670 , bod 54 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2023, Prigožina/Rada, T‑212/22 , neuverejnený, EU:T:2023:104 , body 93 , 103 a 104 a citovanú judikatúru).

166

Kritérium spojenia teda možno vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, alebo akýkoľvek subjekt, ktorý má prepojenie, ako je definované v bode 165 vyššie, na osobu, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia z titulu niektorého z kritérií zápisu stanovených rozhodnutím 2014/145, zmeneným rozhodnutím 2022/329, a nariadením č. 269/2014, zmeneným nariadením 2022/330.

167

170

Pokiaľ ide v prejednávanej veci o postavenie žalobkyne ako dcérskej spoločnosti Sberbank na účely držby aktív spoločnosti Sberbank v skupine Fortenova Group, medzi účastníkmi konania je nesporné, že Sberbank disponovala 100 % spoločnosti žalobkyne prostredníctvom svojich dcérskych spoločností SBK Uranium a SBC Aktiv, keď bol názov spoločnosti Sberbank doplnený do sporných zoznamov rozhodnutím 2022/1272 a vykonávacím nariadením 2022/1270. Žalobkyňa navyše nespochybňuje, že bola založená 10. decembra 2021 ako špecializovaný fond na držbu vkladových certifikátov a konvertibilných dlhopisov, ktoré mala Sberbank v držbe v rámci skupiny Fortenova Group, konkrétne v spoločnosti Fortenova Group TopCo v Holandsku. Žalobkyňa nespochybňuje ani to, že 5. apríla 2022 na ňu Sberbank previedla uvedené vkladové certifikáty a konvertibilné dlhopisy.

171

174

Pokiaľ ide o tento predaj, prvý spis WK obsahuje zmluvu o prevode žalobkyne, ktorú podpísali SBK Uranium, SBC Aktiv a investor zo Spojených arabských emirátov, a kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou Sberbank a týmto investorom zo Spojených arabských emirátov, ktorej predmetom bola pohľadávka spoločnosti Sberbank v nadväznosti na prevod vkladových certifikátov a konvertibilných dlhopisov v spoločnosti Fortenova Group TopCo na žalobkyňu 5. apríla 2022. Prvý spis WK obsahuje aj úverovú zmluvu uzavretú medzi špecializovaným fondom (použitým investorom zo Spojených arabských emirátov na nadobudnutie žalobkyne) a ruskou bankou, ako aj dôkaz o prevode vykonanom touto bankou do tohto fondu 31. októbra 2022 a o prevode, ktorý uvedený fond uskutočnil v prospech spoločnosti Sberbank v ten istý deň na účely zaplatenia tejto pohľadávky.

175

Rada podporovaná Chorvátskou republikou, Holandským kráľovstvom a Komisiou sa domnieva, že tento predaj nemá účinok v Únii, keďže ho nepovolil príslušný vnútroštátny orgán v súlade s odchýlkou stanovenou v článku 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014.

176

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z bodu 171 vyššie vyplýva, že od zapísania názvu spoločnosti Sberbank do sporných zoznamov 21. júla 2022 boli vkladové certifikáty a konvertibilné dlhopisy, ktoré mala v držbe žalobkyňa v spoločnosti Fortenova Group TopCo v Únii, zmrazené podľa článku 2 nariadenia č. 269/2014.

180

V tejto súvislosti treba konštatovať, že v čase zapísania názvu spoločnosti Sberbank do sporných zoznamov Rada rozhodnutím 2022/1272 vložila do článku 2 ods. 15 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, osobitnú odchýlku pre Sberbank, zapísanú pod číslom 108, v rámci ktorej sa za určitých podmienok upravuje uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov. Článok 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014, zmeneného nariadením 2022/330, navyše obsahuje tú istú odchýlku, formulovanú rovnako ako v článku 2 ods. 15 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329.

181

Treba pripomenúť, že žalobkyňa má v držbe vkladové certifikáty a konvertibilné dlhopisy v spoločnosti Fortenova Group TopCo v Holandsku. Medzi účastníkmi konania je navyše nesporné, že príslušný holandský vnútroštátny orgán ani nijaký iný vnútroštátny orgán členského štátu nebol požiadaný o vydanie povolenia týkajúceho sa prevodu žalobkyne na investora zo Spojených arabských emirátov. To navyše potvrdzujú dôkazy č. 7, 8 a 9 v rámci prvého spisu WK, ktoré sú článkami uverejnenými agentúrou Reuters, na portáli Euractiv a spoločnosťou Bloomberg News a podľa ktorých prevod žalobkyne zo strany spoločnosti Sberbank na investora zo Spojených arabských emirátov nebol predmetom žiadosti o povolenie pred chorvátskymi alebo holandskými orgánmi.

