T-193/23

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: E. Nadbath a V. Piessevaux, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia , v zastúpení: M. Carpus Carcea, C. Georgieva a L. Puccio, splnomocnené zástupkyne,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť MegaFon OAO, domáha zrušenia po prvé rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/434 z 25. februára 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 59 I, 2023, s. 593 ), a nariadenia Rady (EÚ) 2023/427 z 25. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 59 I, 2023, s. 6 ) (spolu ďalej len „prvotné akty“), po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/1517 z 20. júla 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 184, 2023, s. 40 , ďalej len „akt z júla 2023“), a po tretie rozhodnutia Rady (SZBP) 2024/422 z 29. januára 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L, 2024/422, ďalej len „akt z januára 2024“), v rozsahu, v akom sa všetkými týmito aktmi (ďalej len „napadnuté akty“) zapisuje jej názov do zoznamov priložených k rozhodnutiu Rady 2014/512/SZBP z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 13 ), a k nariadeniu Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1 ) (ďalej len „sporné zoznamy“), a na týchto zoznamoch sa ponecháva.

Dňa 31. júla 2014, s prihliadnutím na závažnosť situácie na Ukrajine a napriek tomu, že v marci 2014 boli prijaté cestovné obmedzenia, ako aj zmrazenie aktív určitých fyzických a právnických osôb, prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/512 s cieľom zaviesť reštriktívne opatrenia zamerané na oblasti prístupu na kapitálové trhy, obrany, tovaru s dvojakým použitím, ako aj citlivých technológií.

5

Rada v ten istý deň prijala na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie č. 833/2014, ktoré obsahuje podrobnejšie ustanovenia na vykonanie požiadaviek rozhodnutia 2014/512 tak na úrovni Európskej únie, ako aj na úrovni členských štátov.

6

Deklarovaným cieľom týchto reštriktívnych opatrení bolo jednak zvýšiť Ruskej federácii náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, a jednak podporiť mierové riešenie krízy.

7

2. Zakazuje sa:

a)

priamo alebo nepriamo poskytovať technickú pomoc, sprostredkovateľské služby alebo iné služby v súvislosti s tovarom a technológiami uvedenými v odseku 1 a s poskytovaním, výrobou, údržbou a používaním takéhoto tovaru a technológií akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku alebo na použitie v Rusku;

b)

priamo alebo nepriamo poskytovať financovanie alebo finančnú pomoc v súvislosti s tovarom a technológiami uvedenými v odseku 1 na akýkoľvek predaj, dodávku, transfer alebo vývoz takéhoto tovaru a technológií alebo na poskytnutie súvisiacej technickej pomoci, sprostredkovateľských alebo iných služieb akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku alebo na použitie v Rusku.“

10

…

5. Odchylne od odsekov 1 a 2 tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na povolenia podľa nariadenia (EÚ) 2021/821, môžu príslušné orgány povoliť predaj, dodávku, transfer alebo vývoz tovaru a technológií s dvojakým použitím alebo poskytnutie súvisiacej technickej alebo finančnej pomoci na nevojenské použitie a pre nevojenského koncového používateľa po tom, ako určia, že takýto tovar alebo technológie alebo súvisiaca technická alebo finančná pomoc majú byť poskytnuté podľa zmlúv uzavretých do 26. februára 2022 alebo podľa doplnkových zmlúv potrebných na plnenie takejto zmluvy pod podmienkou, že žiadosť o povolenie bola podaná do 1. mája 2022.“

11

Článok 3 ods. 7 zmeneného rozhodnutia 2014/512 stanovuje:

„Príslušné orgány pri rozhodovaní o žiadostiach o povolenie v súlade s odsekmi 4 a 5 neudelia povolenie, ak majú oprávnené dôvody domnievať sa, že:

i)

14

V odseku 7 toho istého článku 3a sa preberá znenie článku 3 ods. 7 zmeneného rozhodnutia 2014/512.

15

Článok 3b ods. 1 zmeneného rozhodnutia 2014/512 stanovuje:

„Pokiaľ ide o fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe IV, a odchylne od článkov 3 a 3a tohto rozhodnutia a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na povolenia podľa nariadenia (EÚ) 2021/821, môžu príslušné orgány členského štátu povoliť predaj, dodávku, transfer alebo vývoz tovaru a technológií s dvojakým použitím a tovaru a technológií uvedených v článku 3a tohto rozhodnutia alebo poskytnutie súvisiacej technickej alebo finančnej pomoci len po tom, ako určia:

a)

Dňa 25. februára 2023 Rada prijala prvotné akty a názov žalobkyne bol zaradený do bodu 499 sporných zoznamov každého z týchto aktov.

