T-367/23

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Bundesverband E‑Commerce und Versandhandel Deutschland eV (bevh) , so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: R. van der Hout a V. Lemonnier, advokáti,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: L. Armati, P. Pernas Castrillo a P.‑J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia,

Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Fratini, advokát,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia K. Kowalik‑Bańczyk (spravodajkyňa), E. Buttigieg, I. Dimitrakopoulos a B. Ricziová,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobkyňa prevádzkuje platformu Amazon Store, internetový obchod so spotrebnými výrobkami, ktoré predáva žalobkyňa alebo predávajúci, ktorí sú tretími osobami. Tento obchod je prístupný z rôznych webových sídel, medzi ktoré patria „www.amazon.fr“, „www.amazon.de“, „www.amazon.es“, „www.amazon.it“, „www.amazon.nl“, „www.amazon.pl“, „www.amazon.se“ a „www.amazon.com.be“.

3

Dňa 17. februára 2023 žalobkyňa uviedla na svojich internetových stránkach na základe článku 24 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) ( Ú. v. EÚ L 277, 2022, s. 1 ), že priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov v Európskej únii (ďalej len „PMP“) v prípade platformy Amazon Store je viac ako 45 miliónov.

4

Dňa 15. marca 2023 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie, pričom nespochybnila skutočnosť, že platforma Amazon Store spĺňa podmienky na to, aby bola určená za veľmi veľkú online platformu v zmysle článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065.

8

Napadnutým rozhodnutím Komisia určila platformu Amazon Store podľa článku 33 ods. 4 nariadenia 2022/2065 za veľmi veľkú online platformu v zmysle článku 33 ods. 1 tohto nariadenia.

II. Návrhy účastníkov konania

9

Žalobkyňa a Bundesverband E‑Commerce und Versandhandel Deutschland eV (bevh) v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd:

10

Komisia, Európsky parlament a Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

13

Komisia, Rada a BEUC uvádzajú, že prvý žalobný dôvod je neprípustný.

1.

O námietke neprípustnosti vznesenej Radou

14

Rada tvrdí, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť ako neprípustný z dôvodu, že žalobkyňa k nemu neuviedla dostatočné spresnenia na posúdenie jeho dôvodnosti. V tejto súvislosti uvádza, že medzi bodmi 166 a 203 žaloby existuje „rozpor“ a že v dôsledku toho nie je možné určiť, či žalobkyňa spochybňuje len zákonnosť napadnutého rozhodnutia, alebo či okrem toho namieta aj nezákonnosť niektorých ustanovení nariadenia 2022/2065. Navyše tvrdí, že za predpokladu, že by žalobkyňa namietala nezákonnosť takýchto ustanovení, nebolo by možné zistiť, či ide o článok 33 alebo o články 34 až 43 uvedeného nariadenia.

V bodoch 10 a 12 žaloby totiž žalobkyňa uvádza, že svojím prvým žalobným dôvodom chce spochybniť zákonnosť článku 33 nariadenia 2022/2065 z dôvodu, že toto ustanovenie porušuje články 7, 11, 16, 17 a 20 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Rovnako v rámci tvrdení na podporu prípustnosti svojich žalobných dôvodov v bodoch 134 a 135 žaloby v podstate pripomína, že námietka nezákonnosti vznesená v rámci prvého žalobného dôvodu smeruje proti článku 33 tohto nariadenia. Navyše z nadpisu týkajúceho sa predmetného žalobného dôvodu, ako je uvedený v žalobe, vyplýva, že žalobkyňa spochybňuje zákonnosť kritéria určenia za veľmi veľké online platformy podľa článku 33 ods. 1 uvedeného nariadenia. Napokon najmä z bodov 166 až 169 a 187 až 189 žaloby vyplýva, že žalobkyňa spochybňuje zákonnosť uvedeného kritéria a následne zákonnosť článku 33 ods. 1 predmetného nariadenia v rozsahu, v akom sa podľa uvedeného článku podriaďuje povinnostiam stanoveným v článkoch 34 až 43 toho istého nariadenia.

18

Navyše okolnosť uvádzaná Radou, podľa ktorej sa žalobkyňa domnieva, že povinnosti stanovené v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065 sú nezákonné, nie je nezlučiteľná so skutočnosťou, že v rámci svojho prvého žalobného dôvodu namieta nezákonnosť článku 33 ods. 1 tohto nariadenia z dôvodu, že sa jej ním ukladajú také povinnosti, ktoré sú tiež nezákonné.

19

Hoci je za týchto podmienok pravda, že žalobkyňa v bode 203 žaloby uvádza, že napadnutým rozhodnutím sa jej ukladajú povinnosti, ktoré sú v rozpore s Chartou, treba konštatovať, že v skutočnosti tvrdí, že toto rozhodnutie je opatrením na vykonanie článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065, ktoré je samo osebe nezákonné v rozsahu, v akom sa jej ním ukladajú takéto povinnosti.

22

Komisia a BEUC tvrdia, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť ako neprípustný z dôvodu, že žalobkyňa týmto žalobným dôvodom namieta nezákonnosť ustanovení nariadenia 2022/2065, ktoré nepredstavujú právny základ napadnutého rozhodnutia ani s ním nemajú priamu právnu súvislosť.

23

Komisia totiž na jednej strane uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe článku 33 ods. 4 nariadenia 2022/2065 a že žalobkyňa sa nedovoláva nezákonnosti tohto ustanovenia. Navyše, aj keď Komisia tvrdí, že žalobný dôvod založený na námietke nezákonnosti článku 33 ods. 1 tohto nariadenia je prípustný, konštatuje, že hoci prvý žalobný dôvod formálne smeruje k namietaniu nezákonnosti tohto ustanovenia, žalobkyňa v skutočnosti spochybňuje len skutočnosť, že trhy môžu podliehať povinnostiam stanoveným v článkoch 34 až 43 tohto nariadenia, ak ich PMP dosahuje 45 miliónov. Články 34 až 43 uvedeného nariadenia údajne nemajú priamu právnu súvislosť s napadnutým rozhodnutím.

24

Na druhej strane BEUC tvrdí, že bolo prípustné, aby žalobkyňa spochybňovala uplatniteľnosť povinností stanovených v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065 na trhy. Tvrdí však, že svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyňa v skutočnosti spochybňuje zákonnosť uvedených povinností ako takých, hoci tieto povinnosti nemajú priamu právnu súvislosť s napadnutým rozhodnutím.

