T-349/23
ECLI:EU:T:2025:252
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TJ0349
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023TJ0349
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)
z 12. marca 2025 ( *1 )
„Inštitucionálne právo – Člen Parlamentu – Psychické obťažovanie – Rozhodnutia predsedníčky Parlamentu konštatujúce psychické obťažovanie akreditovaného asistenta poslanca a ukladajúce poslancovi sankciu vo forme straty nároku na denný príspevok počas desiatich dní – Právo byť vypočutý – Právo na obhajobu“
Vo veci T‑349/23,
Monica Semedo , bydliskom v Grevenmacheri (Luxembursko), v zastúpení: T. Bontinck, A. Guillerme a L. Marchal, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskemu parlamentu , v zastúpení: D. Boytha, N. Görlitz a A. Krachler, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia R. da Silva Passos, N. Półtorak, I. Reine a T. Pynnä (spravodajkyňa),
tajomník: H. Eriksson, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na žiadosť o predloženie dokumentov, ktorú Všeobecný súd doručil Parlamentu 11. júla 2024 a odpoveď Parlamentu doručenú do Kancelárie Všeobecného súdu 17. júla 2024,
po pojednávaní z 8. októbra 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, pani Monica Semedo, domáha zrušenia rozhodnutí Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2023, ktorými Európsky parlament po prvé konštatoval, že určité konania, ktoré sa jej vytýkali, posudzované jednotlivo a ako celok, predstavovali psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“ a „služobný poriadok“) a po druhé jej bola uložená sankcia spočívajúca v strate nároku na denný príspevok na obdobie desiatich dní (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“ a spolu s „prvým napadnutým rozhodnutím“„napadnuté rozhodnutia“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2
Dňa 4. marca 2022 poradný výbor poverený preskúmaním sťažností pre obťažovanie, ktoré sa týkajú poslancov Parlamentu (ďalej len „výbor“), informoval žalobkyňu, ktorá je bývalou poslankyňou Parlamentu, o začatí vyšetrovania voči nej, pretože jej bývalý akreditovaný asistent poslanca (ďalej len „sťažovateľ“) podal sťažnosť, a zaslal jej zhrnutie tvrdení sťažovateľa, ako aj ním predložené dôkazy, ktoré nemali dôverný charakter. Výbor ju vyzval, aby do 17. marca 2022 predložila svoje písomné pripomienky k týmto obvineniam, a upozornil ju, že ju pozve na vypočutie počas ďalšieho zasadnutia, pravdepodobne 26. apríla 2022.
3
Dňa 17. marca 2022 žalobkyňa predložila výboru svoje písomné pripomienky k obvineniam sťažovateľa.
4
E‑mailom zo 7. apríla 2022 výbor pozval žalobkyňu na vypočutie 26. apríla 2022. Spresnil, že zasadnutia výboru sa konajú za zatvorenými dverami a týkajú sa interného administratívneho postupu, nie súdneho konania, čo bol dôvod, pre ktorý sa vypočutí nemohli zúčastniť advokáti.
5
Dňa 12. apríla 2022 právni zástupcovia žalobkyne zaslali výboru list, v ktorom tvrdili, že podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa práva na obhajobu v akomkoľvek konaní, ktoré môže viesť k rozhodnutiu spôsobujúcemu ujmu, jej nemožno odmietnuť pomoc advokáta a že jej preto budú pomáhať na vypočutí 26. apríla 2022.
6
Listom z 21. apríla 2022 predsedníčka výboru zamietla žiadosť právnych zástupcov žalobkyne o účasť na vypočutí z 26. apríla 2022.
7
Listom z 22. apríla 2022 jeden z právnych zástupcov žalobkyne oznámil výboru, že žalobkyňa sa nedostaví na vypočutie 26. apríla 2022 ani na žiadne iné stretnutie, pokiaľ sa ho nebude môcť zúčastniť jej advokát.
8
Výbor vypočul sťažovateľa 26. apríla 2022.
9
Dňa 28. apríla 2022 predsedníčka výboru zaslala právnym zástupcom žalobkyne list, v ktorom ju znova pozvala na vypočutie 31. mája 2022.