182

Podľa žalobkyne je článok 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014 uplatniteľný len vtedy, keď transakcia patrí do pôsobnosti článku 17 nariadenia č. 269/2014, čo v prejednávanej veci neplatí, keďže predmetná transakcia sa týkala prevodu vlastníctva ruského subjektu, teda žalobkyne, a to v súlade s ruským právom, pričom zahŕňala fyzické alebo právnické osoby, ktoré neboli štátnymi príslušníkmi Únie a neboli usadené v Únii.

186

Keďže prevod žalobkyne zo strany spoločnosti Sberbank na investora zo Spojených arabských emirátov má za následok prevod týchto finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na území Únie, podľa článku 17 písm. a) nariadenia č. 269/2014 bolo toto nariadenie uplatniteľné na prevod žalobkyne zo strany spoločnosti Sberbank na investora zo Spojených arabských emirátov.

187

V druhom rade treba určiť, či bola odchýlka podľa článku 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014 uplatniteľná na predmetnú transakciu, v rámci ktorej bola žalobkyňa predaná investorovi zo Spojených arabských emirátov.

188

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [pozri rozsudok z 29. apríla 2021, X (Európsky zatykač – ne bis in idem), C‑665/20 PPU , EU:C:2021:339 , bod 69 a citovanú judikatúru].

192

Pokiaľ ide po druhé o systematický výklad článku 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014, treba konštatovať, že odchýlka podľa tohto ustanovenia je odchýlkou od článku 2 nariadenia č. 269/2014, ktorý stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené. V prípade neexistencie takého povolenia na uvoľnenie zmrazenia, ako sa stanovuje v článku 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014, nemožno finančné prostriedky a hospodárske zdroje, zmrazené podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, uvoľniť a nemôžu byť predmetom prevodu vlastníctva.

193

Tento záver je po tretie potvrdený cieľom, ktorý sleduje nariadenie č. 269/2014. Cieľom odchýlok stanovených týmto nariadením, ako je odchýlka podľa článku 6b ods. 2b, je jasne vymedziť prípady, keď subjekty zapísané na sporných zoznamoch môžu požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na predaj zmrazených aktív, a tak zabezpečiť účinnosť reštriktívnych opatrení. Táto odchýlka preto spadá do rámca cieľov tejto právnej úpravy predmetných reštriktívnych opatrení, ktorou sa s ohľadom na vážnosť situácie sledujú ciele spojené s potrebou vyvinúť maximálny tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje kroky a politiky destabilizujúce Ukrajinu, ako aj vojenskú agresiu voči tejto krajine.

194

Vlastníctvo zmrazených finančných prostriedkov, ako sú aktíva nachádzajúce sa v rámci Únie, ktoré má žalobkyňa v držbe v rámci skupiny Fortenova Group, tak nemôže byť prevedené fyzickými alebo právnickými osobami, ktorých meno alebo názov sú zapísané na sporných zoznamoch, na iné osoby mimo Únie bez uplatnenia takej odchýlky, aká je stanovená v článku 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014.

198

V tejto súvislosti treba konštatovať, že na tento predaj nebolo udelené predchádzajúce povolenie príslušným vnútroštátnym orgánom podľa článku 6b ods. 2b nariadenia č. 269/2014. Bez takéhoto povolenia tento predaj nemôže mať z hľadiska práva Únie účinky na reštriktívne opatrenia. Rada teda správne kvalifikovala tento predaj ako „údajný prevod“ v odôvodnení zápisu názvu žalobkyne do sporných zoznamov.

199

Z toho vyplýva, že prevod vkladových certifikátov, ako aj konvertibilných dlhopisov v držbe žalobkyne v spoločnosti Fortenova Group TopCo v rámci Únie, ktoré boli zmrazené počnúc zápisom názvu spoločnosti Sberbank do sporných zoznamov bez povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu, zo strany spoločnosti Sberbank na investora zo Spojených arabských emirátov, je v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 269/2014, a preto ho treba považovať za neúčinný, pokiaľ ide o právo Únie.

200

V dôsledku toho z hľadiska práva Únie údajný predaj žalobkyne investorovi zo Spojených arabských emirátov nezmenil jej situáciu ku dňu prijatia prvotných aktov a ponechávajúcich aktov z marca 2023, zo septembra 2023 a z marca 2024 v porovnaní s jej situáciou ku dňu zápisu názvu spoločnosti Sberbank do sporných zoznamov. Žalobkyňa mala totiž naďalej v držbe vkladové certifikáty a konvertibilné dlhopisy v spoločnosti Fortenova Group TopCo, ktoré boli zmrazené po zápise názvu spoločnosti Sberbank do sporných zoznamov a ktoré už nemohli byť predmetom žiadnej zmeny ani prevodu vlastníctva od tohto dátumu bez povolenia na uvoľnenie týchto finančných prostriedkov príslušným vnútroštátnym orgánom.

