T-158/23

Jean‑Marc Colombani , bydliskom v Audergheme (Belgicko), v zastúpení: N. de Montigny, avocate,

žalobca,

proti

Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) , v zastúpení: R. Coesme, R. Spáč a S. Falek, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

1

Žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ žalobca pán Jean‑Marc Colombani navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil hodnotiacu správu, ktorá bola o ňom vypracovaná za rok 2021 (ďalej len „napadnutá hodnotiaca správa“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobca je úradníkom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v platovej triede AD 14. Do služobného pomeru v Európskej komisii nastúpil 1. mája 1990.

3

Žalobca v e‑maile adresovanom kancelárii svojho nadriadeného vyjadril pochybnosti v súvislosti s existenciou konfliktu záujmov v zmysle článku 11a služobného poriadku v prípade, že by hodnotenie viedol uvedený nadriadený.

7

Pohovor týkajúci sa hodnotenia žalobcu za rok 2021 sa uskutočnil telefonicky 6. mája 2022 s priamym nadriadeným žalobcu.

8

Dňa 2. júna 2022 nadriadený žalobcu v postavení hodnotiteľa podpísal hodnotiacu správu o žalobcovi. Plnenie pracovných úloh žalobcom bolo v tejto správe ohodnotené ako uspokojivé. V časti týkajúcej sa pracovného výkonu však bolo uvedené toto hodnotenie:

„Jean‑Marc Colombani súhlasil v apríli 2021 s novými pracovnými povinnosťami, ktoré zhŕňali predovšetkým tieto priority: 1. civilno‑vojenská spolupráca, 2. indo‑pacifická oblasť, 3. strategické spravodajstvo so zameraním na Strategický kompas… Jean‑Marc na moju ľútosť nesledoval tretiu prioritu. Strategické spravodajstvo v rámci Kompasu by vzhľadom na jeho prelínanie sa s verejnou diskusiou a výstupmi z výskumných centier užitočne objasnilo rokovania vedené oddelene s členskými štátmi…“

12

Dňa 25. októbra 2022 orgán ESVČ oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy rozhodol zastaviť administratívne vyšetrovanie údajného psychického obťažovania žalobcu jeho priamym nadriadeným.

13

Dňa 20. decembra 2022 bolo prijaté rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti žalobcu.

Návrhy účastníkov konania

14

uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy konania.

15

ESVČ navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

Podľa ustálenej judikatúry je dôsledkom návrhov na zrušenie, ktoré sú formálne podané proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, pokiaľ toto rozhodnutie nemá samostatný obsah, že Všeobecnému súdu je predložený akt, proti ktorému bola sťažnosť podaná (pozri rozsudok zo 14. decembra 2017, RL/Súdny dvor Európskej únie, T‑21/17 , EU:T:2017:907 , bod 26 a citovanú judikatúru).

18

V prejednávanej veci rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemá samostatný obsah, keďže len potvrdzuje napadnutú hodnotiacu správu a spresňuje odôvodnenie ESVČ tým, že reaguje na kritiku žalobcu voči nej. Toto rozhodnutie totiž na jednej strane potvrdzuje, rovnako ako odvolací hodnotiteľ, neexistenciu zaujatosti a konfliktu záujmov hodnotiteľa žalobcu a platnosť odvolacieho konania, a na druhej strane hodnotenie úrovne pracovného výkonu žalobcu za rok 2021.

19

Z tohto dôvodu treba žalobu považovať za smerujúcu proti napadnutej hodnotiacej správe, ktorej zákonnosť treba preskúmať aj vzhľadom na odôvodnenie uvedené v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2022, QM/Europol, T‑164/21 , EU:T:2022:695 , bod 40 a citovanú judikatúru).

O veci samej

23

V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobca pripomína, že v čase vypracovania napadnutej hodnotiacej správy nielenže podal žiadosť o pomoc v súvislosti s obťažovaním, ktorého sa mal dopustiť jeho priamy nadriadený, ale administratíva rozhodla o začatí administratívneho vyšetrovania voči tomuto nadriadenému, ktoré v čase prijatia uvedenej správy nebolo ukončené. V tomto kontexte je nepravdepodobné, že by jeho priamy nadriadený, ktorého sa týkalo uvedené vyšetrovanie, ostal vo vzťahu k žalobcovi neutrálny a nestranný.

