T-183/23

62023TJ0183

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

zo 16. júla 2025 ( *1 )

„Ochrana osobných údajov – Sťažnosť používateľov online sociálnej siete v Únii na prevádzkovateľa osobných údajov – Článok 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 – Záväzné rozhodnutie Európskeho výboru pre ochranu údajov – Žiadosť sťažovateľa o prístup k spisu slúžiacemu ako podklad na prijatie záväzného rozhodnutia – Zamietnutie prístupu – Žaloba o neplatnosť – Akt, ktorý možno napadnúť žalobou – Prípustnosť – Článok 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv“

Vo veci T‑183/23,

Lisa Ballmann , bydliskom v Innsbrucku (Rakúsko), v zastúpení: F. Mikolasch, advokát,

vedľajšia účastníčka konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory O. Porchia, sudcovia M. Jaeger, L. Madise (spravodajca), P. Nihoul a S. Verschuur,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na uznesenie zo 17. apríla 2024, Ballmann/Európsky výbor pre ochranu údajov (T‑183/23, neuverejnené, EU:T:2024:261), ktorým bolo spoločnosti Meta Platforms Ireland povolené vstúpiť do konania ako vedľajšia účastníčka na podporu Európskeho výboru pre ochranu údajov,

so zreteľom na otázky Všeobecného súdu položené účastníkom konania 4. decembra 2024,

2

Dňa 25. mája 2018 podala žalobkyňa, konajúca prostredníctvom neziskovej organizácie NOYB – European Center for Digital Rights (ďalej len „NOYB“), na Österreichische Datenschutzbehörde (rakúsky Úrad pre ochranu údajov) sťažnosť podľa článku 77 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ), proti spoločnosti Facebook Ireland Ltd (z ktorej sa v roku 2022 stala spoločnosť Meta), týkajúcu sa spracúvania údajov v súvislosti s používaním sociálnej siete Facebook. Sťažnosť poukazovala na možné porušenia viacerých ustanovení tohto nariadenia, a najmä jeho článkov 6 a 9.

3

Dňa 30. mája 2018 rakúsky Úrad pre ochranu údajov postúpil sťažnosť írskemu dozornému orgánu, pričom konštatoval, že vzhľadom na cezhraničnú povahu spracúvania údajov v súvislosti s používaním sociálnej siete Facebook a na to, že prevádzkareň spoločnosti Meta je v Írsku, je tento posledný uvedený orgán príslušným orgánom na to, aby v súlade s článkom 56 ods. 1 nariadenia 2016/679 konal ako „vedúci dozorný orgán“.

4

V nadväznosti na svoje vyšetrovanie predložil 6. októbra 2021 írsky dozorný orgán ostatným dotknutým dozorným orgánom, teda dozorným orgánom ostatných členských štátov a iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), návrh rozhodnutia, a to v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia 2016/679. Viaceré z týchto ostatných orgánov vzniesli voči určitým posúdeniam obsiahnutým v tomto návrhu rozhodnutia relevantné a odôvodnené námietky v zmysle článku 4 bodu 24 tohto nariadenia.

8

Listom z 21. novembra 2022 EDPB odpovedal organizácii NOYB, že v súlade s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty a článkom 11 jeho rokovacieho poriadku je zodpovedný za zabezpečenie toho, aby každá strana, ktorá môže byť nepriaznivo dotknutá záväzným rozhodnutím prijatým na základe článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679, bola pred prijatím takéhoto rozhodnutia vypočutá. Pripomenul, že jeho rozhodnutia boli určené vedúcemu dozornému orgánu a dotknutým dozorným orgánom, s vylúčením akéhokoľvek iného účastníka, a že v kontexte článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 nie je povinný vykonať úplné preskúmanie návrhu rozhodnutia vedúceho dozorného orgánu ani rozhodovacieho procesu tohto orgánu. Informoval organizáciu NOYB, že po dôkladnej analýze rozsahu sporu dospel k záveru, že žalobkyňa nemôže byť nepriaznivo dotknutá záväzným rozhodnutím, ktoré má v predmetnom konaní prijať, a že teda nemá právo byť pred ním vypočutá.

