T-379/23

62023TJ0379

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora zasadajúca v päťčlennom zložení)

zo 4. marca 2026 ( *1 )

„Dumping – Dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, odosielaných z Turecka – Rozšírenie konečného antidumpingového cla uloženého na určité plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, ktoré majú pôvod v Indonézii, aj na tento dovoz – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/825 – Obchádzanie – Pojem ‚montážna činnosť‘ – Pojem ‚kompletizačná činnosť‘ – Článok 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Nesprávne právne posúdenie“

Vo veci T‑379/23,

Çolakoğlu Metalurji AŞ , so sídlom v Istanbule (Turecko), v zastúpení: J. Cornelis a F. Graafsma, advokáti,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora zasadajúca v päťčlennom zložení)

na poradách v zložení: sudca G. De Baere (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia D. Petrlík, K. Kecsmár, S. Kingston a H. Cassagnabère,

tajomník: I. Kurme, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 11. septembra 2025,

Žalobkyňa je tureckým a výrobcom a vývozcom plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla (ďalej len „SSHR“). SSHR sa vyrábajú z brám z nehrdzavejúcej ocele.

3

Dňa 6. októbra 2020 prijala Európska komisia vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1408, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane ( Ú. v. EÚ L 325, 2020, s. 26 , ďalej len „pôvodné nariadenie“). Konečné antidumpingové clá uložené pôvodným nariadením boli vo výške 17,3 % pre všetkých výrobcov vyvážajúcich výrobky z Indonézie.

4

7

Komisia usúdila, že táto zmluva na vykonanie prác predstavuje kompletizačnú činnosť spadajúcu pod pojem „montážna činnosť“ v zmysle článku 13 ods. 2 základného nariadenia. V tejto súvislosti v podstate uviedla, že pojem „montážna činnosť“ uvedený v tomto ustanovení výslovne zahŕňa kompletizačné činnosti a vzťahuje sa „nielen na činnosti spočívajúce v montáži dielov zloženého výrobku, ale aj na prípadné ďalšie spracovanie, t. j. finálna úprava výrobku“.

8

Komisia tiež uviedla, že jednak bramy z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indonézii predstavovali takmer 100 % celkovej hodnoty dielov zmontovaného alebo dokončeného výrobku a jednak hodnota pridaná k dielom použitým počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti bola nižšia ako 25 % výrobných nákladov, v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

9

Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok uvedených v článku 13 ods. 1 treťom pododseku základného nariadenia dospela Komisia k záveru, že došlo k obchádzaniu povinnosti zaplatiť antidumpingové clo uložené pôvodným nariadením na dovoz SSHR s pôvodom v Indonézii, a to prostredníctvom dovozov určitých SSHR odosielaných z Turecka žalobkyňou.

zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

12

Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

14

V rámci prvého dôvodu žalobkyňa tvrdí, že výroba SSHR v Turecku nepredstavuje „montážnu činnosť“ v zmysle článku 13 ods. 1 štvrtého pododseku písm. d) a článku 13 ods. 2 základného nariadenia. Komisia tak podľa jej názoru nepreukázala existenciu „praxe, procesu alebo činnosti“ v zmysle článku 13 ods. 1 tretieho pododseku základného nariadenia. Jedna z kumulatívnych podmienok vyžadovaných týmto ustanovením na vyvodenie záveru o obchádzaní platných antidumpingových opatrení preto nie je splnená.

15

Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania sa domnieva, že správne konštatovala, že spracovanie brám z nehrdzavejúcej ocele na SSHR predstavuje kompletizačnú činnosť spadajúcu pod pojem „montážna činnosť“ v zmysle článku 13 ods. 1 štvrtého pododseku písm. d) a článku 13 ods. 2 základného nariadenia.

16

V tejto súvislosti na základe článku 13 ods. 1 základného nariadenia, „antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, z tretích krajín alebo dovozy mierne upravených podobných výrobkov z krajiny, ktorá podlieha opatreniam, alebo ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení“.

O účinnosti prvého odvolacieho dôvodu

20

Vedľajší účastník konania tvrdí, že prvý žalobný dôvod je neúčinný, keďže aj keby spracovanie brám z nehrdzavejúcej ocele na SSHR nepredstavovalo montážnu alebo kompletizačnú činnosť, v každom prípade by predstavovalo prax, proces alebo činnosť v zmysle druhej podmienky stanovenej v článku 13 ods. 1 základného nariadenia.

