T-297/23

žalobca,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: M.‑C. Cadilhac a V. Piessevaux, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),

v zložení: sudca R. Mastroianni, vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia M. Brkan, I. Gâlea, T. Tóth (spravodajca) a S. L. Kalėda,

po pojednávaní z 11. júna 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Žalobca Gennadij Nikolajevič Timčenko (Gennady Nikolayevich Timchenko) sa svojou žalobou na základe článku 263 ZFEÚ domáha po prvé zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75 I, 2023, s. 134 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75 I, 2023, s. 1 ) (ďalej spoločne len „akty z marca 2023“), a po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/1767 z 13. septembra 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 104 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/1765 z 13. septembra 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 3 ) (ďalej spoločne len „akty zo septembra 2023“), a to v rozsahu, v akom sa ho tieto akty (ďalej spoločne len „napadnuté akty“) týkajú, a na druhej strane sa na základe článku 268 ZFEÚ domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku prijatia týchto aktov.

Rada Európskej únie prijala 17. marca 2014 na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16 ).

5

V ten istý deň Rada prijala na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ).

6

V nadväznosti na agresiu ozbrojených síl Ruskej federácie voči Ukrajine prijala Rada 25. februára 2022 rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 ( Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1 ), najmä s cieľom upraviť kritériá, na základe ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia.

7

fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;

…

g)

popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené [právnických osôb, subjektov alebo orgánov zapojených – neoficiálny preklad ] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,

a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe.

2. Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“

A. Pôvodný zápis a ponechanie mena žalobcu na sporných zoznamoch do 13. marca 2023

11

Dňa 28. februára 2022 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/337, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 ( Ú. v. EÚ L 59, 2022, s. 1 ), ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/336, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ L 58, 2022, s. 1 ) (ďalej len „akty z februára 2022“).

12

Týmito aktmi bolo pod číslom 694 doplnené meno žalobcu do zoznamu, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu 2014/145 zmenenému rozhodnutím 2022/329, a pod tým istým číslom do zoznamu uvedeného v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 zmenenému nariadením 2022/330 (ďalej len „sporné zoznamy“) z týchto dôvodov:

„[Žalobca] je dlhodobým známym prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a všeobecne sa označuje za jedného z jeho dôverníkov.

Listom z 25. marca 2022 žalobca požiadal Radu, aby mu poskytla prístup k celému spisu, ktorý sa ho týka, k čomu došlo 13. apríla 2022 zaslaním spisu WK 2807/2022 INIT (ďalej len „pôvodný spis WK“).

14

V nadväznosti na žiadosť žalobcu z 15. apríla 2022 o poskytnutie doplňujúcich dokumentov mu Rada 28. apríla 2022 poskytla tieto dokumenty, ktoré sa nachádzali v spise WK 12005/2019 INIT, ako aj dokumenty uvedené v MD 2015 293, 294, 296 a 297 Kovaľčuk (ďalej len „doplňujúci pôvodný spis WK“).

15

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. mája 2022 podal žalobca žalobu zapísanú pod číslom T‑252/22, ktorej predmetom bol návrh na zrušenie aktov z februára 2022.

16

19

Dňa 22. decembra 2022 Rada informovala žalobcu o svojom zámere ponechať v platnosti reštriktívne opatrenia, ktoré sa na neho vzťahujú, a poskytla mu spis WK 17609/2022 INIT (ďalej len „spis WK o ponechaní 1“), ako aj spis WK 17683/2022 INIT.

20

Akty z marca 2023 ponechali meno žalobcu na sporných zoznamoch z týchto dôvodov:

„[Žalobca] je dlhodobým známym prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a všeobecne sa označuje za jedného z jeho dôverníkov.

Má prospech zo svojich kontaktov s ruskými činiteľmi. Je zakladateľom a akcionárom Volga Group, investičnej skupiny s investičným portfóliom v kľúčových odvetviach ruského hospodárstva. Volga Group vo významnej miere prispieva na chod ruského hospodárstva a jeho rozvoj.

22

Listom z 31. mája 2023 žalobca zaslal Rade žiadosť o preskúmanie.

C. Zmena kritérií zápisu do sporných zoznamov

23

Rada prijala 5. júna 2023 rozhodnutie (SZBP) 2023/1094, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 ( Ú. v. EÚ L 146, 2023, s. 20 ), a nariadenie (EÚ) 2023/1089, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ L 146, 2023, s. 1 ).

24

„Rada dospela k záveru, že medzi vládou Ruskej federácie a poprednými podnikateľmi pôsobiacimi v Rusku existuje vzťah vzájomného prospechu a podpory. Vláda Ruskej federácie predovšetkým systematicky umožňuje významným ruským podnikateľom zhromažďovať ich bohatstvo využívaním prírodných a iných verejných zdrojov. Vzhľadom na tento vzťah vzájomnej závislosti medzi poprednými podnikateľmi a vládou Ruskej federácie sa Rada domnieva, že kritériá pre označenie by sa mali vzťahovať na popredných podnikateľov pôsobiacich v akomkoľvek hospodárskom odvetví Ruska. Rada sa okrem toho domnieva, že kritériá pre označenie by sa mali rozšíriť s cieľom umožniť podľa potreby zaradiť do zoznamu ďalších podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, aby sa zvýšil tlak na vládu Ruskej federácie s cieľom ukončiť jej útočnú vojnu voči Ukrajine.“

26

Nariadenie č. 269/2014, zmenené nariadením 2023/1089, stanovuje zmeny, ktoré sú v podstate totožné so znením rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2023/1094. Článok 3 ods. 1 písm. g) tohto nariadenia totiž v podstate preberá rovnaké kritérium ako to, ktoré je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2023/1094.

D. Ponechanie mena žalobcu na sporných zoznamoch do 13. marca 2024

27

Rada informovala 19. júna 2023 žalobcu o svojom úmysle ponechať jeho meno na sporných zoznamoch na základe zmenených dôvodov a nového kritéria označenia. Dňa 10. júla 2023 mu doručila nový pracovný dokument s názvom WK 5142/2023 INIT (ďalej len „spis WK o ponechaní 2“), ku ktorému mu 18. augusta 2023 priložila dodatočný pracovný dokument s názvom WK 5142/2023 ADD 1 (ďalej len „doplňujúci spis WK o ponechaní 2“) (ďalej spoločne len „dodatočné spisy WK o ponechaní 2“).

