T-179/23

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: M. Bauer a I. Demoulin, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia L. Truchot (spravodajca), H. Kanninen, M. Sampol Pucurull a T. Tóth,

1

Svojou žalobou žalobkyňa, section Conseil de la Fédération de la fonction publique européenne (FFPE section Conseil), navrhuje jednak na základe článku 263 ZFEÚ zrušenie oznámenia Rady Európskej únie z 3. apríla 2023 týkajúceho sa výsledku druhého overovacieho konania, ktoré sa jej týka, a to v rozsahu, v akom pozastavuje práva, ktoré jej boli priznané ako zastupiteľskej odborovej alebo profesijnej organizácii (ďalej len „OPO“) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a jednak na základe článku 268 ZFEÚ požaduje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej z tohto dôvodu vznikla.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Podľa článku 10c Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), „každá inštitúcia môže uzatvoriť dohody týkajúce sa svojich úradníkov so svojimi zastupiteľskými [OPO]. Tieto dohody nesmú viesť k zmene Služobného poriadku alebo k rozpočtovým záväzkom, ani nesmú ovplyvniť fungovanie príslušnej inštitúcie. Zastupiteľské [OPO], ktoré sú signatármi, pôsobia v každej inštitúcii v súlade so štatutárnymi právomocami Výboru zamestnancov“.

3

Na druhej strane článok 4 ods. 1 Dohody, ktorý sa týka reprezentatívnosti OPO, stanovuje, že Rada uznáva za zástupcov v rámci GSR uznané OPO za predpokladu, že majú v rámci tejto inštitúcie najmenej 300 členov, ktorí majú postavenie voličov a oprávnených kandidátov na voľby do výboru zamestnancov a ktorí platia príspevky vo vzťahu k svojim OPO, vrátane bývalých úradníkov alebo ostatných zamestnancov GSR poberajúcich dôchodok Únie, ktorí sú členmi OPO, v maximálnom pošte 50 členov (ďalej len „prahová hodnota reprezentatívnosti“).

7

Podľa dokumentu pripojeného k Dohode s názvom „Podmienky týkajúce sa poskytovania zdrojov zastupiteľským OPO v zmysle článku 4 Dohody“ (ďalej len „Príloha“) majú zastupiteľské OPO v rámci GSR dočasne k dispozícii zamestnancov, podporu sekretariátu, vybavené kancelárie a mobilné telefóny pre každého zamestnanca uvoľneného na plný úväzok, ako aj kolektívny prístup do viacúčelového priestoru s rozlohou 27 m 2 .

8

Okrem toho sa v článku 5 ods. 1 Dohody, ktorý sa týka overovania určitých kritérií uznávania a reprezentatívnosti OPO, stanovuje, že počet členov OPO, ktoré sú signatármi Dohody (ďalej len „spolupodpísané OPO“), sa oznámi prostredníctvom čestného vyhlásenia predsedu každého z týchto OPO nezávislému subjektu vybratému na základe spoločnej dohody, pričom sa spresní počet členov, ktorí majú postavenie úradníka alebo iného zamestnanca GSR, a počet osôb, ktoré majú postavenie bývalého úradníka alebo iného zamestnanca GSR, ktorí poberajú dôchodok Únie.

9

V dňoch 3. a 17. mája 2022 sa uskutočnili stretnutia GSR so spolupodpísanými OPO, na ktorých im predložil návrh poverenia, ktoré sa malo zaslať nezávislému orgánu uvedenému v článku 5 Dohody (ďalej len „prvý poverovací list“). Na týchto zasadnutiach zástupcovia troch spolupodpísaných OPO vyjadrili želanie, aby bol referenčný dátum, ktorý má uvedený orgán zohľadniť pri zostavovaní zoznamov ich členov (ďalej len „prvý referenčný dátum“) stanovený na 31. júla 2022.

13

Dňa 17. júna 2022 GSR informoval spolupodpísané OPO v podstate o tom, že súdny exekútor so sídlom v Bruseli (ďalej len „súdny exekútor“) súhlasil s tým, že bude viesť overovacie konanie a že prvý referenčný dátum bol stanovený na 31. mája 2022.

14

V septembri 2022 súdny exekútor v rámci overovacieho konania uvedeného v bode 13 vyššie (ďalej len „prvé overovacie konanie“) preskúmal informácie oznámené spolupodpísanými OPO s cieľom posúdiť, či dosiahli prahové hodnoty uznania a reprezentatívnosti.