24

Žalobca tvrdí, že počas hodnotiaceho pohovoru so svojím priamym nadriadeným mu nadriadený vyčítal, že proti nemu inicioval konanie. ESVČ teda mala zohľadniť, že jeho priamy nadriadený nebol voči nemu objektívne ani subjektívne nestranný a mala určiť iného hodnotiteľa pre vykonanie hodnotenia za rok 2021, ako to umožňuje rozhodnutie ADMIN(2022) 3 generálneho tajomníka ESVČ z 24. januára 2022, ktorým sa prijímajú všeobecné ustanovenia na vykonávanie článku 43 a článku 44 ods. 1 služobného poriadku o hodnotiacich správach úradníkov a dočasných zamestnancov.

25

Žalobca sa domnieva, že ESVČ nemala pokračovať v postupe hodnotenia obvyklým spôsobom a mohla určiť iného hodnotiteľa alebo prerušiť hodnotenie.

29

ESVČ dospela k záveru, že hodnotenie žalobcu jeho priamym nadriadeným v rámci predmetného hodnotiaceho obdobia nepredstavovalo porušenie požiadavky nestrannosti a nepostavilo nadriadeného do situácie konfliktu záujmov, čo vyplýva aj z jeho posudkov uvedených v napadnutej hodnotiacej správe. Okrem existencie žiadosti o pomoc v procese vybavovania a administratívneho vyšetrovania týkajúceho sa nadriadeného žalobcu sa žalobca neodvolával na žiadnu inú skutočnosť, ktorá by mohla charakterizovať porušenie požiadavky nestrannosti a povinností stanovených v článku 11a služobného poriadku. Žalobca uvádza buď dôkazy, ktoré boli vylúčené počas administratívneho vyšetrovania, alebo konanie jeho nadriadeného, ktoré nepodložil.

30

V prejednávanej veci treba hneď na začiatku pripomenúť, že konflikt záujmov je len variantom vady zaujatosti, pretože požiadavka nestrannosti sa vzťahuje na všetky okolnosti, o ktorých sa úradník alebo iný zamestnanec, ktorý má rozhodnúť v danej veci, musí rozumne domnievať, že sú také, že sa tretím osobám môžu zdať, že ovplyvňujú jeho nezávislosť (pozri rozsudok z 10. februára 2021, Spadafora/Komisia, T‑130/19 , neuverejnený, EU:T:2021:74 , bod 99 a citovanú judikatúru).

31

V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť nestrannosti úradníkov je zakotvená v článku 11 ods. 1 služobného poriadku, podľa ktorého úradníci vykonávajú pridelené úlohy objektívne a nestranne.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie prislúcha povinnosť postupovať v súlade s požiadavkou nestrannosti v jej dvoch zložkách, ktorými sú jednak subjektívna nestrannosť, v zmysle ktorej žiadny z členov dotknutej inštitúcie nesmie prejavovať osobnú zaujatosť, a jednak objektívna nestrannosť, v zmysle ktorej musí táto inštitúcia poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností týkajúcich sa prípadnej zaujatosti (pozri rozsudok z 25. februára 2021, Dalli/Komisia, C‑615/19 P , EU:C:2021:133 , bod 112 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že na účely preukázania, že organizácia administratívneho konania neposkytla dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností, pokiaľ ide o prípadnú ujmu, nie je potrebné preukázať existenciu nedostatku nestrannosti. Stačí, aby existovala v tejto súvislosti oprávnená pochybnosť, ktorú nemožno vyvrátiť (rozsudky z 27. marca 2019, August Wolff a Remedia/Komisia, C‑680/16 P , EU:C:2019:257 , bod 37 , a z 21. októbra 2021, Parlament/UZ, C‑894/19 P , EU:C:2021:863 , bod 54 ).

35

Prvú časť prvého žalobného dôvodu treba preskúmať s ohľadom na tieto úvahy.

36

[Opravené uznesením z 19. decembra 2024] V prejednávanej veci žalobca vznáša otázku nedostatku tak subjektívnej, ako aj objektívnej nestrannosti svojho priameho nadriadeného v postavení hodnotiteľa.

37

Takáto situácia však môže u tretích osôb vyvolať oprávnenú pochybnosť o možnej zaujatosti priameho nadriadeného žalobcu pri výkone jeho právomoci hodnotiteľa žalobcu.