31

Týmito aktmi Rada ponechala meno žalobcu na sporných zoznamoch z týchto dôvodov:

„[Žalobca] je dlhodobým známym prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a všeobecne sa označuje za jedného z jeho dôverníkov.

Má prospech zo svojich kontaktov s ruskými činiteľmi. Je zakladateľom a akcionárom Volga Group, investičnej skupiny s investičným portfóliom v kľúčových odvetviach ruského hospodárstva. Volga Group vo významnej miere prispieva na chod ruského hospodárstva a jeho rozvoj.

Je tiež akcionárom Banky Rusko, ktorá sa považuje za banku [Vladimira] Putina a jeho blízkych spolupracovníkov. Od protiprávnej anexie Krymu Banka Rusko otvorila pobočky na Kryme a v Sevastopole, čím sa posilnila ich integrácia do Ruskej federácie.

Banka Rusko tiež má podiel v mediálnom holdingu National Media Group, ktorý kontroluje 28 mediálnych podnikov v Rusku, ktoré aktívne šíria propagandu a dezinformácie týkajúce sa útočnej vojny Ruska proti Ukrajine.

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté akty,

–

uložil Rade povinnosť zaplatiť sumu 1000000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A. O návrhu na zrušenie

35

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na zjavne nesprávnom posúdení, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia, tretí na porušení práva byť vypočutý, štvrtý na porušení zásady proporcionality, piaty na porušení základného práva na voľný pohyb stanoveného v článku 21 ZFEÚ a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a spoločných ústavných tradícií členských štátov a šiesty na porušení práva vlastniť majetok, článku 52 ods. 1 Charty, spoločných ústavných tradícií členských štátov a na porušení práva na súkromný život.

36

Rada s touto argumentáciou nesúhlasí.

39

Podľa judikatúry vyplýva povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 63 a citovanú judikatúru).

40

43

Treba okrem toho pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia aktu predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti dôvodov, ktorá sa týka zákonnosti predmetného aktu z vecného hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P , EU:C:1998:154 , bod 67 ). Odôvodnenie aktu je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody postihnuté chybami, je nimi postihnutá zákonnosť uvedeného aktu z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok z 18. júna 2015, Ipatau/Rada, C‑535/14 P , EU:C:2015:407 , bod 37 a citovanú judikatúru).

44

V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že tak rozhodnutie 2014/145, ako aj nariadenie č. 269/2014 odkazujú na právny základ, na ktorom sú založené, a to na článok 29 ZEÚ a článok 215 ZFEÚ. Treba okrem toho uviesť, že všeobecný kontext, ktorý viedol Radu k prijatiu napadnutých aktov, je uvedený v odôvodneniach napadnutých aktov.

45

Navyše treba konštatovať, že pokiaľ ide o kritérium a), Rada v odôvodneniach napadnutých aktov uvedených v bodoch 20 a 31 vyššie predovšetkým uviedla, že žalobca bol akcionárom Bank Rossija, ktorá otvorila pobočky na Kryme a v Sevastopole, čím posilnila integráciu tohto regiónu do Ruskej federácie, a v druhom rade bol vlastníkom skupiny Volga Group, ktorá „vo významnej miere prispieva na chod ruského hospodárstva“, a vyvodila z toho záver, že je „zodpovedný za podporu činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“.

Z odôvodnenia 4 rozhodnutia 2014/145, odôvodnení 3 a 4 nariadenia č. 269/2014, ako aj z odôvodnení 10 a 11 rozhodnutia 2022/329 vyplýva, že Rada zastávala názor, že zákaz vstupu na územie Únie pre osoby, na ktoré sa vzťahujú kritériá zápisu stanovené rozhodnutím 2014/145, ako aj zmrazenie ich finančných prostriedkov a zdrojov predstavujú opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov sledovaných spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP). Navyše odôvodnenia 10 a 11 rozhodnutia 2022/329, ako aj odôvodnenia 3 a 4 rozhodnutia 2023/1094 v podstate uvádzajú, že rozšírenie osobnej pôsobnosti reštriktívnych opatrení sa vzhľadom na vývoj konfliktu považovalo za nevyhnutné s cieľom zabezpečiť postupnú a odstupňovanú reakciu na zhoršovanie situácie na Ukrajine s konečným cieľom vyvinúť maximálny tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje činnosti a politiky destabilizujúce Ukrajinu a vojenskú agresiu, ktorej je táto krajina vystavená.

49

Okrem toho treba zamietnuť výhradu založenú na tom, že Rada nepreukázala, ako uplatnenie opatrení prijatých voči nemu umožňuje dosiahnuť ciele, sledované touto inštitúciou v rozhodnutí 2014/145 a v nariadení č. 269/2014, pretože neodôvodnila ich dôvody, keďže ide o spochybnenie odôvodnenia sporných opatrení, ktoré spadá do rámca ich dôvodnosti, a nie ich formálneho odôvodnenia (pozri bod 43 vyššie).

50

Keďže z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že tak kontext, ako aj odôvodnenie napadnutých aktov umožnili žalobcovi identifikovať právny základ reštriktívnych opatrení, ktoré sa na neho vzťahovali, ako aj presné a konkrétne dôvody, pre ktoré Rada pri výkone svojej voľnej úvahy dospela k záveru, že sa na dotknutú osobu majú vzťahovať takéto opatrenia, treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.

53

Pokiaľ ide o postup, ktorý viedol k prijatiu aktov zo septembra 2023, žalobca vytýka Rade, že mu poskytla iba lehotu jedenásť pracovných dní na preštudovanie spisu WK o ponechaní 2 a deväť pracovných dní na preštudovanie doplňujúceho spisu WK o ponechaní 2.

54

Uvádza, že tento spis neuvádzal pasáže, z ktorých chcela Rada vychádzať pri odôvodnení použitia zmeneného kritéria g) vo vzťahu k nemu. Napokon tvrdí, že veľmi krátky časový úsek medzi dátumom oznámenia jeho pripomienok k doplňujúcemu spisu WK o ponechaní 2 a dátumom prijatia aktov zo septembra 2023 sám osebe preukazuje, že Rada si nevyhradila dostatočný čas na riadne preskúmanie jeho pripomienok.