15

Dňa 16. januára 2023 zaslal GSR žalobkyni nový návrh poverovacieho listu určeného súdnemu exekútorovi s cieľom opätovne preveriť jej situáciu vzhľadom na prahové hodnoty uznania a reprezentatívnosti (ďalej len „druhé overovacie konanie“).

19

Dňa 19. januára 2023 sa GSR a žalobkyňa zúčastnili na stretnutí, na ktorom jednak žalobkyňa požiadala, aby súdny exekútor v rámci druhého overovacieho konania zostavil zoznam jej členov na základe referenčného dátumu (ďalej len „druhý referenčný dátum“) po 17. apríli 2023, a jednak GSR uviedol, že podľa jeho výkladu Dohody by mal byť tento druhý referenčný dátum stanovený na 28. februára 2023 z dôvodu, že tento dátum zodpovedá uplynutiu lehoty troch mesiacov, ktorá začala plynúť oznámením z 24. novembra 2022.

20

V marci 2023 súdny exekútor v rámci druhého overovacieho konania preskúmal informácie poskytnuté žalobkyňou.

21

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Rade povinnosť zaplatiť symbolické jedno euro ako náhradu údajne utrpenej nemajetkovej ujmy,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A. O návrhoch na zrušenie

25

Na podporu návrhov na zrušenie žalobkyňa v podstate uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 5 Dohody a nezrovnalostiach počas prvého overovacieho konania, druhý na porušení ducha lojálnej spolupráce vyplývajúceho z uvedenej Dohody, zásady riadnej správy vecí verejných, zásady proporcionality, ako aj zásady plnenia zmlúv v dobrej viere a tretí na porušení základného práva na slobodu odborového združovania.

26

Okrem toho v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania žalobkyňa v podstate uviedla štvrtý žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

29

Rada tvrdenia žalobkyne popiera.

30

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie aktov inštitúcií Únie vyžadované v článku 296 ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, tak, aby dotknuté osoby mohli pochopiť dôvody jeho prijatia a príslušný súd ich mohol preskúmať. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od všetkých okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa však, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedených ustanovení, sa musí posúdiť nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zreteľom na jeho kontext a všetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Groningen Seaports a i./Komisia, T‑160/16 , neuverejnený, EU:T:2018:317 , bod 78 ).

31

Okrem toho nedostatok odôvodnenia možno konštatovať aj vtedy, keď predmetné rozhodnutie obsahuje určité prvky odôvodnenia. Rozporuplné alebo nezrozumiteľné odôvodnenie sa teda rovná nedostatku odôvodnenia. To isté platí v prípade, keď sú prvky odôvodnenia nachádzajúce sa v dotknutom rozhodnutí natoľko neúplné, že v nijakom prípade neumožňujú jeho adresátovi v kontexte jeho prijatia pochopiť úvahy jeho autora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , bod 55 a citovanú judikatúru).

35

Okrem toho napadnuté rozhodnutie, odvolávajúc sa najmä na Dohodu a druhú zápisnicu, uvádza tak právne, ako aj skutkové okolnosti, ktoré majú v štruktúre tohto rozhodnutia zásadný význam a ktoré dávajú tak žalobkyni, ako aj Všeobecnému súdu možnosť posúdiť jeho zákonnosť.

36

Je pravda, že ani v napadnutom rozhodnutí, ani v druhej zápisnici sa v súlade s článkom 5 ods. 1 druhým pododsekom Dohody neuvádza presný počet členov, na základe ktorého súdny exekútor dospel k záveru, že žalobkyňa nedosiahla prahovú hodnotu reprezentatívnosti.

37

Zo znenia napadnutého rozhodnutia v spojení s druhou zápisnicou však vyplýva, že počet členov žalobkyne zohľadnený súdnym exekútorom bol na jednej strane rovnaký alebo vyšší ako prahová hodnota uznania a na druhej strane nižší ako prahová hodnota reprezentatívnosti, pričom konštatovaný rozdiel nebol nižší ako dvadsať členov, teda počet členov sa pohyboval v rozmedzí od 60 do 280.

40

Prvý žalobný dôvod sa v podstate skladá z dvoch častí, z ktorých prvá je založená na porušení článku 5 Dohody počas prvého overovacieho konania a druhá na nezrovnalostiach týkajúcich sa prvej zápisnice.

41

Rada tvrdenia žalobkyne popiera.

42

Na úvod treba konštatovať, že argumentáciou uvedenou na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyňa incidenčne kritizuje zákonnosť prvého overovacieho konania, ktoré viedlo Radu k prijatiu oznámenia z 24. novembra 2022, ako aj dôvodnosť tohto oznámenia.