9

Dňa 5. decembra 2022 EDPB prijal záväzné rozhodnutie 3/2022. V bode 19 tohto rozhodnutia EDPB uvádza, že sa domnieva, že žalobkyňa nemôže byť týmto rozhodnutím nepriaznivo dotknutá, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky na to, aby jej bolo priznané právo byť ním vypočutá v súlade s článkom 41 Charty, uplatniteľnou judikatúrou a článkom 11 jeho rokovacieho poriadku. V tom istom bode sa uvádza, že tým nie je dotknuté žiadne právo byť vypočutý a s ním súvisiace práva, ktoré žalobkyňa môže mať pred vnútroštátnymi dozornými orgánmi.

10

Dňa 31. decembra 2022 prijal írsky dozorný orgán v súlade s článkom 60 ods. 7 nariadenia 2016/679 konečné rozhodnutie o vykonaní záväzného rozhodnutia 3/2022.

14

V dňoch 26. januára a 2. februára 2023 poskytol EDPB s odkazom na e‑mail organizácie NOYB zo 6. januára 2023 tejto organizácii na základe nariadenia č. 1049/2001 úplný prístup k niektorým z relevantných a odôvodnených námietok a čiastočný prístup k ostatným námietkam.

15

Dňa 31. januára 2023 v odpovedi na žiadosť EDPB o spresnenie, ktorá bola adresovaná organizácii NOYB, táto zdôraznila, že jej žiadosť o prístup k spisu bola založená predovšetkým na článku 41 Charty, „ale aj na akomkoľvek inom právnom základe“ a neobmedzovala sa len na relevantné a odôvodnené námietky.

16

V napadnutom rozhodnutí na jednej strane EDPB pri posudzovaní žiadosti o prístup k spisu z hľadiska nariadenia č. 1049/2001 vyzval NOYB, aby v súlade s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia spresnila rozsah tejto žiadosti a súhlasila s vhodným riešením v zmysle odseku 3 toho istého článku. Na druhej strane uviedol, že súbežne s tým dôkladne posúdil žiadosť o prístup k spisu podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty a že sa domnieva, že žalobkyňa ako sťažovateľka nemá právo na prístup k spisu na základe tohto článku. Pokiaľ ide o tento posledný aspekt, EDPB odkázal najmä na bod 19 záväzného rozhodnutia 3/2022 (pozri bod 9 vyššie) a na jeho list z 21. novembra 2022 (pozri bod 8 vyššie), pričom zopakoval, že žalobkyňa nemohla byť týmto záväzným rozhodnutím nepriaznivo dotknutá.

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom ním EDPB zamietol žiadosť o prístup k spisu, ktorú podala na základe článku 41 ods. 2 písm. b) Charty,

–

uložil EDPB povinnosť nahradiť trovy konania,

–

subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, a v prípade, že tak nerozhodne, uložil spoločnosti Meta povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

21

Meta navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

O prípustnosti žaloby

22

EDPB namieta neprípustnosť žaloby z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemení právne postavenie žalobkyne. Vo vzťahu k žalobkyni predstavuje len predbežný akt, ktorého cieľom bolo získať od nej v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 ďalšie spresnenia týkajúce sa predmetu jej žiadosti o prístup, a vzhľadom na veľký počet dotknutých dokumentov nájsť vhodné riešenie podľa odseku 3 tohto článku, s čím žalobkyňa navyše súhlasila. Napadnuté rozhodnutie teda neobsahuje konečné stanovisko EDPB k meritu žiadosti o prístup, a predovšetkým túto žiadosť nezamieta.

23

V tejto súvislosti EDPB spresňuje, že sa zaoberal žiadosťou žalobkyne o prístup na základe jedného z rôznych právnych základov, ktoré NOYB uviedla vo svojom e‑maile z 25. januára 2023, a to konkrétne na základe nariadenia č. 1049/2001, a že to ho viedlo k tomu, že jej poskytol množstvo dokumentov tak pred, ako aj po prijatí napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, že jediným cieľom tejto žiadosti bolo získať určité dokumenty, bez ohľadu na uvádzaný právny základ. Žalobkyňa tak podala jednu žiadosť založenú na viacerých právnych základoch, a nie viacero žiadostí, každú založenú na odlišnom právnom základe. S odkazom na svoje rozhodnutie z 12. apríla 2023 (pozri bod 18 vyššie), tvrdí, že žalobkyňa mala v konečnom dôsledku na základe nariadenia č. 1049/2001 prístup k rovnakým dokumentom, ako keby bola jej žiadosť preskúmaná z hľadiska článku 41 ods. 2 písm. b) Charty.

