T-348/23

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Bundesverband E‑Commerce und Versandhandel Deutschland eV (bevh) , so sídlom v Berlíne, v zastúpení: R. van der Hout a V. Lemonnier, advokáti,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: L. Armati, L. Wildpanner a P.‑J. Loewenthal, splnomocnené zástupkyne,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka K. Kowalik‑Bańczyk (spravodajkyňa), sudcovia E. Buttigieg, G. Hesse, I. Dimitrakopoulos a B. Ricziová,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 6. marca 2025,

Žalobkyňa prevádzkuje internetový obchod prístupný najmä na internetovej stránke „www.zalando.de“, ako aj na zodpovedajúcich URL adresách obsahujúcich názvy domény najvyššej úrovne z iných štátov. V tomto obchode sa predávajú módne a kozmetické výrobky. Zákazníci tohto obchodu si môžu kúpiť výrobky, ktoré sú buď predávané priamo žalobkyňou v rámci predajnej služby nazvanej „Zalando Retail“, alebo sú predávané inými predávajúcimi v postavení tretích strán, ktorí sa zúčastňujú na programe s názvom „Partner Programm“.

3

Dňa 17. februára 2023 žalobkyňa uverejnila na základe článku 24 ods. 2 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) ( Ú. v. EÚ L 277, 2022, s. 1 ) na svojej internetovej stránke „www.zalando.de“ dve čísla zodpovedajúce priemernému mesačnému počtu aktívnych príjemcov v Európskej únii (ďalej len „PMP“) platformy Zalando. Na jednej strane uviedla, že PMP tejto platformy ako celku (t. j. vrátane Zalando Retail a Partner Programm‑u) bol 83,341 milióna. Na druhej strane uviedla, že vzhľadom na to, že hrubá hodnota výrobkov predávaných v rámci Partner Programm‑u zodpovedala 37 % hrubej hodnoty všetkých výrobkov predávaných na uvedenej platforme, PMP tejto platformy zodpovedal 37 % z 83,341 milióna, a v dôsledku toho dosahoval 30,836 milióna.

4

Dňa 22. februára 2023 Európska komisia na jednej strane oznámila žalobkyni svoje predbežné závery, podľa ktorých platforma Zalando spĺňa podmienky na to, aby bola označená za veľmi veľkú online platformu podľa článku 33 ods. 4 nariadenia 2022/2065. Konkrétne sa domnievala, že bolo treba zohľadniť všetkých aktívnych príjemcov tejto platformy, a nielen ich podiel zodpovedajúci podielu hrubej hodnoty predaja dosiahnutého v rámci Partner Programm‑u. Z toho vyvodila, že PMP prekročil prahovú hodnotu 45 miliónov uvedenú v článku 33 ods. 1 uvedeného nariadenia.

8

V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že najmä z odôvodnenia 77 a článku 3 písm. b) a p) nariadenia 2022/2065 vyplýva, že pojem „aktívny príjemca online platformy“ zahŕňa všetkých príjemcov, ktorí skutočne používajú dotknutú platformu, najmä tým, že sú vystavení informáciám šíreným na tejto platforme, a že sa neobmedzuje na tých, ktorí na nej vykonávajú transakcie. V tejto súvislosti však konštatovala, že výrobky predávané priamo žalobkyňou boli zobrazované spolu s výrobkami predávanými predávajúcimi v postavení tretích strán bez toho, aby bolo možné pri ich zobrazení rozlišovať medzi nimi. Uviedla teda, že výrobky predávané predávajúcimi v postavení tretích strán a žalobkyňou mohli byť prezentované na tých istých internetových stránkach a že ak predávajúci v postavení tretích strán a žalobkyňa predávajú rovnaký výrobok, ale v rôznych veľkostiach alebo farbách, totožnosť predávajúceho sa objavuje až v okamihu, keď si príjemca služby zvolí veľkosť alebo farbu uvedeného výrobku.

9

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

11

Komisia a Parlament navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu;

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 2 ods. 1 a 2, článku 3 písm. g) a i) a článku 33 ods. 1 a 4 nariadenia 2022/2065, druhý na námietke nezákonnosti článku 33 ods. 1 a 4 v spojení s článkom 24 ods. 2 uvedeného nariadenia a tretí na porušení článku 296 ZFEÚ.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 1 a 2, článku 3 písm. g) a i) a článku 33 ods. 1 a 4 nariadenia 2022/2065

14

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 2 ods. 1 a 2, článok 3 písm. g) a i) a článok 33 ods. 1 a 4 nariadenia 2022/2065 tým, že sa nesprávne domnievala, že platforma Zalando je veľmi veľkou online platformou. Tento žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí. V prvej časti žalobkyňa tvrdí, že uvedená platforma nepredstavuje online platformu, hostingovú službu alebo sprostredkovateľskú službu. V druhej časti sa domnieva, že PMP tejto platformy bol nižší ako 45 miliónov.

O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že platforma Zalando nepredstavuje online platformu, hostingovú službu alebo sprostredkovateľskú službu

15

V článku 2 ods. 2 nariadenia 2022/2065 sa stanovuje, že toto nariadenie sa nevzťahuje na žiadnu službu, ktorá nie je sprostredkovateľskou službou, ani na žiadne požiadavky uložené v súvislosti so službou, ktorá nie je sprostredkovateľskou službou, a to bez ohľadu na to, či sa táto služba poskytuje prostredníctvom sprostredkovateľskej služby.