46

V dôsledku toho, keďže oznámenie z 24. novembra 2022 má povahu čisto prípravného opatrenia, je prípustné, aby žalobkyňa v súlade s judikatúrou citovanou v bode 43 vyššie incidenčne kritizovala prvé overovacie konanie, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného oznámenia, ako aj jeho dôvodnosť.

a)

O prvej časti založenej na porušení článku 5 Dohody počas prvého overovacieho konania

47

Na podporu tejto časti žalobkyňa uvádza dve výhrady, z ktorých prvá je založená na porušení článku 5 ods. 1 Dohody a druhá na porušení jej článku 5 ods. 3.

V prejednávanej veci z oznámenia uvedeného v bode 11 vyššie vyplýva, že GSR 29. marca 2022 vyzval spolupodpísané OPO, aby na základe vzájomnej dohody určili nezávislý subjekt, a navrhol im zveriť vykonanie prvého overovacieho konania tomu istému súdnemu exekútorovi, na ktorého sa obrátili v rokoch 2010 a 2014.

51

Okrem toho zo zápisnice zo stretnutia z 3. mája 2022 medzi Radou a spolupodpísanými OPO, ktorá sa nachádza v e‑maile, ktorý v ten istý deň zaslala právna poradkyňa príslušného oddelenia Generálneho riaditeľstva pre organizačný rozvoj a služby svojej vedúcej útvaru, vyplýva, že všetky spolupodpísané OPO vyjadrili súhlas s návrhom GSR zveriť vykonanie prvého overovacieho konania tomu istému súdnemu exekútorovi, aký bol použitý v predchádzajúcom overovacom konaní.

52

Napokon zo spisu nevyplýva, že by spolupodpísané OPO zaslali GSR námietky týkajúce sa určenia súdneho exekútora, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o dôkaznej povahe informácií uvedených v zápisnici zo stretnutia z 3. mája 2022, uvedenej v bode 51 vyššie.

53

56

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté oneskorene vzhľadom na trojročný harmonogram overovania prahových hodnôt uznania a reprezentatívnosti.

57

V tejto súvislosti z článku 5 ods. 3 Dohody, ktorý sa týka overovania určitých kritérií uznania a reprezentatívnosti OPO, vyplýva, že bez toho, aby boli dotknuté mimoriadne postupy overovania kritérií uznávania, ktoré môžu byť vedené na žiadosť ktorejkoľvek uznanej OPO, overovacie konania týkajúce sa spolupodpísaných OPO sa majú uskutočniť každé tri roky. Okrem toho článok 16 ods. 5 Dohody týkajúci sa prechodných a záverečných ustanovení stanovuje, že prvé overenie kritérií uznania a reprezentatívnosti stanovených v článku 5 Dohody sa malo uskutočniť do šiestich mesiacov po jej podpísaní, t. j. najneskôr do 28. septembra 2006.

58

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva nielen to, že overovacie konania vykonané po podpísaní Dohody boli ukončené 15. mája 2007, 24. júna 2010 a 14. januára 2014, takže boli z hľadiska trojročného harmonogramu vyplývajúceho z ustanovení uvedených v bode 57 vyššie oneskorené, ale aj to, že medzi overovacím konaním zo 14. januára 2014 a prvým overovaním neprebehlo žiadne overovacie konanie.

62

Okrem toho treba konštatovať, že signatári Dohody neprijali ustanovenie, ktoré by mohlo zabrániť nedodržaniu trojročného harmonogramu vyplývajúceho z článku 5 ods. 3 a článku 16 ods. 5 Dohody a toto nedodržanie sankcionovať. Rada teda tým, že na účely vedenia overovacieho konania prijala uvedený harmonogram, v zhode so spolupodpísanými OPO, nemala v úmysle zaviesť tento harmonogram pod hrozbou neplatnosti uvedených konaní, ani priznať uvedeným ustanoveniam kogentnú povahu, ale želala si stanoviť cieľ na účely pravidelného overovania podmienok uznania a reprezentatívnosti OPO Rady.

63

Nedodržanie časového harmonogramu stanoveného v Dohode preto nemožno považovať za porušenie podstatnej formálnej náležitosti, ale treba ho považovať za procesnú nezrovnalosť.