55

Rada túto argumentáciu spochybňuje.

59

Okrem toho sa existencia porušenia práva na obhajobu musí preskúmať v závislosti od osobitných okolností každého jednotlivého prípadu, najmä v závislosti od povahy dotknutého aktu, kontextu, v ktorom bol prijatý, a právnych noriem upravujúcich danú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 102 a citovanú judikatúru). Právo byť vypočutý pred prijatím aktov ponechávajúcich meno osoby alebo názov subjektu na zozname osôb alebo subjektov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, sa uplatňuje vtedy, ak Rada v rozhodnutí týkajúcom sa ponechania zápisu jej mena či jej názvu na zozname uplatňuje voči tejto osobe nové dôkazy, a to dôkazy, ktoré neboli zohľadnené v počiatočnom rozhodnutí o zápise jej mena alebo názvu do tohto zoznamu (pozri rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18 , EU:T:2020:57 , bod 54 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada, C‑266/15 P , EU:C:2016:208 , bod 33 ).

60

Okrem toho ak dotknutá osoba predloží pripomienky, pokiaľ ide o odôvodnenie, príslušný orgán Únie musí dôkladne a nestranne preskúmať dôvodnosť uvádzaných tvrdení s prihliadnutím na tieto pripomienky a na prípadné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech dotknutej osoby a ktoré sú k týmto vyjadreniam priložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 114 ).

61

V prejednávanej veci treba uviesť, že o žiadostiach o preskúmanie, o ktoré žalobca požiadal Radu 31. mája 2023, pokiaľ ide o akty z marca 2023, ako aj o listoch z 27. júna a 21. júla 2023, ktoré spochybňovali deklarovaný zámer Rady ponechať tieto akty v platnosti, boli informované všetky delegácie tejto inštitúcie.

Pokiaľ ide o lehoty poskytnuté žalobcovi na preskúmanie doplňujúceho spisu WK o ponechaní 2, ktorý mu bol doručený po tom, čo mu Rada 19. júna 2023 oznámila svoj zámer zapísať jeho meno do sporných zoznamov na základe prvej časti zmeneného kritéria g), bez ohľadu na rozsah tohto spisu v rozsahu 192 strán, lehota viac ako desať dní, ktorá bola poskytnutá žalobcovi, teda od 18. do 31. augusta 2023, bola dostatočná na to, aby si ho mal možnosť preštudovať a predložiť svoje pripomienky, čo navyše aj urobil. Platí to aj pre spis WK o ponechaní 2, keďže Rada v liste z 10. júla 2023 poskytla žalobcovi možnosť predložiť svoje pripomienky do 25. júla 2023. Bolo už totiž rozhodnuté, že v rámci konania o obnovení reštriktívnych opatrení môže byť lehota dvanástich dní dostatočná na to, aby umožnila osobám alebo subjektom, na ktoré sa takéto opatrenia vzťahujú, predložiť svoje pripomienky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 8. júla 2020, Ocean Capital Administration a i./Rada, T‑332/15 , neuverejnený, EU:T:2020:308 , bod 191 ).

64

Treba tiež uviesť, že na rozdiel od toho, čo uvádza žalobca, a ako vyplýva z listu z 15. septembra 2023, Rada odpovedala na námietky, ktoré žalobca vzniesol vo svojom liste z 18. augusta 2023, pričom najmä uviedla, že informácie uvedené v spise WK o ponechaní 2 „[obsahovali] odkazy špecifické pre [žalobcu], ktoré [potvrdzovali] pripomienky a tvrdenia, ktoré predložil vo veciach T‑252/22 a T‑297/23“.

65

Vzhľadom na to, že žiadna zo skutočností uvedených žalobcom nepreukazuje existenciu porušenia práva byť vypočutý, treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.

68

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 277 ZFEÚ sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom alebo úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.

69

Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zaručuje každému účastníkovi konania právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne uplatniteľných aktov tvoriacich právny základ aktu, proti ktorému môže podať žalobu, s cieľom dosiahnuť zrušenie takéhoto aktu, ak tento účastník konania nedisponuje právom podať podľa článku 263 ZFEÚ priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých následky musí znášať, bez toho, aby mohol navrhnúť ich zrušenie. Všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa uplatňuje, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný vo veci, ktorá je predmetom žaloby, a musí existovať priama právna súvislosť medzi napadnutým aktom a všeobecným aktom, ktorého zákonnosť sa namieta [pozri rozsudok zo 17. februára 2017, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, T‑14/14 a T‑87/14 , EU:T:2017:102 , bod 55 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18 , EU:T:2020:57 , bod 145 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

70

Podľa ustálenej judikatúry majú súdy Únie v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy o FEÚ, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Únie vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Únie. Táto požiadavka je výslovne uvedená v článku 275 druhom odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 97 a citovanú judikatúru, a z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 65 a citovanú judikatúru).

73

V prvej časti siedmeho žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada prijatím prvej časti zmeneného kritéria g) zaviedla, ako to zdôrazňuje odôvodnenie 4 rozhodnutia 2023/1094, domnienku vzájomnej závislosti medzi poprednými podnikateľmi na jednej strane a ruskou vládou na druhej strane.

74

Uvádza, že dôkazy uvedené v dodatočných spisoch WK o ponechaní 2 nemôžu odôvodniť prijatie prvej časti zmeneného kritéria g), najmä vzhľadom na to, že doplňujúci spis WK o ponechaní 2 bol vypracovaný až po prijatí tohto kritéria.

75

Dodáva, že prijatie prvej časti zmeneného kritéria g) odráža zjavne nesprávne posúdenie zo strany Rady z dôvodu, že dôkazy obsiahnuté v doplňujúcom spise WK o ponechaní 2 preukazujú, že podnikatelia blízki prezidentovi Ruskej federácie nemajú už od začiatku vojny na Ukrajine na prezidenta Ruskej federácie žiadny vplyv.

79

V tejto súvislosti treba uviesť, že zmenené kritérium g) preberá pojem „poprední podnikatelia“, ktorý sa používal pred zmenami, takže tento pojem sa má vykladať rovnakým spôsobom, teda tak, že odkazuje na význam uvedených podnikateľov z hľadiska ich profesijného postavenia, významu ich hospodárskych činností, rozsahu kapitálu v ich vlastníctve alebo ich funkcií v rámci jednej alebo viacerých spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonávajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 143 ).