19

Článok 3 písm. g) nariadenia 2022/2065 stanovuje, že sprostredkovateľské služby zodpovedajú určitým službám informačnej spoločnosti, konkrétne určitým službám, ktoré sa bežne poskytujú za odmenu, na diaľku, elektronicky a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služby. Tento článok spresňuje, že medzi sprostredkovateľské služby patria najmä hostingové služby spočívajúce v uchovávaní informácií poskytovaných takýmto príjemcom na jeho žiadosť.

20

Podľa článku 3 písm. i) nariadenia 2022/2065 je online platforma hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie. Spresňuje sa však, že hostingová služba nie je online platformou, pokiaľ táto činnosť uchovávania a verejného šírenia informácií nie je „nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti [uvedeného] nariadenia“.

21

Okrem toho článok 3 písm. b) nariadenia 2022/2065 spresňuje, že príjemcom služby je fyzická alebo právnická osoba využívajúca sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupnenia informácií.

25

Za týchto podmienok treba uviesť, že z nariadenia 2022/2065 vyplýva, že na určenie platformy Zalando za veľmi veľkú online platformu podľa článku 33 ods. 4 tohto nariadenia mala Komisia najprv preukázať, že táto platforma predstavuje online platformu v zmysle článku 3 písm. i) uvedeného nariadenia, a teda že predstavuje hostingovú službu, ktorá patrí medzi sprostredkovateľské služby uvedené v článku 3 písm. g) predmetného nariadenia.

26

V tejto súvislosti je medzi účastníkmi konania nesporné, že priamy predaj výrobkov žalobkyňou v rámci služby Zalando Retail nespadá pod hostingovú službu, ktorá patrí medzi sprostredkovateľské služby, na ktoré sa vzťahuje nariadenie 2022/2065, keďže táto služba neukladá informácie poskytnuté príjemcom služby, ale len informácie pochádzajúce od samotnej žalobkyne.

27

V tejto súvislosti zo samotného pojmu „informácie“ použitého v nariadení 2022/2065 vyplýva, že sa vzťahuje okrem iného na fotografie poskytnuté predávajúcimi v postavení tretích strán, ktoré sa týkajú ich výrobkov, ako aj na informácie uvedené v opisoch týchto výrobkov, a nie iba na text týchto opisov, tak, ako ho vypracovali uvedení predávajúci. Navyše treba tiež poznamenať, že rovnako ako uviedol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo svojich návrhoch v spojených veciach YouTube a Cyando ( C‑682/18 a C‑683/18 , EU:C:2020:586 , poznámka pod čiarou 134), pokiaľ ide o hostingové služby v zmysle smernice 2000/31, pojem „informácie“ treba chápať široko. Je teda možné, aby žalobkyňa oznámila informácie pochádzajúce od predávajúcich v postavení tretích strán tak, že pritom upravuje znenie ich textov s cieľom zosúladiť ich so svojimi obchodnými požiadavkami, ktorých cieľom je len „zabezpečiť jedinečnú nákupnú skúsenosť, ktorá sa odlišuje od skúseností, ktoré možno zažiť u konkurentov“.

30

32

V odôvodnení 18 nariadenia 2022/2065 sa totiž uvádza, že na poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý „zohráva aktívnu úlohu, ktorá mu umožňuje sa… oboznamovať alebo… kontrolovať“ informácie poskytnuté príjemcom služieb, by sa nemali vzťahovať výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení. V tejto súvislosti článok 6 uvedeného nariadenia, nazvaný „Hosting“, stanovuje výnimku zo zodpovednosti, ak poskytovateľ služby nemá skutočnú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo nezákonnom obsahu. Článok 7 toho istého nariadenia však spresňuje, že poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sa nepovažujú za nespôsobilých na túto výnimku zo zodpovednosti „len z toho dôvodu, že v dobrej viere a svedomite vykonávajú dobrovoľné vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo prijímajú iné opatrenia zamerané na odhaľovanie, identifikáciu a odstraňovanie nezákonného obsahu“.

33

Okrem toho sa v článku 8 nariadenia 2022/2065 stanovuje, že „poskytovateľom sprostredkovateľských služieb sa neukladá všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré… prenášajú alebo uchovávajú“.

34

Hoci teda nariadenie 2022/2065 neukladá poskytovateľom online platforiem povinnosť kontrolovať informácie, ktoré uchovávajú, výslovne upravuje možnosť, že títo poskytovatelia z vlastnej iniciatívy kontrolujú uvedené informácie s cieľom určiť svoju zodpovednosť. V dôsledku toho uvedené nariadenie nemožno vykladať tak, že vylučuje to, aby uvedení poskytovatelia mohli vykonať takéto kontroly.

38

Je pravda, že Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 12. júla 2011, L’Oréal a i. ( C‑324/09 , EU:C:2011:474 , body 112 a 113 ), že na to, aby poskytovateľ služby na internete mohol spadať do pôsobnosti článku 14 smernice 2000/31, je „podstatné, aby bol ‚poskytovateľom sprostredkovateľských služieb‘ v zmysle, ktorý zamýšľal normotvorca v rámci oddielu 4 kapitoly II tejto smernice“. Rozhodol tak, že poskytovateľ služby na internete nie je takýmto sprostredkovateľom, ak namiesto toho, aby sa obmedzil na neutrálne poskytovanie tejto služby prostredníctvom čisto technického a automatického spracovania údajov poskytovaných svojimi klientmi, zohráva aktívnu úlohu takej povahy, ktorá mu umožňuje oboznámiť sa s týmito údajmi, alebo mať nad nimi kontrolu.