10
V liste zo 4. mája 2022 jeden z právnych zástupcov žalobkyne uviedol, že žalobkyňa a on budú 31. mája 2022 k dispozícii, aby ich vypočuli, ale že žalobkyňa sa vypočutia nezúčastní bez svojho advokáta.
11
Dňa 15. novembra 2022 výbor prijal správu o sťažnosti spolu so svojimi odporúčaniami (ďalej len „správa výboru“) a predložil ich predsedníčke Parlamentu. Výbor dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané sťažovateľom predstavujú psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 služobného poriadku. Odporučil, aby sa žalobkyni v súlade s článkom 176 Rokovacieho poriadku Parlamentu (ďalej len „rokovací poriadok“) uložila sankcia spočívajúca v strate nároku na denný príspevok na obdobie dvadsiatich dní.
12
Dňa 19. decembra 2022 predsedníčka Parlamentu zaslala žalobkyni anonymizovanú verziu správy výboru a vyzvala ju, aby do 6. januára 2023 predložila svoje písomné pripomienky k tejto správe v súlade s článkom 11 ods. 2 rozhodnutia Kancelárie Európskeho parlamentu z 2. júla 2018 o fungovaní výboru a postupoch v tejto oblasti (ďalej len „rozhodnutie kancelárie“) a článkom 176 ods. 2 rokovacieho poriadku.
13
Dňa 16. januára 2023 právni zástupcovia žalobkyne predložili písomné pripomienky k správe výboru, ktoré predsedníčka Parlamentu zaslala výboru na posúdenie. Žalobkyňa vo svojich pripomienkach okrem iného žiadala, aby jej bol poskytnutý celý spis výboru, vrátane rôznych svedeckých výpovedí, ktoré nemohli byť anonymizované.
14
Dňa 9. marca 2023 výbor informoval predsedníčku Parlamentu, že písomné pripomienky žalobkyne zo 16. januára 2023 nespochybňujú závery jeho správy.
15
Dňa 17. apríla 2023 predsedníčka Parlamentu prijala napadnuté rozhodnutia.
Návrhy účastníkov konania
16
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zrušil napadnuté rozhodnutia,
–
uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.
17
Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti druhému napadnutému rozhodnutiu, a ako nedôvodnú v rozsahu, v akom smeruje proti prvému napadnutému rozhodnutiu,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O prípustnosti návrhov smerujúcich proti druhému napadnutému rozhodnutiu
18
Parlament tvrdí, že oba žalobné dôvody uvedené v žalobe sa týkajú len prvého napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, že vzhľadom na neexistenciu tvrdení týkajúcich sa druhého napadnutého rozhodnutia je žaloba neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti tomuto rozhodnutiu, na základe článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na základe jeho článku 53 na Všeobecný súd a článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
19
Žalobkyňa túto argumentáciu spochybňuje.
20
V tejto súvislosti treba konštatovať, že predsedníčka Parlamentu sa po tom, čo sa odvolala na prvé napadnuté rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že správanie, ktoré napadol sťažovateľ, predstavuje psychické obťažovanie zo strany žalobkyne, v druhom napadnutom rozhodnutí rozhodla uložiť žalobkyni sankciu.
21
Ako správne tvrdí žalobkyňa, zákonnosť druhého napadnutého rozhodnutia teda závisí od zákonnosti prvého napadnutého rozhodnutia. Zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom by totiž viedlo aj k zrušeniu druhého napadnutého rozhodnutia bez ohľadu na to, že žalobkyňa neuviedla tvrdenia, ktoré by sa týkali konkrétne tohto druhého rozhodnutia. V každom prípade žalobu možno chápať tak, že sa v nej uvádzajú tvrdenia, ktoré sa týkajú zákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí.
22
Z toho vyplýva, že námietku neprípustnosti vznesenú Parlamentom, podľa ktorej je žaloba neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti druhému napadnutému rozhodnutiu, treba zamietnuť.
O veci samej
23
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý a práva na obhajobu. Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení pri kvalifikácii konania ako psychického obťažovania.
24
V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka Parlamentu, že ju ústne nevypočul a že jej odmietol pomoc advokáta najprv pred výborom (v rámci prvej časti) a potom pred predsedníčkou Parlamentu (v rámci druhej časti).