18

Podľa odôvodnenia 10 rozhodnutia 2023/434 prevzatého v odôvodnení 4 nariadenia 2023/427 „96 záznamov [bolo doplnených do sporných zoznamov], t. j. [do] zoznam[ov] subjektov, ktoré priamo podporujú ruský vojenský a priemyselný komplex v jeho vojne proti Ukrajine, na ktorý sa vzťahujú prísnejšie vývozné obmedzenia týkajúce sa tovaru a technológií s dvojakým použitím, ako aj tovaru a technológií, ktoré by mohli prispieť k technologickému posilneniu ruského odvetvia obrany a bezpečnosti.“

19

Listom z 1. marca 2023 žalobkyňa požiadala Radu, aby jej poskytla informácie a dôkazy slúžiace ako základ pre prijatie reštriktívnych opatrení, ktoré sa jej týkajú. Žalobkyňa okrem toho uviedla, že si vyhradzuje právo predložiť pripomienky a požiadať Radu o opätovné preskúmanie svojho rozhodnutia zaradiť jej názov do sporných zoznamov.

20

„V tejto prílohe sa uvádza zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú vojenskými koncovými používateľmi, tvoria súčasť vojensko‑priemyselného komplexu Ruska alebo majú obchodné alebo iné väzby na ruský obranný a bezpečnostný sektor Ruska. Tieto fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány prispievajú k vojenskému a technologickému posilneniu Ruska alebo k rozvoju jeho sektora obrany a bezpečnosti. Patria k nim fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány v tretích krajinách iných ako Rusko. Ich zahrnutie do tejto prílohy neznamená pripísanie zodpovednosti za ich konanie jurisdikcii, v ktorej pôsobia.“

23

Dňa 20. júla 2023 Rada prijala akt z júla 2023.

24

Dňa 24. júla 2023 Rada zaslala žalobkyni list, v ktorom ju informovala o predĺžení predmetných reštriktívnych opatrení voči nej.

25

28

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa nimi zapisuje jej názov do sporných zoznamov a ponecháva sa na nich,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania a Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania spojené s jej vedľajším účastníctvom.

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

IV. Právny stav

A. O prípustnosti dodatočných dôkazov predložených žalobkyňou

30

Listom z 19. júna 2024 žalobkyňa predložila podľa článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu dodatočné dôkazy. Rada a Komisia spochybňujú prípustnosť týchto dôkazov.

34

Za týchto okolností treba konštatovať, že oneskorené predloženie dodatočných dôkazov žalobkyňou 19. júna 2024 nie je odôvodnené v zmysle článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. Tieto dôkazy sú preto neprípustné a Všeobecný súd ich pri posudzovaní predmetnej žaloby nezohľadní.

B. O veci samej

35

Žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia, tretí na nesprávnom posúdení a štvrtý na porušení zásady proporcionality.

36

Podľa žalobkyne znenie odôvodnenia 10 rozhodnutia 2023/434 v spojení s článkom 3 ods. 7, článkom 3a ods. 7 a článkom 3b zmeneného rozhodnutia 2014/512, na ktoré Rada odkazovala vo svojich písomných podaniach, jej neumožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré bol jej názov zapísaný do sporných zoznamov. Údajne sa nikde neuvádza, či bol jej názov zapísaný z dôvodu, že dodáva tovar a technológie s dvojakým použitím, alebo tovar a technológie, ktoré by mohli prispievať k vojenskému a technologickému posilneniu Ruska alebo k rozvoju sektora obrany a bezpečnosti.

39

Žalobkyňa tiež spresňuje, že prejednávaná vec sa líši od vecí, z ktorých plynie judikatúra citovaná Radou.

40

Rada podporovaná Komisiou túto argumentáciu spochybňuje.

41

Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Konkrétne na jednej strane akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého voči nej. Na druhej strane stupeň presnosti odôvodnenia aktu musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorých musí byť prijatý (pozri rozsudky z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , body 103 a 104 a citovanú judikatúru, a z 20. septembra 2023, Mordašov/Rada, T‑248/22 , neuverejnený, EU:T:2023:573 , body 46 a 47 a citovanú judikatúru).

45

Treba uviesť, že v prejednávanej veci relevantné ustanovenia napadnutých aktov predstavujú vo vzťahu k žalobkyni individuálne reštriktívne opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Almaz‑Antey/Rada, T‑515/15 , neuverejnený, EU:T:2018:545 , bod 86 ).

46

V judikatúre bolo spresnené, že v odôvodnení aktu Rady, ktorým sa ukladá reštriktívne opatrenie, sa musí nielen identifikovať právny základ tohto opatrenia, ale musia sa uviesť aj špecifické a konkrétne dôvody, na základe ktorých Rada pri výkone svojej diskrečnej právomoci pri posúdení dospela k záveru, že sa na dotknutú osobu musí uplatniť takéto opatrenie (rozsudok z 3. júla 2014, National Iranian Tanker Company/Rada, T‑565/12 , EU:T:2014:608 , bod 38 ; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 25. januára 2017, Almaz‑Antey Air and Space Defence/Rada, T‑255/15 , neuverejnený, EU:T:2017:25 , bod 55 ).