39

Súdny dvor však na jednej strane spresnil, že pri výklade článku 14 smernice 2000/31 zohľadnil kontext a ciele tejto smernice (rozsudok z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C‑324/09 , EU:C:2011:474 , bod 111 ). Uviedol tak, že oddiel 4 kapitoly II uvedenej smernice, ktorého súčasťou je jej článok 14, bol nazvaný „Zodpovednosť sprostredkovateľov poskytovateľov služieb“ a jeho cieľom bolo obmedziť prípady, v ktorých môže v súlade s príslušným vnútroštátnym právom v danej oblasti vzniknúť zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb (rozsudok z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C‑324/09 , EU:C:2011:474 , bod 107 ). Následne tým, že obmedzil pojem „sprostredkovateľ poskytovateľov“, Súdny dvor chcel tiež obmedziť rozsah výnimiek zo zodpovednosti, ktoré mohli využiť poskytovatelia predmetných služieb.

43

Za týchto podmienok treba konštatovať, že platforma Zalando v rámci Partner Programm‑u ukladá a šíri informácie poskytnuté príjemcami služby a na ich žiadosť.

44

Okrem toho sa netvrdí, že takáto činnosť ukladania a šírenia je len „nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby“. Samotná žalobkyňa naopak uvádza, že predaje uskutočnené v rámci Partner Programm‑u predstavujú 37 % hrubej hodnoty výrobkov predávaných na platforme Zalando.

45

Za týchto podmienok treba konštatovať, že platforma Zalando je online platformou v zmysle článku 3 písm. i) nariadenia 2022/2065, pokiaľ na nej predávajúci v postavení tretích strán predávajú výrobky v rámci Partner Programm‑u. To napokon uviedla aj žalobkyňa vo svojich pripomienkach k predbežným záverom Komisie, ako bolo uvedené v bode 7 vyššie.

49

Stačí však uviesť, že podľa článku 3 písm. i) a k) nariadenia 2022/2065 je online platforma hostingovou službou, ktorá uchováva a verejne šíri informácie „na žiadosť príjemcu služby, ktorý [tieto] informácie poskytol“. Na jednej strane, ako uznala žalobkyňa na pojednávaní, fotograf, ako je opísaný v jej príklade, nie je príjemcom platformy Zalando, keďže nie je osobou používajúcou túto platformu v zmysle článku 3 písm. b) uvedeného nariadenia. Na druhej strane fotografie zhotovené týmto fotografom nie sú ukladané a šírené na uvedenej platforme na jeho žiadosť, ale z iniciatívy žalobkyne.

50

Na rozdiel od predávajúcich, ktorí sú tretími osobami v rámci Partner Programm‑u, teda fotograf v príklade žalobkyne nevyužíva online platformu v zmysle článku 3 písm. i) nariadenia 2022/2065. Z toho vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie s fotografiami zhotovenými fotografom a fotografiami poskytnutými predávajúcimi v postavení tretích strán v rámci Partner Programm‑u vyplýva zo samotnej štruktúry uvedeného nariadenia, a v dôsledku toho nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

51

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že z rozsudku z 22. decembra 2022, Louboutin (Používanie označenia, ktoré porušuje práva duševného vlastníctva, v internetovom obchode) ( C‑148/21 a C‑184/21 , EU:C:2022:1016 ), vyplýva, že „používa“ v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ) ochranné známky uvádzané na trh predávajúcimi v postavení tretích strán v rámci Partner Programm‑u. V tejto súvislosti totiž spresňuje, že prezentácia ponúk je v rámci služby Zalando Retail a v rámci Partner Programm‑u zhodná a že v dôsledku toho je zodpovedná za prípadné porušenia práv z ochranných známok vyplývajúce z predávania výrobkov v rámci Partner Programm‑u.

V druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa, ktorú podporuje združenie bevh, Komisii vytýka, že sa nesprávne domnievala, že platforma Zalando mala PMP viac ako 45 miliónov. Spresňuje, že v súlade s článkom 3 písm. p) nariadenia 2022/2065 mala Komisia zohľadniť len aktívnych príjemcov tejto platformy, t. j. príjemcov služby, ktorí boli skutočne vystavení informáciám pochádzajúcim od predávajúcich v postavení tretích strán v rámci Partner Programm‑u, a nie tých, ktorí boli vystavení informáciám, ktoré sama poskytla v rámci služby Zalando Retail. Domnieva sa teda, že vzhľadom na nedostatok iných prostriedkov umožňujúcich identifikovať týchto aktívnych príjemcov bolo potrebné určiť ich počet s prihliadnutím na podiel predajov uskutočnených predávajúcimi v postavení tretích strán, a v dôsledku toho konštatovať, že PMP uvedenej platformy dosahoval len 30,836 milióna.

55

Komisia, ktorú podporuje organizácia EISi, spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

56

Podľa článku 3 písm p) nariadenia 2022/2065 aktívny príjemca online platformy je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania.

57

Po druhé treba rovnako ako Komisia konštatovať, že z článku 3 písm. p) nariadenia 2022/2065 vyplýva, že na to, aby bol príjemca služby kvalifikovaný ako aktívny príjemca online platformy, musí mať len kontakt s touto platformou, najmä tým, že je vystavený informáciám uloženým na online platforme a šíreným prostredníctvom jeho online rozhrania. Z tohto ustanovenia tak vyplýva, že pojem „aktívny príjemca online platformy“ sa neobmedzuje na osoby, ktoré uzavreli transakciu na platforme Zalando. Zahŕňa naopak všetky osoby, ktoré boli „vystavené“ informáciám poskytnutým predávajúcimi v postavení tretích strán, vrátane oboznámenia sa s názvom výrobkov, ktoré títo predajcovia predávajú v postavení tretích strán, ich výrobcom, opisom a fotografiami.