24

Na účely stanovenia, či napadnutý akt vyvoláva záväzné právne účinky, treba vychádzať z podstaty tohto aktu a posúdiť tieto účinky vzhľadom na objektívne kritériá, akými je obsah tohto aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom (pozri rozsudok z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, C‑16/16 P , EU:C:2018:79 , bod 32 a citovanú judikatúru).

28

V tejto súvislosti sú napadnuteľnými aktmi v zásade opatrenia, ktoré konečným spôsobom určujú postoj inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie na záver určitého správneho konania a majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu, s výnimkou dočasných opatrení, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie a ktoré takéto účinky nemajú, ako aj aktov, ktoré len potvrdzujú skorší akt, ktorý nebol napadnutý v stanovenej lehote (pozri rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P , EU:C:2020:492 , bod 70 a citovanú judikatúru).

29

V prvom rade, pokiaľ ide o námietku neprípustnosti vznesenú EDPB, táto spočíva na predpoklade, že EDPB v napadnutom rozhodnutí nerozhodol o žiadosti o prístup založenej na článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, keďže sa rozhodol posudzovať žiadosť o prístup výlučne z hľadiska nariadenia č. 1049/2001, ktoré bolo taktiež uvedené ako právny základ v e‑maile organizácie NOYB z 25. januára 2023 (pozri bod 13 vyššie) a ktorý by viedol k rovnakému výsledku, ako keby bol uplatnil vyššie uvedené ustanovenie. Tento predpoklad je však nesprávny.

30

Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k spisu podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, EDPB uviedol, že ju „dôkladne“ posúdil, a následne ju zamietol z dôvodu, že vzhľadom na to, že žalobkyňa nemôže byť záväzným rozhodnutím 3/2022 nepriaznivo dotknutá, takéto právo na prístup nemá. Treba preto konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odmietnutie prístupu k spisu, o ktorý žalobkyňa žiadala na základe článku 41 ods. 2 písm. b) Charty. Okrem toho, keďže žiadosť o prístup k spisu, a v dôsledku toho i napadnuté rozhodnutie, boli prijaté v čase, keď už bolo prijaté záväzné rozhodnutie 3/2022, ako aj konečné rozhodnutie írskeho dozorného orgánu, treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie konečným spôsobom určuje postoj EDPB k tejto žiadosti o prístup v rozsahu, v akom sa zakladá na článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, a bezprostredne a nezvratne ovplyvňuje právne postavenie žalobkyne, pokiaľ ide o jej prípadné právo na prístup k spisu EDPB.

33

Okolnosť, že EDPB súbežne preskúmal žiadosť o prístup na základe nariadenia č. 1049/2001, nespochybňuje predchádzajúce závery. Právo na prístup k spisu zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. b) Charty a právo verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií stanovené nariadením č. 1049/2001 totiž patria do dvoch odlišných právnych režimov.

34

V prvom rade tieto dve práva nemajú rovnakých príjemcov: zatiaľ čo právo na prístup k dokumentom je priznané každému občanovi Únie a každej fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte, právo na prístup k spisu má osoba, ktorej sa predmetný spis „týka“, t. j. samotná oprávnená osoba.

Právo na prístup k dokumentom napokon podlieha určitým obmedzeniam z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu. Konkrétnejšie nariadenie č. 1049/2001 vo svojom článku 4 stanovuje režim výnimiek oprávňujúcich inštitúcie odmietnuť prístup k dokumentu v prípade, ak by jeho zverejnenie porušilo ochranu jedného zo záujmov chránených týmto článkom. Právo každého na prístup k spisu je však obmedzené len „rešpektovan[ím] oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva“. Treba dodať, že tento posledný uvedený rozdiel medzi týmito dvoma režimami má za následok, že nie je zaručené, že žiadosť o prístup založená na nariadení č. 1049/2001 povedie za každých okolností k rovnakému výsledku, pokiaľ ide o poskytnuté dokumenty, ako keby bola podaná na základe článku 41 ods. 2 písm. b) Charty. V tejto súvislosti treba uviesť, že EDPB na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu a na rozdiel od toho, čo tvrdil vo svojich písomných podaniach, pripustil, že v prejednávanej veci by žalobkyňa mala širší prístup k dokumentom na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia, než aký mala na základe nariadenia č. 1049/2001.