49

V tejto súvislosti z odôvodnenia 12 rozhodnutia 2022/327, ktorým boli zmenené články 3 a 3a rozhodnutia 2014/512, vyplýva, že vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine Rada považovala za vhodné prijať ďalšie reštriktívne opatrenia v reakcii na destabilizačné konanie Ruskej federácie. Rada v tejto súvislosti dospela k záveru, že by sa mali stanoviť dodatočné obmedzenia vývozu, dodávok alebo transferu tovaru s dvojakým použitím a určitého tovaru a technológií, ktoré by mohli prispievať k technologickému posilneniu ruského sektora obrany a bezpečnosti.

50

Okrem toho z odôvodnenia 5 rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/430 z 15. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512 ( Ú. v. EÚ L 87 I, 2022, s. 56 ), vyplýva, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu na Ukrajine Rada považovala za potrebné posilniť vývozné obmedzenia týkajúce sa tovaru s dvojakým použitím, ako aj tovaru uvedeného v článku 3a zmeneného rozhodnutia 2014/512.

51

Ako bolo navyše pripomenuté v bode 18 vyššie, z odôvodnenia 10 rozhodnutia 2023/434, ako aj z odôvodnenia 4 nariadenia 2023/427 vyplýva, že do sporných zoznamov bolo pridaných 96 záznamov vrátane záznamu o žalobkyni, ktoré sa týkajú subjektov priamo podporujúcich vojenský a priemyselný komplex Ruskej federácie v jej útočnej vojne proti Ukrajine.

55

V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že použitie rovnakých úvah na prijatie reštriktívnych opatrení voči viacerým osobám nevylučuje, že uvedené úvahy vedú k dostatočne špecifickému odôvodneniu pri každej z dotknutých osôb (pozri rozsudok z 13. septembra 2018, Vnesheconombank/Rada, T‑737/14 , neuverejnený, EU:T:2018:543 , bod 76 a citovanú judikatúru).

56

Ako bolo totiž pripomenuté v bodoch 18 a 51 vyššie, z odôvodnenia 10 rozhodnutia 2023/434 a odôvodnenia 4 nariadenia 2023/427 vyplýva, že do sporných zoznamov bolo pridaných 96 záznamov. V uvedenom odôvodnení 10 sa spresňuje, že sú na nich zapísané „subjekt[y], ktoré priamo podporujú ruský vojenský a priemyselný komplex v jeho vojne proti Ukrajine, na ktorý sa vzťahujú prísnejšie vývozné obmedzenia týkajúce sa tovaru a technológií s dvojakým použitím, ako aj tovaru a technológií, ktoré by mohli prispieť k technologickému posilneniu ruského odvetvia obrany a bezpečnosti“. Tieto obmedzenia sú stanovené v článku 3 ods. 7 a článku 3a ods. 7 uvedeného rozhodnutia.

57

S prihliadnutím na politický kontext existujúci v čase prijatia predmetných reštriktívnych opatrení a dôležitosť toho, aby sa subjektom, ktoré priamo podporujú vojenský a priemyselný komplex Ruskej federácie v jej útočnej vojne proti Ukrajine, zabránilo v nakupovaní tovaru s dvojakým použitím alebo tovaru uvedeného v článku 3a zmeneného rozhodnutia 2014/512, a vzhľadom na cieľ týchto opatrení, ktorým je zvýšiť Ruskej federácii náklady na konanie, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, a podporiť mierové riešenie krízy, je rozhodnutie Rady spočívajúce v prijatí takýchto opatrení voči subjektom patriacim do telekomunikačného sektora s ohľadom na deklarovaný cieľ uvedených opatrení ľahko pochopiteľné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. septembra 2018, Almaz‑Antey/Rada, T‑515/15 , neuverejnený, EU:T:2018:545 , bod 96 a citovanú judikatúru).

61

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že Rada neporušila povinnosť odôvodnenia, a teda druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

2.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu

a)

O prípustnosti

65

Treba konštatovať, že skutkové a právne okolnosti, na ktorých žalobkyňa zakladá svoju argumentáciu, sú z textu žaloby zrejmé. V žalobe sa totiž uvádzajú právne okolnosti, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, ako aj, hoci stručne, ale dostatočne, skutkové okolnosti, na ktorých sa zakladá, najmä tie, ktoré sú založené na okolnosti, že nebola nikdy informovaná alebo vypočutá, pokiaľ ide o zápis jej názvu do sporných zoznamov. Rovnako Rada bola vo svojich písomných podaniach schopná na túto argumentáciu reagovať. Argumentáciu žalobkyne dokázal identifikovať aj Všeobecný súd. Z uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod je prípustný.

b)

O veci samej

66

Žalobkyňa tvrdí, že Rada porušila oznamovaciu povinnosť a jej právo byť vypočutá. Uvádza, že nebola informovaná o zápise svojho názvu do sporných zoznamov a že nedošlo ani k uverejneniu oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie , ani k individuálnemu oznámeniu napadnutých aktov zo strany Rady.