41

[Opravené uznesením z 19. decembra 2024] Za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, sa ESVČ nemôže odvolávať na domnienku nestrannosti v prospech priameho nadriadeného žalobcu. Nemôže ani odkazovať na judikatúru, podľa ktorej skutočnosť, že zamestnanec podal sťažnosť na obťažovanie proti úradníkovi, ktorý má posúdiť jeho pracovné výkony, nemôže byť ako taká bez akejkoľvek ďalšej okolnosti spôsobilá spochybniť nestrannosť osoby, ktorej sa sťažnosť týka (pozri rozsudok z 8. novembra 2018, QB/ECB, T‑827/16 , EU:T:2018:756 , bod 94 a citovaná judikatúra; rozsudok z 20. októbra 2021, ZU/Komisia, T‑671/18 a T‑140/19 , neuverejnený, EU:T:2021:715 , bod 207 ). Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 34 vyššie, pokiaľ ide o porušenie povinnosti objektívnej nestrannosti, nie je potrebné preukázať existenciu nedostatku nestrannosti. Stačí, aby existovala v tejto súvislosti oprávnená pochybnosť, ktorú nemožno vyvrátiť. Tvrdenia smerujúce k preukázaniu existencie subjektívnej nestrannosti priameho nadriadeného žalobcu preto nemôžu uspieť. Navyše, pokiaľ ide o prejednávanú vec, okrem podania sťažnosti žalobcom, ESVČ tiež začala administratívne vyšetrovanie.

42

[Opravené uznesením z 19. decembra 2024] Ako vyplýva z bodu 4 vyššie, žalobca podal svoju žiadosť o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku 18. februára 2021. Ako je uvedené v bode 5 vyššie, postup hodnotenia úrovne pracovného výkonu žalobcu za rok 2021 začal 2. februára 2022, teda takmer rok po podaní uvedenej žiadosti. Okrem toho 15. júna 2021 začalo administratívne vyšetrovanie pre údajné psychické obťažovanie zo strany priameho nadriadeného žalobcu. ESVČ mala teda dostatok času na to, aby prijala vhodné opatrenia na zabránenie akémukoľvek riziku nedostatku objektívnej nestrannosti priameho nadriadeného žalobcu v jeho postavení hodnotiteľa žalobcu.

46

Pri tomto preskúmaní treba zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci, a najmä povahu výhrad a množstvo procesných chýb, ku ktorým došlo, vo vzťahu k zárukám, z ktorých zamestnanec mohol mať prospech (pozri rozsudok z 20. októbra 2021, Kerstens/Komisia, T‑220/20 , EU:T:2021:716 , bod 45 a citovanú judikatúru).

47

V prejednávanej veci zistená nezrovnalosť, a to nedostatok objektívnej nestrannosti priameho nadriadeného žalobcu v postavení hodnotiteľa, v zmysle judikatúry uvedenej v bode 45 vyššie znamená, že priamy nadriadený žalobcu nespĺňa kritérium nestrannosti na to, aby vo vzťahu k žalobcovi mohol vykonávať úlohu hodnotiteľa. Ako totiž vyplýva z bodu 40 vyššie, hodnotenie pracovného výkonu žalobcu jeho priamym nadriadeným pred ukončením konania týkajúceho sa údajného psychického obťažovania žalobcu mohlo u tretích osôb vyvolať oprávnené pochybnosti o možnej zaujatosti.

48

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry hodnotiteľom prislúcha široká miera voľnej úvahy pri hodnotení práce osôb, ktoré majú ohodnotiť a súdu neprináleží preskúmavať dôvodnosť tohto hodnotenia obsahujúceho zložité hodnotiace úsudky, ktoré svojou povahou nemôžu byť predmetom objektívneho overenia, s výnimkou prípadov zjavného pochybenia (pozri rozsudok z 23. septembra 2020, VE/AEMF, T‑77/18 a T‑567/18 , neuverejnený, EU:T:2020:420 , bod 90 a citovanú judikatúru; rozsudok z 13. júla 2022, TL/Komisia, T‑677/21 , neuverejnený, EU:T:2022:456 , bod 38 ).

O trovách

52

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

53

Keďže ESVČ nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcu.

Z týchto dôvodov

da Silva Passos

Reine

Pynnä

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. decembra 2024.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.