61

Tento výklad článku 3 písm. p) nariadenia 2022/2065 je okrem toho potvrdený odôvodnením 77 tohto nariadenia, v ktorom sa spresňuje, že príjemca môže byť vystavený informáciám len „ich prezeraním alebo počúvaním“ a že „sa zapojenie [aktívne používanie – neoficiálny preklad ] neobmedzuje na interakciu s informáciami kliknutím, komentárom, prepojením, zdieľaní, nákupom alebo transakciou na online platforme“.

62

65

Okrem toho nemožno vylúčiť, že spotrebitelia sa dozvedia o informáciách týkajúcich sa výrobkov predávaných výlučne predávajúcimi v postavení tretích strán predtým, ako sa napokon rozhodnú kúpiť iný výrobok predávaný priamo žalobkyňou.

66

Za týchto podmienok treba uviesť, že počet aktívnych príjemcov v zmysle článku 3 písm. p) nariadenia 2022/2065 nemožno určiť v závislosti od podielu predaja dosiahnutého predávajúcimi v postavení tretích strán v rámci Partner Programm‑u. V dôsledku toho treba konštatovať, že žalobkyňa a združenie bevh sa nemôžu dôvodne domnievať, že platforma Zalando mala PMP vo výške 30,836 milióna, a v dôsledku toho, že tento PMP bol nižší ako prahová hodnota 45 miliónov uvedená v článku 33 ods. 1 uvedeného nariadenia.

67

69

Okrem toho žalobkyňa nespresňuje dôvod, prečo šírenie informácií pochádzajúcich od predávajúcich v postavení tretích strán, ktoré v jej príklade predstavujú len 0,01 % informácií šírených na platforme Zalando, nepredstavuje menej významnú alebo čisto vedľajšiu charakteristiku tejto platformy v zmysle článku 3 písm. i) nariadenia 2022/2065.

70

Z uvedeného vyplýva, že druhú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť, a v dôsledku toho aj uvedený žalobný dôvod ako celok.

O druhom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článku 33 ods. 1 a 4 nariadenia 2022/2065 v spojení s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia

71

74

V prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa, ktorú podporuje združenie bevh, tvrdí, že článok 33 ods. 1 a 4 nariadenia 2022/2065 v spojení s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia porušuje zásadu právnej istoty z dôvodu, že pojem „aktívny príjemca online platformy“ nie je dostatočne presný, a preto označenie za veľmi veľkú online platformu nie je dostatočne predvídateľné.

75

Komisia, ktorú podporujú Parlament, Rada a organizácia EISi, spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

76

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada právnej istoty najmä vyžaduje, aby právna úprava bola jasná a presná, tak, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli bez pochybností poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať [rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04 , EU:C:2006:10 , bod 68 , a z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20 , EU:C:2022:168 , bod 46 ]. Táto požiadavka je osobitne prísna v prípade, ak môže mať právna úprava finančné následky (pozri rozsudok z 29. apríla 2021, Banco de Portugal a i., C‑504/19 , EU:C:2021:335 , bod 52 a citovanú judikatúru), ako je to v prípade nariadenia 2022/2065.

V prejednávanej veci treba podobne ako Komisia uviesť, že pojem „aktívny príjemca online platformy“ sa má uplatňovať na širokú škálu situácií. Z článku 3 písm. i) a odôvodnenia 13 nariadenia 2022/2065 totiž vyplýva, že pojem „online platforma“ zahŕňa tak sociálne siete, ako aj trhoviská. Žalobkyňa okrem toho uznáva existenciu „veľkej rozmanitosti online platforiem“, ktoré „sa odlišujú… povahou služieb, ktoré ponúkajú“. Pojem „aktívny príjemca online platformy“ tak musí byť schopný prispôsobiť sa rôznym typom online platforiem, ktoré môžu vystavovať rôzne druhy obsahu vrátane zvukového a vizuálneho obsahu, rôznymi spôsobmi, napríklad použitím internetovej stránky alebo aplikácie, alebo podmienením prístupu k tomuto obsahu predchádzajúcim prihlásením sa a otvorením účtu.

80

Za týchto podmienok treba konštatovať, že pokiaľ ide o význam a obsah pojmu „aktívny príjemca online platformy“, je mu vlastný určitý stupeň neistoty (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C‑110/03 , EU:C:2005:223 , bod 31 ).

– O existencii rôznych metód výpočtu PMP online platforiem

81

Žalobkyňa a združenie bevh tvrdia, že vzhľadom na nepresnosť pojmu „aktívny príjemca online platformy“ Komisia a poskytovatelia online platforiem v praxi prijali rôzne metódy na výpočet ich PMP.

85

Podľa ustálenej judikatúry formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami (rozsudky z 21. marca 2024, Cobult, C‑76/23 , EU:C:2024:253 , bod 25 , a zo 17. januára 2023, Španielsko/Komisia, C‑632/20 P , EU:C:2023:28 , bod 40 ).

86

Za týchto podmienok treba konštatovať, že relevantné je len miesto, kde sa nachádzajú príjemcovia predmetnej služby, ak sú vystavení informáciám uloženým online platformou, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo obvyklého pobytu. Na rozdiel od toho, čo tvrdila žalobkyňa na pojednávaní, z rôznych jazykových verzií článku 2 ods. 1 nariadenia 2022/2065 ako celku teda nevyplýva, že normotvorca Únie mal na účely uplatnenia tohto ustanovenia vymedziť pojem „domicil“. Navyše z bodu 41 žaloby vyplýva, že žalobkyňa správne vyložila uvedené ustanovenie na účely výpočtu PMP platformy Zalando, keďže zohľadnila len miesto, z ktorého boli navštívené internetové stránky a aplikácie týkajúce sa tejto platformy.