70

Treba pripomenúť, že právo byť vypočutý v každom konaní, uvedené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou dodržiavania práva na obhajobu, zaručuje každému možnosť vyjadriť účinne a efektívne svoj názor v priebehu správneho konania a pred tým, ako bude prijaté rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 75 a citovanú judikatúru).

71

V rámci konania týkajúceho sa prijatia rozhodnutia o zapísaní mena určitej osoby do zoznamu nachádzajúceho sa v prílohe k aktu o reštriktívnych opatreniach si dodržanie práva na obhajobu vyžaduje, aby príslušný orgán Únie oznámil dotknutej osobe dôvody a skutočnosti svedčiace v jej neprospech, na ktorých tento orgán zamýšľa založiť svoje rozhodnutie. Pri tomto oznámení musí príslušný orgán Únie umožniť tejto osobe účinne sa vyjadriť k dôvodom použitým proti nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 111 a 112 ).

72

Článok 52 ods. 1 Charty však pripúšťa obmedzenia výkonu práv v nej zakotvených, pokiaľ každé obmedzenie rešpektuje podstatu dotknutého základného práva a v súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou. V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že právo na obhajobu môže podliehať obmedzeniam alebo odchýlkam, a to najmä v oblasti reštriktívnych opatrení prijatých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 77 a citovanú judikatúru).

1) O prvotných aktoch

76

Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej mala Rada napadnuté akty oznámiť individuálne, keďže obsahujú reštriktívne opatrenia voči nej, je vhodné poznamenať, že hoci absencia individuálneho oznámenia týchto aktov môže mať vplyv na okamih začatia plynutia lehoty na podanie žaloby, sama osebe nie je dôvodom na ich zrušenie. V tejto súvislosti žalobkyňa nepredkladá žiadne tvrdenie, ktorým by chcela preukázať, že v prejednávanej veci mala absencia individuálneho oznámenia týchto aktov za následok porušenie jej práv, ktoré by odôvodňovalo zrušenie týchto aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 82 a citovanú judikatúru).

77

Po druhé treba pripomenúť, že pokiaľ ide o dodržanie práva byť vypočutý, z judikatúry vyplýva, že v prípade prvotného rozhodnutia o zápise mena osoby alebo názvu subjektu do zoznamu osôb a subjektov, ktorých finančné prostriedky sú zmrazené, Rada nie je povinná dotknutej osobe alebo subjektu vopred oznámiť dôvody, na ktorých chce tento zápis založiť. Aby totiž nebola ohrozená účinnosť takéhoto opatrenia, musí svojou povahou umožňovať efekt prekvapenia a uplatniť sa ihneď. Na základe žiadosti adresovanej Rade má dotknutá osoba alebo subjekt tiež právo na vyjadrenie svojho stanoviska k týmto skutočnostiam po prijatí aktu (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 80 a citovanú judikatúru).

78

Pokiaľ ide po tretie o to, že Rada neoznámila dôvody prijatia reštriktívnych opatrení voči žalobkyni pred prijatím predmetných reštriktívnych opatrení, z judikatúry citovanej v bode 77 vyššie vyplýva, že na žiadosť žalobkyne bola Rada v rozsahu, v akom obmedzenia uložené vo vzťahu k žalobkyni na základe relevantných ustanovení prvotných aktov predstavujú voči nej individuálne reštriktívne opatrenia, povinná oznámiť dôvody týkajúce sa uplatnenia týchto opatrení voči žalobkyni ihneď po prijatí uvedených aktov.

82

V tomto ohľade treba pripomenúť, že právo na účinnú súdnu ochranu zakotvené v článku 47 Charty si vyžaduje, aby dotknutá osoba mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia týchto dôvodov na základe jej žiadosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu, aby tieto dôvody oznámil s cieľom umožniť jej brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého rozhodnutia (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 100 a citovanú judikatúru).

83

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že v nadväznosti na listy žalobkyne z 1. a zo 17. marca 2023 Rada listom z 31. marca 2023 odpovedala, že všetky informácie odôvodňujúce zápis jej názvu do sporných zoznamov sa nachádzajú v odôvodnení 10 rozhodnutia 2023/434 a článkoch 3 a 3b zmeneného rozhodnutia 2014/512, ako aj v odôvodnení 4 a článkoch 2, 2a a 2b zmeneného nariadenia č. 833/2014.

Pokiaľ ide o rozhodnutie ponechať v platnosti reštriktívne opatrenia voči osobe, na ktorú sa tieto opatrenia už vzťahujú, Rada je povinná oznámiť tejto osobe skutočnosti, ktoré má k dispozícii, na odôvodnenie svojho rozhodnutia, a musí jej umožniť účinne sa vyjadriť k dôvodom, ktoré proti nej existujú, pred prijatím tohto rozhodnutia. Dodržanie tejto dvojitej procesnej povinnosti musí predchádzať prijatiu tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 62 a citovanú judikatúru, a z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 111 až 113 a citovanú judikatúru).