80

Inými slovami, zmena kritéria g) sa netýka vymedzenia pojmu „poprední podnikatelia“ ako takého, ale jej cieľom bolo len rozšíriť rozsah reštriktívnych opatrení tak, aby sa vzťahovali na všetkých popredných podnikateľov vrátane tých, ktorí nepôsobia v hospodárskom odvetví, ktoré poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie.

81

Dôvody, ktoré opodstatňujú rozšírenie kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, sú uvedené v odôvodnení 4 rozhodnutia 2023/1094. Toto odôvodnenie totiž opisuje fungovanie ruského hospodárstva, ktoré sa vyznačuje existenciou vzťahu vzájomnej závislosti medzi poprednými podnikateľmi pôsobiacimi v Rusku a vládou Ruskej federácie. Rada sa tak odkazom na týchto podnikateľov snaží využiť vplyv, ktorý táto kategória osôb môže mať na ruský režim, tým, že ich prinúti vyvinúť tlak na túto vládu, aby zmenila svoju politiku voči Ukrajine.

85

Argumentáciu žalobcu založenú na tom, že prvá časť zmeneného kritéria g) je poznačená zjavne nesprávnym posúdením, treba zamietnuť. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dôkazy nachádzajúce sa v doplňujúcom spise WK o ponechaní 2 nemôžu odôvodniť prijatie prvej časti zmeneného kritéria g) z dôvodu, že tento spis bol vypracovaný po prijatí tohto kritéria, treba tiež zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 83 vyššie.

86

Treba tiež uviesť, že na účely uplatnenia prvej časti zmeneného kritéria g) na individuálnu situáciu každej osoby, ktorej meno je zapísané do sporných zoznamov, prináleží Rade, aby preukázala, že fyzická osoba môže byť na jednej strane kvalifikovaná ako popredný podnikateľ v zmysle uvedenom v bode 79 vyššie, a na druhej strane že táto fyzická osoba vykonáva činnosť v Rusku. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že samotná okolnosť, že patria do kategórie popredných podnikateľov pôsobiacich v Rusku, postačuje na odôvodnenie prijatia nevyhnutných reštriktívnych opatrení na základe prvej časti zmeneného kritéria g) bez toho, aby bolo potrebné predložiť dôkaz o spojení postavenia popredného podnikateľa s ruským režimom alebo postavenia popredného podnikateľa a podporou tohto režimu alebo prospechom z neho (pozri analogicky rozsudok z 9. júla 2020, Haswani/Rada, C‑241/19 P , EU:C:2020:545 , bod 66 , a uznesenie zo 6. septembra 2022, Haikal/Rada, C‑113/21 P , neuverejnené, EU:C:2022:640 , bod 41 ).

87

Keďže jediným účelom prvej časti zmeneného kritéria g) bolo stanoviť objektívne, autonómne a dostatočné kritérium na odôvodnenie zaradenia osôb na sporné zoznamy, ktoré vyžaduje, aby Rada preukázala splnenie dvoch kumulatívnych prvkov, a to po prvé že dotknutá osoba je popredným podnikateľom a po druhé že táto osoba vykonáva činnosť v Ruskej federácii, žalobca preto nemôže tvrdiť, že v tejto časti bola stanovená domnienka (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 9. júla 2020, Haswani/Rada, C‑241/19 P , EU:C:2020:545 , bod 79 a citovanú judikatúru).

90

Pokiaľ ide v prvom rade o prvú výhradu založenú na porušení zásady právnej istoty prvou časťou zmeneného kritéria g), treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada právnej istoty, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, najmä vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky. Sankciu, hoci aj inú ako trestnoprávnej povahy, možno uložiť len vtedy, ak je založená na jasnom a jednoznačnom právnom základe. Zásada právnej istoty predovšetkým vyžaduje najmä jasnosť a presnosť všetkých predpisov Únie, osobitne v prípadoch, pokiaľ sa nimi ukladajú sankcie, alebo umožňuje ukladať sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podľa toho konať. Táto požiadavka jasného a presného právneho základu bola stanovená v oblasti reštriktívnych opatrení (pozri rozsudok zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada, T‑578/12 , neuverejnený, EU:T:2014:678 , body 112 a 113 a citovanú judikatúru).

91

94

Z bodov 92 a 93 vyššie tak vyplýva, že ustanovenia prvej časti zmeneného kritéria g) sú dostatočne jasné, presné a predvídateľné na to, aby bolo možné určiť osoby, na ktoré sa majú uplatniť, a že sú súčasťou právneho rámca jasne vymedzeného cieľmi sledovanými právnou úpravou upravujúcou predmetné reštriktívne opatrenia a pripomenutého v bode 91 vyššie. Diskrečná právomoc, ktorú Rade priznáva prvá časť zmeneného kritéria g), je navyše vyvážená povinnosťou odôvodnenia a posilnenými procesnými právami (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada, T‑578/12 , neuverejnený, EU:T:2014:678 , bod 122 , a z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 47 ).

95

Pokiaľ ide v druhom rade o druhú výhradu založenú na porušení zásady zákonnosti, treba konštatovať, že prvá časť zmeneného kritéria g) bola zavedená rozhodnutím 2023/1094, teda všeobecne záväzným právnym aktom prijatým na základe článku 29 ZEÚ. Žalobca preto nemôže tvrdiť, že toto kritérium nie je v súlade so zásadou zákonnosti.

96

Keďže prvej časti zmeneného kritéria g) nemožno vytýkať porušenie zásady právnej istoty a zásady zákonnosti, treba druhú časť siedmeho žalobného dôvodu zamietnuť.

99

Treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli zjavne nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, C‑380/09 P , EU:C:2012:137 , bod 52 ).

100

Rada navyše nie je povinná predložiť dôkaz o tom, že reštriktívne opatrenia, ktoré zavádza, majú účinky zamýšľané dotknutou právnou úpravou, ale len o tom, že tieto opatrenia sú spôsobilé dosiahnuť ciele sledované touto právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P , neuverejnený, EU:C:2020:499 , bod 66 ).