28

Keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecne záväzného aktu v rámci akejkoľvek žaloby, akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby (pozri rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 68 a citovanú judikatúru).

29

Súdny dvor tak v prípade žalôb o neplatnosť podaných proti individuálnym rozhodnutiam pripustil, že predmetom námietky nezákonnosti môžu byť ustanovenia všeobecne záväzného aktu, ktoré tvoria základ uvedených rozhodnutí alebo ktoré majú priamu právnu súvislosť s takýmito rozhodnutiami (pozri rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 69 a citovanú judikatúru).

30

Súdny dvor naopak rozhodol, že námietka nezákonnosti smerujúca proti všeobecne záväznému aktu, vo vzťahu ku ktorému napadnuté individuálne rozhodnutie nepredstavuje vykonávacie opatrenie, je neprípustná (pozri rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 70 a citovanú judikatúru).

34

Podľa článku 33 ods. 4 nariadenia 2022/2065 Komisia prijme rozhodnutie, ktorým sa za veľmi veľkú online platformu určí online platforma, ktorej PMP je rovnaký alebo vyšší ako počet uvedený v článku 33 ods. 1 tohto nariadenia.

35

Z uvedeného vyplýva, že hoci článok 33 ods. 4 nariadenia 2022/2065 oprávňuje Komisiu určiť online platformu za veľmi veľkú online platformu, článok 33 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, ktoré online platformy musia byť takto určené na účely uplatňovania článkov 34 až 43 uvedeného nariadenia.

36

Komisia sa tak v napadnutom rozhodnutí domnievala, že platforma Amazon Store mala byť určená za veľmi veľkú online platformu „v zmysle článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065“.

3.

O dôvodnosti prvého žalobného dôvodu

40

Ako bolo uvedené v bode 31 vyššie, žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom dôvode namieta nezákonnosť článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 v rozsahu, v akom sa ním niektoré trhy podriaďujú povinnostiam stanoveným v článkoch 34 až 43 tohto nariadenia.

41

Prvý žalobný dôvod sa v podstate skladá z piatich častí založených na tom, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 porušuje článok 7, článok 11 ods. 1, článok 16, článok 17 ods. 1 a článok 20 Charty.

1) O existencii zásahu do slobody podnikania zakotvenej v článku 16 Charty

44

Žalobkyňa tvrdí, že v rozsahu, v akom sa v článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 niektoré trhy podriaďujú povinnostiam stanoveným v článkoch 34 až 43 tohto nariadenia, ide o zásah do slobody podnikania zakotvenej v článku 16 Charty.

45

Podľa článku 16 Charty sa sloboda podnikania uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

46

Právo na slobodu podnikania zahŕňa najmä právo každého podniku slobodne nakladať s disponibilnými ekonomickými, technickými a finančnými zdrojmi v medziach zodpovednosti, ktorú nesie za svoje vlastné konanie (rozsudky z 27. marca 2014, UPC Telekabel Wien, C‑314/12 , EU:C:2014:192 , bod 49 , a z 21. decembra 2021, Bank Melli Iran, C‑124/20 , EU:C:2021:1035 , bod 78 ).

50

V dôsledku toho zásahom do slobody podnikania je také opatrenie, ktoré pre osobu, ktorej je určené, predstavuje obmedzenie slobodného používania disponibilných zdrojov, pretože ju zaväzuje na prijatie opatrení, ktoré môžu byť značne nákladné, môžu mať významný vplyv na organizáciu jej činností alebo si vyžadovať technicky náročné a komplikované riešenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2014, UPC Telekabel Wien, C‑314/12 , EU:C:2014:192 , bod 50 , a z 27. júna 2024, Gestore dei Servizi Energetici, C‑148/23 , EU:C:2024:555 , bod 64 ).

51

V prejednávanej veci sa v článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem vrátane trhov podriaďujú povinnostiam stanoveným v článkoch 34 až 43 tohto nariadenia.

52

55

Podľa článku 52 ods. 1 Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd, pričom na základe zásady proporcionality sú obmedzenia možné len vtedy, ak sú potrebné a skutočne spĺňajú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou alebo potrebu chrániť práva a slobody ostatných.

56

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada proporcionality podľa ustálenej judikatúry vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou a neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov (pozri rozsudok z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12 , EU:C:2014:238 , bod 46 a citovanú judikatúru).

57

Pokiaľ ide o súdne preskúmanie, Súdny dvor uznal, že normotvorca Únie má pri výkone právomocí, ktoré sú mu zverené, širokú mieru voľnej úvahy, ak jeho konanie zahŕňa rozhodnutia politického, hospodárskeho a sociálneho charakteru a ak má vykonať komplexné posúdenia a hodnotenia (pozri rozsudok z 30. januára 2019, Planta Tabak, C‑220/17 , EU:C:2019:76 , bod 44 a citovanú judikatúru). Spresnil, že takéto rozhodnutia zahŕňa konanie normotvorcu v oblasti ochrany spotrebiteľa (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution, C‑157/14 , EU:C:2015:823 , bod 76 , a z 8. júna 2017, Dextro Energy/Komisia, C‑296/16 P , neuverejnený, EU:C:2017:437 , bod 49 ).

Zo znenia článku 16 Charty navyše vyplýva, že sloboda podnikania môže byť predmetom širokej škály zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo verejnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti (rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich, C‑283/11 , EU:C:2013:28 , bod 46 ). Treba teda pripomenúť, že sloboda podnikania nie je absolútnym právom a že musí byť v takom kontexte, o aký ide vo veci samej, uvedená do súladu s článkom 38 Charty, ktorý podobne ako článok 169 ZFEÚ má zabezpečiť v rámci politiky Únie vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov (rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 49 ). Konkrétnejšie treba poznamenať, že dôležitosť, ktorú má cieľ ochrany spotrebiteľov, môže odôvodniť negatívne hospodárske dôsledky, dokonca aj značné, vzniknuté určitým hospodárskym subjektom (rozsudky z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 50 , a z 2. septembra 2021, Association of Independent Meat Suppliers a Cleveland Meat Company, C‑579/19 , EU:C:2021:665 , bod 97 ).