87

Treba však uviesť, že právo byť vypočutý pred prijatím aktov, ktorými sa ponechávajú v platnosti reštriktívne opatrenia voči osobám, na ktoré sa tieto opatrenia už vzťahujú, sa však vzťahuje na situácie, keď Rada uviedla voči týmto osobám nové skutočnosti, a nie vtedy, ak je toto ponechanie založené na tých istých dôvodoch, ako sú dôvody uplatnené na účely prijatia prvotného aktu, ktorým boli predmetné reštriktívne opatrenia uložené (rozsudky z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia, C‑330/15 P , neuverejnený, EU:C:2016:601 , bod 67 , a zo 7. júna 2023, Šakutin/Rada, T‑141/21 , neuverejnený, EU:T:2023:303 , bod 74 ).

88

Aj keď je teda ponechanie zápisu názvu žalobkyne na sporných zoznamoch, o ktorom sa rozhodlo v ponechávajúcich aktoch, založené, ako je to v prejednávanej veci, na rovnakých dôvodoch, ako sú dôvody uplatnené na účely prijatia prvotných aktov, ktorými sa ukladajú predmetné reštriktívne opatrenia, Rada je povinná pri pravidelnom preskúmavaní reštriktívnych opatrení voči žalobkyni oznámiť jej prípadné nové skutočnosti, na ktorých základe opätovne aktualizovala informácie týkajúce sa nielen jej osobnej situácie, ale aj situácie v dotknutej tretej krajine, a pred prijatím rozhodnutia o ponechaní získať jej pripomienky k týmto skutočnostiam (pozri rozsudok zo 7. júna 2023, Šakutin/Rada, T‑141/21 , neuverejnený, EU:T:2023:303 , bod 76 a citovanú judikatúru).

92

Pokiaľ ide o akt z januára 2024, Rada listom z 30. januára 2024 odpovedala na list žalobkyne zo 6. decembra 2023, pričom zdôraznila, že z dôvodov uvedených v jej pripomienkach uvedených v prvom návrhu na úpravu žaloby nie sú tvrdenia obsiahnuté v uvedenom liste zo 6. decembra 2023 dôvodné.

93

Rada na jednej strane najmä pripomenula, že hoci nemá k dispozícii samostatný spis s dôkazmi týkajúcimi sa žalobkyne, neznamená to, že v čase zaradenia jej názvu do sporných zoznamov nevedela o informáciách všeobecne dostupných vo verejnej sfére, pokiaľ ide o jej predchádzajúce aktivity a zmluvy s ruskou armádou, a na druhej strane, že požadované dokumenty boli žalobkyni oznámené už v prílohe k vyjadreniu k žalobe v rámci prejednávanej veci.

94

Pokiaľ ide navyše o tvrdenie žalobkyne, ktorým Rade vytýka, že dokumentáciu na podporu ponechania jej zápisu na sporných zoznamoch jej oznámila až vo vyjadrení k žalobe, treba na jednej strane uviesť, že táto dokumentácia oznámená 10. júla 2024 nepredstavuje „nové skutočnosti“ v zmysle judikatúry citovanej v bode 87 vyššie, keďže ponechanie názvu žalobkyne je založené na rovnakých dôvodoch, ako sú dôvody, na ktorých sa zakladá prvotný zápis. Pokiaľ ide na druhej strane o ponechávajúce akty, k oznámeniu tejto dokumentácie došlo v každom prípade v primeranej lehote, ktorá bola dostatočná na to, aby žalobkyňa mohla za konkrétnych okolností prejednávanej veci vykonávať svoje právo na obhajobu.

3.

O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení

98

Žalobkyňa tvrdí, že Rada nepreukázala, že zaradenie jej názvu do sporných zoznamov bolo založené na dostatočnom skutkovom základe.

99

Po prvé z odôvodnenia 10 rozhodnutia 2023/434 vyplýva, že Rada vychádzala z predpokladu, že žalobkyňa priamo podporuje vojenský a priemyselný komplex Ruskej federácie v jej útočnej vojne proti Ukrajine. Žalobkyňa však tvrdí, že Rada má povinnosť predložiť dôkaz o tom, že uvedený vojenský a priemyselný komplex podporuje. Okrem toho, ak je Rade predložená žiadosť v tomto zmysle, je údajne povinná oznámiť všetky skutočnosti, na ktorých sú prijaté akty založené. Rada si však podľa nej uvedené povinnosti nesplnila.

103

Po štvrté žalobkyňa spochybňuje, že dôkazy predložené Radou postačujú na preukázanie toho, že priamo podporuje vojenský a priemyselný komplex Ruskej federácie.

104

Na úvod žalobkyňa spochybňuje, že poskytovanie roamingových služieb v Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, ako aj na Kryme uľahčuje ich integráciu do Ruskej federácie. Články v tlači predložené Radou údajne nepreukazujú opak.