101

V prejednávanej veci Rada prijala prvú časť zmeneného kritéria g) preto, lebo pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy a vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu na Ukrajine dospela k záveru, že s cieľom vyvinúť tlak na vládu Ruskej federácie treba do sporných zoznamov zaradiť popredných podnikateľov pôsobiacich v tejto krajine.

105

Okrem toho nemožno prijať námietky vznesené žalobcom, ktoré spočívajú v spochybnení prvej časti zmeneného kritéria g) z dôvodu, že nezohľadňuje osobné správanie podnikateľov, na ktorých sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, a že títo podnikatelia nemajú vplyv na vládu Ruskej federácie. Treba totiž uviesť, že žalobca nepreukázal, že posúdenia Rady týkajúce sa existencie vzťahov vzájomnej závislosti medzi poprednými podnikateľmi a vládou Ruskej federácie boli postihnuté zjavne nesprávnym posúdením (pozri bod 84 vyššie). Žalobca teda nepreukázal ani to, že táto kategória osôb nemôže vyvíjať tlak na vládu Ruskej federácie, aby zmenila svoju politiku voči Ukrajine. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že poprední podnikatelia pôsobiaci v Rusku nie sú zodpovední za anexiu a inváziu na Ukrajinu, ani tento konflikt nepodporujú, ani z neho nemajú prospech, nemôže preukázať, že prvá časť zmeneného kritéria g) je zjavne neprimeraná na dosiahnutie cieľov sledovaných reštriktívnymi opatreniami.

106

Keďže teda žalobca nepreukázal, že v dôsledku zavedenia prvej časti zmeneného kritéria g) došlo k porušeniu zásady proporcionality, treba tretiu časť siedmeho žalobného dôvodu, a v dôsledku toho aj siedmy žalobný dôvod ako celok zamietnuť.

4.

O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

110

Na úvod treba uviesť, že prvý žalobný dôvod treba považovať za založený na nesprávnom posúdení, a nie na zjavne nesprávnom posúdení. Hoci je pravda, že Rada má určitú diskrečnú právomoc určiť v každom jednotlivom prípade, či sú splnené právne kritériá, na ktorých sú založené predmetné reštriktívne opatrenia, rovnako je však pravda aj to, že súdy Únie musia zabezpečiť preskúmanie, a to v zásade úplné, zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 121 a citovanú judikatúru).

111

Treba tiež pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo zachované reštriktívne opatrenia, ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, tak aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 119 , a z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 122 ).

112

V prípade pochybností je totiž úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe alebo subjektu, pričom táto osoba alebo subjekt nie je povinná či povinný predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 121 , a z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 123 ).

116

V takomto kontexte môže Rada môže rozhodnúť o ponechaní mien dotknutých osôb na sporných zoznamoch pri zachovaní dôvodov týkajúcich sa skutočností, ktoré nastali v minulosti, pokiaľ toto ponechanie zostáva odôvodnené vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, a najmä vzhľadom na skutočnosť, že ciele sledované reštriktívnymi opatreniami neboli dosiahnuté (pozri analogicky rozsudok z 8. marca 2023, Mutondo/Rada, T‑94/22 , neuverejnený, EU:T:2023:120 , bod 50 a citovanú judikatúru).

117

Práve vzhľadom na tieto úvahy budú analyzované tvrdenia, ktoré žalobca uviedol proti napadnutým aktom.

a)

O nesprávnom posúdení uvádzanom vo vzťahu k aktom z marca 2023

V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že na rozdiel od toho, ako bolo rozhodnuté v rozsudku zo 6. septembra 2023, Timčenko/Rada ( T‑252/22 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:496 ), sa nemožno domnievať, že osobne podporoval činnosti alebo politiky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny alebo stabilitu alebo bezpečnosť na Ukrajine, za okolností ako v prejednávanej veci, keď takúto podporu neposkytoval sám, ale prostredníctvom Bank Rossija, v ktorej na jednej strane nevykonáva žiadnu riadiacu funkciu a na druhej strane je nepriamym menšinovým akcionárom.

121

V tejto súvislosti uvádza, že prijatie takejto argumentácie by znamenalo popretie akejkoľvek skutočnej právnej subjektivity spoločností, a teda porušenie „základnej a všeobecnej zásady práva obchodných spoločností“, hoci ako menšinový akcionár sa môže zúčastňovať len na obmedzenom počte rozhodnutí, pričom o hlavných politikách spoločnosti rozhoduje predstavenstvo.

122

Dodáva, že Bank Rossija ho nemôže považovať za osobne zodpovedného za zriadenie pobočiek na Kryme, pretože takéto rozhodnutie patrí do výlučnej právomoci predstavenstva tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o kapitálové väzby spájajúce Bank Rossija s mediálnou skupinou National Media Group, uvádza, že keďže podiel tejto banky na základnom imaní tejto skupiny je 17 %, jej skutočný podiel v tejto skupine dosahuje iba 1,7 % základného imania.

123

V prejednávanej veci sa Rada na účely odôvodnenia ponechania zápisu žalobcu na základe kritéria a) opiera o dokumenty, ktoré sa nachádzajú v pôvodnom spise WK a v doplňujúcom pôvodnom spise WK, ako aj o dokumenty uvedené v spise WK o ponechaní 1, a najmä o nasledujúce materiály:

–

dokument 6 v pôvodnom spise WK, ktorým je nedatovaná snímka obrazovky internetovej stránky Volga Group, ku ktorej Rada získala prístup vo februári 2022, ktorá predstavuje túto skupinu, najmä z hľadiska jej kapitálových účastí,

–

dokument 7 v pôvodnom spise WK, ktorým je snímka obrazovky internetovej stránky MVO, uverejnená v júli 2017, ku ktorej Rada získala prístup vo februári 2022 a na ktorej sa uvádza zloženie akcionárov Bank Rossija,

–

dokument 5 v doplňujúcom pôvodnom spise WK, ktorým je snímka obrazovky z internetovej stránky ruského média RIA z 10. septembra 2014 a ktorý sa týka článku s názvom „Bank Rossija začína svoju činnosť na Kryme“, ku ktorému Rada získala prístup 23. februára 2015,

–

dokument 6 v doplňujúcom pôvodnom spise WK, ktorým je snímka obrazovky internetovej stránky Bank Rossija, ku ktorej Rada získala prístup 23. februára 2015,

–

dokument 7 v doplňujúcom pôvodnom spise WK, ktorým je snímka obrazovky z internetovej stránky ruského média Novaja Gazeta a týka sa článku s názvom „Pätnásť rokov najtemnejších jazier na svete“, ku ktorému Rada získala prístup vo februári 2015,

–

Pokiaľ ide o otázku, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobca podporoval politiku anexie Ukrajiny, a preto bol zaradený pod kritérium a), treba konštatovať, že z dokumentov 5 a 6 v doplňujúcom pôvodnom spise WK vyplýva, že Bank Rossija investovala na Kryme do vytvorenia siete tridsiatich pobočiek v tomto regióne Ukrajiny.

