Všeobecný súd Európskej únie·Rozsudok·23.10.2024

T-480/23

ECLI:EU:T:2024:722

Mení

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62023TJ0480
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Entity a odkazy

Kliknutím zvýrazníte výskyty v texte aj v náhľade.

Citované predpisy40

Súdy6

Organizácie16

Osoby7

Miesta14

62023TJ0480

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 23. októbra 2024 ( *1 )

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavsko – Zmrazenie finančných prostriedkov – Obmedzenia v oblasti vstupu na územie členských štátov – Zoznamy osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a na ktoré sa vzťahujú obmedzenia v oblasti vstupu na územie členských štátov – Zápis mena žalobcu na zoznamy – Vyšetrovania a trestné stíhania začaté orgánmi tretieho štátu – Povinnosť overiť, či toto rozhodnutie rešpektuje právo na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑480/23,

Vladimir Georgievič Plachotňuk , bydliskom v Kišiňove (Moldavsko), v zastúpení: J. Pobjoy, barrister,

odvolateľ,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: A. Boggio‑Tomasaz, P. Mahnič, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Raoult, advokátka,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory J. Svenningsen, sudcovia C. Mac Eochaidh (spravodajca) a M. Stancu,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na to, že nebol podaný návrh na nariadenie pojednávania a keďže sa podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

Žalobca, Vladimir Georgievič Plachotňuk (Vladimir Gheorghe Plahotniuc), sa svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/1047 z 30. mája 2023, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2023/891 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavskú republiku ( Ú. v. EÚ L 140, 2023, s. 9 ) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/1045 z 30. mája 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2023/888 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavskú republiku ( Ú. v. EÚ L 140, 2023, s. 1 ), v rozsahu, v akom sa ho tieto akty (ďalej spoločne len „napadnuté akty“) týkajú.

Okolnosti predchádzajúce sporu

Žalobca je politik a podnikateľ moldavskej štátnej príslušnosti.

Dňa 28. apríla 2023 Rada Európskej únie prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/891 z 28. apríla 2023 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavskú republiku ( Ú. v. EÚ L 114, 2023, s. 15 ) a na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie Rady (EÚ) 2023/888 z 28. apríla 2023 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavskú republiku ( Ú. v. EÚ L 114, 2023, s. 1 ).

Z odôvodnení rozhodnutia 2023/891 vyplýva, že moldavská vláda čoraz častejšie čelí priamym hrozbám pre svoju stabilitu, ktoré pochádzajú tak z vnútorných skupín s osobitnými záujmami, ako aj z Ruska, ktorých častý stret zvádza krajinu z jej reformnej cesty.

Článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2023/891 stanovuje:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu na alebo prechodu cez svoje územie:

fyzickým osobám, ktoré sú zodpovedné za činnosti alebo politiky, ktoré podkopávajú alebo ohrozujú zvrchovanosť a nezávislosť Moldavskej republiky, alebo demokraciu, právny štát, stabilitu či bezpečnosť v Moldavskej republike, podporujú alebo vykonávajú takéto činnosti alebo politiky, a to ktoroukoľvek z týchto činností:

marenie alebo podkopávanie demokratického politického procesu vrátane marenia alebo závažného narušenia konania volieb alebo pokusu o destabilizáciu či zvrhnutie ústavného poriadku;

ii)

plánovanie násilných demonštrácií alebo iných násilných činov, ich riadenie, priama alebo nepriama účasť na nich, ich podpora alebo ich inakšie uľahčovanie; alebo

iii)

závažné finančné pochybenie týkajúce sa verejných finančných prostriedkov a neoprávnený vývoz kapitálu;

…

uvedeným v zozname v prílohe.“

Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2023/891 sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú fyzické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré spĺňajú v podstate rovnaké kritériá, ako sú kritériá uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) uvedeného rozhodnutia, a ktorých zoznam je uvedený v prílohe k tomuto istému rozhodnutiu.

Článok 2 ods. 3 písm. a) nariadenia 2023/888 stanovuje, že príloha I k uvedenému nariadeniu uvádza najmä fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré spĺňajú v podstate rovnaké kritériá, ako sú kritériá uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2023/891 (ďalej len „kritériá predmetného zápisu“).