60

V prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 nemá vplyv na podstatu slobody podnikania poskytovateľov trhov. Navyše treba konštatovať, že povinnosti stanovené v článkoch 34 až 43 tohto nariadenia nebránia výkonu podnikateľskej činnosti týchto dodávateľov ako takej, a to umožňovať spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi. Žalobkyňa nespochybňuje ani to, že tieto povinnosti sú stanovené v legislatívnom akte a že v dôsledku toho ich treba považovať za stanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.

V odôvodnení 75 nariadenia 2022/2065 sa vysvetľuje, že „vzhľadom na význam veľmi veľkých online platforiem z dôvodu ich dosahu vyjadreného najmä počtom príjemcov služby pri uľahčovaní verejnej diskusie, hospodárskych transakcií a verejného šírenia informácií, názorov a myšlienok a pri ovplyvňovaní spôsobu, akým príjemcovia získavajú informácie a komunikujú o nich online, je okrem povinností vzťahujúcich sa na všetky online platformy potrebné uložiť poskytovateľom uvedených platforiem osobitné povinnosti“.

64

V odôvodnení 76 nariadenia 2022/2065 sa dodáva, že „veľmi veľké online platformy… môžu spôsobovať spoločenské riziká, ktoré sú z hľadiska rozsahu a vplyvu odlišné od rizík vyvolaných menšími platformami“. V tomto odôvodnení sa tiež konkretizuje, že „poskytovatelia takýchto veľmi veľkých online platforiem… by preto mali mať najvyššiu úroveň povinností náležitej starostlivosti, ktorá je primeraná ich spoločenskému vplyvu“, že „len čo počet aktívnych príjemcov online platformy…, vypočítaný ako priemer za obdobie šiestich mesiacov, dosiahne významný podiel na obyvateľstve Únie, systémové riziká, ktoré online platforma… predstavuj[e], môžu mať na Úniu neúmerný vplyv“ a že „takýto významný dosah by sa mal považovať za existujúci vtedy, keď takýto počet presiahne prevádzkovú prahovú hodnotu stanovenú na 45 miliónov, teda počet rovnajúci sa 10 % obyvateľstva Únie“.

65

V tejto súvislosti článok 34 ods. 1 nariadenia 2022/2065 obsahuje zoznam systémových rizík, ktoré sa môžu vyskytovať v prípade veľmi veľkých online platforiem.

66

69

V prvom rade žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že v prípade trhov sa nevyskytujú systémové riziká, keďže na rozdiel od finančných inštitúcií nie sú súčasťou „systému“. Zatiaľ čo finančné inštitúcie tvoria „celosvetový finančný systém“ z dôvodu „vzájomnej prepojenosti [svojich] činností“, trhy nie sú od seba navzájom závislé, a teda nepredstavujú systém. Z toho vyvodzuje, že v prípade trhov sa nemôžu vyskytovať systémové riziká. Tvrdí ďalej, že rovnako ako trhy nepredstavujú „systém“ ani sociálne siete, služby šírenia obsahu a služby vyhľadávania, v dôsledku čoho neexistuje riziko ich vzájomného ovplyvňovania sa.

70

Stačí však uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, cieľom nariadenia 2022/2065 nie je predchádzať systémovým rizikám, ktoré by mohli predstavovať trhy ako súčasť „systému“. Ako totiž vyplýva z bodu 64 vyššie, cieľom tohto nariadenia je zmierniť systémové riziká pre spoločnosť ako celok v rozsahu, v akom by mohli ovplyvniť podstatnú časť obyvateľstva Únie. Z toho vyplýva, že okolnosť, že trhy sú nezávislé jeden od druhého, ako aj od iných druhov online platforiem a že spolu nepredstavujú systém, neumožňuje vylúčiť, že v prípade týchto trhov sa môžu vyskytovať určité systémové riziká uvedené v článku 34 ods. 1 nariadenia 2022/2065.

71

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že reklamy a komentáre zákazníkov prítomných na trhoch sa týkajú hlavne výrobkov predávaných na týchto trhoch. Vyvodzuje z toho, že v prípade trhov sa nevyskytujú riziká spojené s demokratickými procesmi, verejným zdravím, dezinformáciami, ľudskou dôstojnosťou, slobodou prejavu a právom na informácie, súkromným životom, ochranou údajov, diskrimináciou a právami dieťaťa. Dodáva, že nie je preukázané, že by veľmi veľké online platformy predstavovali riziká pre spotrebiteľov ani že by zohrávali dôležitú úlohu pri nezákonnom uvádzaní zvierat alebo falšovaných či nebezpečných výrobkov na trh.

74

Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že nebezpečné výrobky sa nešíria rýchlejšie na online platforme s vysokým PMP. Nepredložila však žiadny dôkaz, ktorý by mohol slúžiť na podloženie tohto tvrdenia. Navyše skutočnosť, že online platforma má vysoký PMP, je spôsobilá zvýšiť počet osôb, pri ktorých je možné, že si predmetný výrobok zaobstarajú.

75

V treťom rade bevh tvrdí, že povinnosti stanovené v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065 neumožňujú zlepšiť ochranu spotrebiteľov s cieľom poskytnúť im úroveň ochrany porovnateľnú s úrovňou ochrany, ktorú požívajú offline, a v dôsledku toho ani predchádzať systémovým rizikám v zmysle článku 34 ods. 1 tohto nariadenia. Konkrétne tvrdí, že povinnosti stanovené konkrétne v článkoch 34 až 37 nariadenia 2022/2065 „idú nad rámec ustanovení týkajúcich sa ‚prostredia offline‘“ a že sú vágne.

76

Je pravda, že v tejto súvislosti sa v odôvodnení 12 nariadenia 2022/2065 uvádza, že „na účely tohto nariadenia [by mal] pojem ‚nezákonný obsah‘… široko odrážať existujúce pravidlá v offline prostredí“. Na jednej strane však na rozdiel od toho, čo naznačuje bevh, nemožno z toho vyvodiť, že normotvorca nemohol na účely ochrany spotrebiteľov prijať opatrenia, ktoré sú prísnejšie pre trhy než pre „fyzické“ predajne. Na druhej strane bevh nepredložilo žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné preukázať, že nedostatočná konkrétnosť článkov 34 až 43 nariadenia 2022/2065 týmto článkom neumožňuje prispieť k ochrane spotrebiteľov.