64

Treba však pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má procesná nezrovnalosť za následok zrušenie rozhodnutia prijatého v závere dotknutého správneho konania len vtedy, ak by v prípade neexistencie tejto nezrovnalosti mohlo toto konanie viesť k inému výsledku. V rámci toho nemožno od žalobcu, ktorý sa odvoláva na procesné pochybenie, vyžadovať, aby preukázal, že dotknuté rozhodnutie inštitúcie Únie by malo iný obsah, ale len to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, pričom posúdenie tejto otázky sa musí okrem iného vykonať v závislosti od konkrétnych skutkových a právnych okolností každej veci (pozri rozsudok zo 6. októbra 2021, AV a AW/Parlament, T‑43/20 , neuverejnený, EU:T:2021:666 , bod 94 a citovanú judikatúru).

b)

O druhej časti založenej na nezrovnalostiach týkajúcich sa prvej zápisnice

68

Na podporu tejto časti žalobkyňa v podstate uvádza štyri výhrady, z ktorých prvá je založená na nesprávnej informácii v prvej zápisnici, druhá na nedodržaní harmonogramu súdnym exekútorom stanoveného v prvom poverovacom liste, tretia na pochybení týkajúcom sa prvého referenčného dátumu a štvrtá na nesprávnosti prvej zápisnice.

1) O prvej výhrade založenej na nesprávnej informácii v prvej zápisnici

69

V dôsledku toho informácia citovaná v bode 71 vyššie, ktorá sa nachádza v prvej zápisnici, aj keby bola nesprávna, nemá vplyv ani na obsah, ani na platnosť tejto zápisnice a v dôsledku toho ani na zákonnosť oznámenia z 24. novembra 2022 a napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba dodať, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že táto informácia ovplyvnila prvé overovacie konanie alebo prvú zápisnicu.

73

Túto výhradu je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

2) O druhej výhrade založenej na nedodržaní harmonogramu súdnym exekútorom stanoveného v prvom liste o poverení

74

Žalobkyňa tvrdí, že prvé overovacie konanie sa uskutočnilo v septembri 2022, hoci malo byť ukončené najneskôr 31. júla 2022, v súlade so splnomocnením, ktoré bolo udelené súdnemu exekútorovi prvým poverovacím listom.

78

V dôsledku toho, keďže súdny exekútor nebol pri započítavaní počtu členov spolupodpísaných OPO oprávnený zohľadňovať prípadný vývoj tohto počtu po prvom referenčnom dátume 31. mája 2022 a mal dospieť k svojim zisteniam k tomuto dátumu, zo spisu nevyplýva, že by nedodržanie dátumu 31. júla 2022, ktorý je stanovený na konečné vyhotovenie jeho zápisnice, malo akýkoľvek vplyv na zákonnosť prvého overovacieho konania alebo platnosť prvej zápisnice, a teda aj na zákonnosť oznámenia z 24. novembra 2022 a napadnutého rozhodnutia.

79

Túto výhradu je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

3) O tretej výhrade založenej na pochybení týkajúcom sa prvého referenčného dátumu

80

Treba totiž pripomenúť, že cieľom základnej požiadavky právnej istoty v jej rôznych podobách je zabezpečiť predvídateľnosť situácií a právnych vzťahov, na ktoré sa vzťahuje právo Únie (pozri rozsudok z 9. marca 2023, Galeote a Watson/Parlament, C‑715/21 P a C‑716/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:190 , bod 113 a citovanú judikatúru). Zo zásady právnej istoty najmä vyplýva, že právna úprava Únie musí byť jasná a jej uplatnenie musí byť pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2015, Cabinet Medical Veterinar Dr. Tomoiagă Andrei, C‑144/14 , EU:C:2015:452 , bod 34 a citovanú judikatúru).

84

Okrem toho zásada rovnosti zaobchádzania upravená v článku 20 Charty predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, s výnimkou toho, že by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 14. júla 2022, Komisia/VW a i., C‑116/21 P až C‑118/21 P, C‑138/21 P a C‑139/21 P , EU:C:2022:557 , bod 95 a citovanú judikatúru).

85

Ak by teda Rada prijala výklad, ktorý je uvedený v bode 82 vyššie, mohol by viesť súdneho exekútora k tomu, aby stanovil odlišné referenčné dátumy pre každú spolupodpísanú OPO za predpokladu, že z praktických dôvodov týkajúcich sa dostupnosti ich vedúcich predstaviteľov alebo zástupcov by súdny exekútor nemohol v priebehu toho istého mesiaca vykonať overovacie úkony, ktoré je povinný vykonať.