204

Preto dôvodnosť týkajúca sa dôvodu založeného na postavení žalobkyne ako dcérskej spoločnosti Sberbank, ktorá má v držbe vkladové certifikáty a konvertibilné dlhopisy v spoločnosti Fortenova Group TopCo, sama osebe odôvodňuje zamietnutie druhého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať dôvodnosť ostatných dôvodov založených na účinnej kontrole, ktorú Sberbank naďalej vykonávala nad žalobkyňou.

205

Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení treba zamietnuť.

O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

206

Rada podporovaná Holandským kráľovstvom a Komisiou tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

210

Zásada proporcionality, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a je prevzatá v článku 5 ods. 4 ZEÚ, si vyžaduje, aby prostriedky uplatňované ustanoveniami práva Únie svojou povahou umožňovali dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov (rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P , EU:C:2012:711 , bod 122 ).

211

Za okolností tejto veci treba tiež uviesť, že v odôvodneniach 2 až 10 rozhodnutia 2022/329 Rada poukázala na pokračujúce zhoršovanie situácie na Ukrajine, ktoré 24. februára 2022 vyvrcholilo agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá zjavne narušila územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť tohto štátu. Práve z dôvodu zhoršenia situácie na Ukrajine, ktorá sa vyznačovala začatím útočnej vojny vedenej Ruskou federáciou, sa tak Rada domnievala, že na dosiahnutie sledovaných cieľov musí rozšíriť okruh osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Z tohto postupu založeného na progresii obmedzenia práv v závislosti od účinnosti opatrení vyplýva, že ich proporcionálnosť je preukázaná (pozri analogicky rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 126 , a z 25. januára 2017, Almaz‑Antey Air and Space Defence/Rada, T‑255/15 , neuverejnený, EU:T:2017:25 , bod 104 ).

213

Keď sa Rada navyše zamerala aj na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány spojené s osobami zapísanými do sporných zoznamov na základe niektorého z kritérií podľa článku 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, mohla legitímne očakávať, že konanie Ruskej federácie sa skončí alebo sa stane nákladnejším pre tých, ktorí sú jeho strojcami, a to s cieľom podporiť ukončenie zjavného porušovania územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14 , neuverejnený, EU:T:2018:544 , bod 157 ). Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, existuje vzťah medzi zápisom jej názvu do sporných zoznamov a cieľom sledovaným reštriktívnymi opatreniami.

217

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je zápis jej názvu do sporných zoznamov nadbytočný z dôvodu, že aktíva v jej držbe už boli zmrazené v nadväznosti na zápis názvu spoločnosti Sberbank, treba po prvé uviesť, že možnosť zapísať do sporných zoznamov aj fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú spojené so sankcionovanými osobami, vyplýva z článku 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, zmeneného nariadením 2022/330.

218

Cieľom takéhoto zápisu môže byť po druhé aj vyhnutie sa riziku obchádzania reštriktívnych opatrení. Ako totiž vyplýva z judikatúry, pokiaľ sú zmrazené finančné prostriedky určitého subjektu, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento subjekt bude vyvíjať tlak na subjekty, ktoré vlastní alebo kontroluje, aby obišiel účinky opatrení, ktoré sa ho týkajú, takže zmrazenie finančných prostriedkov týchto subjektov je nevyhnutné a vhodné na zabezpečenie účinnosti prijatých opatrení a zaručenie toho, že tieto opatrenia sa nebudú obchádzať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, C‑380/09 P , EU:C:2012:137 , bod 58 , a z 22. septembra 2016, NIOC a i./Rada, C‑595/15 P , neuverejnený, EU:C:2016:721 , bod 89 ).

219

Na rozdiel od toho, čo konštatuje žalobkyňa, prijatie napadnutých aktov, ktorými bol jej názov zapísaný do sporných zoznamov a na týchto zoznamoch ponechaný, teda nebolo nadbytočné, hoci aktíva v jej držbe v rámci Únie už boli zmrazené v nadväznosti na zápis názvu spoločnosti Sberbank do sporných zoznamov. Z e‑mailu investora zo Spojených arabských emirátov, ktorý bol zaslaný skupine Fortenova Group s dátumom 20. novembra 2022 a ktorý je zahrnutý do prvého spisu WK v časti „Dodatočné dôkazy“, v tomto ohľade vyplýva najmä to, že tento investor sa domnieval, že k tomuto dátumu žalobkyňa už nebola pod kontrolou subjektu, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a požiadal o možnosť zúčastňovať sa na budúcich zasadnutiach skupiny Fortenova Group a využívať na nich svoje hlasovacie právo.

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

223

Navyše podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

224

Keďže žalobkyňa nemala v prejednávanej veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Radou v súlade s jej návrhmi vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia. Chorvátska republika, Holandské kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

3.

Chorvátska republika, Holandské kráľovstvo a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Mastroianni

Brkan

Tóth

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. apríla 2025.