87

Na druhej strane žiadna z jazykových verzií článku 2 ods. 1 nariadenia 2022/2065 neumožňuje vylúčiť príjemcov služby z dôvodu, že hoci sa nachádzajú v Únii, nachádzajú sa v členskom štáte, v ktorom poskytovateľ online platformy nepôsobí alebo do ktorého jeho výrobky nemožno doručiť.

91

Na jednej strane sa totiž v odôvodnení 77 nariadenia 2022/2065 uvádza, že príjemca služby „by sa… mal podľa možnosti započítať len raz“, že toto nariadenie „nevyžaduje, aby poskytovatelia online platforiem… osobitne sledovali jednotlivcov online“ a že ak sú poskytovatelia „schopní“„bez ďalšieho spracovania osobných údajov a sledovania nezohľadňovať automatizovaných používateľov, ako sú boty alebo extrakcia dát, môžu tak urobiť“. Nemožno však z toho vyvodiť, že títo poskytovatelia môžu na účely výpočtu PMP nezohľadniť niektorých aktívnych príjemcov z dôvodu, že niektorí odmietli používanie súborov cookies a že nie je potrebné započítať boty.

92

Z odôvodnenia 77 nariadenia 2022/2065 naopak vyplýva, že od poskytovateľov online platforiem sa môže vyžadovať, aby započítali boty, ak ich nie sú schopní vylúčiť bez ďalšieho spracúvania osobných údajov alebo sledovania, ako aj to, aby započítali viackrát toho istého aktívneho príjemcu, hoci je cieľom „podľa možnosti“ započítať aktívnych príjemcov len raz. Títo poskytovatelia tak môžu byť za určitých okolností vedení k nadhodnoteniu PMP svojej online platformy v súlade s uvedeným nariadením. Naproti tomu im toto nariadenie neumožňuje podhodnocovať uvedený počet. Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 78 vyššie, uvedeným poskytovateľom prináleží najmä vybrať spoľahlivú metódu, ktorá môže zabezpečiť dodržanie požiadavky nepodhodnocovať dotknutý počet.

93

Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 uvádza PMP, a nie priemerný mesačný počet konzultácií dotknutej online platformy, nemôže spochybniť tento záver. Toto ustanovenie, ako sa vykladá s prihliadnutím na odôvodnenie 77 tohto nariadenia, totiž nevedie k započítaniu všetkých týchto konzultácií, hoci by mohlo viesť k nadhodnoteniu počtu aktívnych príjemcov dotknutej online platformy.

97

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že poskytovatelia nezverejňujú PMP svojich online platforiem, ale len uvádzajú, že tento počet je nižší ako 45 miliónov, z dôvodu, že článok 24 ods. 2 nariadenia 2022/2065 im ukladá len povinnosť zverejňovať „informácie o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcoch“, a nie PMP ako taký. Takáto okolnosť však nemôže preukázať porušenie zásady právnej istoty z dôvodu nepresnosti pojmu „aktívny príjemca online platformy“ v uvedenom nariadení.

98

Vo štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že poskytovatelia online platforiem započítavajú na účely výpočtu PMP len príjemcov služby, ktorí na nich zostávajú dostatočne dlho. Spresňuje, že stanovená minimálna dĺžka sa v závislosti od dotknutého poskytovateľa pohybuje od 3 do 45 sekúnd a že výber tejto dĺžky trvania môže mať významný vplyv na výpočet PMP ich online platforiem.

99

V tejto súvislosti je nepochybne nesporné, že PMP online platformy sa môže líšiť v závislosti od toho, či je stanovená minimálna dĺžka trvania 3 sekundy alebo 45 sekúnd, počas ktorej musia príjemcovia služby zostať na tejto platforme na to, aby boli započítaní ako aktívni príjemcovia.

103

V tejto súvislosti na jednej strane z článku 3 písm. p) nariadenia 2022/2065 vyplýva, že aktívnym príjemcom online platformy je buď osoba, ktorá žiada túto platformu o uloženie informácií, alebo osoba, ktorá je vystavená týmto informáciám prostredníctvom rozhrania uvedenej platformy. Z toho vyplýva, že na to, aby bol spotrebiteľ započítaný ako aktívny príjemca platformy Zalando, musel byť v prejednávanej veci nevyhnutne vystavený informáciám uloženým na tejto platforme na žiadosť predávajúcich v postavení tretích strán. Na rozdiel od toho, čo tvrdí združenie bevh, teda nie je možné identifikovať medzi aktívnymi príjemcami spotrebiteľov, ktorí neboli vystavení uvedeným informáciám. V dôsledku toho, hoci bolo možné „upraviť“ počet konzultácií alebo počet príjemcov služby s cieľom určiť počet spotrebiteľov, ktorí sa mali započítať ako aktívni príjemcovia tejto platformy, nemal sa upraviť počet aktívnych príjemcov na účely výpočtu jej PMP.

104

Na druhej strane treba uviesť, že úpravy, na ktoré sa odvoláva združenie bevh, v skutočnosti smerovali k tomu, aby sa viackrát nezapočítaval ten istý aktívny príjemca alebo aby sa započítali osoby nachádzajúce sa na platforme Zalando neúmyselne a bez toho, aby boli skutočne vystavené informáciám pochádzajúcim od predávajúcich v postavení tretích strán. V dôsledku toho a na rozdiel od toho, čo tvrdí združenie bevh, nemožno z uvedeného vyvodiť, že Komisia uznala, že aktívni príjemcovia nemuseli byť vystavení informáciám pochádzajúcim od predávajúcich v postavení tretích strán. Združenie bevh napokon nepodložilo svoje tvrdenie, že pojem „vystavenie“ nie je dostatočne presný, najmä vzhľadom na vysvetlenia uvedené v odôvodnení 77 nariadenia 2022/2065.