86

89

V tejto súvislosti je pravda, že Rada v oznámení z 24. novembra 2022 prevzala konštatovanie súdneho exekútora uvedené v prvej zápisnici, podľa ktorého z prvého overovacieho konania vyplynulo, že žalobkyňa už nedosahuje prahovú hodnotu uznania.

90

Treba však uviesť, že napadnutým rozhodnutím Rada zmenila konštatovanie uvedené v bode 89 vyššie a žalobkyni naopak oznámila, že si zachová práva, ktoré jej vyplývajú z Dohody ako uznanej OPO.

91

Okrem toho žalobkyňa nespochybňuje, že nebola zbavená svojich práv uznaných OPO medzi dátumom prijatia oznámenia z 24. novembra 2022 a dátumom napadnutého rozhodnutia.

94

Na podporu druhého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate uvádza tri časti, z ktorých prvá je založená na porušení zásady plnenia zmlúv v dobrej viere, druhá na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a konkrétnejšie povinností náležitej starostlivosti a nestrannosti a tretia na porušení „ducha lojálnej spolupráce“ v spojení so zásadou proporcionality.

95

Rada tvrdenia žalobkyne popiera.

a)

O prvej časti založenej na porušení zásady plnenia zmlúv v dobrej viere

99

Treba teda konštatovať, že v súlade s touto judikatúrou žalobkyňa podala svoju žalobu na základe článku 263 ZFEÚ, pričom Rada tento právny základ nespochybnila.

100

Z toho vyplýva, že účastníci tohto sporu sa implicitne, ale nevyhnutne, domnievali, že posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepatrí do právomoci súdu rozhodujúceho o zmluve.

101

Okrem toho treba uviesť, že Dohoda neuvádza ako predmet rokovaní Rady a spolupodpísaných OPO také prvky, akými sú stanovenie referenčného dátumu a rozhodnutie o začatí overovacieho konania.

104

Na podporu svojho argumentu týkajúceho sa porušenia zásady riadnej správy vecí verejných a konkrétne povinnosti náležitej starostlivosti a nestrannosti žalobkyňa uvádza tri výhrady, z ktorých prvá je založená na nezrovnalostiach ovplyvňujúcich začatie prvého overovacieho konania, druhá na tom, že Rada nezohľadnila ťažkosti, s ktorými sa žalobkyňa stretla pri prístupe k správnym informáciám, ktoré by jej umožnili splniť požiadavky kladené týmto konaním, a tretia na tom, že Rada 30. novembra 2022 uverejnila výsledky uvedeného konania.

1) O prvej výhrade založenej na nezrovnalostiach ovplyvňujúcich začatie prvého overovacieho konania

105

Na podporu tejto výhrady žalobkyňa uvádza tri tvrdenia, z ktorých prvé je založené na porušení povinnosti náležitej starostlivosti tým, že Rada začala prvé overovacie konanie bez toho, aby zohľadnila niektoré aspekty, ktoré sa mali prediskutovať alebo na ktoré sa mala upriamiť pozornosť a týkali sa situácie určitých kategórií úradníkov, druhé na porušení povinnosti náležitej starostlivosti, keďže o začatí prvého overovacieho konania a stanovení prvého referenčného dátumu sa nerozhodlo po dohode so spolupodpísanými OPO, a tretie na porušení povinnosti nestrannosti.

i) O prvom tvrdení založenom na porušení povinnosti náležitej starostlivosti tým, že Rada začala prvé overovacie konanie bez toho, aby zohľadnila určité aspekty, ktoré sa mali prediskutovať alebo na ktoré sa mala upriamiť pozornosť a týkali sa situácie určitých kategórií úradníkov

109

V prejednávanej veci treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe dvoch po sebe nasledujúcich a samostatných overovacích konaní, v súlade s článkom 6 ods. 1 druhým pododsekom Dohody. Konkrétne počet členov, ktorý Rada zohľadnila pri vyvodení konečného záveru, že žalobkyňa nedosiahla prahovú hodnotu reprezentatívnosti, zodpovedá počtu, ktorý súdny exekútor konštatoval k druhému referenčnému dátumu v rámci druhého overovacieho konania.

110

V prejednávanej veci však prvé tvrdenie, ktoré smeruje incidenčne proti prvému overovaciemu konaniu, žalobkyňa neopakuje proti druhému overovaciemu konaniu.

111

Na jednej strane tak žalobkyňa nepreukázala, a dokonca ani netvrdí, že by Rada odmietla, aby súdny exekútor pri započítavaní jej členov k druhému referenčnému dátumu 28. februára 2023 zohľadnil úradníkov, ktorí sú dočasne preložení, sú zdravotne znevýhodnení alebo sa vrátili po pracovnom voľne z osobných dôvodov alebo z rodičovskej dovolenky.