Z bodu 58 vyššie však vyplýva, že sloboda podnikania je porušená len vtedy, ak normotvorca prijme opatrenie, ktoré je zjavne neprimerané vo vzťahu k cieľu sledovanému príslušnou právnou úpravou. Z uvedeného vyplýva, že samotná skutočnosť, že normotvorca mohol prijať menej obmedzujúce opatrenia, nemôže stačiť na preukázanie porušenia článku 16 Charty.

80

Navyše treba konštatovať, že menej obmedzujúce opatrenia, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, v žiadnom prípade neumožňujú dosiahnuť ciele nariadenia 2022/2065 rovnako účinným spôsobom.

81

Po prvé totiž žalobkyňa tvrdí, že normotvorca mohol vylúčiť trhy veľmi veľkých online platforiem uvedené v článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 s cieľom obmedziť uplatňovanie článkov 34 až 43 tohto nariadenia len na služby, v prípade ktorých sa môžu vyskytovať systémové riziká uvedené v článku 34 ods. 1 predmetného nariadenia.

82

85

Ani žalobkyňa, ani bevh nespochybňujú, že takýto proces by bol pre Komisiu zdĺhavejší a nákladnejší. Za týchto podmienok stačí konštatovať, že kritériá, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, mohli oddialiť plnenie povinností uvedených v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065 a zbaviť Komisiu časti svojich zdrojov potrebných na riadne plnenie úloh, ktoré jej ukladá toto nariadenie.

86

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že normotvorca mohol prostredníctvom článku 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 podriadiť poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem povinnosti podľa článku 39 tohto nariadenia len v rozsahu, v akom tento článok stanovuje sprístupnenie archívu výskumným pracovníkom a orgánom, ale nie verejnosti ako celku.

87

89

Za týchto podmienok treba konštatovať, že prostredníctvom uverejňovania informácií podľa článku 39 nariadenia 2022/2065 možno informovať spotrebiteľov o reklamách, ktorým sú vystavení. Ako to navyše uvádza Rada, tieto informácie umožňujú aj médiám a združeniam na ochranu spotrebiteľov kontrolovať reklamu šírenú na veľmi veľkých online platformách najmä s cieľom predchádzať propagácii nelegálnych alebo nevhodných výrobkov vo vzťahu k určitým skupinám verejnosti, ako sú maloleté osoby. V dôsledku toho treba konštatovať, že toto ustanovenie je osobitne spôsobilé obmedziť šírenie nezákonného obsahu, prispieť k vysokej úrovni ochrany spotrebiteľov a zabrániť negatívnym účinkom v súvislosti s ochranou maloletých. Z toho vyplýva, že umožňuje predchádzať rôznym systémovým rizikám podľa článku 34 ods. 1 tohto nariadenia. Takýto cieľ by sa však dosahoval ťažšie, ak by k dotknutým informáciám mali prístup len výskumní pracovníci a orgány.

90

Za týchto podmienok treba konštatovať, že žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že normotvorca mohol prijať menej obmedzujúce alternatívne opatrenia na preukázanie porušenia článku 16 Charty.

iii) O význame nákladov, ktoré znášajú poskytovatelia trhov

91

94

V druhom rade žalobkyňa uvádza, že povinnosť podľa článku 38 nariadenia 2022/2065 obmedzuje jej schopnosť informovať svojich zákazníkov o ponukách na jej platforme Amazon Store. Tvrdí, že táto povinnosť na jednej strane poškodzuje jej zákazníkov, keď im neumožňuje ľahko nájsť výrobky, ktoré by ich mohli najviac zaujímať, a na druhej strane neumožňuje predchádzať systémovému riziku v zmysle uvedeného nariadenia. Navyše sa domnieva, že odporúčacie systémy založené na profilovaní umožňujú propagovať výrobky malých a stredných podnikov (MSP) a že v prípade ich neexistencie by bola nútená propagovať výrobky známejších podnikov. Okrem toho tvrdí, že z oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. apríla 2018 s názvom „Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup“ [COM(2018) 236 final] vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť prístup verejnosti k rôznym zdrojom informácií o sociálnych sieťach, službách šírenia obsahu alebo službách vyhľadávania. Takýto cieľ údajne nie je relevantný, pokiaľ ide o trhy.

95

V tejto súvislosti sa v článku 38 nariadenia 2022/2065 stanovuje, že poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, ktorí používajú odporúčacie systémy, pre každý zo svojich odporúčacích systémov poskytnú aspoň jednu možnosť, ktorá nie je založená na profilovaní vymedzenom v článku 4 bode 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ).

Pokiaľ ide o odporúčacie systémy, v odôvodnení 70 nariadenia 2022/2065 sa vysvetľuje, že „základnou črtou činnosti online platformy je spôsob, akým sú informácie priorizované a prezentované na jej online rozhraní na uľahčenie a optimalizáciu prístupu k informáciám pre príjemcov služieb“ a že „informácie sa napríklad odporúčajú, zoraďujú a priorizujú pomocou algoritmov, odlišujú sa prostredníctvom textu alebo iných vizuálnych znázornení alebo sa informácie poskytnuté príjemcami spracúvajú inak“. V tomto odôvodnení sa tiež uvádza, že „takéto odporúčacie systémy môžu mať významný vplyv na schopnosť príjemcov získavať informácie a vstupovať s nimi do interakcie online, a to aj s cieľom uľahčiť vyhľadávanie relevantných informácií pre príjemcov služby a prispieť k lepšej používateľskej skúsenosti“ a že „zohrávajú dôležitú úlohu aj pri rozširovaní určitých správ, virálnom šírení informácií a stimulácii online správania.“

98

Po prvé treba uviesť, že účelom článku 38 nariadenia 2022/2065 je umožniť príjemcom veľmi veľkých online platforiem, aby si do určitej miery vybrali informácie, ktorým sú vystavení, ako to vyplýva z odôvodnenia 70 tohto nariadenia. Konkrétnejšie článok 38 uvedeného nariadenia priznáva príjemcom možnosť, aby im boli odporúčané len výrobky, ktorých výber nebol ovplyvnený získavaním ich osobných údajov.