105

Žalobkyňa ďalej spochybňuje, že poskytuje telekomunikačné služby na Kryme a predáva SIM karty. Spochybňuje tiež spoľahlivosť snímok obrazovky týkajúcich sa článkov v tlači a na internetových stránkach, ktoré Rada predložila na podporu tohto tvrdenia.

109

Rada podporovaná Komisiou túto argumentáciu spochybňuje.

110

Podľa ustálenej judikatúry je síce pravda, že Rada má určitú diskrečnú právomoc určiť v každom jednotlivom prípade, či sú splnené právne kritériá, na ktorých sú založené predmetné reštriktívne opatrenia, rovnako je však pravda aj to, že súdy Únie musia zabezpečiť v zásade úplné preskúmanie zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri rozsudky z 3. júla 2014, National Iranian Tanker Company/Rada, T‑565/12 , EU:T:2014:608 , body 54 a 55 a citovanú judikatúru, a z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20 , neuverejnený, EU:T:2022:674 , bod 61 a citovanú judikatúru).

111

Navyše treba pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty si najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo zachované reštriktívne opatrenia a ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, a to tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 119 ).

115

Dôvodnosť tvrdení žalobkyne treba preskúmať s ohľadom na tieto zásady judikatúry.

a)

O prvotných aktoch

116

Pokiaľ ide o prvotné akty, treba v prvom rade stanoviť, či dôkazy predložené Radou v prílohe k jej písomným podaniam mohli byť použité na podporu zápisu názvu žalobkyne do sporných zoznamov, a v druhom rade, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobkyňa priamo podporuje ruský vojenský a priemyselný komplex.

Z judikatúry vyplýva, že keď Rada neoznámi skutočnosti, na ktorých základe zapísala určitú osobu do zoznamu reštriktívnych opatrení, nemôže to znamenať porušenie práva tejto osoby na obhajobu, pokiaľ dané skutočnosti predstavujú známy kontext, inými slovami, ak sú verejne dostupné, a teda ich možno považovať za všeobecne známe (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada, C‑266/15 P , EU:C:2016:208 , bod 37 , a z 25. marca 2015, Central Bank of Iran/Rada, T‑563/12 , EU:T:2015:187 , body 85 a 97 ).

120

V prejednávanej veci možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, že jeden z hlavných telekomunikačných operátorov Ruskej federácie, akým je aj žalobkyňa, ktorá to nespochybňuje, sa v čase vojny podieľa na priamej podpore vojenského a priemyselného komplexu uvedenej krajiny.

121

Žalobkyňa však spochybňuje skutočnosť, že Rada na podporu tvrdenia, podľa ktorého priamo podporuje ruský priemyselný a vojenský komplex, predložila viacero dôkazov v prílohe k vyjadreniu k žalobe.

122

Hoci teda v zásade prináleží Rade, aby vo svojich rozhodnutiach preukázala správnosť skutočností na podporu zápisu určitej osoby do zoznamov reštriktívnych opatrení, nie je to tak v prípade, ak uvádza skutočnosti známe všetkým, ktorých správnosť môže osoba, na ktorú sa reštriktívne opatrenia vzťahujú, napadnúť na Všeobecnom súde. V takejto situácii zo zásady rovnosti zbraní vyplýva, že Rada je oprávnená predložiť Všeobecnému súdu dokumenty, ktoré sú všeobecne dostupné vo verejnej sfére, s cieľom preukázať správnosť takejto skutočnosti, ktorá je všetkým známa a ktorá nebola preukázaná v rozhodnutí napadnutom pred Všeobecným súdom, čo tomuto súdu umožňuje preskúmať túto skutočnosť a jej správnosť na základe konkrétnych skutočností a rozhodnúť o otázkach, ktoré žalobca spochybňuje (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. novembra 2011, LG Electronics/ÚHVT, C‑88/11 P , neuverejnený, EU:C:2011:727 , body 27 až 29 a citovanú judikatúru).

124

Ako totiž Rada uviedla na pojednávaní a vo svojich písomných podaniach, prihliadala na všeobecný kontext alebo informácie všeobecne dostupné vo verejnej sfére, ktoré sa týkali subjektov, o ktorých rozhodla, že ich zapíše do sporných zoznamov, a najmä žalobkyne. Hoci v prejednávanej veci Rada v čase prijatia prvotných aktov nevytvorila spis s dôkazmi, v prípade spochybnenia môže na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa skutočnosti, ktorú možno považovať za známu všetkým, odkazovať na skutočnosti všeobecne dostupné vo verejnej sfére.

2) O posúdení skutkového stavu

125

V prvom rade treba preskúmať tvrdenia žalobkyne spochybňujúce spoľahlivosť niektorých dôkazov a v druhom rade, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu.