38

Z uvedeného vyplýva, že námietka neprípustnosti vznesená EDPB musí byť zamietnutá.

39

41

V dôsledku toho treba žalobu považovať za prípustnú.

O veci samej

42

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, ktorý sa delí na štyri časti. V prvej časti tvrdí, že prístup k spisu na základe tohto ustanovenia nepodlieha podmienke, aby bol žiadateľ o prístup nepriaznivo dotknutý opatrením prijatým na základe tohto spisu, pričom jediným uplatniteľným kritériom je, že spis sa týka tohto žiadateľa. V druhej časti uvádza, že sa jej týka spis EDPB, ku ktorému požiadala o prístup. V tretej časti tvrdí, že právo na prístup k spisu stanovené v uvedenom ustanovení je nezávislé od práva byť vypočutý stanoveného v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty. Vo štvrtej časti, ktorá bola uvedená subsidiárne, tvrdí, že v každom prípade je záväzným rozhodnutím 3/2022 nepriaznivo dotknutá.

43

V tretej časti žalobkyňa tvrdí, že právo na prístup k spisu uvedené v článku 41 ods. 2 písm. b) Charty je samostatným právom vo vzťahu k právu byť vypočutý uvedenému v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty a že má širší rozsah než právo byť vypočutý. Právo byť vypočutý spadá predovšetkým do práv na obhajobu, zatiaľ čo právo na prístup k spisu je súčasťou zásady rovnosti zbraní a práva na účinný prostriedok nápravy. Súdny dvor chápe obe práva ako oddelené a nepodmieňuje právo na prístup k spisu právom byť vypočutý v rámci konania.

47

50

V druhom rade EDPB tvrdí, že nesamostatná povaha práva na riadnu správu vecí verejných, ktorého súčasťou je právo na prístup k spisu, znamená, že osoba má právo na prístup k spisu len vtedy, ak by bez tohto prístupu mohol byť výsledok konania odlišný, čo by malo konkrétny vplyv na jej práva na obhajobu. Rovnako ako právo byť vypočutý je totiž i právo na prístup k spisu súčasťou práva na obhajobu. Osoby, ktoré sa nemôžu dovolávať skutočného práva na obhajobu, teda osoby, proti ktorým sa nevedie konanie, ktoré by mohlo viesť k prijatiu aktu, ktorý sa ich nepriaznivo dotýka, tak nemajú právo na prístup k spisu podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty.

51

52

V prvom rade Meta tvrdí, že v rámci postupu stanoveného v článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679, ktorý má administratívnu povahu, toto nariadenie sťažovateľovi nepriznáva právo byť vypočutý ani mať prístup k spisu EDPB. V tejto súvislosti poukazuje na paralelu s konaniami o uplatnení pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže, pričom uvádza, že v týchto konaniach sa podniky, proti ktorým je vedené vyšetrovanie, a podniky, ktoré podali sťažnosť, nenachádzajú v rovnakom procesnom postavení. Procesné práva týchto posledných uvedených podnikov nie sú také rozsiahle ako právo na obhajobu prvých uvedených podnikov. Majú len obmedzený prístup k spisu, a to výlučne za špecifických okolností, najmä ak sa uvažuje o zamietnutí ich sťažnosti. Žiadny prvok nariadenia 2016/679 neznamená, že sťažovateľ bude mať rovnaké procesné postavenie ako vyšetrovaná strana. Ani toto nariadenie, ani rokovací poriadok EDPB sťažovateľovi nepriznáva právo na prístup k spisu. Okrem toho sa v rámci konania stanoveného v článku 60 alebo článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 neuplatňuje zásada rovnosti zbraní medzi sťažovateľom a vyšetrovanou stranou.