25
Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr druhú časť tohto žalobného dôvodu.
26
Druhá časť prvého žalobného dôvodu sa skladá z troch výhrad. V rámci prvej výhrady žalobkyňa vytýka Parlamentu, že ju nevypočul ústne pred predsedníčkou Parlamentu v rozpore s článkom 11 ods. 2 rozhodnutia kancelárie a článkom 48 Charty. V rámci druhej výhrady žalobkyňa tvrdí, že Parlament jej odmietol pomoc advokáta pred predsedníčkou Parlamentu v rozpore s článkom 48 Charty, judikatúrou týkajúcou sa disciplinárnych konaní a všeobecnými vykonávacími ustanoveniami ostatných inštitúcií. Napokon v rámci tretej výhrady žalobkyňa vytýka Parlamentu, že anonymizoval prílohy takým spôsobom, že znemožnil jej obhajobu. Žalobkyňa dodáva, že v prípade neexistencie týchto nezrovnalostí by tak správa výboru, ako aj napadnuté rozhodnutia mohli byť odlišné.
27
Parlament namieta voči tvrdeniam žalobkyne. Po prvé tvrdí, že článok 11 ods. 2 rozhodnutia kancelárie ponecháva otvorenú otázku, či sa má vypočutie dotknutého poslanca predsedom Parlamentu uskutočniť v ústnom alebo písomnom konaní a že článok 176 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý upravuje podmienky vypočutia pred predsedom Parlamentu, nestanovuje povinnosť osobne vypočuť poslanca, po druhé, že žalobkyňa mohla predložiť svoje písomné pripomienky s pomocou svojho advokáta 16. januára 2023, predtým, ako boli prijaté napadnuté rozhodnutia, ktoré jej spôsobujú ujmu, a po tretie žalobkyňa mala k dispozícii relevantné písomné dôkazy, ako aj ústne dôkazy, keďže správa výboru obsahovala podstatu relevantných častí získaných svedeckých výpovedí.
28
Všeobecný súd považuje za vhodné začať preskúmaním tretej výhrady.
29
Žalobkyňa tvrdí, že anonymizácia príloh správy výboru znemožnila jej obhajobu. Správa výboru a prvé napadnuté rozhodnutie, tak ako mu boli oznámené, odkazujú na dve svedecké výpovede, ktorých obsah je len čiastočne prevzatý do správy výboru. Zároveň neobsahujú písomné dôkazy, ktoré boli použité na označenie konania za obťažovanie.
O prístupe žalobkyne k svedeckým výpovediam
30
Pokiaľ ide o prístup k svedeckým výpovediam, treba pripomenúť, že podľa judikatúry v konaní, ktorého cieľom je preukázať existenciu obťažovania, zo všeobecnej zásady dodržiavania práva na obhajobu vyplýva, že pri dodržaní prípadných požiadaviek dôverného zaobchádzania musia byť obvinenej osobe pred prijatím rozhodnutia, ktoré jej spôsobuje ujmu, sprístupnené všetky dokumenty zo spisu, ktoré svedčia tak v jej prospech, ako aj v jej neprospech a ktoré sa týkajú uvedeného obťažovania, a musí byť v súvislosti s nimi vypočutá (rozsudok z 3. februára 2021, Moi/Parlament, T‑17/19 , EU:T:2021:51 , bod 103 ).
31
Z judikatúry tiež vyplýva, že na to, aby osoba obvinená z obťažovania mohla účinne predložiť svoje pripomienky, má právo, aby jej bol oznámený aspoň súhrn výpovedí rôznych osôb, ktoré boli počas vyšetrovania vypočuté, pokiaľ tieto vyjadrenia výbor použil vo svojej správe na formulovanie odporúčaní predsedníčke Parlamentu, pričom pri oznamovaní tohto zhrnutia sa musí prípadne dodržať zásada dôvernosti (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 1. septembra 2021, KN/EHSV, T‑377/20 , EU:T:2021:528 , bod 113 a citovanú judikatúru).