130

Túto investičnú politiku banky Bank Rossija v regiónoch Ukrajiny, anektovaných Ruskou federáciou, potvrdzujú na jednej strane informácie uvedené v dokumente 1 v doplňujúcom pôvodnom spise WK, ktoré preukazujú, že Bank Rossija poskytla v roku 2019 úver v prospech krymskej železničnej spoločnosti vo výške 1 miliardy rubľov (RUB) (približne 14 miliónov eur), a jednak informácie uvedené v dokumente 2 v doplňujúcom pôvodnom spise WK. Tieto informácie totiž preukazujú, že táto banka sa stala akcionárom letiska Sevastopoľ.

131

Takéto udalosti, ku ktorým došlo po invázii Ruskej federácie na Krym, však môžu preukázať, že tieto investície sú súčasťou vykonávania politiky anexie Krymu Ruskou federáciou.

132

Takéto skutočnosti sú však dostatočné na to, aby bolo možné konštatovať, že žalobca je jedným z najväčších akcionárov banky Bank Rossija a je tiež súčasťou skupiny stabilných existujúcich akcionárov tejto banky.

136

Keďže žalobca je významným akcionárom banky Bank Rossija a táto banka sa podieľa na podpore alebo vykonávaní činností alebo politík vedených vládou Ruskej federácie proti zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, treba konštatovať, že Rada z právneho hľadiska dostatočne preukázala priamu alebo nepriamu súvislosť medzi činnosťami alebo krokmi žalobcu a situáciou na Ukrajine v zmysle judikatúry citovanej v bode 124 vyššie.

137

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo uviedol žalobca na pojednávaní, skutočnosti uvedené v bodoch 132 až 136 vyššie nemožno považovať za skutočnosti, ktoré sú v rozpore s rozsudkami z 10. apríla 2024, Aven/Rada ( T‑301/22 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:214 ), a z 10. apríla 2024, Fridman/Rada ( T‑304/22 , neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:215 ). V týchto dvoch rozsudkoch totiž Všeobecný súd v podstate konštatoval, že vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek skutkovej okolnosti, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že banka sa dopustila skutkov patriacich pod kritériá a) a d), nie je možné dospieť k záveru, že akcionári takejto banky, hoci aj významní, môžu byť zapísaní do zoznamov reštriktívnych opatrení.

138

141

Pokiaľ ide o tvrdenia Rady, podľa ktorých žalobca poskytol materiálnu alebo finančnú podporu ruským činiteľom s rozhodovacou právomocou zodpovedným za inváziu na Ukrajinu prostredníctvom činností v čase krízy spôsobenej ochorením COVID‑19, ako aj prostredníctvom svojej účasti v Rade pre rusko‑čínske záležitosti, žalobca uvádza, že koná len v závislosti od obchodných záujmov, ktoré štát nepotrebuje organizovať, a že, ako vždy uvádzal, nikdy sa neriadil usmerneniami, ktoré mu diktovali ruské vládne orgány.

142

Rada túto argumentáciu spochybňuje.

143

V tejto súvislosti treba uviesť, že v dokumente 8 k spisu WK o ponechaní 1, ktorým je článok prevzatý z internetovej stránky „eastwest.eu“, sa najmä uvádza, že analýza Panama Papers poukázala na finančné techniky, ktoré Bank Rossija použila na spreneveru „riek“ dolárov v prospech blízkych ľudí z okolia V. Putina.

147

Z tohto dôvodu mohla Rada bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, dospieť k záveru, že žalobca ako významný akcionár banky Bank Rossija finančne podporoval prezidenta Ruskej federácie, a vyvodiť z toho, že spĺňa podmienky stanovené v kritériu d).

148

Vzhľadom na vyššie uvedené treba návrh na zrušenie aktov z marca 2023 zamietnuť.

b)

O nesprávnom posúdení uvádzanom vo vzťahu k aktom zo septembra 2023

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa činnosť súdu Únie riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a že jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je tak potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorá je v ňom uvedená, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, ako aj jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí ako zmysluplný a dôveryhodný [pozri rozsudky z 31. mája 2018, Kaddour/Rada, T‑461/16 , EU:T:2018:316 , bod 107 a citovanú judikatúru, a z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18 , EU:T:2020:57 , bod 95 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

152

Vzhľadom na absenciu vyšetrovacích právomocí v tretích krajinách musí posudzovanie orgánmi Únie fakticky vychádzať z verejne dostupných zdrojov informácií, správ, novinových článkov, správ tajných služieb alebo iných podobných zdrojov informácií (rozsudky zo 14. marca 2018, Kim a i./Rada a Komisia, T‑533/15 a T‑264/16 , EU:T:2018:138 , bod 107 , a z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20 , neuverejnený, EU:T:2022:317 , bod 59 ).

153

Okrem toho je dôležité poznamenať, že konflikt, do ktorého sú zapojené Ruská federácia a Ukrajina, v praxi obzvlášť sťažuje prístup k určitým zdrojom, výslovné uvedenie primárneho zdroja určitých informácií a prípadné zhromažďovanie svedectiev od osôb, ktoré súhlasia so svojou identifikáciou. Aj ťažkosti pri vyšetrovaní, ktoré z toho vyplývajú, tak môžu byť prekážkou pri poskytovaní presných dôkazov a objektívnych informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 116 a citovanú judikatúru).

157

V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa Rada mala opierať o svoju vlastnú analýzu situácie existujúcej v Ruskej federácii, keďže takáto analýza nemôže byť považovaná za dôkaz, lebo nepochádza od tretej osoby.

158

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba zamietnuť výhrady žalobcu, pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu dokumentu uvedeného v bode 154 vyššie.