53

V druhom rade Meta tvrdí, že žalobkyňa nemá ani právo na prístup k spisu EDPB na základe článku 41 ods. 2 písm. b) Charty. Tvrdí, že toto právo je súčasťou práv na obhajobu stanovených v článku 41 ods. 2 Charty a že aby žiadateľ o prístup takéto právo mal, musí preukázať, že je konaním nepriaznivo dotknutý. Nestačí, že sa ho týka spis tohto konania. Žiadosť o prístup k spisu predložená žalobkyňou v prejednávanej veci predovšetkým nesúvisí s právom byť vypočutý. Žalobkyňa navyše nepodala žalobu proti záväznému rozhodnutiu 3/2022, založenú na údajnom porušení jej práva na obhajobu. V skutočnosti je jej žiadosť o prístup k spisu motivovaná jej úmyslom zúčastniť sa na iných konaniach pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré sa týkajú okrem iného spoločnosti Meta.

„a)

právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;

b)

právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;

c)

povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia“.

Účastníci konania sa nezhodujú v otázke samostatnej povahy práva na prístup k spisu uvedeného v tomto ustanovení. Podľa názoru EDPB a spoločnosti Meta toto právo nemá samostatnú povahu, ale vyplýva zo zásady rešpektovania práva na obhajobu, čo má za následok, že toto právo sa môže vzťahovať len na osoby, voči ktorým sa vedie konanie, ktoré môže viesť k aktu, ktorý sa ich nepriaznivo dotýka. Žalobkyňa sa naopak domnieva, že toto právo je od zásady dodržiavania práva na obhajobu nezávislé a podlieha jedinej podmienke, a to, že spis sa „týka“ osoby, ktorá žiada o prístup k nemu.

60

Na úvod treba uviesť, že v prejednávanej veci bola žiadosť o prístup k spisu EDPB predložená žalobkyňou v čase, keď správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu záväzného rozhodnutia 3/2022, už bolo ukončené a írsky dozorný orgán už toto rozhodnutie vykonal svojím konečným rozhodnutím z 31. decembra 2022 (pozri v body 30 a 40 vyššie). Cieľom tejto žiadosti nebolo umožniť žalobkyni uplatniť prípadné právo byť vypočutá v priebehu konania pred EDPB, ako to navyše zdôrazňuje Meta, ale získať informácie o podmienkach, v akých boli tieto rozhodnutia vypracované, a predovšetkým overiť, či a v akom rozsahu boli prvky jej sťažnosti zohľadnené a vyriešené, a to s cieľom prípadne účinne brániť svoj postoj v rámci vnútroštátnych súdnych konaní súvisiacich so záväzným rozhodnutím 3/2022. Ako žalobkyňa uviedla na pojednávaní, otázka prípadného porušenia jej práva byť vypočutá v konaní pred EDPB nie je predmetom tohto konania.

61

Ako správne tvrdí žalobkyňa, znenie článku 41 ods. 2 písm. b) Charty neobmedzuje právo osoby na prístup k spisu, ktorý sa jej týka, na skutočnosť, že tento spis súvisí s opatrením, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotýkať. Je pravda, že takáto požiadavka je uvedená v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, ktorý zakotvuje právo byť vypočutý, ale nič v znení týchto ustanovení ani v znení článku 41 Charty posudzovanom ako celok v zásade nepodmieňuje výkon prvého práva výkonom toho druhého.

Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že právo na prístup k spisu uvedené v článku 41 ods. 2 písm. b) Charty predstavuje súčasť „práva na dobrú správu vecí verejných“, ktoré je predmetom článku 41 Charty ako celku. Tento posledný uvedený článok sa však netýka len výkonu práva byť vypočutý administratívou Únie, ktoré je osobitne uvedené v jeho odseku 2 písm. a), ale má širší rozsah, zahŕňajúci aj iné práva alebo zásady, ktoré musí táto administratíva dodržiavať vo svojich vzťahoch s jednotlivcami. Konkrétne zásada, podľa ktorej musia byť záležitosti vybavené v primeranej lehote (článok 41 ods. 1 Charty), povinnosť administratívy Únie odôvodniť svoje rozhodnutia [článok 41 ods. 2 písm. c) Charty], zásada, podľa ktorej je Únia povinná nahradiť škody spôsobené jej administratívou (článok 41 ods. 3 Charty), a zásada, podľa ktorej je administratíva Únie povinná komunikovať s jednotlivcami v jazyku Únie, použitom týmito jednotlivcami (článok 41 ods. 4 Charty), sa neobmedzujú na situácie, v ktorých sa má uplatniť právo na obhajobu.