32
Na účely zaručenia dôvernosti svedeckých výpovedí a cieľov, ktoré táto dôvernosť chráni, a aby sa zaistilo, že žalobca bude účinne vypočutý pred prijatím rozhodnutia, ktoré mu spôsobuje ujmu, možno využiť určité techniky, ako je anonymizácia či dokonca sprístupnenie podstaty svedeckých výpovedí vo forme zhrnutia, alebo aj maskovanie niektorých častí obsahu svedeckých výpovedí (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. apríla 2019, OZ/EIB, C‑558/17 P , EU:C:2019:289 , bod 59 , a z 25. júna 2020, HF/Parlament, C‑570/18 P , EU:C:2020:490 , bod 66 ).
33
V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutých rozhodnutí, žalobkyňa nemala prístup ani k vyhláseniam dvoch svedkov pred výborom, ani k zhrnutiu výpovedí týchto dvoch svedkov uvedených v prílohe II správy výboru, hoci tieto vyhlásenia výbor použil v tejto správe na vypracovanie odporúčaní predsedníčke Parlamentu, na základe ktorých predsedníčka Parlamentu prijala napadnuté rozhodnutia. Obsah prílohy II správy výboru, ktorá obsahuje zhrnutie výpovedí dvoch svedkov, bol totiž úplne začiernený.
34
V tejto súvislosti Parlament tvrdí, že znenie správy výboru, ktoré nemalo dôverný charakter, obsahuje zhrnutie podstaty svedeckých výpovedí získaných výborom počas vyšetrovania, takže žalobkyňa nemala k dispozícii len tie skutočnosti, na základe ktorých by mohla identifikovať vypočutých svedkov.
35
Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bode 34 vyššie treba pred prípadným určením, či toto zhrnutie odráža podstatu týchto svedeckých výpovedí, preskúmať, či znenie správy výboru, ktoré nemalo dôverný charakter, obsahuje zhrnutie svedeckých výpovedí, ktoré tento výbor získal počas vyšetrovania (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 1. septembra 2021, KN/EHSV, T‑377/20 , EU:T:2021:528 , bod 121 ).
36
V prvom rade, pokiaľ ide o to, že v znení správy výboru, ktoré nemalo dôverný charakter, sa nachádza zhrnutie výpovedí vypočutých svedkov, treba uviesť, že predsedníčka Parlamentu vo svojom liste z 19. decembra 2022 zaslanom žalobkyni uviedla, že „v prílohe tohto listu sa nachádza znenie správy tohto výboru, ktoré nemá dôverný charakter, odkazujúce na svedecké výpovede, ktoré Parlament zhromaždil a zohľadnil v bodoch 5.1.3, 5.2.2, 5.2.3 a 5.2.4 správy“.
37
Bod 5.1.3 správy výboru týkajúci sa svedkov stanovuje:
„Dvaja svedkovia vypočutí výborom boli považovaní za dôveryhodných a medzi ich svedeckými výpoveďami nedošlo k podstatným vecným rozporom, bol zistený len rozdiel vo vnímaní správania poslankyne a dotknutých konfliktných situácií. Pri posudzovaní svedeckých výpovedí dvoch svedkov výbor zohľadnil ich príslušnú pracovnú situáciu. Pokiaľ ale ide o viaceré skutočnosti, svedecké výpovede oboch svedkov potvrdili tvrdenia sťažovateľa.“
38
Bod 5.2.2 správy výboru, ktorý sa týka tvrdenia o vytvorení stresového pracovného prostredia, stanovuje:
„… Z vierohodných ústnych dôkazov predložených svedkami vyplýva, že mnohé stretnutia neboli riadne organizované a že [dôverné] nebola na tieto stretnutia pripravená, najmä pokiaľ ide o informačné poznámky vypracované akreditovanými asistentmi poslanca. [dôverné] tvrdil, že od poslankyne dostal ďalšie správy oneskorene večer a skoro ráno.
…
V iných ústnych dôkazoch (potvrdených jedným zo svedkov) išlo o situácie, v ktorých [dôverné] požiadala [dôverné], aby pripravil informačné poznámky ku kompromisným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré ešte neboli uverejnené, ako aj k záverom z ešte nedokončeného zasadnutia Európskej rady.