99

Za týchto podmienok treba na jednej strane konštatovať, že článok 38 nariadenia 2022/2065 nebráni príjemcom veľmi veľkej online platformy používať odporúčací systém založený na profilovaní. Navyše toto ustanovenie umožňuje týmto príjemcom vrátiť sa k možnosti založenej na profilovaní v prípade, že nie sú spokojní s odporúčaniami, ktoré im boli poskytnuté pri absencii takéhoto profilovania.

103

Navyše na jednej strane v rozsahu, v akom z ekonomickej štúdie v prílohe A.2 k žalobe (ďalej len „ekonomická štúdia žalobkyne“) vyplýva, že odporúčacie systémy založené na profilovaní umožňujú lepšie uvádzanie „výrobkov pre špecifické skupiny zákazníkov“ na trh, neumožňuje to vysvetliť dôvod, prečo by veľké podniky nemohli do svojho sortimentu výrobkov zavádzať takéto výrobky určené pre špecializovanú verejnosť. Preto aj za predpokladu, že odporúčacie systémy založené na profilovaní uprednostňujú uvádzanie výrobkov pre špecifické skupiny zákazníkov na trh, nemožno z toho vyvodiť, že takéto systémy sú svojou povahou priaznivé pre MSP.

104

Na druhej strane, ako to v podstate uvádza Komisia, žalobkyňa nevysvetľuje dôvod, prečo by trhy nemali byť schopné umožniť spotrebiteľom uskutočňovať vyhľadávanie na základe kritérií v príslušnom rozhraní a identifikovať výrobky pre špecifické skupiny zákazníkov.

105

V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala, že článok 38 nariadenia 2022/2065 by mohol mať za následok vznik značných nákladov pre MSP, a teda aj pre poskytovateľov trhov.

109

Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by sa mohlo preukázať, že šírenie informácií uvedených v článku 39 nariadenia 2022/2065 má negatívny vplyv na atraktívnosť platformy Amazon Store pre inzerentov.

110

Ekonomická štúdia žalobkyne sa totiž obmedzuje na uvedenie toho, že informácie týkajúce sa obsahu, zacielenia a úspechu reklamy umožňujú konkurentom inzerenta kopírovať jeho stratégiu. V tejto štúdii sa v danej súvislosti spresňuje, že informácie týkajúce sa „úspechu“ reklamy sú „zásadné“.

111

Niektoré informácie vrátane informácií o obsahu reklám sú však svojou povahou verejne dostupné bez ohľadu na článok 39 nariadenia 2022/2065. Žalobkyňa navyše nerozvinula žiadnu argumentáciu, ktorá by slúžila na preukázanie toho, že informácie týkajúce sa zacielenia nemožno vyvodiť z pozorovania dotknutej platformy pri zohľadnení povahy výrobku, ktorý je predmetom dotknutej reklamy. Okrem toho na rozdiel od informácií týkajúcich sa úspechu reklamy nekvalifikuje informácie týkajúce sa zacielenia ako „zásadné“.

115

Spomedzi podmienok stanovených v článku 40 ods. 8 nariadenia 2022/2065 musia výskumní pracovníci preukázať, že sú schopní splniť osobitné požiadavky na bezpečnosť a dôvernosť údajov, ktoré zodpovedajú každej žiadosti, ako aj chrániť osobné údaje. Navyše musia vo svojej žiadosti opísať vhodné technické a organizačné opatrenia, ktoré na tento účel zaviedli.

116

Okrem toho sa v článku 40 ods. 5 nariadenia 2022/2065 spresňuje, že poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem môžu požiadať koordinátora digitálnych služieb členského štátu usadenia o zmenu žiadosti, ak sa domnievajú, že nie sú schopní poskytnúť prístup k požadovaným údajom okrem iného z dôvodu, že poskytnutie takéhoto prístupu povedie k vzniku významných zraniteľností z hľadiska ochrany dôverných informácií, najmä obchodného tajomstva.

117

Napokon v článku 40 ods. 12 nariadenia 2022/2065 sa dodáva, že poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem bez zbytočného odkladu poskytnú prístup k údajom, a ak je to technicky možné, aj v reálnom čase za predpokladu, že údaje sú verejne prístupné na ich online rozhraní pre výskumných pracovníkov vrátane tých, ktorí sú členmi neziskových subjektov, organizácií a združení, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 40 ods. 8 písm. b) až e) uvedeného nariadenia a ktorí tieto údaje používajú výlučne na účely výskumu, ktorý prispieva k odhaľovaniu, identifikácii a pochopeniu systémových rizík v Únii podľa článku 34 ods. 1 toho istého nariadenia.

Po druhé treba uviesť, že článok 40 ods. 5 nariadenia 2022/2065 stanovuje možnosť poskytovateľa veľmi veľkej online platformy požiadať o zmenu žiadosti o prístup k údajom na účely ochrany dôverných údajov. Ak by navyše uvedený poskytovateľ musel napriek zmene žiadosti oznámiť takéto údaje, treba konštatovať, že v článku 40 ods. 8 nariadenia 2022/2065 sa dotknutým výskumným pracovníkom ukladá povinnosť preukázať, že sú schopní zachovávať dôvernosť údajov, ktoré získavajú. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, normotvorca nebol povinný v tomto nariadení opísať konkrétne opatrenia, ktoré majú výskumní pracovníci prijať na účely zachovania dôvernosti údajov, ktoré získavajú. Mohol sa totiž obmedziť len na to, aby výskumným pracovníkom uložil povinnosť na jednej strane preukázať, že v prípade každej žiadosti o prístup majú schopnosť zachovávať bezpečnosť a dôvernosť údajov, ktoré sú predmetom tejto žiadosti, a na druhej strane samostatne opísať technické a organizačné opatrenia, ktoré na tento účel prijali.

120

V piatom rade žalobkyňa a bevh tvrdia, že vykonávanie povinností uvedených v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065 predstavuje pre poskytovateľov trhov značnú záťaž, a to aj pokiaľ ide o cieľ vykonania komplexných zmien ich informačných systémov. Neuvádzajú však žiadny odhad nákladov spojených s týmito zmenami, a to ani v ekonomickej štúdii žalobkyne. Navyše aj za predpokladu, že by tieto náklady boli skutočne značné, a to aj pre poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem, ktorí by mohli mať prístup k veľkým zdrojom, treba zdôrazniť, ako to bolo uvedené v bode 59 vyššie, že význam, ktorý má cieľ ochrany spotrebiteľov, môže odôvodniť negatívne hospodárske dôsledky, a to aj značné, pre niektoré hospodárske subjekty.

