T-503/23

žalobca,

proti

Rade Európskej únie , zastúpenej: S. Lejeune a V. Piessevaux, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory J. Svenningsen, sudcovia J. Laitenberger a J. Martín y Pérez de Nanclares (spravodajca),

Žalobca pán Ammar Sharif sa svojou žalobou na jednej strane domáha na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/1035 z 25. mája 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 2023, s. 49 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/1027 z 25. mája 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 2023, s. 1 ), (ďalej spoločne len „napadnuté akty“), v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú, a na druhej strane sa na základe článku 268 ZFEÚ domáha náhrady škody, ktorú údajne utrpel v dôsledku prijatia napadnutých aktov. Incidenčne sa na základe článku 277 ZFEÚ domáha určenia neplatnosti článku 27 ods. 2 písm. b) a článku 27 ods. 3, článku 28 ods. 2 písm. b) a článku 28 ods. 3 rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14 ), zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/1836 z 12 októbra 2015 ( Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 75 ), a článku 15 ods. 1a písm. b) nariadenia Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 ( Ú. v. EÚ L 16, 2012, s. 1 ), zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2015/1828 z 12. októbra 2015 ( Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 1 ).

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

[ omissis ]

A. O pôvodnom zápise mena žalobcu do predmetných zoznamov a ponechaní uvedeného zápisu do 1. júna 2019

11

Vykonávacím rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/1897 z 27. októbra 2016, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255 ( Ú. v. EÚ L 293, 2016, s. 36 ), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2016/1893 z 27. októbra 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 ( Ú. v. EÚ L 293, 2016, s. 25 ), (ďalej spoločne len „akty z roku 2016“), bolo meno žalobcu vložené do riadku 212 zoznamu, ktorý sa nachádza v oddiele A (Osoby) prílohy I k rozhodnutiu 2013/255, a do riadku 212 zoznamu v oddiele A (Osoby) prílohy II k nariadeniu č. 36/2012 (ďalej spoločne len „predmetné zoznamy“) s uvedením týchto dôvodov:

Rada 28. mája 2018 prijala rozhodnutie (SZBP) 2018/778, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 ( Ú. v. EÚ L 131, 2018, s. 16 ), ktorým sa predĺžilo uplatňovanie uvedeného rozhodnutia do 1. júna 2019, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/774, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 ( Ú. v. EÚ L 131, 2018, s. 1 ), (ďalej spoločne len „akty z roku 2018“).

[ omissis ]

17

Rozsudkom zo 4. apríla 2019, Sharif/Rada ( T‑5/17 , EU:T:2019:216 ), Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorú podal žalobca proti aktom z rokov 2016, 2017 a 2018 v rozsahu, v akom sa ho týkali. Všeobecný súd v bode 70 uvedeného rozsudku konštatoval, že zaradenie mena žalobcu do predmetných zoznamov bolo odôvodnené skutočnosťou, že Rada predložila súbor konkrétnych, presných a zhodujúcich sa dôkazov, ktorý mohol preukázať, že žalobca je popredný podnikateľ pôsobiaci v Sýrii. Žalobca sa proti tomuto rozsudku neodvolal.

B. O ponechaní zápisu mena žalobcu v predmetných zoznamoch

18

„Spojený s členom rodiny Machlúfovcov (Makhlouf) (švagor [p.] Rámího Machlúfa (Makhlouf).“

[ omissis ]

23

Rozsudkom z 28. apríla 2021, Sharif/Rada ( T‑540/19 , neuverejnený, EU:T:2021:220 ), Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorú žalobca podal proti aktom z roku 2019 a 2020 v rozsahu, v akom sa ho týkali. Všeobecný súd v bode 144 tohto rozsudku konštatoval, že dôvody na zaradenie mena žalobcu do predmetných zoznamov, ktoré vyplynuli z predmetných aktov z roku 2019, boli dostatočne podložené, takže so zreteľom na kritérium popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii bolo zaradenie mena žalobcu do predmetných zoznamov opodstatnené. Okrem toho Všeobecný súd v bode 174 uvedeného rozsudku uviedol, že dôvod na zaradenie mena žalobcu do predmetných zoznamov v zmysle aktov z roku 2020 bol dostatočne podložený, takže so zreteľom na kritérium spojenia s členmi rodín Assadovcov alebo Machlúfovcov bolo zaradenie mena žalobcu do uvedených zoznamov opodstatnené. Žalobca sa neodvolal proti spomenutému rozsudku.

24

Rada 25. mája 2023 prijala napadnuté akty. Dôvod zaradenia mena žalobcu sa v porovnaní s dôvodom uvedeným v aktoch z roku 2020 nezmenil. Rada listom z 26. mája 2023 oznámila zástupcovi žalobcu, že jeho meno bolo ponechané v predmetných zoznamoch.

zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú,

–

uložil Rade povinnosť zaplatiť sumu 10000 eur ako náhradu škody za celú spôsobenú ujmu,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

26

subsidiárne v prípade zrušenia napadnutých aktov nariadil, aby boli účinky rozhodnutia 2023/1035 zachované, pokiaľ ide o žalobcu, až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia vykonávacieho nariadenia 2023/1027.