…
Podľa oboch svedkov bola organizácia práce tímu pre [dôverné] problematická. [dôverné] vysvetlil, že stretnutia tímu boli konštantným zdrojom napätia a úzkosti, že boli chaotické a bez štruktúry a že poslankyňa stanovovala krátke lehoty a správala sa hrubo. [dôverné] uviedla, že predchádzajúce konanie týkajúce sa obťažovania vytvára napätie, ale že sa neustále vynakladá úsilie na vytvorenie osvedčených pracovných postupov v rámci kabinetu.
…
Podľa dostupných dôkazov, medzi ktoré patrí ústna svedecká výpoveď jedného zo svedkov, poslankyňa dostatočne neprijala [dôverné] školenia, hoci jeho účelom bolo práve vyriešiť problém pracovného vzťahu medzi asistentom a poslankyňou.
…“
39
Bod 5.2.3 správy výboru, ktorý sa týka tvrdenia o vytvorení stresového pracovného prostredia, stanovuje:
„…
Z ústnych dôkazov však vyplýva, že svedkovia v rôznej miere potvrdili, že poslankyňa sa nevhodne správala k svojim zamestnancom, najmä ak bola pod tlakom. Svedkovia potvrdili tvrdenia, že [dôverné] ignorovala a agresívne reagovala na vysvetlenie sťažovateľa týkajúce sa správneho názvu návrhu smernice (o minimálnej mzde). Jeden zo svedkov tiež potvrdil, že poslankyňa kričala na sťažovateľa v telefonickom rozhovore z dôvodu chyby pri hlasovaní a spomenul aj ďalší podobný incident, pri ktorom tento svedok nebol, ale bol o ňom informovaný.
Písomné aj ústne dôkazy sa týkajú situácie, ktorá nastala 5. júla 2021, keď [dôverné] cestoval autom do Štrasburgu so svojou manželkou a bol nútený sa zúčastniť stretnutí tímu cez Zoom. Ako potvrdil jeden zo svedkov, počas tohto stretnutia poslankyňa kričala na iného akreditovaného asistenta, pričom [dôverné] spôsobila tak veľký stres, že nesprávne odbočil, aby zabránil nehode.
Výbor sa domnieval, že ústne dôkazy boli dostatočné na preukázanie toho, že [dôverné] bola agresívna voči sťažovateľovi, teda, že ho obvinila z toho, že ju dostatočne a včas neinformoval, agresívne reagovala na vysvetlenia, ktoré jej poskytol, a sankcionovala jeho chyby tak, že naňho kričala a hrubým spôsobom ich komentovala[.]“
40
Bod 5.2.4 správy výboru, ktorý sa týka tvrdenia o ignorovaní súkromného života a spokojnosti sťažovateľa, stanovuje:
„…
Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky [dôverné] z osobných dôvodov, písomné dôkazy (podložené ústnymi svedeckými výpoveďami svedkov) preukazujú, že bol presvedčený o tom, že pokiaľ mohol, poskytol potrebné informácie, hoci to neurobil v dostatočnom predstihu… … Jeden zo svedkov uviedol, že [dôverné] na stretnutí reagovala ‚podráždene‘ po tom, čo sťažovateľ oznámil svoj úmysel čerpať dovolenku pri príležitosti uzavretia manželstva, a že požiadala [dôverné], aby kontaktoval [dôverné] počas jeho dovolenky, s cieľom overiť, či skutočne pracuje, ako sľúbil[.]
…“
41
V tejto súvislosti treba uviesť, že v znení správy výboru, ktoré nemalo dôverný charakter, tento výbor uviedol, že získal svedecké výpovede dvoch svedkov bez toho, aby spresnil ich totožnosť alebo funkciu. Táto správa okrem toho uvádza ústne dôkazy, ktoré výbor zohľadnil pri prezentácii a posúdení každej z uvádzaných skutočností obťažovania.
42
Konkrétne v prípade každého konania vytýkaného žalobkyni správa obsahuje odkazy na zohľadnené ústne vyhlásenia. Správa okrem toho pre každé z predmetných správaní spresňuje, či je podložená len písomnými dôkazmi, len ústnymi dôkazmi alebo oboma druhmi dôkazov (strany 9, 11 a 12 správy výboru).
43
Z vyššie uvedeného vyplýva, že znenie správy výboru, ktoré nemalo dôverný charakter, obsahuje zhrnutie vyhlásení svedkov.