Článok 2 ods. 1 nariadenia 2023/888 stanovuje, že sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu uvedenému v zozname v prílohe I k uvedenému nariadeniu, alebo ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb, subjektov alebo orgánov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

Článok 2 ods. 2 nariadenia 2023/888 stanovuje, že fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v zozname v prílohe I k uvedenému nariadeniu, a ani v ich prospech sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje.

Príloha k rozhodnutiu 2023/891 a príloha I k nariadeniu 2023/888 stanovujú v uvedenom poradí „zoznam fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov podľa článkov 1 a 2“ a „zoznam fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov podľa článku 2“.

Rada 30. mája 2023 prijala napadnuté akty.

Napadnutými aktmi Rada doplnila päť osôb vrátane žalobcu na zoznam fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov uvedený v prílohe k rozhodnutiu 2023/891 a v prílohe I k nariadeniu 2023/888 (ďalej spoločne len „predmetné zoznamy“).

V napadnutých aktoch Rada odôvodnila prijatie reštriktívnych opatrení voči žalobcovi uvedením týchto dôvodov (ďalej len „dôvody predmetného zápisu“):

„Proti Vladimirovi Plachotňukovi sú v Moldavskej republike vedené početné trestné konania pre trestné činy súvisiace so spreneverou štátnych finančných prostriedkov Moldavskej republiky a ich nezákonným prevodom mimo Moldavskej republiky. V Moldavskej republike bol obvinený vo veci ‚bankového podvodu‘, ktorého ekonomické dôsledky krajina doteraz pociťuje. Je tiež vyšetrovaný za podplatenie bývalého prezidenta Moldavskej republiky taškou hotovosti výmenou za politické výhody.

Vzhľadom na jeho závažné finančné pochybenie vo vzťahu k verejným prostriedkom a neoprávnený vývoz kapitálu je Vladimir Plachotňuk zodpovedný za konanie a uplatňovanie politík, ktoré narúšajú a ohrozujú demokraciu, právny štát, stabilitu alebo bezpečnosť v Moldavskej republike oslabovaním demokratického politického procesu v Moldavskej republike a závažným finančným pochybením vo vzťahu k verejným prostriedkom.“

Rada 31. mája 2023 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené dotknutým osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2023/891, zmenenom rozhodnutím 2023/1047, a v nariadení 2023/888 vykonávanom vykonávacím nariadením 2023/1045 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavskú republiku ( Ú. v. EÚ C 190, 2023, s. 5 ).

Návrhy účastníkov konania

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

Na podporu svojich návrhov na zrušenie žalobca uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na zjavne nesprávnom posúdení a druhý na porušení práv, ktoré mu priznáva článok 6 ZEÚ v spojení s článkami 2 a 3 ZEÚ a článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie.

Úvodné poznámky

Na začiatok treba uviesť, že dôvody predmetného zápisu, ktorých znenie je pripomenuté v bode 13 vyššie, vykazujú určité nepresnosti a určité nejasnosti.

Na jednej strane Rada zakladá tento zápis na vyšetrovaniach a trestných stíhaniach vedených proti žalobcovi v kauzách „bankový podvod“ a „korupcia bývalého prezidenta Moldavskej republiky“, ale bez ďalších spresnení tiež odkazuje na „početné trestné konania pre trestné činy súvisiace so spreneverou štátnych finančných prostriedkov [tejto] republiky a ich nezákonným prevodom mimo [uvedenej] republiky…“.

Pokiaľ ide o tento posledný odkaz, treba pripomenúť, že odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov, musí identifikovať presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu (rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P , EU:C:2012:718 , bod 52 ).

Nevyžaduje sa však, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, musí byť posúdená nielen vzhľadom na jeho text, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť [rozsudok z 18. mája 2022, Foz/Rada, T‑296/20 , EU:T:2022:298 , bod 39 (neuverejnený)].

Konkrétne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nej prijaté [rozsudok z 18. mája 2022, Foz/Rada, T‑296/20 , EU:T:2022:298 , bod 40 (neuverejnený)].

Tak je to v prejednávanej veci, pokiaľ ide o odkaz uvedený v dôvodoch predmetného zápisu, a to „početné trestné konania“. Existencia alebo neexistencia takýchto konaní vedených proti nemu sa totiž musí považovať za súčasť kontextu, ktorý je známy dotknutej osobe.