21

Ako však Komisia pripustila v odpovedi na opatrenie Všeobecného súdu na zabezpečenie priebehu konania, z vykonávacieho nariadenia 2022/1310 a napadnutého nariadenia, konkrétne z jeho odôvodnení 4, 26 a 44, vyplýva, že prešetrovanie obchádzania bolo začaté, vedené a ukončené z dôvodu, že činnosti spracovania brám z nehrdzavejúcej ocele na SSHR, uskutočňované žalobkyňou v Turecku, predstavovali montážne alebo kompletizačné činnosti v zmysle článku 13 ods. 2 základného nariadenia. Z vyššie uvedených nariadení nevyplýva, že by Komisia zamýšľala kvalifikovať tieto činnosti inak než ako konkrétne montážne alebo kompletizačné činnosti. Žalobkyňa preto v priebehu správneho konania uplatnila svoje procesné práva len vo vzťahu k tejto kvalifikácii.

22

25

Žalobkyňa dodáva, že po prvé podmienka týkajúca sa hornej hranice 25 % používa pojem „diely“ v množnom čísle, a teda že kompletizačná činnosť si v každom prípade vyžaduje viacero dielov. Po druhé, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa prahovej hodnoty 60 %, táto podmienka by stratila akýkoľvek zmysel, ak by sa uplatňovala na kompletizačné činnosti, pri ktorých sa používa iba jeden „diel“, akou je aj spracovanie brám z nehrdzavejúcej ocele na SSHR.

26

Podľa názoru žalobkyne jej výklad článku 13 základného nariadenia neohrozuje účinnosť antidumpingových ciel ani cieľ zabrániť ich obchádzaniu. V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, extenzívne by sa v zmysle judikatúry mal vykladať všeobecný pojem „obchádzanie“, a nie pojem „montážna činnosť“.

27

Pokiaľ ide o históriu vzniku článku 13 základného nariadenia, žalobkyňa sa domnieva, že ak by normotvorca chcel, aby pojem „montážna činnosť“ zahŕňal aj na tie kompletizačné činnosti, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži, použil by výraz „montážna alebo kompletizačná činnosť“ aj v článku 13 ods. 1 štvrtom pododseku písm. d) a článku 13 ods. 2 základného nariadenia.

31

Okrem toho Komisia opierajúc sa najmä o rozsudok z 12. septembra 2019, Komisia/Kolachi Raj Industrial ( C‑709/17 P , EU:C:2019:717 ), tvrdí, že článok 13 základného nariadenia treba vykladať extenzívne, aby sa zachovala jeho účinnosť. Jej výklad článku 13 ods. 2 základného nariadenia by pritom umožnil bojovať proti všetkým výrobným praktikám produktov, najmä produktov zo železných a neželezných kovov (železo, oceľ, hliník) zo vstupných materiálov v podobe jediného polotovaru, ktoré boli presmerované do tretích krajín, a súčasne by bola zabezpečená proporcionalita systému a právna istota podnikov.

32

Pokiaľ ide o históriu vzniku článku 13 ods. 2 základného nariadenia, tá preukazuje, že pojem „montáž“ mal vždy široký rozsah a že ustanovenie proti obchádzaniu bolo koncipované tak, aby bolo flexibilné a vymedzené výlučne kvantitatívnymi prahovými hodnotami týkajúcimi sa podielu dielov dovezených z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, a pridanej hodnoty týchto dielov v dôsledku danej činnosti.

33

Na úvod treba uviesť, že obvyklý význam pojmu „montáž“ spočíva v činnosti zmontovania viacerých dielov na vytvorenie určitého predmetu. Účastníci konania sa napokon na tejto definícii zhodujú.

37

Účastníci konania sa teda v podstate rozchádzajú v otázke, či sa má pojem „kompletizačná činnosť“ spadajúci pod pojem „montážna činnosť“, chápať tak, že zahŕňa činnosti spracovania jedného vstupného materiálu na konečný výrobok, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži, akou je aj spracovanie brám z nehrdzavejúcej ocele na SSHR, ako tvrdí Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania, alebo tak, že pozostáva len činnosti, ktoré zahŕňajú formu montáže viacerých dielov, ako to tvrdí žalobkyňa.

