T-519/23
ECLI:EU:T:2024:733
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TJ0519
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023TJ0519
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 23. októbra 2024 ( *1 )
„Mimozmluvná zodpovednosť – Kontrola získavania a vlastnenia zbraní – Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2019/69 – Príčinná súvislosť – Pojem ‚strelná zbraň‘ – Pojem ‚poplašné a signálne zbrane‘“
Vo veci T‑519/23,
Keserű Művek Fegyvergyár Kft ., so sídlom v Budapešti (Maďarsko), v zastúpení: A. Grád, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej únii , v zastúpení: K. Talabér‑Ritz a R. Tricot, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje
Francúzska republika , v zastúpení: B. Fodda, R. Bénard a O. Duprat‑Mazaré, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory A. Kornezov (spravodajca), sudcovia G. De Baere a D. Petrlík,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania,
vzhľadom na nepodanie žiadosti o nariadenie pojednávania účastníkmi konania v lehote troch týždňov odo dňa oznámenia o skončení písomnej časti konania a po rozhodnutí podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Svojou žalobou podanou na základe článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhého odseku ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť Keserű Művek Fegyvergyár Kft., požaduje náhradu škody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku prijatia vykonávacej smernice Komisie (EÚ) 2019/69 zo 16. januára 2019, ktorou sa stanovujú technické špecifikácie pre poplašné a signálne zbrane podľa smernice Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní ( Ú. v. EÚ L 15, 2019, s. 22 ).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2
Žalobkyňa je spoločnosť so sídlom v Maďarsku, ktorej predmetom činnosti je výroba a obchodovanie so zbraňami. Vyhlasuje, že na obdobie od 7. augusta 2009 do 4. apríla 2029 disponuje výlučnými právami na výrobu a uvádzanie na trh modelu zbrane, ktorý umožňuje strieľať gumenými projektilmi (ďalej len „zbraň Keserű“).
3
Dňa 16. januára 2019 Európska komisia prijala vykonávaciu smernicu 2019/69, ktorej lehota na prebratie členskými štátmi uplynula v súlade s jej článkom 4 ods. 1, teda 17. januára 2020.
4
Maďarsko prebralo vykonávaciu smernicu 2019/69 najmä prostredníctvom zákona 2020. évi XLIX. törvény egyes törvényeknek a fegyverek megszerzésének és tartásának ellenőrzésére vonatkozó európai uniós jogi szabályozás módosításával összefüggő jogharmonizációs célú módosításáról, Magyar Közlöny 2020. évi 137. száma (zákon č. XLIX z roku 2020, ktorým sa menia určité akty na účely právnej harmonizácie v rámci zmeny právnych predpisov Európskej únie o kontrole získavania a vlastnenia zbraní), ktorým sa mení zákon 2004. évi XXIV. törvény a lőfegyverekről és lőszerekről, Magyar Közlöny 2004. évi 56. száma (zákon č. XXIV z roku 2004 o strelných zbraniach a munícii), s účinnosťou od 1. januára 2021, a 326/2020. (VII. 1.) Korm. Rendelet a fegyverekről és lőszerekről szóló 253/2004. (VIII. 31.) Korm. rendelet jogharmonizációs célú módosításáról, Magyar Közlöny 2020. évi 158. száma [nariadenie vlády č. 326/2020 (VII. 1.) na účely zmeny nariadenia vlády č. 253/2004 z dôvodov harmonizácie práva. (VIII. 31.) v súvislosti so zbraňami a muníciou], ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2023.
5
Listom z 25. októbra 2022 Országos Rendőr‑főkapitányság (Hlavné veliteľstvo policajného zboru, Maďarsko) informovalo žalobkyňu o novej právnej úprave uplatniteľnej na „plynové a poplašné zbrane“. Žalobkyňa z uvedeného vyvodila, že od 1. januára 2023 už nebude môcť predávať zbraň Keserű osobám, ktoré nemajú povolenie na držbu zbraní.
6
Keďže sa žalobkyňa domnievala, že vykonávacia smernica 2019/69 jej spôsobila ujmu v rozsahu, v akom mala za následok obmedzenie predaja zbrane Keserű na osoby, ktoré sú držiteľmi povolenia na držbu zbraní, podala túto žalobu.
Návrhy účastníkov konania
7
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
uložil Európskej únii povinnosť nahradiť jej škodu spôsobenú prijatím vykonávacej smernice 2019/69, odhadovanú na 1590088 eur za obdobie od 1. januára 2023 do 4. apríla 2029,
–
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
8
Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
9
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v prvom rade žiada, aby jej bola nahradená škoda spôsobená prijatím protiprávneho aktu, a to vykonávacej smernice 2019/69, a subsidiárne, aby jej bola nahradená škoda spôsobená prijatím uvedenej smernice, aj keby bola táto smernica v súlade s právom.