Okrem toho, aj keď Rada odkazuje na nedefinovaný počet trestných konaní, špecifikuje ich povahu a predmet. Poukazuje sa totiž len na konania týkajúce sa určitých konkrétnych trestných činov a to „… trestné konania pre trestné činy súvisiace so spreneverou štátnych finančných prostriedkov Moldavskej republiky a ich nezákonným prevodom mimo Moldavskej republiky“. Takéto skutkové úvahy, na základe ktorých sa Rada domnievala, že na žalobcu sa musia vzťahovať reštriktívne opatrenia stanovené napadnutými aktmi, sú teda dostatočne konkretizované na to, aby ich presnosť žalobca mohol spochybniť pred súdom Európskej únie (pozri analogicky rozsudok z 27. februára 2014, Ezz a i./Rada, T‑256/11 , EU:T:2014:93 , bod 114 ).

Na druhej strane v druhom odseku odôvodnenia zápisu žalobcu na predmetné zoznamy, ktoré mali identifikovať právny základ napadnutých aktov, Rada zvolila formuláciu, ktorá vyvoláva nejednoznačnosť, pokiaľ ide o kritériá uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) nariadenia 2023/888 a v článku 1 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2023/891, slúžiace ako základ pre tento zápis.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že okrem uvedenia právneho základu prijatého opatrenia sa povinnosť odôvodnenia týka konkrétne okolností, ktoré umožňujú domnievať sa, že niektoré z kritérií zápisu bolo v prípade dotknutých osôb splnené. V tomto kontexte opomenutie odkazu na konkrétne ustanovenie nemusí predstavovať podstatnú vadu, ak právny základ aktu môže byť určený na základe iných skutočností. Takýto výslovný odkaz je nevyhnutný len vtedy, ak sú v prípade jeho neexistencie dotknuté osoby a súd Únie ponechané v neistote, pokiaľ ide o konkrétny právny základ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2015, Central Bank of Iran/Rada, T‑563/12 , EU:T:2015:187 , body 67 a 68 ).

Vzhľadom na znenie dôvodov predmetného zápisu však nie je možné s istotou určiť, či sa zápis žalobcu zakladá len na kritériu založenom na závažných finančných pochybeniach vo vzťahu k verejným finančným prostriedkom a neoprávnenom vývoze kapitálu [kritérium uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bode iii) nariadenia 2023/888 a v článku 1 ods. 1 písm. a) bode iii) rozhodnutia 2023/891] alebo aj na kritériu založenom na podkopávaní demokratického politického procesu v Moldavskej republike [kritérium uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bode i) nariadenia 2023/888 a v článku 1 ods. 1 písm. a) bode i) rozhodnutia 2023/891].

V tejto súvislosti začiatok druhého odseku dôvodov predmetného zápisu uvádza, že odôvodnením uvedeného zápisu je „závažné finančné pochybenie vo vzťahu k verejným prostriedkom a neoprávnený vývoz kapitálu“ a že tieto skutočnosti umožňujú dospieť k záveru, že žalobca „je zodpovedný za konanie a uplatňovanie politík, ktoré narúšajú a ohrozujú demokraciu, právny štát, stabilitu alebo bezpečnosť v Moldavskej republike“ v zmysle článku 2 ods. 3 písm. a) nariadenia 2023/888 a článku 1 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2023/891. Zdá sa však, že koniec toho istého odseku sa vracia ku kritériám, na ktorých je založený uvedený zápis, pričom tentoraz sa týka len závažných finančných pochybení, a nie neoprávneného vývozu kapitálu, a dodáva, že žalobca oslabil demokratický politický proces v Moldavskej republike.

Takáto formulácia vedie Radu nielen k tomu, že na začiatku vety, ako aj na konci vety uviedla, čo zrejme predstavuje kritériá, na ktorých je založený zápis žalobcu na predmetné zoznamy, ale aj k tomu, že na týchto dvoch miestach nepoužila rovnaké kritériá.

Neistota vyvolaná týmto znením je posilnená skutočnosťou, že pokiaľ ide o žalobcu, Rada sa odchýlila od schémy vypracovania odôvodnenia uvedeného v napadnutých aktoch vo vzťahu k štyrom ďalším osobám zapísaným do predmetných zoznamov, ktoré vždy viedlo túto inštitúciu k tomu, aby v prvom rade identifikovala kritérium alebo kritériá, na ktorých je založený zápis, a v druhom rade dospela k záveru, že tieto kritériá umožňujú splniť podmienku zápisu definovanú v článku 2 ods. 3 písm. a) nariadenia 2023/888 a v článku 1 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2023/891.