65

V dôsledku uvedeného treba dospieť k záveru, že osoba má právo na prístup k spisu, ktorý sa jej týka, aj keď sa nenachádza v situácii, v ktorej by mohla uplatniť svoje právo byť vypočutá, avšak, ako bude podrobnejšie vysvetlené nižšie, s výhradou neexistencie osobitných pravidiel v dotknutej oblasti, ktoré by obmedzovali výkon tohto práva na prístup k spisu v súlade s požiadavkami článku 52 ods. 1 Charty.

66

Judikatúra, na ktorú EDPB a Meta odkazovali vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní, nevyvracia záver uvedený v bode 65 vyššie.

Pokiaľ ide o rozsudok z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ( T‑165/15 , EU:T:2018:953 ), treba pripomenúť, že v oblasti kontroly štátnej pomoci sú obmedzenia práva na prístup k správnemu spisu Európskej komisie „ustanovené zákonom“ v zmysle článku 52 ods. 1 Charty, teda že vyplývajú tak z ustanovenia Zmluvy, ako aj z aktu sekundárneho práva prijatého na zabezpečenie jeho vykonania. V tejto súvislosti treba uviesť, že v tejto oblasti sú základné zásady, ktorými sa riadi konanie, definované priamo v Zmluve, a to v článku 108 ZFEÚ. Tento článok, ktorý nahradil článok 93 Zmluvy ES (teraz článok 88 ES), bol Súdnym dvorom ustálene vykladaný tak, že od Komisie vyžaduje kontradiktórnu diskusiu a rešpektovanie práva na obhajobu len v prospech členského štátu zodpovedného za poskytnutie pomoci, a nie v prospech ostatných dotknutých účastníkov konania, vrátane sťažovateľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P , EU:C:1998:154 , bod 59 ; z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P , EU:C:2002:524 , body 81 až 84 , a z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, T‑165/15 , EU:T:2018:953 , bod 56 ).

69

Tento súdny výklad článku Zmluvy, ktorý sa v hierarchii noriem nachádza na rovnakej úrovni ako článok 41 Charty, ale ktorý možno vo vzťahu k poslednému uvedenému článku považovať za lex specialis , bol prevzatý do nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré bolo nahradené nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ). Tieto dve nariadenia vyhradzujú právo na prístup k správnemu spisu Komisie členskému štátu zodpovednému za poskytnutie pomoci (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o nariadenie č. 659/1999, rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C‑139/07 P , EU:C:2010:376 , body 56 až 58 ).

Rovnako analógia s obmedzenými procesnými právami priznanými sťažovateľovi v konaní o kontrole koncentrácií medzi podnikmi a v konaní podľa článku 101 ZFEÚ, na ktorú poukazuje Meta, pričom odkazuje na rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob ( C‑404/10 P , EU:C:2012:393 ), a z 27. februára 2014, Komisia/EnBW ( C‑365/12 P , EU:C:2014:112 ), ktoré sa týkajú žiadostí o prístup k správnemu spisu Komisie, založených na nariadení č. 1049/2001, nie je pre rozhodnutie o otázke skúmanej v tomto štádiu analýzy relevantná. V týchto oblastiach totiž taktiež existuje osobitná právna úprava, ktorá obmedzuje právo na prístup k spisu Komisie, pokiaľ ide o konanie o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P , EU:C:2012:393 , body 118 a 119 ), a konanie podľa článku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P , EU:C:2014:112 , bod 86 ).

72

Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 1. júna 2022, Del Valle Ruíz a i./Komisia a SRB ( T‑510/17 , EU:T:2022:312 ), teda žalobcovia, podobne ako v prejednávanej veci, požiadali o prístup k spisu v čase, keď už bolo správne konanie ukončené, a to s cieľom uplatniť svoje právo na účinnú súdnu ochranu. Všeobecný súd v tejto veci dospel k záveru, že žalobcovia sa nemôžu dovolávať práva na prístup k spisu zakotveného v článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, a to po tom, čo uviedol, že toto právo sa vzťahuje na osoby alebo podniky, voči ktorým sa konania vedú alebo voči ktorým boli rozhodnutia prijaté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2022, Del Valle Ruíz a i./Komisia a SRB, T‑510/17 , EU:T:2022:312 , bod 463 ), čo nie je prípad prejednávanej veci. Všeobecný súd však k tomuto záveru dospel po tom, čo zohľadnil najmä to, že v nariadení č. 806/2014 existuje ustanovenie, ktoré vyhradzuje právo na prístup k spisu subjektu, na ktorý sa vzťahuje konanie, ktoré viedlo k prijatiu programu riešenia krízovej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2022, Del Valle Ruíz a i./Komisia a SRB, T‑510/17 , EU:T:2022:312 , body 458 a 464 ). Hoci situácia skúmaná v rozsudku z 1. júna 2022, Del Valle Ruíz a i./Komisia a SRB ( T‑510/17 , EU:T:2022:312 ), vykazuje určité podobnosti so situáciou v prejednávanej veci, z dôvodu existencie takéhoto ustanovenia sa od nej odlišuje.