Žalobkyňa tvrdí, že ku dňu začatia prvého overovacieho konania jej stanovy neumožňovali zorganizovať valné zhromaždenie prostredníctvom videokonferencie, že prvé valné zhromaždenie nemohlo zasadať pred zrušením zdravotných obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID‑19, ku ktorému došlo v máji 2022, a že akékoľvek rozhodnutie tohto valného zhromaždenia o výške príspevkov mohlo nadobudnúť účinnosť až o tri mesiace neskôr, teda v júli 2022, a to vzhľadom na štvrťročnú frekvenciu výziev na zaplatenie príspevkov.

115

Žalobkyňa tak tvrdí, že Rada si tým, že odmietla zohľadniť tieto ťažkosti a odložiť prvý referenčný dátum na 31. júl 2022, nesplnila svoju povinnosť náležitej starostlivosti, pretože starostlivo nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti uvedené v spise.

116

Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať účinnosť tohto tvrdenia sa však v prvom rade nezdá, že by si Rada tým, že stanovila prvý referenčný dátum na 31. máj 2022 nesplnila svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

117

Po tretie, hoci zo zhodných informácií účastníkov konania vyplýva, že spolupodpísané OPO vedeli o zámere Rady stanoviť prvý referenčný dátum na 31. mája 2022, a to keď bol 3. mája 2022 oznámený návrh prvého poverovacieho listu, z bodu 11 vyššie vyplýva, že spolupodpísané OPO boli od 29. marca 2022 upovedomené o zámere Rady začať prvé overovacie konanie, takže na prípravu na toto konanie mali k dispozícii lehotu takmer dvoch mesiacov, ktorá sa za okolností prejednávanej veci nezdá byť nedostatočná.

121

V druhom rade zo spisu v každom prípade nevyplýva, že by prípadné porušenie povinnosti náležitej starostlivosti vyplývajúce z odmietnutia Rady odložiť prvý referenčný dátum na 31. júl 2022 mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

122

Je pravda, že žalobkyňa sa sťažuje na to, že počas prvého overovacieho konania Rada nezohľadnila skutočnosť, že z dôvodu obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID‑19 nemohla zvolať valné zhromaždenie s cieľom upraviť výšku príspevkov, ktoré majú platiť jej členovia.

123

V dôsledku toho Rada tým, že použila 31. máj 2022 ako prvý referenčný dátum, neporušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

iii) O treťom tvrdení založenom na porušení povinnosti nestrannosti

127

Žalobkyňa sa sťažuje na porušenie povinnosti nestrannosti, bez toho však, aby k svojej argumentácii pripojila dostatočné spresnenia umožňujúce posúdiť dôvodnosť jej tvrdení.

128

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že žaloba podaná v prvostupňovom konaní musí obsahovať „dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov“. Podľa ustálenej judikatúry teda súdu Únie neprináleží odpovedať na tvrdenia uvedené účastníkom konania, ktoré nie sú dostatočne jasné a presné, pokiaľ nie sú nijako rozvinuté a nie sú sprevádzané osobitnou argumentáciou na ich podporu (pozri rozsudok z 18. novembra 2021, Grécko/Komisia, C‑107/20 P , neuverejnený, EU:C:2021:937 , bod 76 a citovanú judikatúru).

Žalobkyňa sa teda domnieva, že Rada jej mala počas prvého a druhého overovacieho konania, prípadne v anonymizovanej forme, oznámiť informácie týkajúce sa platových tried úradníkov, ostatných zamestnancov a dôchodcov, aby mohla overiť pomer príspevkov vo vzťahu k základnému platu.

132

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 5 ods. 2 tretia zarážka Dohody ukladá spolupodpísaným OPO povinnosť, aby na účely overovacích konaní zaslali súdnemu exekútorovi zoznamy svojich členov vykonávajúcich funkciu v GSR s uvedením ich štátnej príslušnosti, funkcií, ktoré vykonávajú, funkčných skupín, do ktorých patria, ako aj zoznam bývalých úradníkov a ostatných zamestnancov GSR, ktorí poberajú dôchodok Únie.