108

V dôsledku toho treba uviesť, že článok 4 nariadenia 2023/1127 výslovne stanovuje možnosť Komisie vychádzať z iných zdrojov informácií, ako sú údaje pochádzajúce od tretích podnikov, a teda použiť na účely výpočtu základnej výšky poplatku za dohľad iný PMP, než je ten, ktorý žalobkyňa uverejnila 17. februára 2023 na základe článku 24 ods. 2 tohto nariadenia, na účely určenia platformy Zalando za veľmi veľkú online platformu. V tejto súvislosti z bodu 67 vyššie vyplýva, že Komisia bola oprávnená v napadnutom rozhodnutí použiť PMP 83,341 milióna, ktorý žalobkyňa uverejnila na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia.

109

Po druhé je pravda, že Komisia v rozhodnutí z 27. septembra 2023, ako aj vo svojom oznámení žalobkyni pred prijatím tohto rozhodnutia a uvedenom v článku 6 ods. 3 nariadenia 2023/1127 uviedla, že na účely určenia PMP platformy Zalando preferovala vychádzať z údajov pochádzajúcich od tretích podnikov než z údajov pochádzajúcich od žalobkyne. Uviedla, že voľba vychádzať z údajov tretích podnikov bola odôvodnená tým, aby bolo možné prijať spoločnú metódu výpočtu pre všetkých 19 sprostredkovateľských služieb podliehajúcich poplatku za dohľad v roku 2023, a teda spravodlivo rozdeliť sumu medzi poskytovateľov týchto služieb v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Domnievala sa teda, že PMP platformy Zalando predstavuje už len 47,5 milióna.

110

Treba však konštatovať, že Komisia tiež uznala, že údaje tretích podnikov boli len odhadmi, ktoré sú svojou povahou menej spoľahlivé ako údaje pochádzajúce od samotných platforiem, čo žalobkyňa nespochybňuje. Bez ohľadu na zákonnosť rozhodnutia z 27. septembra 2023, ktoré nie je predmetom prejednávanej žaloby, treba uviesť, že skutočnosť, že Komisia vychádzala z najspoľahlivejších údajov na určenie PMP v napadnutom rozhodnutí, nemôže preukázať, že pojem „aktívny príjemca online platformy“ nie je dostatočne presný z hľadiska zásady právnej istoty. Z toho vyplýva, že takáto skutočnosť nemôže spochybniť zákonnosť tohto posledného uvedeného rozhodnutia, a to tým viac, že Komisia v rozhodnutí z 27. septembra 2023 stanovila PMP vyšší než 45 miliónov.

Zároveň však treba pripomenúť, že nie je potrebné, aby samotný legislatívny akt poskytoval spresnenia technickej povahy, pretože normotvorca Únie môže využiť všeobecný právny rámec, ktorý sa má prípadne spresniť neskôr [rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility), C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 160 ]. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 78 vyššie, v prípade neexistencie takýchto spresnení môže dotknutým hospodárskym subjektom prináležať, aby si zvolili spoľahlivú metódu, ktorá môže zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z tohto legislatívneho aktu.

114

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, okolnosť, že nariadenie 2022/2065 stanovuje možnosť Komisie prijať delegovaný akt, nemôže stačiť na preukázanie toho, že v prípade neexistencie takéhoto delegovaného aktu nejednoznačnosť tohto nariadenia spôsobuje, že jeho uplatňovanie porušuje zásadu právnej istoty.

115

Okrem toho v rozsahu, v akom sa združenie bevh dovoláva nezákonnosti článku 33 ods. 3 nariadenia 2022/2065 z dôvodu, že toto ustanovenie v rozpore s článkom 290 ods. 1 ZFEÚ stanovuje prijatie delegovaného aktu, ktorý sa neobmedzuje na doplnenie alebo zmenu nepodstatných prvkov uvedeného nariadenia, stačí pripomenúť, že predmetom námietky nezákonnosti môžu byť len ustanovenia všeobecne záväzného aktu, ktoré tvoria základ napadnutého individuálneho rozhodnutia alebo ktoré majú priamu právnu súvislosť s týmto rozhodnutím, ale že námietka nezákonnosti podaná proti všeobecne záväznému aktu, v súvislosti s ktorým uvedené rozhodnutie nepredstavuje vykonávacie opatrenie, je neprípustná (pozri rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , body 69 a 70 a citovanú judikatúru).

119

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a združenie bevh nemôžu dôvodne tvrdiť, že článok 33 ods. 1 a 4 nariadenia 2022/2065 v spojení s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia porušuje zásadu právnej istoty.

120

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu.

O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na tom, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 v spojení s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania

121

Okrem toho v oblasti, v ktorej má normotvorca Únie širokú mieru voľnej úvahy, je zásada rovnosti zaobchádzania porušená len vtedy, ak tento normotvorca pristúpi k svojvoľnému alebo zjavne neprimeranému rozlišovaniu vo vzťahu k cieľu sledovanému predmetnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júla 2022, Komisia/VW a i., C‑116/21 P až C‑118/21 P, C‑138/21 P a C‑139/21 P , EU:C:2022:557 , bod 127 , a z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament, C‑714/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:187 , bod 48 ).

125

V prvom rade žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí, že nedostatočná presnosť pojmu „aktívny príjemca online platformy“ vedie poskytovateľov online platforiem a Komisiu k tomu, aby určili PMP rozdielne v závislosti od dotknutej online platformy.