Okrem toho prinajmenšom z francúzskeho znenia napadnutých aktov vyplýva, že Rada uviedla „závažné finančné pochybenie vo vzťahu k verejným prostriedkom a neoprávnený vývoz kapitálu“, a z tohto dôvodu stanovila kritérium nielen nadbytočné, ale aj odlišné od kritéria uvedeného v článku 2 ods. 3 písm. a) bode iii) nariadenia 2023/888 a v článku 1 ods. 1 písm. a) bode iii) rozhodnutia 2023/891.

Takáto nejednoznačná formulácia môže vyvolať dôvodné pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či táto inštitúcia vo vzťahu k žalobcovi skutočne použila kritérium založené na podkopávaní demokratického politického procesu v Moldavskej republike. Z tohto dôvodu ho mohla legitímne doviesť k pochopeniu, že jeho zápis na predmetné zoznamy sa zakladal len na kritériu založenom na závažnom finančnom pochybení vo vzťahu k verejným prostriedkom a neoprávnenom vývoze kapitálu.

Hoci takáto nejednoznačnosť nemôže charakterizovať nedostatok odôvodnenia napadnutých aktov ako celku, predsa len z nej vyplýva, že Všeobecný súd musí dospieť k záveru, že zápis žalobcu na predmetné zoznamy je založený na jedinom kritériu vychádzajúcom zo závažných finančných pochybení vo vzťahu k verejným prostriedkom a neoprávneného vývozu kapitálu.

To tiež znamená, že znenie napadnutých aktov neumožňuje podložiť tvrdenie Rady, podľa ktorého zápis žalobcu na predmetné zoznamy bol odôvodnený na základe dvoch kritérií uvedených v bode 27 vyššie. V dôsledku toho táto inštitúcia nemôže platne tvrdiť, že žalobca sa obmedzil na spochybňovanie len jedného z dvoch dôvodov jeho zápisu na tieto zoznamy. Rada tiež nemôže platne tvrdiť, že z tohto dôvodu sú žalobné dôvody, ktoré žalobca uvádza, neúčinné a že jeho žaloba je nedôvodná.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v rámci preskúmania žalobných dôvodov vznesených žalobcom, a najmä jeho druhého žalobného dôvodu, ktorý treba preskúmať hneď na úvod, treba posúdiť, či Rada porušila práva, ktoré má žalobca podľa článku 6 ZEÚ v spojení s článkami 2 a 3 ZEÚ a podľa článkov 47 a 48 Charty základných práv, len pokiaľ ide o jeho zápis na predmetné zoznamy na základe kritéria založeného na závažných finančných pochybeniach vo vzťahu k verejným prostriedkom a neoprávnenom vývoze kapitálu a pre dôvody, ktoré vyplývajú z prvého odseku odôvodnenia predmetného zápisu, a to jednak existencie trestných konaní v Moldavskej republike pre trestné činy súvisiace so spreneverou verejných finančných prostriedkov tohto štátu a ich nezákonným vývozom a jednak vyšetrovaní a trestných stíhaní v kauzách „bankový podvod“ a „korupcia bývalého prezidenta Moldavskej republiky“.

Rada teda nemôže účinne tvrdiť, že Všeobecnému súdu prináleží overiť len to, či predložila dôkazy, ktoré vo všeobecnosti preukazujú, že žalobca bol zodpovedný za konanie alebo politiky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú suverenitu a nezávislosť Moldavskej republiky alebo demokraciu, právny štát, stabilitu alebo bezpečnosť v Moldavskej republike, alebo podporoval či vykonával tieto činnosti alebo politiky v zmysle článku 2 ods. 3 písm. a) nariadenia 2023/888 a článku 1 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2023/891, a to bez toho, aby sa dotknuté konanie spájalo s niektorým z troch kritérií stanovených týmito ustanoveniami, alebo bez zohľadnenia odôvodnenia a skutkových okolností uvedených v prvom odseku odôvodnenia predmetného zápisu.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení práv, ktoré má žalobca podľa článku 6 ZEÚ v spojení s článkami 2 a 3 ZEÚ a článkami 47 a 48 Charty základných práv