38

Je tak potrebné určiť rozsah pojmu „kompletizačná činnosť‘ uvedeného v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

39

V tejto súvislosti v zmysle ustálenej judikatúry platí, že výklad ustanovenia práva Únie vyžaduje zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, ako aj ciele a účel, ktorý sleduje akt, ktorého je súčasťou. História vzniku ustanovenia práva Únie môže tiež poskytnúť informácie relevantné pre jeho výklad (pozri rozsudky z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C‑611/22 P a C‑625/22 P , EU:C:2024:677 , bod 116 a citovanú judikatúru, a z 8. mája 2025, Provincie Oost‑Vlaanderen a Sogent, C‑236/24 , EU:C:2025:321 , bod 21 a citovanú judikatúru).

Podľa ustálenej judikatúry pritom platí, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Takýto prístup by totiž nebol v súlade s požiadavkou jednotnosti uplatňovania práva Únie. V prípade rozporu medzi jazykovými zneniami sa má dané ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri rozsudok zo 4. septembra 2025, Hakamp, C‑203/24 , EU:C:2025:662 , bod 34 a citovanú judikatúru).

43

45

Vzhľadom na to, že podľa judikatúry citovanej v bodoch 43 a 44 vyššie sú kompletizačné činnosti zahrnuté do montážnych činností a sú od nich odvodené, treba tak ako žalobkyňa konštatovať, že kompletizačné činnosti nemôžu zahŕňať tie činnosti spracovania jediného vstupného materiálu na konečný výrobok, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži, chápanej ako spojenie viacerých dielov na vytvorenie predmetu (pozri bod 33 vyššie).

46

Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, zo skutočnosti, že pojem „kompletizačná činnosť“ má iný význam ako pojem „montážna činnosť“, nemožno vyvodiť, že kompletizačné činnosti môžu zahŕňať činnosti spracovania jediného vstupného materiálu na konečný výrobok, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži.

47

Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 43 a 44 vyššie, aj keď je pojem „kompletizácia“ odlišný od pojmu „montáž“, stále platí, že je v ňom obsiahnutý.

51

Po druhé záver uvedený v bode 50 vyššie potvrdzuje aj použitie pojmu „diely“ v rámci podmienky týkajúcej sa prahovej hodnoty 60 % a podmienky týkajúcej sa hornej hranice 25 %.

52

Ako totiž vyplýva z bodu 19 vyššie, v zmysle týchto podmienok na účely preukázania toho, že montážna činnosť obchádza platné antidumpingové opatrenia, jednak „diely“ pochádzajúce z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, musia tvoriť 60 % alebo viac z celkovej hodnoty dielov „zmontovaného výrobku“, a jednak v podstate hodnota, ktorá je pridaná k „privezeným [použitým – neoficiálny preklad ] dielom“ počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti musí byť nižšia než 25 % výrobných nákladov.

53

Ako pritom správne tvrdí žalobkyňa, použitie pojmu „diely“ v množnom čísle v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s pojmom „zmontovaný výrobok“ v jednotnom čísle podporuje výklad, podľa ktorého sa v tomto ustanovení vyjadrujú montážne alebo kompletizačné činnosti, v rámci ktorých sa zmontujú viaceré diely na vytvorenie jediného predmetu.

57

Po tretie záver uvedený v bode 50 vyššie je podporený analýzou podmienky týkajúcej sa prahovej hodnoty 60 %, ktorá vyžaduje overenie toho, či 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku pochádza z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia.

58

Ako totiž správne tvrdí žalobkyňa, táto podmienka stráca svoj potrebný účinok v prípade spracovania jediného vstupného materiálu, keďže prahová hodnota 60 % buď je nevyhnutne splnená – v prípade spracovania jediného vstupného materiálu pochádzajúceho z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia –, alebo nie je splnená, a to v prípade spracovania jediného vstupného materiálu, ktorý nepochádza z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia. V takomto prípade, keď nedochádza k montáži viacerých dielov, je výpočet podielu dielov pochádzajúcich z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, vo vzťahu k celkovej hodnote dielov príslušného výrobku zbytočný.