III. Právny stav

A. O návrhoch na zrušenie

[ omissis ]

1.

O prvom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania

31

Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zaručuje každému účastníkovi konania, aby dosiahol zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne dotýka, právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne uplatniteľných aktov tvoriacich právny základ takéhoto rozhodnutia, ak tento účastník konania nedisponuje právom podať podľa článku 263 ZFEÚ priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých následky musí znášať, bez toho, aby mohol navrhnúť ich zrušenie. Všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa uplatňuje, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný vo veci, ktorá je predmetom žaloby, a musí existovať priama právna súvislosť medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým všeobecným aktom (pozri rozsudok zo 17. februára 2017, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, T‑14/14 a T‑87/14 , EU:T:2017:102 , bod 55 a citovanú judikatúru).

32

Pokiaľ ide o intenzitu súdneho preskúmania, podľa ustálenej judikatúry majú súdy Únie v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy o FEÚ, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Únie vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Únie. Táto požiadavka je výslovne zakotvená v článku 275 druhom odseku ZFEÚ (pozri rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P , EU:C:2013:775 , bod 58 a citovanú judikatúru, a z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 65 a citovanú judikatúru).

33

36

Na úvod treba uviesť, že žalobca sa odvoláva na nezákonnosť článku 27 ods. 2 písm. b), článku 28 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a článku 15 ods. 1a písm. b) nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, ktoré sa týkajú kritéria členov rodín Assadovcov alebo Machlúfovcov. Z písomných podaní žalobcu však veľmi jasne vyplýva – a Rada to nespochybnila –, že mal v úmysle namietať zákonnosť kritéria na zápis, na základe ktorého bolo jeho meno ponechané v predmetných zoznamoch, a to kritéria spojenia s členmi rodín Assadovcov alebo Machlúfovcov. Preto sa treba domnievať, že žalobcom vznesená námietka nezákonnosti sa okrem článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, týka aj článku 27 ods. 2 poslednej časti vety a článku 28 ods. 2 poslednej časti vety uvedeného rozhodnutia v spojení vždy s odsekom 2 písm. b) každého z týchto ustanovení a poslednej časti vety článku 15 ods. 1a nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, v spojení s článkom 15 odsekom 1a písm. b).

37

Žalobca tvrdí, že bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania, keďže na rozdiel od ostatných kategórií osôb uvedených v článku 27 ods. 2 a článku 28 ods. 2 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a v článku 15 ods. 1a nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 uvedeného rozhodnutia, osoby zaradené do predmetných zoznamov z dôvodu ich väzieb na členov rodín Assadovcov alebo Machlúfovcov nemajú teoreticky a prakticky možnosť vyvrátiť domnienku spojenia so sýrskym režimom.

41

Pokiaľ ide o uvádzanú praktickú nemožnosť, je pravda, že – ako tvrdí žalobca a ako uznáva Rada – rodinnú väzbu v zásade nemožno zrušiť. Zo znenia článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, však na jednej strane nevyplýva, že sa od osôb zaradených do predmetných zoznamov z dôvodu ich rodinnej väzby s členmi rodín Assadovcov alebo Machlúfovcov nevyhnutne očakáva, že predložia dôkaz o zrušení tejto rodinnej väzby s cieľom preukázať, že nie sú alebo už nie sú spojené so sýrskym režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.

42

44

Žalobca má teda k dispozícii rôzne prostriedky na vyvrátenie domnienky spojenia so sýrskym režimom, a preto sa nemusí obmedzovať len na preukázanie zániku rodinnej väzby s pánom Rámím Machlúfom ani čakať, kým bude jeho meno vymazané z predmetných zoznamov.

45

Okrem toho, v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, sa osoby s väzbami na členov rodín Assadovcov alebo Machlúfovcov môžu svojím osobným správaním dištancovať od sýrskeho režimu, a tak poskytnúť dôkazy o tom, že už s ním nie sú spojené. To platí aj pre osoby, ako je žalobca, ktoré sú prepojené s týmito členmi manželskými zväzkami. Skutočnosť, že je švagrom pána Rámího Machlúfa, totiž nijako nebráni žalobcovi preukázať, že prerušil všetky väzby so sýrskym režimom, napríklad tým, že verejne odsúdil jeho činnosť, konal proti tejto činnosti alebo odmietol vykonať pokyny, ktoré mohol dostať, alebo tiež že nepredstavuje reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení, tým, že poskytne dôkazy o tom, že už nie je v styku s osobou blízkou sýrskemu režimu a, v tomto konkrétnom prípade, s pánom Rámím Machlúfom.

46

Takéto tvrdenia a takéto dôkazy, na základe ktorých môžu osoby zaradené do predmetných zoznamov uplatniť článok 27 ods. 3 a článok 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, pritom môžu predložiť všetky osoby z jednotlivých kategórií uvedených v článku 27 ods. 2 a článku 28 ods. 2 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, a v článku 15 ods. 1a nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828.