123

Žalobkyňa, ktorú v konaní podporuje bevh, uvádza, že keď sa článkom 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 podriaďujú niektoré trhy povinnostiam podľa článkov 34 až 43 tohto nariadenia, ide o porušenie článku 17 ods. 1 Charty. Tvrdí, že tieto povinnosti majú významný vplyv na jej činnosti a že v dôsledku toho predstavujú zásah do jej práva vlastniť majetok.

124

Komisia, ktorú podporujú Parlament, Rada a BEUC, argumentáciu žalobkyne spochybňuje.

125

Podľa článku 17 ods. 1 Charty „každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho“ a „nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada“. V tomto článku sa tiež stanovuje, že „užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom“.

129

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a bevh nemôžu dôvodne tvrdiť, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 porušuje článok 17 Charty.

130

V dôsledku toho treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

c)

O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 20 Charty

134

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené [rozsudky zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C‑550/07 P , EU:C:2010:512 , bod 55 , a zo 6. júna 2023, O. G. (Európsky zatykač proti štátnemu príslušníkovi tretieho štátu), C‑700/21 , EU:C:2023:444 , bod 42 ]. Na to, aby bolo možné určiť, či ide alebo nejde o takéto porušenie uvedenej zásady, treba najmä zohľadniť predmet a cieľ sledovaný ustanovením, o ktorom sa tvrdí, že ju porušuje (pozri rozsudok zo 6. septembra 2018, Piessevaux/Rada, C‑454/17 P , neuverejnený, EU:C:2018:680 , bod 79 a citovanú judikatúru).

135

Navyše v takej oblasti, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej normotvorca disponuje širokou mierou voľnej úvahy, je zásada rovnosti zaobchádzania porušená len vtedy, ak tento normotvorca pristúpi k svojvoľnému alebo zjavne neprimeranému rozlišovaniu s ohľadom na cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júla 2022, Komisia/VW a i., C‑116/21 P až C‑118/21 P, C‑138/21 P a C‑139/21 P , EU:C:2022:557 , bod 127 , a z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament, C‑714/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:187 , bod 48 ).

136

V prvom rade žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí, že trhy na jednej strane a sociálne siete, služby šírenia obsahu a internetové vyhľadávače na druhej strane sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii na účely uplatnenia povinností stanovených v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065. Konkrétnejšie uvádza, že cieľom týchto povinností je predchádzať rizikám, ktoré sa môžu vyskytnúť v prípade sociálnych sietí, služieb šírenia obsahu a internetových vyhľadávačov, ale nie v prípade trhov. Z toho vyvodzuje, že článok 33 ods. 1 tohto nariadenia sa na ne nesprávne uplatňuje.

140

V tomto ohľade treba uviesť, že v odôvodnení 13 nariadenia 2022/2065 sa spresňuje, že „cloud computing alebo hostingové služby [by sa] nemali považovať za online platformu, ak verejné šírenie špecifických informácií predstavuje nepodstatnú a vedľajšiu funkciu alebo nepodstatnú funkčnosť takýchto služieb“. Žalobkyňa nespochybňuje, že šírenie informácií verejnosti na žiadosť príjemcu služby nepredstavuje menej významnú a vedľajšiu charakteristiku alebo menšiu funkciu trhov. V dôsledku toho treba konštatovať, že článok 33 ods. 1 uvedeného nariadenia v rozsahu, v akom sa týka trhov, a nie niektorých služieb cloud computingu a web‑hostingu, nevedie k svojvoľnému alebo zjavne neprimeranému rozlišovaniu na účely predchádzania systémovým rizikám podľa článku 34 ods. 1 uvedeného nariadenia.

141

Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 sa v rozsahu, v akom sa uplatňuje zároveň na trhy, sociálne siete, služby šírenia obsahu a internetové vyhľadávače, nezdá zjavne neprimeraný na účely predchádzania systémovým rizikám uvedeným v článku 34 ods. 1 tohto nariadenia.

142

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že so všetkými prevádzkovateľmi trhov bez ohľadu na ich PMP by sa malo zaobchádzať rovnako na účely uplatňovania povinností stanovených v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065. Z toho vyvodzuje, že článok 33 ods. 1 tohto nariadenia sa nesprávne uplatňuje na prevádzkovateľov trhov, ktorých PMP je 45 miliónov alebo viac.

146

Za týchto podmienok treba podobne, ako to poznamenal normotvorca v odôvodnení 76 nariadenia 2022/2065, uviesť, že v prípade trhov, ktorých PMP dosahuje 45 miliónov, sa môžu vyskytovať riziká pre spoločnosť, ktoré sa svojím rozsahom a vplyvom líšia od rizík pripísateľných menším platformám.

147

Navyše skutočnosť uvádzaná žalobkyňou, že v nariadení 2022/2065 sa ukladajú povinnosti vo vzťahu k všetkým trhom, pričom ich cieľom je predchádzať predaju nebezpečných alebo nelegálnych výrobkov, nestačí na preukázanie toho, že dodatočné povinnosti uložené vo vzťahu k trhom, ktorých PMP dosahuje 45 miliónov, sú zjavne neprimerané na účely predchádzania systémovým rizikám podľa článku 34 ods. 1 uvedeného nariadenia.

148

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že na to, aby veľmi veľké online platformy dosiahli PMP v rozsahu 45 miliónov, musia v praxi nevyhnutne pôsobiť vo viacerých členských štátoch. Vyvodzuje z toho, že povinnosti uložené poskytovateľom týchto veľmi veľkých online platforiem sa nevzťahujú na poskytovateľov online platforiem pôsobiacich len v jednom členskom štáte, a to ani vtedy, keď je obsahu uvedených platforiem vystavená podstatná časť obyvateľstva tohto členského štátu. V tejto súvislosti uvádza, že takéto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené predchádzaním určitým systémovým rizikám vrátane rizík týkajúcich sa demokratického procesu, ktoré majú vnútroštátnu povahu.