59

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ možno ustanovenie práva Únie vykladať viacerými spôsobmi, treba uprednostniť ten výklad, ktorý zabezpečuje jeho potrebný účinok (pozri rozsudky z 1. augusta 2025, Tradeinn Retail Services, C‑76/24 , EU:C:2025:593 , bod 43 a citovanú judikatúru, a z 25. júna 2025, RWE Supply & Trading/ACER, T‑95/23 , EU:T:2025:632 , bod 38 a citovanú judikatúru).

Napokon treba uviesť, že tvrdenie Komisie v odpovedi na opatrenie Všeobecného súdu na zabezpečenie priebehu konania, podľa ktorého rozsudky zo 4. decembra 2024, PGTEX Morocco/Komisia ( T‑245/22 , EU:T:2024:879 ), a zo 4. decembra 2024, PGTEX Morocco/Komisia ( T‑246/22 , EU:T:2024:880 ), potvrdzujú, že pojem spracovanie vstupných materiálov spadá pod pojem „kompletizačná činnosť“, nemožno prijať. Stačí totiž konštatovať, že Všeobecný súd sa v týchto rozsudkoch nevyjadril k otázke, či tento pojem môže označovať činnosti spracovania jediného vstupného materiálu, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži. Okrem toho, hoci je pravda, že Všeobecný súd v týchto rozsudkoch dospel k záveru, že Komisia mohla preskúmať postup šitia a pletenia prameňov zo sklenených vlákien, o ktorý išlo vo veciach, v ktorých boli vydané vyššie uvedené rozsudky, vychádzajúc z toho, že tento postup patrí pod pojem „kompletizačná činnosť“, stačí konštatovať, že ako Komisia pripustila na pojednávaní, postup šitia a pletenia zahŕňa montáž viacerých prameňov zo sklenených vlákien. Keďže tento postup zahŕňa určitú formu montáže, z týchto rozsudkov nemožno vyvodiť nijaký záver, pokiaľ ide o otázku, či činnosti spracovania jediného vstupného materiálu, pri ktorých – ako v prejednávanej veci – nedochádza k žiadnej montáži, možno považovať za kompletizačné činnosti spadajúce pod pojem „montážna činnosť“.

62

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého kompletizačné činnosti spadajúce pod pojem „montážna činnosť“ môžu označovať činnosti spracovania jediného vstupného materiálu, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži. nie je podporené doslovným a kontextovým výkladom článku 13 ods. 2 základného nariadenia.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že globalizácia medzinárodného obchodu ponúka podnikom možnosť premiestniť výrobu tovaru do rôznych krajín. Je tak dôležité, aby Únia disponovala ochrannými obchodnými nástrojmi spôsobilými účinne reagovať na výzvy, ktoré nastoľuje také obchodné prostredie, a to na základe toho, že sa zaručí účinná ochrana výrobného odvetvia Únie pred dovozom dumpingových výrobkov. Spomedzi týchto nástrojov zohrávajú pri zaručovaní účinnosti antidumpingových opatrení prijatých Úniou zásadnú úlohu pravidlá zamerané proti obchádzaniu (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Komisia/Kolachi Raj Industrial, C‑709/17 P , EU:C:2019:303 , bod 1 ).

66

Potreba zabezpečiť účinnosť platných antidumpingových opatrení však nemôže byť dôvodom na extenzívny výklad pojmu „kompletizačná činnosť“ spadajúci pod pojem „montážna činnosť“ uvedený v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, t. j. taký výklad, v zmysle ktorého môžu kompletizačné činnosti označovať činnosti spracovania jediného vstupného materiálu, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži.

67

69

Okrem toho treba pripomenúť, že definícia „obchádzania“ je v článku 13 ods. 1 základného nariadenia formulovaná veľmi všeobecne, čo ponecháva inštitúciám Únie širokú mieru voľnej úvahy (rozsudky zo 4. septembra 2014, Simon, Evers & Co., C‑21/13 , EU:C:2014:2154 , bod 48 , a z 21. júna 2023, Hangzhou Dingsheng Industrial Group a i./Komisia, T‑748/21 , EU:T:2023:346 , bod 44 ).