50

Žalobca teda nepreukázal, že článok 27 ods. 2 posledná časť vety a článok 28 ods. 2 posledná časť vety rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, vždy v spojení s odsekom 2 písm. b) každého z týchto ustanovení, článok 27 ods. 3 a článok 28 ods. 3 prvého rozhodnutia, ako aj článok 15 ods. 1a posledná časť vety nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, v spojení s článkom 15 odsekom 1a písm. b), porušujú zásadu rovnosti zaobchádzania.

[ omissis ]

63

S prihliadnutím na vyššie uvedené treba zamietnuť námietku nezákonnosti, a teda aj prvý žalobný dôvod.

2.

82

Žalobca tvrdí, že vzhľadom na dôvod zaradenia jeho mena do predmetných zoznamov jeho osud neúprosne závisí od situácie pána Rámího Machlúfa. Situácia pána Machlúfa sa však v ostatných rokoch neustále menila, v dôsledku čoho už podľa žalobcu nepatrí do mocenských kruhov a je úplne vyradený z hospodárskeho, politického a finančného sveta v Sýrii. V tejto súvislosti žalobca v replike zdôrazňuje, že akákoľvek nová skutková okolnosť, ktorá ovplyvňuje situáciu pána Rámího Machlúfa, musí mať vplyv na jeho vlastnú situáciu.

83

Žalobca v podstate tvrdí, že zmeny v situácii pána Rámího Machlúfa predstavujú všeobecne známe skutočnosti, o ktorých Rada nemôže nevedieť, najmä keď o nich informujú médiá, ktoré systematicky a pravidelne slúžia Rade ako referencia pri dokumentovaní jej prípadov, keď má byť meno osoby zapísané alebo ponechané v predmetných zoznamoch.

84

Rada spochybňuje tvrdenia žalobcu.

88

Podľa ustálenej judikatúry totiž z prezumpcie zákonnosti aktov inštitúcií Únie vyplýva, že také akty majú právne účinky dovtedy, kým neboli zrušené orgánom, ktorý ich prijal, zrušené na základe žaloby o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné v dôsledku návrhu na začatie prejudiciálneho konania alebo námietky nezákonnosti (pozri rozsudok z 18. mája 2022, Foz/Rada, T‑296/20 , EU:T:2022:298 , bod 116 a citovanú judikatúru).

89

Žalobca pritom na jednej strane netvrdí, že je adresátom aktov, ktorými bolo meno pána Rámího Machlúfa zaradené do predmetných zoznamov, ani sa prostredníctvom tejto žaloby nedomáha ich zrušenia. V rámci tohto konania sa teda nemôže odvolávať na porušenie povinnosti Rady opätovne preskúmať situáciu pána Rámího Machlúfa ani na to, že Rada nesprávne vyložila obsah príloh, ktoré predložil na preukázanie skutočnosti, že pán Rámí Machlúf už nemá väzby na sýrsky režim.

90

Žalobca na pojednávaní ďalej predložil tvrdenie, že v rámci tejto časti Všeobecný súd nemá overovať, či stále pretrváva väzba medzi pánom Rámím Machlúfom a sýrskym režimom, ale len či sa zmenila jeho situácia. Takéto tvrdenie nemôže obstáť. Na jednej strane sa totiž zdá byť v rozpore s tézou, ktorú žalobca uviedol vo svojich písomných podaniach, v ktorých najskôr vyzýva Všeobecný súd, aby in fine konštatoval, že pán Rámí Machlúf už nepatrí do mocenských kruhov, čím odkazuje na jeho spojenie so sýrskym režimom, potom vytýka Rade, že nezmenila dôvod zápisu pána Rámího Machlúfa, a napokon výslovne uvádza povinnosť Rady opätovne preskúmať situáciu pána Rámího Machlúfa. Na druhej strane môže mať samotné konštatovanie zmeny situácie pána Rámího Machlúfa dôsledky, hoci len z hľadiska dodržiavania práva na obhajobu a právnej istoty, keďže Všeobecný súd by musel v každom prípade posúdiť situáciu tretej strany tohto sporu.

93

Treba ešte dodať, že hoci Všeobecnému súdu v rámci konania o tejto žalobe neprináleží rozhodovať o dôvodnosti zaradenia mena pána Rámího Machlúfa do predmetných zoznamov, nič nebránilo žalobcovi obrátiť sa pred prijatím napadnutých aktov na Radu, vyzvať ju, aby opätovne preskúmala jeho situáciu s ohľadom na situáciu pána Rámího Machlúfa, a poskytnúť jej dôkazy, ktoré predložil v tomto konaní. Ako totiž vyplýva z článku 32 ods. 2 a 3 nariadenia č. 36/2012, žalobca môže kedykoľvek podať žiadosť o preskúmanie alebo predložiť pripomienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2021, Al‑Imam/Rada, T‑203/20 , EU:T:2021:605 , bod 95 ). Pritom treba konštatovať, že – ako uvádza Rada bez toho, aby jej žalobca odporoval – žalobca túto možnosť nevyužil.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Pán Ammar Sharif je povinný nahradiť trovy konania.

Svenningsen

Laitenberger