152

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že na účely uplatňovania povinností stanovených v článkoch 34 až 43 nariadenia 2022/2065 by sa s poskytovateľmi trhov malo zaobchádzať rovnako ako s maloobchodníkmi. Konštatuje totiž, že na maloobchodníkov, teda podniky, ktoré na internete predávajú len svoje vlastné výrobky, sa článok 33 ods. 1 tohto nariadenia nevzťahuje, hoci podobne ako trhy tiež umožňujú spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi.

153

Na jednej strane sa však na online platformách na rozdiel od internetových stránok maloobchodníkov šíria informácie, ktoré pochádzajú od príjemcov služby. Zatiaľ čo teda na internetových stránkach maloobchodníkov sa v zásade šíria len ich vlastné informácie, na online platformách sa môžu šíriť informácie pochádzajúce od veľkého počtu osôb. Z ekonomickej štúdie žalobkyne tak vyplýva, že na platforme Amazon Store svoje výrobky predáva niekoľko miliónov predajcov.

154

Za týchto podmienok treba uviesť, že na rozdiel od maloobchodníkov poskytovatelia online platforiem nemusia nevyhnutne vedieť o všetkých informáciách šírených na ich platformách. Navyše treba uviesť, že z tohto dôvodu sa na ne vzťahujú výnimky zo zodpovednosti, ktorých zákonnosť žalobkyňa nespochybňuje. Z článku 6 nariadenia 2022/2065 teda vyplýva, že títo poskytovatelia nie sú zodpovední za informácie uchovávané na žiadosť príjemcu služby, ak nemajú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo nezákonnom obsahu. V článku 8 tohto nariadenia sa v tejto súvislosti dodáva, že týmto poskytovateľom sa neukladá všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré títo poskytovatelia prenášajú alebo uchovávajú, ani povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti naznačujúce nezákonnú činnosť.

158

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a bevh nemôžu dôvodne tvrdiť, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 porušuje článok 20 Charty.

159

V dôsledku toho treba tretiu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

d)

O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 11 ods. 1 Charty

163

Vo vysvetlivkách k Charte sa spresňuje, že článok 11 Charty zodpovedá článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).

164

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že článok 10 EDĽP, ktorým sa chráni sloboda prejavu a právo na informácie, sa uplatňuje najmä na šírenie informácií obchodnej povahy podnikateľom najmä vo forme reklám (pozri rozsudok z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr, C‑555/19 , EU:C:2021:89 , bod 81 a citovanú judikatúru).

165

Ako to bolo pripomenuté v bode 95 vyššie, v článku 38 nariadenia 2022/2065 sa stanovuje, že poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, ktorí používajú odporúčacie systémy, poskytnú pre každý zo svojich odporúčacích systémov aspoň jednu možnosť, ktorá nie je založená na profilovaní.

169

Treba však pripomenúť, že práva zakotvené v článku 11 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti (rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International, C‑623/17 , EU:C:2020:790 , bod 63 ). Ako to vyplýva z bodu 55 vyššie, akékoľvek obmedzenie týchto práv musí byť ustanovené zákonom, musí rešpektovať ich podstatu a musí byť, za predpokladu dodržania zásady proporcionality, nevyhnutné a musí skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.

170

Po prvé je v prejednávanej veci nesporné, že obmedzenie vyplývajúce z článku 38 nariadenia 2022/2065 je stanovené legislatívnym aktom, a preto ho treba považovať za stanovené zákonom.

171

Po druhé nie je dotknutý základný obsah slobody prejavu a práva na informácie poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem. Na jednej strane totiž článok 38 nariadenia 2022/2065 neobsahuje pravidlá obmedzujúce slobodu, ktorú majú títo dodávatelia pri prezentácii výrobkov predávaných na ich platformách v rámci odporúčacieho systému, ktorý nie je založený na profilovaní. Na druhej strane sa týmto ustanovením nezakazuje uvedeným poskytovateľom poskytovať odporúčacie systémy založené na profilovaní, pokiaľ pre každý z týchto systémov poskytujú aj možnosť, ktorá nie je založená na profilovaní.

175

V dôsledku toho treba konštatovať, že žalobkyňa a bevh nemôžu dôvodne tvrdiť, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 porušuje článok 11 Charty.

176

Z uvedeného vyplýva, že štvrtú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť.

e)

O piatej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 7 Charty

180

Vo vysvetlivkách k Charte sa uvádza, že práva zaručené v článku 7 Charty zodpovedajú právam zaručeným v článku 8 EDĽP. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty sú obmedzenia, ktoré možno v súvislosti s nimi legitímne stanoviť, rovnaké ako obmedzenia tolerované v rámci článku 8 EDĽP.

181

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem „súkromie“ nevylučuje profesijné alebo obchodné činnosti fyzických a právnických osôb (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06 , EU:C:2008:91 , bod 48 , a z 29. júla 2024, Belgian Association of Tax Lawyers a i., C‑623/22 , EU:C:2024:639 , bod 126 ).

182

Na jednej strane sa v prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 87 vyššie, v článku 39 nariadenia 2022/2065 stanovuje, že poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem zostavia a zverejnia archív s informáciami týkajúcimi sa ich reklamných činností za celé obdobie, počas ktorého prezentovali dotknutú reklamu, a to až na obdobie jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy. V tomto ustanovení sa navyše spresňuje, že uvedení poskytovatelia musia zabezpečiť, aby tento archív neobsahoval žiadne osobné údaje príjemcov služby, ktorým sa táto reklama zobrazovala, alebo mohla zobraziť.

186

V prvom rade je v prejednávanej veci nesporné, že obmedzenia vyplývajúce z článku 39 a článku 40 ods. 4 a 12 nariadenia 2022/2065 sú stanovené legislatívnym aktom a že preto ich treba považovať za stanovené zákonom.

187

V druhom rade podstata práva poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem na súkromie nie je dotknutá.