70

Preto, ako správne tvrdí žalobkyňa, Komisia v rámci využitia svojej širokej miery voľnej úvahy má oprávnenie preskúmať, do akej miery spracovanie jediného vstupného materiálu – ktorý pochádza z krajiny, na ktorú sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia – v tretej krajine na účely vytvorenia výrobku zhodného alebo podobného s výrobkom, ktorý je predmetom uvedených opatrení, môže predstavovať obchádzanie, hoci aj takáto prax nezodpovedá kompletizačným činnostiam spadajúcim pod pojem „montážna činnosť“, a to za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky vyžadované článkom 13 ods. 1 tretím pododsekom základného nariadenia.

71

Komisia tak nemôže dôvodne tvrdiť, že odmietnutie jej výkladu pojmu „kompletizačná činnosť“ by vážne narušilo schopnosť Únie účinne bojovať proti obchádzaniu.

Je potrebné uviesť, že s cieľom bojovať proti praxi spočívajúcej v tom, že sa namiesto vývozu konečných výrobkov uskutoční vývoz náhradných dielov, ktoré sú následne zmontované na území členského štátu v „montážnych továrňach“, sa na základe nariadenia Rady (EHS) č. 1761/87 z 22. júna 1987, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2176/84 o ochrane pred dumpingovými alebo subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 167, 1987, s. 9 ), bol do článku 13 nariadenia Rady (EHS) č. 2176/84 z 23. júla 1984 o ochrane pred dumpingovými alebo subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 201, 1984, s. 1 ), vložený odsek 10, ktorý za určitých podmienok stanovoval zavedenie konečného antidumpingového cla na výrobky, ktoré vstúpili na trh Únie po tom, ako boli zmontované alebo vyrobené v Únii (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Simon, Evers & Co., C‑21/13 , EU:C:2014:261 , bod 9 ).

75

Presnejšie platí, že nariadenie č. 1761/87 stanovovalo možnosť uložiť konečné antidumpingové clo na výrobky dovezené do Únie potom, ako boli zmontované alebo vyrobené podnikom, ktorý je prepojený s niektorým z výrobcov – alebo pridružený k niektorému výrobcovi –, ktorých vývozy podobných výrobkov podliehali konečnému antidumpingovému clu, a to konkrétne pod podmienkou, že „hodnota dielov alebo materiálov použitých pri montážnych alebo výrobných činnostiach… presahuje hodnotu všetkých ostatných dielov alebo všetkých ostatných použitých materiálov o najmenej 50 % [ neoficiálny preklad ]“.

77

Za týchto podmienok sa Únia nariadením Rady (ES) č. 3283/94 z 22. decembra 1994 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 349, 1994, s. 1 ), rozhodla jednostranne prijať nové opatrenia, ktoré sa odlišovali od predchádzajúcich opatrení v tom, že po prvé sa vzťahovali aj na iné formy obchádzania, než je obchádzanie spočívajúce v montážnych činnostiach, a po druhé sa týkali – pokiaľ ide o montážne činnosti – tých činností, ktoré sa uskutočňovali v tretích krajinách, ako aj činností uskutočňovaných v členskom štáte (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Simon, Evers & Co., C‑21/13 , EU:C:2014:261 , bod 11 ).

78

Článok 13 ods. 1 nariadenia č. 3283/94 stanovoval všeobecnú definíciu obchádzania a článok 13 ods. 2 uvedeného nariadenia bol osobitne venovaný montážnym činnostiam. Druhý uvedený odsek stanovoval, že „montážna činnosť v Spoločenstve alebo v tretej krajine sa považuje za činnosť, ktorá prispieva k obchádzaniu platných opatrení, ak:… ii) diely tvoria 60 % alebo viac z celkovej hodnoty dielov zmontovaného výrobku, s výnimkou prípadu, že hodnota pridaná k dielom použitým počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti bola vyššia ako 25 % výrobných nákladov“ [ neoficiálny preklad ].

79

Znenie článku 13 nariadenia č. 3283/94 bolo následne bez väčších zmien prevzaté do neskôr prijatých nariadení, vrátane základného nariadenia.

83

Pokiaľ ide konkrétnejšie o podmienku týkajúcu sa hornej hranice 25 % zavedenú nariadením č. 3283/94, v ktorej sa uvádzajú pojmy „montážna alebo kompletizačná činnosť“, treba konštatovať, že ako vyplýva z legislatívneho návrhu Komisie KOM(94) 414 v konečnom znení, z ktorého vychádza nariadenie č. 3283/94, „ustanovenia týkajúce sa montáže v dovážajúcej krajine alebo v tretej krajine sa v čo najväčšej možnej miere inšpirujú ustanovením týkajúcim sa dovážajúcej krajiny, uvedeným v ‚projekte Dunkel‘“ [ neoficiálny preklad ] (pozri bod 76 vyššie).