2) O nesprávnom posúdení týkajúcom sa kritéria a)

159

162

Okrem toho z výňatkov zo správy s názvom Priceless Friendship (Neoceniteľné priateľstvo) uvedenej v bode 154 vyššie vyplýva, že v nadväznosti na sankcie, ktoré mu boli uložené, sa na žalobcu v apríli 2017 vzťahoval zákon, ktorý niektorí označujú ako „zákon Timčenko“, na základe ktorého mu boli udelené daňové oslobodenia. Tie isté výňatky navyše poukazujú na skutočnosť, že spoločnosti Novatek a Sachatrans dostali v roku 2015 pomoc od vlády Ruskej federácie vo výške 150 miliárd RUB (v tom čase približne 2,2 miliardy eur) a v roku 2016 vo výške 1,5 miliardy RUB (v tom čase približne 20 miliónov eur). Z dokumentu 6 k pôvodnému spisu WK pritom vyplýva, že žalobca je prostredníctvom skupiny Volga Group, v ktorej má 100 % podiel, akcionárom oboch spoločností s podielom 23 % a 89 %, pričom nepreukázal opak.

163

Tieto skutočnosti tak preukazujú, že žalobca má v zmysle kritéria d) prospech z ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny.

164

Keďže skutočnosti, ktoré už boli uvedené v bodoch 143 až 148 vyššie, pretrvávali v čase prijatia aktov zo septembra 2023 a Rada okrem toho preukázala, že žalobca má prospech z ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny, Rada mohla pri prijímaní uvedených aktov bez toho, aby sa dopustila pochybenia, dospieť k záveru, že žalobca spĺňa podmienky kritéria d).

V tejto súvislosti treba uviesť, že dokument 6 pôvodného spisu WK, ako aj žaloba preukazujú, že táto spoločnosť vlastní najmä prostredníctvom skupiny Volga Group 100 % spoločnosti Transoil, 10,323 % banky Bank Rossija, 89 % spoločnosti Sachatrans, 23 % spoločnosti Novatek, ako aj 12,5 % spoločnosti Sogaz a že spoločnosti tvoriace túto skupinu, ktoré zamestnávajú 90000 osôb, vytvárajú konsolidovaný ročný príjem vo výške 116 miliárd USD.

168

Keďže sa však žalobca neodvolával na skutočnosti, ktoré spochybňujú pravdivosť a aktuálnosť informácií uvedených v bode 167 vyššie, treba konštatovať, že Rada predložila dôkaz o tom, že je popredným podnikateľom z dôvodu veľkosti jeho kapitálových účastí.

169

Pokiaľ ide o druhú podmienku týkajúcu sa výkonu činností v Ruskej federácii, treba uviesť, že je splnená, keďže všetky podniky uvedené v bode 167 vyššie sú usadené a vykonávajú svoju činnosť v Ruskej federácii.

170

Svojím piatym žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že reštriktívne opatrenia, ktoré sa naňho vzťahujú, porušujú ustanovenia článku 21 ZFEÚ, ako aj ustanovenia článku 45 ods. 1 a článku 52 ods. 1 Charty.

173

Zdôrazňuje, že na základe článku 29 ZEÚ nie je možné z dôvodu neexistencie osobitného ustanovenia v tomto zmysle obmedziť pôsobnosť článku 21 ZFEÚ týkajúceho sa voľného pohybu občana Únie.

174

V tejto súvislosti žalobca v podstate tvrdí, že na rozdiel od toho ako už bolo rozhodnuté v rozsudku z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada ( T‑307/12 a T‑408/13 , EU:T:2014:926 ), reštriktívne opatrenia prijaté na základe článku 29 ZEÚ nemožno považovať za lex specialis a nemôžu sa odchýliť od právnych predpisov prijatých na základe článku 21 ZFEÚ, predovšetkým vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46), ktorej článok 27 umožňuje obmedziť slobodu pohybu výlučne z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia pri rešpektovaní zásady proporcionality.

175

Na úvod treba uviesť, že žalobca v odpovedi na otázku položenú na pojednávaní uviedol a potvrdil, že proti článku 1 rozhodnutia 2014/145 nevznáša námietku nezákonnosti v rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje, že členské štáty majú zakázať vstup na svoje územie osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Dodal, že naopak spochybňuje zákonnosť opatrení, ktoré sa na neho vzťahujú, najmä v rozsahu, v akom nie sú v súlade so zásadou proporcionality.

179

Treba uviesť, že právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov zakotvené v článku 45 ods. 1 Charty sa v súlade s jej článkom 52 ods. 2 vykonáva za podmienok a v medziach vymedzených Zmluvami. Ako vyplýva z vysvetliviek k Charte ( Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 ), právo zaručené článkom 45 ods. 1 Charty je právom zaručeným článkom 20 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. Rozsah tohto práva je stanovený v článku 21 ZFEÚ.

180

Podľa článku 21 ods. 1 ZFEÚ sloboda voľného pohybu a pobytu na území členských štátov podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v Zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Táto výhrada uvedená v druhej časti vety článku 21 ods. 1 ZFEÚ, ktorá odkazuje na Zmluvy v množnom čísle, zahŕňa aj Zmluvu o EÚ a opatrenia prijaté na jej vykonanie. Z toho vyplýva, že výkon práva občanov Únie na voľný pohyb a pobyt zakotveného v článku 45 ods. 1 Charty možno obmedziť prostredníctvom rozhodnutí v oblasti SZBP prijatých na základe článku 29 ZEÚ, akými sú rozhodnutia 2023/572 a 2023/1767 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13 , EU:T:2014:926 , body 195 a 196 , a zo 4. decembra 2015, Sarafraz/Rada, T‑273/13 , neuverejnený, EU:T:2015:939 , body 194 a 195 ).

184

V prejednávanej veci sú po prvé obmedzenia práva žalobcu na voľný pohyb na území členských štátov vyplývajúce z rozhodnutí 2023/572 a 2023/1767 „ustanovené zákonom“, pretože sú uvedené v akte, ktorý má najmä všeobecnú pôsobnosť, a to v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2022/329, a má jasný právny základ v práve Únie, konkrétne v článku 29 ZEÚ.