133

Okrem toho prvý a druhý poverovací list ukladali súdnemu exekútorovi povinnosť, aby sa na účely vykonania prvého a druhého overovacieho konania spojil s Generálnym riaditeľstvom pre organizačný rozvoj a služby s cieľom získať oficiálne zoznamy úradníkov a ostatných zamestnancov, ako aj úradné zoznamy bývalých úradníkov a ostatných zamestnancov zostavené k prvému referenčnému dátumu 31. mája 2022 a k druhému referenčnému dátumu 28. februára 2023 (ďalej len „oficiálne zoznamy vypracované Radou“).

134

Po tretie Rada nemohla vyhovieť žiadosti žalobkyne o poskytnutie ňou vyhotovených oficiálnych zoznamov bez toho, aby porušila ustanovenie o dôvernosti uvedené v článku 5 ods. 1 Dohody.

138

Toto ustanovenie, ktoré zakazuje súdnemu exekútorovi zverejniť informácie získané v rámci overovacích konaní, totiž umožňuje zaručiť nielen dôvernosť informácie o členstve v odborovej organizácii úradníkov a ostatných zamestnancov GSR, ako aj jeho bývalých úradníkov a ostatných zamestnancov, ale aj dôvernú povahu ich odmeny, v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES ( Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39 ).

139

Po štvrté, hoci žalobkyňa tvrdí, že oficiálne zoznamy vypracované Radou jej mohli byť poskytnuté v anonymizovanej forme, nie je isté, že by v takom prípade žalobkyňa nedokázala identifikovať zamestnancov a bývalých zamestnancov GSR uvedených na týchto zoznamoch alebo aspoň niektorých z nich, a to vďaka údajom, ktoré sa týkajú ich platových tried a odmien.

140

143

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Rada 30. novembra 2022 zverejnila na svojom intranete krátky článok o Dohode, o podmienkach uznávania a reprezentatívnosti spolupodpísaných OPO, ako aj o prvom overovacom konaní. Bolo v ňom uvedené, že súdny exekútor nedávno predložil svoju správu a zistil, že na rozdiel od žalobkyne dosiahli dve spolupodpísané OPO, menovite označené, prahové hodnoty uznania a reprezentatívnosti. V tomto článku sa tiež uvádza, že v súlade s Dohodou má žalobkyňa tri mesiace na to, aby dosiahla tieto prahové hodnoty a naďalej požívala práva stanovené Dohodou.

144

V prvom rade, hoci žalobkyňa tvrdí, že táto informácia bola uverejnená bez predchádzajúcej konzultácie s dotknutými OPO alebo bez toho, aby ju o tom Rada informovala, nepreukázala ani netvrdí, že by Rada bola povinná pristúpiť k takýmto konzultáciám alebo že by bola povinná poskytnúť takú predchádzajúcu informáciu. V každom prípade neuvádza, v čom takáto okolnosť predstavuje porušenie zásady riadnej správy vecí verejných.

145

V druhom rade treba uviesť, že hoci žalobkyňa tvrdí, že informácia, ktorú Rada zverejnila na svojom intranete 30. novembra 2022, podnietila inú spolupodpísanú OPO k tomu, aby voči nej začala očierňujúcu kampaň tým, že 23. januára 2023 zverejnila obsah prvej zápisnice, čo malo sťažiť opätovnú mobilizáciu jej členov v očakávaní druhého overovacieho konania, nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, keďže leták z 23. januára 2023, ktorý predložila, nepreukazuje existenciu kampane, ktorá by ju očierňovala.

148

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 3 prvého pododseku ZEÚ sa podľa zásady lojálnej spolupráce Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo Zmlúv.

149

Toto ustanovenie teda neukladá Rade povinnosť lojálnej spolupráce v jej vzťahoch s takou právnickou osobou, akou je žalobkyňa.

150

Okrem toho sa žalobkyňa neodvolávala na iné ustanovenie práva Únie, ktoré by inštitúcii ukladalo povinnosť „lojálnej spolupráce“ v jej vzťahoch s OPO.

154

V tejto súvislosti treba uviesť, že odsek 4 prílohy stanovuje, že v prípade zmeny v pomere vyslaných zamestnancov medzi zastupiteľskými OPO môžu uvoľnení úradníci zostať na danom mieste počas prechodného obdobia 18 mesiacov.

155

Zo znenia tohto ustanovenia tak vyplýva, že sa uplatňuje len na zastupiteľské OPO, čo je postavenie, ktorého sa žalobkyňa už nemôže domáhať z dôvodu prijatia napadnutého rozhodnutia.