Činnosť súdu Únie sa navyše riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je v tomto ohľade potrebné overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania a jeho adresáta, pričom si treba položiť otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a spoľahlivý (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 114 a citovanú judikatúru).

129

V prejednávanej veci žalobkyňa spochybňuje spoľahlivosť niektorých dôkazov, o ktoré sa Rada opiera.

130

133

Rovnako, pokiaľ ide o články Centre for Eastern Studies a denníka Ukrajinska pravda , tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa v týchto dvoch článkoch, z ktorých jeden je reprodukciou toho druhého, neuvádzajú ich zdroje a podľa ktorého je ich nezávislosť diskutabilná, nie je podložené konkrétnymi dôkazmi, okrem správy o audite realizovanej na žiadosť žalobkyne, ktorá však bola vypracovaná na základe údajov poskytnutých samotnou žalobkyňou. Pokiaľ ide presnejšie o Centre for Eastern Studies, tento subjekt je nezávislým výskumným inštitútom so sídlom v členskom štáte, konkrétne vo Varšave (Poľsko), pričom nič neumožňuje spochybniť dôveryhodnosť ním uverejňovaných článkov. Tvrdenia predkladané žalobkyňou preto neumožňujú spochybniť spoľahlivosť týchto dôkazov.

134

Žalobkyňa navyše nespochybňuje, že poskytuje roamingové služby svojim zákazníkom v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj na Kryme.

135

Vzhľadom na uvedené a neexistenciu dôkazov v spise, ktoré by mohli spochybniť spoľahlivosť zdrojov použitých Radou, treba tieto zdroje považovať za spoľahlivé a priznať im určitú dôkaznú hodnotu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 128 vyššie.

Ako to zdôrazňuje Rada, v kontexte, v ktorom sa tieto dôkazy musia posudzovať, teda v kontexte prebiehajúcej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, môže poskytovanie roamingových služieb uľahčiť a konsolidovať „integráciu“ uvedených oblastí do Ruskej federácie. Je totiž pravda, že poskytovanie roamingových služieb samo osebe nespôsobuje problémy v odlišnom kontexte. Poskytovanie týchto služieb zákazníkom na základe spolupráce s „miestnym operátorom“ však uľahčuje ich aktivity v uvedených oblastiach Ukrajiny pod ruskou kontrolou, pretože môžu naďalej používať svoju ruskú SIM kartu v okupovaných oblastiach a telefonovať, posielať SMS správy a pripájať sa na internet počas svojho pobytu v týchto oblastiach, a to bez toho, aby si museli predplatiť služby miestneho mobilného telekomunikačného operátora. Uľahčuje sa tak komunikácia ruských používateľov medzi Ruskom a okupovanými územiami Ukrajiny. Tieto závery potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa začala poskytovať uvedené služby až po začatí vojenskej agresie na Ukrajine.

139

Z uvedeného vyplýva, že Rada sa mohla oprávnene domnievať, že vzhľadom na politický a vojenský vývoj v dotknutých oblastiach a v kontexte prebiehajúcej vojny môže poskytovanie roamingových služieb ešte viac narušiť územnú celistvosť Ukrajiny, a teda predstavuje nepriamy dôkaz potvrdzujúci podporu žalobkyne ruskému vojenskému a priemyselnému komplexu.

140

Pokiaľ ide po druhé o poskytovanie telekomunikačných služieb na Kryme, ktoré žalobkyňa spochybňuje, treba uviesť, že Rada predložila článok z internetových stránok „Fanúšikovia spoločnosti MegaFon“ a „Technická podpora spoločnosti MegaFon“. Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 138 a 139 vyššie, poskytovaním týchto služieb sa ešte viac prispieva k podpore ruského vojenského a priemyselného komplexu. V každom prípade, aj keby sa konštatovalo, že žalobkyňa takéto služby na Kryme neposkytuje, je nesporné, že tam poskytuje roamingové služby.

144

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že dôkazy predložené Radou predstavujú súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov potvrdzujúcich skutočnosť, že žalobkyňa priamo podporuje ruský vojenský a priemyselný komplex. Rada sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia.

b)

O ponechávajúcich aktoch

145

Pokiaľ ide o ponechávajúce akty, treba po prvé konštatovať, ako to bolo uvedené v bode 124 vyššie, že Rada sa môže odvolávať na dôkazy, ktoré predložila v rámci konania na Všeobecnom súde v prílohe k vyjadreniu k žalobe, v reakcii na výhrady žalobkyne, s cieľom preukázať presnosť skutočnosti, ktorú možno považovať za známu všetkým.

149

Pokiaľ ide po tretie o všeobecný kontext spojený so situáciou na Ukrajine, treba konštatovať, že ku dňu prijatia ponechávajúcich aktov pretrvávala vážnosť situácie v tejto krajine a cieľ sledovaný prvotnými aktmi, a to vyvinúť tlak na ruskú vládu, aby ukončila svoje činnosti a politiky destabilizujúce Ukrajinu, zostal aktuálny.