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada pred prijatím napadnutých aktov neoverila, či vyšetrovania a trestné konania, ktoré sa voči nemu začali v Moldavsku a ktoré sú uvedené v prvom odseku odôvodnenia predmetného zápisu, rešpektovali jeho základné práva, a to aj napriek tomu, že na tieto konania mali vplyv viaceré nezrovnalosti. Žalobca teda tvrdí, že ak by Rada vykonala primerané overenia, dospela by k záveru, že na tieto konania sa nemožno odvolávať na účely odôvodnenia reštriktívnych opatrení, ktoré boli voči nemu prijaté.

Z tohto dôvodu Rada podľa žalobcu porušila článok 6 ZEÚ v spojení s článkom 2 a článkom 3 ods. 5 ZEÚ, ako aj s článkami 47 a 48 Charty základných práv.

Rada s touto argumentáciou nesúhlasí.

Podľa judikatúry Súdneho dvora majú súdy Únie pri preskúmaní reštriktívnych opatrení v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti všetkých aktov Únie z hľadiska základných práv, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie (pozri rozsudok z 19. decembra 2018, Azarov/Rada, C‑530/17 P , EU:C:2018:1031 , bod 20 a citovanú judikatúru).

Pokiaľ ide konkrétne o zápis osôb na zoznamy reštriktívnych opatrení z dôvodov založených výlučne na rozhodnutiach orgánov tretích štátov, ktoré sú v tejto súvislosti príslušné začať trestné vyšetrovania alebo trestné konania týkajúce sa trestných činov sprenevery verejných finančných prostriedkov, Rade prináleží overiť, či tieto rozhodnutia boli prijaté pri dodržaní práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, Azarov/Rada, C‑530/17 P , EU:C:2018:1031 , body 25 a 26 a citovanú judikatúru).

Táto požiadavka znamená, že Rada je povinná v zhrnutí dôvodov týkajúcich sa rozhodnutia o zaradení určitej osoby alebo určitého subjektu do zoznamu osôb a subjektov, ktorých aktíva sa zmrazujú, uviesť – hoci len stručne – dôvody, pre ktoré sa domnieva, že rozhodnutie tretieho štátu, z ktorého má v úmysle vychádzať, bolo prijaté pri rešpektovaní práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu (pozri rozsudok z 19. decembra 2018, Azarov/Rada, C‑530/17 P , EU:C:2018:1031 , bod 29 a citovanú judikatúru).

V opačnom prípade si Rada nesplní povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ, čo musí súd Únie uviesť, a to v prípade potreby aj bez návrhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, Azarov/Rada, C‑530/17 P , EU:C:2018:1031 , bod 30 a citovanú judikatúru).

V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutých aktov vyplýva, že zápis žalobcu na predmetné zoznamy sa zakladá výlučne na rozhodnutiach moldavských orgánov viesť proti nemu vyšetrovania a trestné konania.

Je pravda, že zo spisu dôkazov pripojeného ako prílohy B.1 a B.2 k vyjadreniu k žalobe vyplýva, že Rada priamo nevychádzala z rozhodnutí moldavských orgánov, ktoré sú v tejto súvislosti príslušné začať trestné vyšetrovania alebo trestné konania týkajúce sa trestných činov sprenevery verejných finančných prostriedkov, ale najmä z novinových článkov, ako aj tlačových správ orgánov prokuratúry alebo vyšetrovania Moldavskej republiky, z oficiálnych oznámení štátnych orgánov tretích krajín alebo zo správ, pričom všetky tieto skutočnosti poukazujú na takéto vyšetrovania a trestné konania.

Táto okolnosť však v prejednávanej veci nemôže zbaviť Radu povinnosti overenia a odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 41 a 42 vyššie.

Táto judikatúra naopak musí byť pre Radu záväzná o to prísnejšie, že dôkazy, o ktoré sa táto inštitúcia opiera, predstavujú len nepriame dôkazy o vyšetrovacích opatreniach a trestných stíhaniach, ktoré odôvodňujú zapísanie žalobcu na predmetné zoznamy. Všeobecný súd navyše uvádza, že na účely ponechania mena osoby na týchto zoznamoch článok 8 tretí odsek rozhodnutia 2023/891 ukladá Rade povinnosť zohľadniť existenciu súdneho konania v súvislosti so skutkami, ktoré odôvodňovali pôvodný zápis na uvedené zoznamy.