126

Na jednej strane však, ako vyplýva z bodov 118 a 119 vyššie, ani žalobkyňa, ani združenie bevh nepreukázali, že spresnenia uvedené v nariadení 2022/2065 boli nedostatočné na to, aby bolo možné určiť PMP online platformy. Na druhej strane žalobkyňa neidentifikuje žiadnu online platformu porovnateľnú s platformou Zalando, ktorú by Komisia neoznačila za veľmi veľkú online platformu z dôvodu údajnej nejednoznačnosti uvedeného nariadenia.

127

130

Na druhej strane, hoci je pravda, že podľa článku 24 ods. 3 nariadenia 2022/2065 môže Komisia požiadať poskytovateľov online platforiem, aby jej poskytli doplňujúce informácie k informáciám uvedeným v článku 24 ods. 2 tohto nariadenia, treba uviesť, že samotná okolnosť, že toto ustanovenie priznáva Komisii v tejto súvislosti priestor na voľnú úvahu, neumožňuje domnievať sa, že Komisia nevyhnutne uplatní svoju voľnú úvahu v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

131

V treťom rade žalobkyňa uvádza, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 zohľadňuje na účely označenia za veľmi veľké online platformy len PMP, a nie povahu dotknutých online platforiem, ani riziká pre spoločnosť, ktoré môžu predstavovať. Tvrdí však, že na rozdiel od sociálnych sietí by sa na trhoviská nemali vzťahovať dodatočné povinnosti uložené veľmi veľkým online platformám podľa tohto ustanovenia. Okrem toho sa domnieva, že platforma Zalando, na ktorej iba predávajúci v postavení tretích strán, ktorých vybrala, môžu predávať výrobky, je menej nebezpečná ako platformy, na ktorých sú predávajúci anonymní alebo nepodliehajú výberovému procesu. Okrem toho konštatuje, že na platforme Zalando doteraz nebol ponúkaný žiadny falošný výrobok.

132

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 34 ods. 1 nariadenia 2022/2065 obsahuje zoznam systémových rizík, ktoré môžu predstavovať veľmi veľké online platformy.

136

Za týchto podmienok treba konštatovať, že trhoviská ako celok sú spôsobilé šíriť nezákonný obsah vo vzťahu k predaju výrobkov a mať negatívny vplyv na základné právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov zakotvené v článku 38 Charty.

137

Z uvedeného vyplýva, že normotvorca Únie nevychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že trhoviská môžu predstavovať systémové riziká v zmysle článku 34 ods. 1 nariadenia 2022/2065. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí združenie bevh, skutočnosť, aj keby sa preukázala, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na riziká, ktoré sa nemôžu týkať trhovísk, nemôže preukázať, že tieto trhoviská nepredstavujú žiadne z rizík uvedených v tomto ustanovení.

138

Po druhé treba poznamenať, že okolnosť, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, podľa ktorej niektoré online platformy, vrátane sociálnych sietí, môžu predstavovať väčšie riziká pre spoločnosť ako trhoviská, nemôže preukázať, že povinnosti uložené týmto trhoviskám sú zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľov nariadenia 2022/2065.

Navyše treba v každom prípade uviesť, že združenie bevh nepredložilo nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že články 34 až 43 nariadenia 2022/2065 neprispievajú k ochrane spotrebiteľov. Nepodložilo totiž svoje tvrdenie, že články 34 až 37 nariadenia 2022/2065 sú nedostatočne presné na ochranu spotrebiteľov. Nevysvetľuje ani dôvod, prečo by článok 38 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje možnosť pre spotrebiteľov zvoliť si systém odporúčaní, ktorý sa nezakladá na profilovaní, nemohol chrániť spotrebiteľov. Hoci združenie bevh tvrdí, že články 39 až 42 uvedeného nariadenia prispievajú k pochopeniu systémových rizík, a teda nechránia spotrebiteľov „priamo“, nevylučuje, že môžu prinajmenšom umožniť ich „nepriamu“ ochranu, keďže pochopenie uvedených rizík môže byť etapou, ktorá predchádza ich prevencii. Napokon článok 43 predmetného nariadenia tým, že umožňuje Komisii mať potrebné zdroje na uplatňovanie tohto nariadenia, je nevyhnutne spôsobilý chrániť spotrebiteľov.

142

Po tretie aj za predpokladu, že žalobkyňa má v úmysle vytýkať normotvorcovi Únie, že nepoužil „kvalitatívne“ kritériá na účely určenia veľmi veľkých online platforiem, treba poznamenať, že Komisia v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu nariadenia uviedla, že zvážila aj iné kritériá než iba kritérium PMP vrátane „kvalitatívnych“ kritérií zohľadňujúcich spoločenský a hospodársky účinok posudzovanej online platformy. Komisia však uviedla, že zohľadnenie takýchto kvalitatívnych kritérií by si vyžadovalo prístup od prípadu k prípadu, ktorý by mohol viesť k právnej neistote a zdĺhavému a nákladnému procesu určovania veľmi veľkých online platforiem.

146

Na jednej strane sa totiž vyjadrenia zástupcov členských štátov, ktorí sa zúčastnili na stretnutí 14. júna 2018, týkali hostingových služieb vo všeobecnosti, a nie konkrétne trhovísk. Na druhej strane skutočnosť, že niektoré podniky chcú viac spolupracovať s orgánmi v boji proti šíreniu nezákonného obsahu, nemôže brániť normotvorcovi Únie v tom, aby im uložil povinnosť riadiť riziká spojené so šírením takéhoto obsahu na základe zásady rovnosti zaobchádzania. Platí to o to viac v prípade, keď z dôvodu vysokého PMP svojich online platforiem môžu vystavovať významnú časť obyvateľstva Únie uvedenému obsahu.

147

Za týchto podmienok treba konštatovať, že žalobkyňa a združenie bevh nemôžu dôvodne tvrdiť, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 v spojení s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.