74

76

Teraz je potrebné preskúmať, či sa žiadosť o prístup k spisu, ktorú v prejednávanej veci podala žalobkyňa na základe článku 41 ods. 2 písm. b) Charty, týkala spisu, ktorý sa jej týkal.

77

Záväzné rozhodnutie 3/2022, ktoré prijal EDPB na základe článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679, vychádza zo sťažnosti podanej žalobkyňou podľa článku 77 tohto nariadenia rakúskemu úradu pre ochranu údajov v súvislosti so spracúvaním jej osobných údajov spoločnosťou Meta (v tom čase ešte nazývanou spoločnosť Facebook Ireland).

78

Článok 77 ods. 1 nariadenia 2016/679 priznáva každej dotknutej osobe právo podať dozornému orgánu sťažnosť, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením. Odsek 2 tohto článku jej priznáva právo, aby ju tento dozorný orgán informoval o pokroku a výsledku sťažnosti.

82

V súlade s článkom 60 ods. 4 nariadenia 2016/679, ak ktorýkoľvek z iných dotknutých dozorných orgánov podá v lehote štyroch týždňov odo dňa, keď bol konzultovaný, relevantnú a odôvodnenú námietku k návrhu rozhodnutia, a pokiaľ vedúci dozorný orgán s relevantnou a odôvodnenou námietkou nesúhlasí alebo sa domnieva, že námietka nie je relevantná alebo odôvodnená, predloží záležitosť mechanizmu konzistentnosti, ktorý je upravený v článku 63 tohto nariadenia, aby získal záväzné rozhodnutie EDPB na základe článku 65 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia.

83

Ako vo svojich písomných podaniach uvádza EDPB, cieľom tohto mechanizmu je vyriešiť jeho prostredníctvom konflikty názorov medzi vedúcim orgánom a ostatnými dotknutými dozornými orgánmi, a to vo všetkých otázkach, ktoré sú predmetom relevantnej a odôvodnenej námietky. Podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679 sa právomoc EDPB obmedzuje len na tieto otázky. Prijme záväzné rozhodnutie o všetkých otázkach, ktoré boli predmetom relevantnej a odôvodnenej námietky, ale len v súvislosti s nimi.

84

Túto obmedzenú pôsobnosť možno vysvetliť samotnou povahou záväzného rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím adresovaným vedúcemu dozornému orgánu a všetkým dotknutým dozorným orgánom, pričom je pre ne záväzné, ako to stanovuje článok 65 ods. 2 nariadenia 2016/679 (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. decembra 2022, WhatsApp Ireland/Európsky výbor pre ochranu údajov, T‑709/21 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2022:783 , bod 42 ).

87

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné vyhovieť prvým trom častiam jediného žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jeho štvrtej časti, uvedenej subsidiárne, a o prípustnosti rozhodnutia Integritetsskyddsmyndigheten (Úrad na ochranu súkromného života, Švédsko) z 2. novembra 2021, ktoré žalobkyňa po prvýkrát predložila na pojednávaní pred Všeobecným súdom. Napadnuté rozhodnutie preto treba zrušiť v rozsahu, v akom sa ním zamieta žiadosť podaná žalobkyňou na základe článku 41 ods. 2 písm. b) Charty o prístup k spisu EDPB, ktorý slúžil ako podklad na prijatie záväzného rozhodnutia 3/2022.

O trovách

88

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EDPB nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne.

89

2.

Európsky výbor pre ochranu údajov znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pani Ballmannovej.

3.

Meta Platform Ireland znáša svoje vlastné trovy konania.

Porchia

Jaeger