84

Podľa článku 12 projektu Dunkel „orgány môžu do rozsahu pôsobnosti existujúceho konečného antidumpingového cla vzťahujúceho sa na dovážaný výrobok zahrnúť diely alebo komponenty určené na montáž alebo konečné spracovanie v dovážajúcej krajine“, ak sa stanoví viacero podmienok. Konkrétne podľa jednej z týchto podmienok uvedených v článku 12.1 písm. v) projektu Dunkel „diely a komponenty v žiadnom prípade nepatria do pôsobnosti konečných opatrení, ak hodnota pridaná montážnou činnosťou alebo konečným spracovaním je vyššia ako 25[%] nákladov – pri výstupe zo závodu – na podobný výrobok zmontovaný alebo dohotovený na území dovážajúcej krajiny“.

85

Zavedenie podmienky hornej hranice 25 % do článku 13 ods. 2 nariadenia č. 3283/94, ktorý obsahujúce pojmy „montážna alebo kompletizačná činnosť“, možno považovať za inšpirované pojmom „montáž alebo konečné spracovanie“ uvedeným v článku 12.1 písm. v) projektu Dunkel.

89

Nič teda nenasvedčuje tomu, že normotvorca Únie tým, že sa inšpiroval projektom Dunkel a zaviedol do základného nariadenia podmienku týkajúcu sa hornej hranice 25 %, mal v úmysle priznať pojmu „kompletizačná činnosť“ odlišný a širší rozsah ako pojem „montáž“.

90

Napokon ostatné tvrdenia Komisie týkajúce sa historického výkladu článku 13 ods. 2 základného nariadenia nemôžu uspieť.

91

Po prvé Komisia sa nemôže odvolávať na to, že nariadenie č. 3283/94 rozšírilo rozsah ustanovenia proti obchádzaniu, na účely konštatovania, že pojem „montáž“ má tiež široký rozsah. Je totiž pravda, že týmto nariadením sa normotvorca rozhodol rozšíriť pôsobnosť ustanovenia proti obchádzaniu tak, aby sa vzťahovalo aj na iné formy obchádzania, než sú montážne činnosti, a pokiaľ ide konkrétnejšie o montážne činnosti, aby sa vzťahovalo tak na činnosti uskutočňované v tretích krajinách, ako aj na činnosti uskutočňované v členskom štáte. Ako však tvrdí žalobkyňa, neznamená to, že bola rozšírená aj definícia montážnych činností. Naopak, v čase prijatia nariadenia č. 3283/94 bol rozsah tohto pojmu obmedzený na „montáž“„dielov“, ako to vyplýva z bodu 82 vyššie.

95

Z histórie vzniku článku 13 ods. 2 základného nariadenia preto nevyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle priznať pojmu „kompletizačná činnosť“ alebo pojmu „montážna činnosť“ taký široký rozsah, aby zahŕňal činnosti spracovania jediného vstupného materiálu, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži. Dané tvrdenie Komisie tak nie je podporené historickým výkladom článku 13 ods. 2 základného nariadenia.

Záver

96

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k relevantnosti colného práva, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa – ako na skutočnosť tvoriacu kontext – na účely výkladu pojmu „kompletizačná činnosť“, treba dospieť k záveru, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého „kompletizačné činnosti“ spadajúce pod pojem „montážna činnosť“, môžu označovať činnosti spracovania jediného vstupného materiálu na konečný výrobok, pri ktorých nedochádza k žiadnej montáži, nie je podporené doslovným, kontextuálnym, teleologickým a historickým výkladom článku 13 ods. 2 základného nariadenia.

97

Napadnuté nariadenie preto treba zrušiť v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.

O trovách

101

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

102

Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť tak, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/825 zo 17. apríla 2023, ktorým sa rozširuje antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/1408 na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Çolakoğlu Metalurji AŞ.

2.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Çolakoğlu Metalurji AŞ.

3.

Eurofer, Association européenne de l’acier, AISBL, znáša svoje vlastné trovy konania.

De Baere

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.