150

Pokiaľ ide po štvrté o správu z auditu, ktorú žalobkyňa predložila v prílohe k prvému návrhu na úpravu žaloby s cieľom preukázať, že nedisponuje infraštruktúrou v Charkovskej oblasti, treba uviesť, že vzhľadom na judikatúru, ktorá je citovaná v bode 128 vyššie, je dôkazná hodnota tohto dokumentu nízka. Na jednej strane totiž táto správa bola vypracovaná na žiadosť žalobkyne na účely prejednávanej veci a na druhej strane sa v nej uvádza, že audítor nemohol identifikovať zaregistrované aktíva žalobkyne, ktoré by jej bolo možné pripísať najmä v Charkovskej oblasti, čo však nevyhnutne neznamená, že žalobkyňa v tejto oblasti nedisponuje infraštruktúrou. V tejto správe sa navyše uvádza, že bola realizovaná na základe postupov dohodnutých so žalobkyňou a že je možné, že ak by sa realizovali ďalšie postupy, výsledky by boli odlišné.

151

Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba uviesť, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobkyňa je subjektom, ktorý priamo podporuje ruský vojenský a priemyselný komplex, a teda keď ponechala jej názov na sporných zoznamoch.

154

Navyše žalobkyňa v prvom rade dodáva, že na ostatných veľkých ruských telekomunikačných operátorov sa žiadne reštriktívne opatrenie nevzťahovalo. V druhom rade uvádza, že prístup k internetu sa považuje za ľudské právo a že obmedzenia tohto prístupu môžu ovplyvniť práva užívateľov na slobodu prejavu, súkromný život a vzdelanie.

155

Rada a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

156

Treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a je prevzatá v článku 5 ods. 4 ZEÚ, si vyžaduje, aby prostriedky uplatňované ustanoveniami práva Únie svojou povahou umožňovali dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 190 a citovanú judikatúru).

160

Treba pritom konštatovať, že tieto štyri podmienky sú v prejednávanej veci splnené.

161

Po prvé predmetné reštriktívne opatrenia sú „stanovené právnymi predpismi“, pretože sú stanovené v aktoch, ktoré majú okrem iného všeobecnú pôsobnosť a jasný právny základ v práve Únie, ako aj dostatočnú predvídateľnosť.

162

Po druhé napadnuté akty sa uplatňujú šesť mesiacov a sú predmetom neustáleho monitorovania. Keďže uvedené opatrenia sú dočasné a zvrátiteľné, treba ich považovať za opatrenia, ktoré nezasahujú do podstaty uvádzaných slobôd.

Napadnuté akty sa totiž netýkajú všetkých tovarov, ale len tovaru a technológií s dvojakým použitím, ako aj tovaru a technológií uvedených v článku 3a ods. 7 zmeneného rozhodnutia 2014/512, pričom sa v nich stanovuje možnosť udeliť výnimky z uplatňovaných reštriktívnych opatrení. Osobitne článok 3b ods. 1 zmeneného rozhodnutia 2014/512 stanovuje výnimky z predmetných reštriktívnych opatrení voči subjektom, ktorých názov je zapísaný na sporných zoznamoch, ako je aj žalobkyňa. Presnejšie, príslušné vnútroštátne orgány môžu v dvoch prípadoch povoliť predaj, dodávku, transfer alebo vývoz tovaru a technológií s dvojakým použitím, a to aj vtedy, ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že koncovým používateľom by mohol byť subjekt uvedený v prílohe IV, ak takýto tovar alebo technológie či súvisiaca technická alebo finančná pomoc sú potrebné na naliehavé zabránenie alebo zmiernenie udalosti, ktorá môže mať pravdepodobne závažný a významný dosah na ľudské zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie, a ak takýto tovar alebo technológie či súvisiaca technická alebo finančná pomoc majú byť poskytnuté podľa zmlúv uzavretých pred 26. februárom 2022 alebo podľa doplnkových zmlúv potrebných na plnenie takejto zmluvy pod podmienkou, že žiadosť o povolenie bola podaná pred 1. májom 2022.

166

Po piate zváženie dotknutých záujmov svedčí o tom, že negatíva, ktoré prinášajú obmedzenia vývozu tovaru a technológií s dvojakým použitím, nie sú neprimerané sledovaným cieľom. V tejto súvislosti význam cieľov sledovaných napadnutými aktmi, ktoré patria do širšieho cieľa zachovania mieru a medzinárodnej bezpečnosti v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti Únie, ako sú uvedené v článku 21 ZEÚ, môže prevážiť nad negatívnymi dôsledkami, a to aj značnými, pre niektoré hospodárske subjekty. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by napadnuté akty neprimerane zasiahli do jej slobody podnikania a rešpektovania jej dobrej povesti.

170

Vzhľadom na vyššie uvedené treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť, a teda aj žalobu v celom rozsahu.

V. O trovách

171

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

172

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

MegaFon OAO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.

3.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.