188

Po prvé článok 39 nariadenia 2022/2065 totiž stanovuje šírenie informácií len počas ohraničeného obdobia a len pokiaľ ide o obmedzenú časť hospodárskej činnosti trhov. V tejto súvislosti žalobkyňa sama uznáva, že jej príjmy z reklamy predstavujú len 7 % z jej celkových príjmov. Ako to bolo navyše uvedené v bodoch 110 a 112 vyššie, v tomto ustanovení sa nestanovuje šírenie informácií týkajúcich sa úspechu reklamy, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že sú z obchodného hľadiska najcitlivejšie. Okrem toho časť týchto informácií, ako sú informácie týkajúce sa obsahu reklám, výrobkov a ochranných známok, ktoré sú predmetom dotknutých reklám, nie je dôverná. Napokon v tom istom ustanovení sa vylučuje šírenie akýchkoľvek osobných údajov príjemcov služby vystavených uvedeným reklamám.

V treťom rade, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady proporcionality, najskôr je potrebné sa ubezpečiť, že povinnosti podľa článku 39 a článku 40 ods. 4 a 12 nariadenia 2022/2065 sú spôsobilé dosiahnuť cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou, následne že zásah do základného práva na rešpektovanie súkromného života, ktorý by mohol vyplývať z uvedených povinností, sa obmedzuje na to, čo je striktne nevyhnutné, v tom zmysle, že sledovaný cieľ nemožno primerane dosiahnuť rovnako účinným spôsobom inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do tohto práva, a napokon za predpokladu, že to tak skutočne je, že takýto zásah nie je neprimeraný a nespôsobuje neprimerané negatíva vo vzťahu k uvedenému cieľu, čo predpokladá najmä zváženie dôležitosti tohto cieľa a závažnosti uvedeného zásahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Belgian Association of Tax Lawyers a i., C‑623/22 , EU:C:2024:639 , bod 139 ). V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že právo na zásah do súkromia môže ísť v prípade profesijných alebo podnikateľských činností oveľa ďalej ako v iných prípadoch (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C‑94/00 , EU:C:2002:603 , bod 29 , a z 29. júla 2024, Belgian Association of Tax Lawyers a i., C‑623/22 , EU:C:2024:639 , bod 127 ).

192

Po prvé na rozdiel od toho, čo tvrdí bevh, obmedzenia vyplývajúce z článku 39 a článku 40 ods. 4 a 12 nariadenia 2022/2065 sú vhodné na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu uznaného Úniou. Ako totiž bolo uvedené v bodoch 89 a 118 vyššie, zmyslom týchto ustanovení je znížiť systémové riziká najmä s cieľom prispieť k vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa zakotvenej v článku 38 Charty.

196

Po tretie, ako to bolo uvedené v bodoch 111 a 188 vyššie, treba na jednej strane uviesť, že informácie šírené podľa článku 39 nariadenia 2022/2065 sa týkajú len obmedzenej časti hospodárskej činnosti trhov. Navyše časť týchto informácií, ako sú informácie týkajúce sa obsahu reklám, výrobkov a ochranných známok, ktoré sú predmetom dotknutých reklám, nie sú dôverné, pričom informácie, ktoré sú pre žalobkyňu z obchodného hľadiska najcitlivejšie, konkrétne informácie týkajúce sa úspechu reklamy, nie sú súčasťou informácií šírených na základe uvedeného ustanovenia.

197

Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa na pojednávaní poukázala na zverejnenie totožnosti fyzických osôb uvedených v článku 39 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia 2022/2065, treba uviesť, že toto zverejnenie sa týka len inzerentov, ktorí sa rozhodli pre zobrazenie reklamy na veľmi veľkej online platforme. Z uvedeného ustanovenia navyše vyplýva, že archív neobsahuje informácie týkajúce sa fyzickej osoby, keď bola reklama zobrazená a zaplatená právnickou osobou. Títo inzerenti si teda môžu založiť právnickú osobu, aby nedošlo k zverejneniu ich totožnosti.

198

Na druhej strane sa článok 40 ods. 4 a 12 nariadenia 2022/2065 v osobitných prípadoch obmedzuje na úpravu poskytovania informácií prevereným výskumným pracovníkom tak, aby sa zachovala ich prípadná dôvernosť.

202

Združenie bevh napokon tvrdí, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 porušuje ochranu osobných údajov zakotvenú v článku 8 Charty v rozsahu, v akom sa niektoré trhy podriaďujú povinnostiam podľa článku 39 tohto nariadenia. Uvádza, že medzi informáciami šírenými podľa článku 39 predmetného nariadenia sa nachádza „totožnosť alebo právnická osoba, v mene ktorej sa reklama zobrazuje a platí“. Stačí konštatovať, že osobné údaje sa môžu týkať len fyzických osôb, a nie právnických osôb, ako to vyplýva z vysvetliviek k Charte a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 13/015, s. 355), na ktorú tieto vysvetlivky odkazujú. Navyše za predpokladu, že bevh malo v úmysle odkázať na fyzické osoby podľa článku 39 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia 2022/2065, treba uviesť, že porušenie článku 8 Charty je v každom prípade vylúčené z dôvodov uvedených v bodoch 189 a 197 vyššie.

203

V dôsledku toho treba zamietnuť piatu časť prvého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti, ktorá sa týka niektorých tvrdení uvedených na jej podporu v replike a ktorú Komisia spochybňuje.

204

V dôsledku tohto treba prvý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

Ako to bolo konkrétnejšie uvedené v bodoch 19 a 31 vyššie, žalobkyňa v rámci svojho prvého žalobného dôvodu tvrdí, že článok 33 ods. 1 nariadenia 2022/2065 je nezákonný z dôvodu, že niektoré trhy sa v ňom podriaďujú povinnostiam podľa článkov 34 až 43 tohto nariadenia, ktoré sú samy osebe nezákonné. Z bodu 32 repliky vyplýva, že jej argumentácia týkajúca sa osobitne článkov 38 a 39 uvedeného nariadenia a rozvinutá v rámci prvého žalobného dôvodu sa musí považovať za rovnako rozvinutú v rámci druhého a tretieho žalobného dôvodu a naopak.

208

Keďže teda prvý žalobný dôvod bol zamietnutý ako nedôvodný, v dôsledku toho treba zamietnuť aj druhý a tretí žalobný dôvod ako nedôvodné bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ich prípustnosti, ktorú spochybňujú Komisia, Parlament, Rada a BEUC.

209

Z uvedeného vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti druhého žalobného návrhu, ktorú spochybňuje Komisia.

IV. O trovách

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Dimitrakopoulos

Ricziová

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. novembra 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.