148

V dôsledku toho treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá patrí medzi všeobecné zásady práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom v situácii, keď existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom [pozri rozsudok z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Celkové povolené výlovy stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17 , EU:C:2019:332 , bod 55 a citovanú judikatúru].

152

Pokiaľ však ide o súdne preskúmanie podmienok uplatňovania tejto zásady, vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má normotvorca Únie v oblastiach, v ktorých si jeho konanie vyžaduje výber tak politickej, ako aj hospodárskej alebo sociálnej povahy, zákonnosť takéhoto opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý má príslušná inštitúcia sledovať. Nejde preto o zistenie, či opatrenie prijaté normotvorcom Únie bolo jediné možné alebo najlepšie z možných, ale či nebolo zjavne neprimerané [pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júna 2010, Vodafone a i., C‑58/08 , EU:C:2010:321 , bod 52 , a z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Celkové povolené výlovy stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17 , EU:C:2019:332 , bod 56 ].

153

Po prvé sa žalobkyňa v prejednávanej veci v podstate domnieva, že PMP nepredstavuje vhodné kritérium na identifikáciu najnebezpečnejších online platforiem.

157

Okrem toho združenie bevh tvrdí, že normotvorca Únie mohol prijať „kvalitatívne“ kritériá, ako to údajne urobil v iných odvetviach práva Únie, vrátane konformity výrobkov alebo kybernetickej bezpečnosti, alebo zaviesť systém vyvrátiteľnej domnienky, ako to urobil v nariadení 2022/1925. Ako však vyplýva z bodu 152 vyššie, samotná okolnosť, že normotvorca Únie mohol prijať iné kritériá, nie je relevantná na určenie, či kritérium PMP, ktoré napokon prijal, bolo zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľov nariadenia 2022/2065. Navyše z bodov 142 a 143 vyššie vyplýva, že „kvalitatívne“ kritériá, na ktoré sa odvoláva združenie bevh, v každom prípade neumožňujú dosiahnuť uvedené ciele rovnako účinne ako uvedené kritérium PMP.

158

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že online platformy a predajcovia pôsobiaci v oblasti elektronického obchodu podliehali pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2022/2065 povinnostiam, ktoré už umožňovali dosiahnuť ciele stanovené týmto nariadením. Z toho vyvodzuje, že povinnosti uložené týmto nariadením nie sú nevyhnutné.

159

Treba však uviesť, že žalobkyňa svoju argumentáciu nepodložila. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 152 vyššie, otázkou nie je to, či právo účinné pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2022/2065 postačovalo na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, ale to, či nové povinnosti stanovené týmto nariadením v súlade s jeho článkom 33 ods. 1 boli zjavne neprimerané alebo menej účinné na dosiahnutie uvedených cieľov. Z toho vyplýva, že takáto argumentácia nemôže v žiadnom prípade preukázať porušenie zásady proporcionality.

163

Za týchto podmienok treba konštatovať, že žalobkyňa a združenie bevh nemôžu dôvodne tvrdiť, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 v spojení s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia porušuje zásadu proporcionality.

164

Okrem toho za predpokladu, že žalobkyňa chce z porušenia zásady proporcionality vyvodiť zásah do slobody podnikania, voľného pohybu tovaru a slobodného poskytovania služieb, stačí konštatovať, že existenciu takéhoto zásahu nemožno preukázať, keďže nepreukázala porušenie uvedenej zásady. Napokon v rozsahu, v akom sa chce združenie bevh odvolávať aj na porušenie slobody podnikania, stačí uviesť, že jeho výhrada nie je dostatočne presná na to, aby sa mohla posúdiť jej dôvodnosť.

165

V dôsledku toho treba zamietnuť tretiu časť druhého žalobného dôvodu a uvedený žalobný dôvod zamietnuť ako celok bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jeho prípustnosti, ktorú Komisia spochybňuje.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, a to tak, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Požiadavka uvedenia dôvodov tak musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám článku 296 ZFEÚ, musí byť posudzovaná nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súbor právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P , EU:C:1998:154 , bod 63 ; z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01 , EU:C:2004:379 , bod 66 , a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06 , EU:C:2008:224 , bod 79 ).

169

Po prvé treba v prejednávanej veci v nadväznosti na Komisiu uviesť, že v odôvodnení 1 napadnutého rozhodnutia uviedla, že platforma Zalando uchovávala a verejne šírila informácie na žiadosť príjemcov služby.

170

Okrem toho treba poznamenať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí pripomenula kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté. Z tohto kontextu pritom vyplýva, že žalobkyňa pred prijatím uvedeného rozhodnutia pochopila dôvod, prečo platforma Zalando predstavovala online platformu.

174

Po druhé z bodov 8 a 9 vyššie vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, že príjemcovia služby, ktorí nakupovali výrobky v rámci služby Zalando Retail, mohli byť predtým vystavení informáciám pochádzajúcim od predávajúcich v postavení tretích strán v rámci Partner Programm‑u. Dostatočne jasne a jednoznačne tak uviedla dôvod, prečo PMP platformy Zalando nebolo možné určiť podľa hodnoty predaja dosiahnutého týmito predávajúcimi v postavení tretích strán.

175

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a združenie bevh nemôžu dôvodne tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v zmysle článku 296 ZFEÚ, a v dôsledku toho ani to, že Komisia porušila podstatnú formálnu náležitosť.

176

Za týchto podmienok treba tretí žalobný dôvod zamietnuť a v dôsledku toho zamietnuť žalobu ako celok.

Rovnako v súlade s článkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku organizácia EISi a združenie bevh znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

Hesse

Dimitrakopoulos

Ricziová

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. septembra 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.