44
V druhom rade na účely overenia, či Parlament dodržal právo žalobkyne na obhajobu, sa treba ubezpečiť, že zhrnutie vyhlásení svedkov odráža podstatu svedeckých výpovedí v súlade s judikatúrou citovanou v bode 35 vyššie.
45
Na tento účel Všeobecný súd prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania požiadal Parlament, aby predložil dôverné znenie prílohy II správy výboru, pričom zabezpečil dôvernosť tohto dokumentu vo vzťahu k žalobkyni.
46
V prvom rade treba konštatovať, že medzi oboma získanými ústnymi svedeckými výpoveďami existujú rozdiely vo vnímaní. Tieto rozdiely sa týkajú najmä vzťahov, ktoré žalobkyňa udržiavala s akreditovanými asistentmi poslancov mimo profesijného rámca, a zodpovednosti sťažovateľa za zhoršenie jeho vzťahov so žalobkyňou. Tieto rozdiely vo vnímaní však nevyplývajú zo zhrnutia svedeckých výpovedí uvedených v správe výboru.
47
V druhom rade existuje rozpor medzi zhrnutím svedeckých výpovedí uvedených v správe výboru a obsahom prílohy II tejto správy. Mnohé skutočnosti uvedené v správe výboru, ktoré vyplývajú zo svedeckých výpovedí, ako sú najmä nedostatočná príprava žalobkyne na stretnutia tímu a ich chaotická a neusporiadaná povaha, ako aj zasielanie správ skoro ráno (pozri bod 38 vyššie), hrubosť a krik (pozri bod 39 vyššie), ako aj žiadosť o overenie, či sťažovateľ pracoval počas svojej dovolenky (pozri bod 40 vyššie) sa v prílohe II správy výboru vôbec nespomínajú.
48
Za týchto okolností treba konštatovať, že správa výboru neodráža podstatu získaných svedeckých výpovedí v zmysle judikatúry citovanej v bode 35 vyššie, keďže jednak z nej nevyplývajú rozdiely vo vnímaní svedkov a jednak existujú rozdiely medzi týmto dokumentom a zhrnutím uvedeným v jeho prílohe II.
49
Na základe judikatúry citovanej v bodoch 30 a 31 vyššie preto treba dospieť k záveru, že právo žalobkyne na obhajobu nebolo dodržané.
O prístupe žalobkyne k písomným dôkazom
50
Pokiaľ ide o jej prístup k písomným dôkazom, žalobkyňa tvrdí, že správa výboru a prvé napadnuté rozhodnutie, tak ako jej boli oznámené, neobsahovali písomné dôkazy použité na charakterizovanie obťažovania.
51
V prejednávanej veci zo správy výboru a z prvého napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na podporu tvrdenia týkajúceho sa vytvorenia stresového pracovného prostredia boli zohľadnené tri správy zaslané žalobkyňou mimo pracovného času, konkrétne 20. októbra 2020, 4. a 6. októbra 2021 a päť žiadostí s krátkymi lehotami alebo žiadostí, ktoré pre sťažovateľa predstavovali výzvu, a to konkrétne 20. októbra 2020, 31. augusta, 22. septembra 2021, 18. októbra 2021 a počas septembra 2021.
52
Spomedzi písomných dôkazov uvedených v bode 51 vyššie však výbor zaslal žalobkyni v prílohe k svojmu listu zo 4. marca 2022, ktorým ju informoval o začatí šetrenia voči nej, len e‑mail zo 4. októbra 2021 a výmenu správ v aplikácii WhatsApp zo septembra 2021. Ostatné písomné dôkazy naopak nie sú uvedené ani medzi prílohami k listu výboru zaslanému žalobkyni 4. marca 2022, ani medzi prílohami správy výboru, ktorú predsedníčka Parlamentu zaslala žalobkyni 19. decembra 2022 (pozri body 2 a 12 vyššie). Parlament ich však predložil počas konania pred Všeobecným súdom v prílohe vyjadrenia k žalobe.
53
Z toho vyplýva, že počas správneho konania neboli žalobkyni oznámené všetky písomné dôkazy použité na preukázanie obťažovania.