185

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či obmedzenia uvedené v bode 184 vyššie rešpektujú „podstatu“ práva žalobcu voľne sa pohybovať na území členských štátov, treba vychádzať z povahy a rozsahu predmetných reštriktívnych opatrení (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 153 ).

186

188

Po štvrté, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, treba pripomenúť, že táto zásada ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou. Preto ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14 , EU:T:2016:689 , bod 178 a citovanú judikatúru).

189

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť obmedzení uvedených v bode 184 vyššie, treba konštatovať, že žalobca nepreukázal, že Rada mohla zvážiť prijatie menej obmedzujúcich opatrení, ktoré by však boli rovnako vhodné ako stanovené opatrenia. Na predmetné reštriktívne opatrenia sa navyše vzťahuje systém výnimiek stanovený v článku 1 ods. 6 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, ktorým sa členským štátom povoľuje odchýliť sa od uložených opatrení, najmä ak je premiestnenie osoby odôvodnené naliehavými humanitárnymi dôvodmi.

190

Hoci sa uznávajú negatívne dôsledky vyplývajúce z uplatnenia predmetných reštriktívnych opatrení voči žalobcovi, ako to uviedol, treba jednako konštatovať, že vzhľadom na význam cieľov sledovaných uvedenými opatreniami nie sú obmedzenia uvedené v bode 184 vyššie neprimerané (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08 , EU:T:2009:401 , bod 71 ).

194

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba piaty žalobný dôvod zamietnuť.

6.

O šiestom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článkov 7 a 17 Charty z hľadiska práva vlastniť majetok a práva na rešpektovanie súkromného života a ústavných tradícií spoločných pre členské štáty

195

Svojím šiestym žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že reštriktívne opatrenia, ktoré sa na neho vzťahujú, porušujú články 7 a 17 Charty, ktoré chránia právo vlastniť majetok a právo na rešpektovanie súkromného života.

199

Na tento účel uvádza, že vnútroštátne právne predpisy povoľujú zmrazenie majetku a aktív len pod podmienkou, že existuje príčinná súvislosť medzi osobným správaním jednotlivca a zmrazeným majetkom alebo aktívami, k čomu môže dôjsť napríklad vtedy, keď aktíva umožnili spáchanie trestného činu alebo predstavujú príjem z tohto trestného činu.

200

Okrem toho tvrdí, že reštriktívne opatrenia, ktoré sa ho týkajú, poškodzujú jeho dobrú povesť, a v dôsledku toho predstavujú porušenie práva na rešpektovanie jeho súkromného života z dôvodu, že jeho označenie za osobu zodpovednú za podporu činností a politík, ktoré narúšajú územnú celistvosť Ukrajiny, ho kompromituje v súvislosti s činmi, za ktoré nie je zodpovedný.

201

Na úvod treba uviesť, že žalobca nevznáša námietku nezákonnosti proti ustanoveniam nariadenia č. 269/2014 a ustanoveniam rozhodnutia 2014/145, ktoré stanovujú zmrazenie majetku a aktív osôb, ktorých meno je zapísané do sporných zoznamov, a výnimky týkajúce sa týchto opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov, ani prostredníctvom námietky nespochybňuje zákonnosť ustanovení článku 9 ods. 2 nariadenia č. 269/2014, zmeneného nariadením 2022/1273, a ustanovení článku 15 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, zmeneného nariadením 2022/880.

205

V prejednávanej veci však treba konštatovať, že tieto štyri podmienky sú splnené.

206

Po prvé treba konštatovať, že obmedzenia výkonu vlastníckeho práva zo strany žalobcu, ako aj zásah do jeho práva na rešpektovanie súkromného života sú „stanovené zákonom“, pretože sú uvedené v aktoch, ktoré majú najmä všeobecnú pôsobnosť, a to v rozhodnutí 2014/145 zmenenom rozhodnutím 2022/329 a v nariadení č. 269/2014 zmenenom nariadením 2022/330 s jasným právnym základom v práve Únie, konkrétne v článku 29 ZEÚ a v článku 215 ZFEÚ.

207

210

Okrem toho treba odmietnuť argumentáciu žalobcu založenú na existencii ústavných tradícií spoločných pre členské štáty týkajúcich sa práva vlastniť majetok. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca sa opiera o obmedzený počet analýz vnútroštátneho práva členských štátov, treba totiž uviesť, že nepreukázal, že vnútroštátne právo týchto členských štátov vyžaduje dodržanie podmienok, ktoré sa podstatne odlišujú od podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty.

211

Vzhľadom na vyššie uvedené treba šiesty žalobný dôvod v celom rozsahu zamietnuť.

7.

O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia zásady proporcionality

215

Pokiaľ ide napokon o reštriktívne opatrenia prijaté voči nemu, bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca spochybňuje, že by bol pôvodcom činností alebo politík vedených vedúcimi predstaviteľmi Ruskej federácie alebo by mohol vykonávať akýkoľvek vplyv na ich osobu, treba konštatovať, že obmedzenia voľného pohybu v členských štátoch Únie, ako aj zmrazenie finančných prostriedkov alebo zdrojov osôb, ktorých meno je zapísané do sporných zoznamov, môžu vyvíjať tlak nielen na tieto osoby, ale aj na celkové fungovanie ruského hospodárstva a v konečnom dôsledku aspoň nepriamy tlak na vedúcich predstaviteľov Ruskej federácie, čo je v súlade s cieľom sledovaným reštriktívnymi opatreniami, ako je uvedené v bode 182 vyššie.

216

Z toho vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod, ako aj návrh na zrušenie je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

B. O návrhu na náhradu škody

217

Pokiaľ ide o ujmu, ktorá údajne vznikla z dôvodu prijatia napadnutých aktov, z konštatovaní uvedených v súvislosti s návrhmi na zrušenie vyplýva, že ponechanie mena žalobcu na sporných zoznamoch nie je protiprávne. Keďže jedna z podmienok uvedených v bode 219 vyššie nie je splnená, návrhy na náhradu škody treba zamietnuť.

221

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť tento návrh a žalobu v celom rozsahu.

IV. O trovách

222

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť, aby znášal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania Rady v súlade s jej návrhmi.

Gennadij Nikolajevič Timčenko (Gennady Nikolayevich Timchenko) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.

Mastroianni

Brkan

Gâlea

Tóth

Kalėda