156

Rada preto nemohla žalobkyni poskytnúť výhodu 18 mesačného prechodného obdobia stanoveného v bode 4 prílohy bez toho, aby tým neporušila toto ustanovenie, a teda nerešpektovala právny rámec, ktorý sama zaviedla, ako aj zásadu právnej istoty.

159

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje slobodu odborového združovania zaručenú článkom 12 ods. 1 Charty, ako aj článkami 27 a 28 Charty a článkom 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). Domnieva sa totiž, že predstavuje prekážku výkonu slobody odborového združovania jej členov, keďže jej bezprostredným účinkom je ukončenie uvoľnenia jej predsedníčky a ukončenie pridelenia asistenta sekretariátu, a ponecháva jej ako prostriedok na výkon činnosti len jednoduchú e‑mailovú adresu.

160

Žalobkyňa tiež tvrdí, že vzhľadom na to, že jej predsedníčka sa teraz musí vrátiť na pracovné miesto v rámci GSR na plný úväzok, nebude už tak ako predtým k dispozícii na plnenie svojich odborových funkcií pre členov žalobkyne, v dôsledku čoho je žalobkyňa odsúdená na nezáujem zo strany svojich súčasných alebo potenciálnych členov a na „pomalú smrť“.

161

Rada tvrdenia žalobkyne popiera.

165

Treba teda pripomenúť, že v súlade s článkom 12 ods. 1 Charty „každý má právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať s inými na všetkých úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami, z čoho vyplýva, že každý má právo zakladať na ochranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich“.

166

Okrem toho články 27 a 28 Charty uvádzajú, že „pracovníkom alebo ich zástupcom sa zaručuje na zodpovedajúcich úrovniach právo na informácie a konzultácie v primeranom čase v prípadoch a za podmienok ustanovených právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“ a že „pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku“.

167

Napokon treba pripomenúť, že podľa článku 24b služobného poriadku „úradníci sú oprávnení vykonávať právo združovania; môžu byť najmä členmi odborov alebo združení európskych úradníkov“.

171

V prejednávanej veci treba konštatovať, že na základe napadnutého rozhodnutia žalobkyňa naďalej využíva výhody stanovené v článku 13 Dohody ako uznaná OPO na účely výkonu svojich odborových činností, takže hoci nedisponuje rovnakými výsadami ani zdrojmi ako zastupiteľská OPO, stále si zachováva možnosť vykonávať svoje úlohy zastupovania a konzultácie vo všetkých otázkach týkajúcich sa zamestnancov.

172

Okrem toho napadnuté rozhodnutie nijako nebráni tomu, aby žalobkyňa získala svoje postavenie zastupiteľskej OPO v prípade, že opäť dosiahne prahovú hodnotu reprezentatívnosti stanovenú v Dohode.

173

Napadnuté rozhodnutie nevytvára žiadnu prekážku ani slobode pokojného zhromažďovania, ani slobode združovania členov žalobkyne na účely ochrany ich záujmov, ani ich právu na informácie a na včasné prerokovanie, najmä v rámci výboru zamestnancov osobitne zriadeného služobným poriadkom.

177

V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyňa netvrdila, a už vôbec nepreukázala, že by ustanovenia Dohody upravujúce poskytovanie zdrojov a prostriedkov v prospech OPO s cieľom uľahčiť ich odborovú činnosť podľa toho, či ide o zastupiteľské alebo uznané OPO, predstavovali obmedzenie výkonu práv zaručených článkami 12, 27 a 28 Charty, ako aj článkom 24b služobného poriadku.

178

V dôsledku toho treba zamietnuť tretí žalobný dôvod ako nedôvodný, ako aj návrhy na zrušenie v celom rozsahu.

B. O návrhu na náhradu škody

179

V prejednávanej veci sa žalobkyňa na podporu týchto návrhov na náhradu škody odvoláva len na rovnaký dôvod nezákonnosti, aký uviedla na podporu svojich návrhov na zrušenie, najmä na tretiu výhradu druhej časti druhého žalobného dôvodu založenú na porušení zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu uverejnenia výsledkov prvého overovacieho konania 30. novembra 2022.

183

Z bodu 146 vyššie však vyplýva, že tretia výhrada druhej časti druhého žalobného dôvodu uvedená na podporu návrhov na zrušenie bola zamietnutá ako nedôvodná.

184

Preto nie je splnená prvá podmienka uvedená v bode 181 vyššie, ktorá umožňuje založiť mimozmluvnú zodpovednosť Únie a spočíva v existencii porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.

185

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Section Conseil de la Fédération de la fonction publique européenne (FFPE section Conseil) je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

Papasavvas

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.