Bez ohľadu na dôkazy, na ktorých je založený pôvodný zápis, sa teda Rada môže, či už priamo, alebo nepriamo, opierať o rozhodnutia orgánov tretích štátov začať vyšetrovania alebo trestné konania len vtedy, ak si splní povinnosti vyplývajúce z judikatúry citovanej v bodoch 41 a 42 vyššie.

Akýkoľvek iný záver by Rade umožnil vyhnúť sa prísnym povinnostiam uloženým judikatúrou Súdneho dvora, pričom by sa neopierala ani o dokumenty pochádzajúce od orgánov dotknutých štátov, ktoré majú právomoc začať trestné vyšetrovania alebo trestné konania týkajúce sa trestných činov sprenevery verejných finančných prostriedkov, ale len o dokumenty, ktoré sa na takéto uvedenie len obmedzujú.

V prejednávanej veci však nie je ani spochybňované, ani spochybniteľné, že v odôvodnení predmetného zápisu Rada opomenula uviesť, že overila, že trestné stíhania, ktoré sú v ňom uvedené, boli vedené v súlade s právom žalobcu na obhajobu a jeho právom na účinnú súdnu ochranu.

V tejto súvislosti treba navyše uviesť, že Rada vo svojom vyjadrení k žalobe nespochybnila, že opomenula vykonať predmetné overenia, a tým skôr ani to, že v napadnutých aktoch opomenula uviesť výsledky týchto overení.

Treba preto konštatovať, že pokiaľ ide o jediné dve skutočnosti, ktoré možno zohľadniť na účely posúdenia dôvodnosti napadnutých aktov (pozri bod 35 vyššie), Rada si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia.

Tento záver nie je spochybnený tvrdením Rady, podľa ktorého sa žalobca v podstate nemôže odvolávať na rozsudok z 3. decembra 2020, Saleh Thabet a i./Rada ( C‑72/19 P a C‑145/19 P , neuverejnený, EU:C:2020:992 ), keďže v týchto dvoch posledných uvedených veciach boli reštriktívne opatrenia založené na existencii súdnych konaní proti žalobcom alebo na konaniach o vymáhaní majetku v nadväznosti na právoplatné súdne rozhodnutie týkajúce sa sprenevery verejných finančných prostriedkov, ako to vyžadovali uplatniteľné kritériá zápisu. Rada tvrdí, že tieto okolnosti výrazne odporujú kritériám zápisu v prejednávanej veci, ktoré jednak nevyžadujú, aby osoba zapísaná na zoznam bola predmetom vyšetrovaní v rámci trestného konania, a jednak, najmä pokiaľ ide o kritérium založené na podkopávaní demokratického politického procesu v Moldavskej republike, nemožno ich považovať za splnené jednoduchým odkazom na trestné konania.

Súdny dvor už totiž mal príležitosť rozhodnúť, že je irelevantná okolnosť, podľa ktorej existencia rozhodnutí príslušných orgánov tretieho štátu začať a viesť trestné vyšetrovanie týkajúce sa trestného činu sprenevery verejných finančných prostriedkov, nepredstavuje kritérium na predmetný zápis, ale skutkový základ, z ktorého predmetné reštriktívne opatrenia vychádzajú (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 19. decembra 2018, Azarov/Rada, C‑530/17 P , EU:C:2018:1031 , bod 25 , a z 11. júla 2019, Azarov/Rada, C‑416/18 P , neuverejnený, EU:C:2019:602 , bod 26 ).

Z uvedeného vyplýva, že druhému žalobnému dôvodu treba vyhovieť a napadnuté akty treba zrušiť v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať zvyšnú časť argumentácie uvádzanej žalobcom.

O trovách

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto:

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1047 z 30. mája 2023, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2023/891 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavskú republiku, a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2023/1045 z 30. mája 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2023/888 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie destabilizujúce Moldavskú republiku, sa zrušujú v rozsahu, v akom je Vladimir Georgievič Plachotňuk (Vladimir Gheorghe Plahotniuc) nimi dotknutý.

Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.

Svenningsen

Mac Eochaidh

Stancu

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. októbra 2024.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.