54
Parlament tvrdí, že všetky písomné dôkazy boli označené dátumom, spôsobom ich oznámenia a obsahom v správe výboru, takže žalobkyňa, pokiaľ bola ich autorkou, sa mohla s nimi ľahko oboznámiť, a teda vyjadriť svoje pripomienky k nim. V tejto súvislosti žalobkyňa nespochybnila, že predmetnú komunikáciou mala k dispozícii.
55
Na to, aby obvinená osoba mohla zabezpečiť svoju obhajobu, však musí mať možnosť presne sa oboznámiť s dokumentmi v spise, na ktorých boli založené obvinenia vznesené proti nej v rozhodnutiach, ktoré sa jej týkajú (rozsudok z 3. februára 2021, Moi/Parlament, T‑17/19 , EU:T:2021:51 , bod 110 ).
56
Keďže v prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že výbor alebo predsedníčka Parlamentu nepredložili žalobkyni počas správneho konania všetky písomné dôkazy, treba na základe judikatúry citovanej v bode 55 vyššie konštatovať, že právo žalobkyne na obhajobu nebolo dodržané.
O dôsledkoch porušenia zásady dodržania práva na obhajobu
57
Podľa judikatúry porušenie práva na obhajobu vedie k zrušeniu rozhodnutia prijatého na konci určitého konania iba vtedy, ak by bez tejto vady mohlo toto konanie dospieť k inému výsledku (rozsudok zo 4. apríla 2019, OZ/EIB, C‑558/17 P , EU:C:2019:289 , bod 76 ).
58
Z judikatúry tiež vyplýva, že podmienka uvedená v bode 57 vyššie je splnená, ak žalobca vzhľadom na to, že nemal prístup k dokumentom, ktoré mu mali byť oznámené pri riadnom dodržaní práva na obhajobu, nemohol účinne uplatniť svoje pripomienky, a tak mu bola odňatá možnosť, hoci aj malá, lepšie zabezpečiť svoju obhajobu (pozri rozsudok z 3. februára 2021, Moi/Parlament, T‑17/19 , EU:T:2021:51 , bod 116 a citovanú judikatúru).
59
V takom prípade totiž neposkytnutie spisového materiálu, z ktorého orgán vychádzal, má z hľadiska ochrany vyplývajúcej z práva na obhajobu nevyhnutne vplyv na zákonnosť aktov prijatých na konci konania, ktoré môže mať na žalobkyňu nepriaznivý vplyv (pozri rozsudok z 3. februára 2021, Moi/Parlament, T‑17/19 , EU:T:2021:51 , bod 117 a citovanú judikatúru).
60
V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že počas konania, ktoré sa jej týkalo, žalobkyňa nemala prístup ani k zhrnutiu obsahujúcemu podstatu svedeckých výpovedí získaných výborom, ani k spisovým materiálom, na ktorých boli založené obvinenia vznesené proti nej, najmä k e‑mailom alebo správam, na ktorých boli obvinenia založené, hoci tieto informácie boli zohľadnené na účely konštatovania obťažovania a prijatia sankcie.
61
Za týchto podmienok treba na základe judikatúry citovanej v bodoch 57 až 59 vyššie usudzovať, že žalobkyňa bola v prejednávanej veci zbavená príležitosti lepšie zabezpečiť svoju obhajobu a že táto nezrovnalosť mala nevyhnutne vplyv na obsah napadnutých rozhodnutí.
62
Napadnuté rozhodnutia teda musia byť zrušené z dôvodu porušenia práva žalobkyne na obhajobu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné výhrady prvého žalobného dôvodu alebo druhý žalobný dôvod.
O trovách
63
Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Parlament nemal vo veci úspech, treba mu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)
rozhodol takto:
1.
Rozhodnutia predsedníčky Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2023, ktorými Európsky parlament po prvé konštatoval, že určité konania, ktoré sa vytýkali pani Monice Semedo, predstavovali psychické obťažovanie, a po druhé jej uložil sankciu spočívajúcu v strate denného príspevku na obdobie desiatich dní, sa zrušujú.
2.
Parlament je povinný nahradiť trovy konania.
Papasavvas
da Silva Passos
Półtorak
Reine
Pynnä
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu z 12. marca 2025.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.