O zodpovednosti Únie vyplývajúcej z prijatia protiprávneho aktu
10
Na účely vzniku zodpovednosti Únie sa žalobkyňa odvoláva na pochybenie založené na nezákonnosti vykonávacej smernice 2019/69 v rozsahu, v akom je v rozpore s článkami 340 a 10 ZFEÚ, ako aj s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
11
Žalobkyňa v podstate tvrdí, že zbraň Keserű z dôvodu svojich technických charakteristík môže strieľať iba gumenými projektilmi, a nie „skutočnou muníciou“, a že z dôvodu jej tvarovania nemôže byť upravená na strelnú zbraň. Táto zbraň tak vzhľadom na svoj spôsob výroby plne zodpovedá účelu vykonávacej smernice 2019/69, ktorej cieľom je ochrana života osôb a predchádzanie riziku zabitia. Vzhľadom na to, že vykonávacia smernica 2019/69 ignoruje túto osobitosť zbrane Keserű, podrobuje ju rovnakému právnemu režimu ako poplašné a signálne zbrane, ktoré umožňujú vystreľovať pevné projektily, a z tohto dôvodu patria do inej kategórie zbraní, čím došlo k porušeniu zákazu diskriminácie. Podľa žalobkyne mala uvedená smernica stanoviť výnimku pre druh zbraní, ktoré majú podobné charakteristiky ako zbraň Keserű. Komisia teda tým, že zaobchádzala s rozdielnymi situáciami rovnako, porušila článok 10 ZFEÚ a článok 21 Charty, ako aj zákaz diskriminácie založenej najmä na „osobitnej charakteristike“.
12
Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že zbraň Keserű nemožno považovať za „strelnú zbraň“ v zmysle článku 1 ods. 1 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/555 z 24. marca 2021 o kontrole nadobúdania a držania zbraní ( Ú. v. EÚ L 115, 2021, s. 1 ), keďže toto ustanovenie stanovuje, že pod pojem „strelná zbraň“ nepatria zbrane vylúčené z tejto definície na základe jedného z dôvodov uvedených v časti III prílohy I k uvedenej smernici. Podľa žalobkyne pritom zbraň Keserű spĺňa podmienky stanovené v časti III písm. a) prílohy I k smernici 2021/555, a preto ju nemožno kvalifikovať ako „strelnú zbraň“.
13
Komisia a Francúzska republika spochybňujú túto argumentáciu.
14
Podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ musí Únia v prípade mimozmluvnej zodpovednosti v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradiť škodu, ktorú spôsobili jej inštitúcie alebo jej pracovníci pri výkone svojich funkcií.
15
Podľa ustálenej judikatúry je vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to existenciou dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti autorom aktu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby (pozri rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 32 a citovanú judikatúru).
16
Pokiaľ jedna z podmienok uvedených v bode 15 vyššie nie je splnená, žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Únie. Súd Únie okrem toho nie je povinný pri skúmaní týchto podmienok sledovať určité poradie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P , EU:C:1999:402 , body 13 a 63 , a z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P , EU:C:2019:672 , bod 148 ).
17
V prejednávanej veci treba najskôr preskúmať podmienku týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti medzi údajne protiprávnym aktom a spôsobenou škodou.
18
V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že táto podmienka sa týka existencie dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi konaním inštitúcií Únie a škodou, pričom túto súvislosť musí preukázať žalobca tak, že vytýkané konanie musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy (pozri rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P , EU:C:2019:672 , bod 32 a citovanú judikatúru).
19
Presnejšie, škoda musí vyplývať dostatočne priamym spôsobom z protiprávneho konania inštitúcií, čo vylučuje najmä škody, ktoré by boli len vzdialeným dôsledkom tohto konania (rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P , EU:C:2019:672 , bod 135 , a uznesenie z 12. decembra 2007, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑113/04 , neuverejnené, EU:T:2007:377 , bod 40 ).
20
V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že vykonávacia smernica 2019/69 je protiprávna, keďže porušila zákaz diskriminácie zakotvený v článku 10 ZFEÚ a článku 21 Charty, a spôsobila jej ujmu tým, že mala za následok, že od 1. januára 2023 je predaj zbrane Keserű povolený len osobám, ktoré majú povolenie na držbu zbraní.
21
V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľom vykonávacej smernice 2019/69 je stanoviť technické špecifikácie pre poplašné a signálne zbrane podľa smernice Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní ( Ú. v. ES L 256, 1991, s. 51 ; Mim. vyd. 13/011, s. 3), ktorá bola zrušená smernicou 2021/555. Podľa článku 26 smernice 2021/555 sa odkazy na smernicu 91/477 považujú za odkazy na smernicu 2021/555. Keďže sa teda škoda, ktorú žalobkyňa údajne utrpela, týka obdobia od 1. januára 2023 do 4. apríla 2029, smernica 2021/555 sa na prejednávanú vec uplatňuje rationae temporis .
22
Treba teda overiť, či zbraň, ktorá má charakteristiky zbrane Keserű, môže byť kvalifikovaná ako „poplašná a signálna zbraň“ v zmysle smernice 2021/555 a či teda vykonávacia smernica 2019/69, ktorá je podľa žalobkyne príčinou jej ujmy, mala stanoviť výnimku pre druh zbraní, ktoré majú podobné charakteristiky ako zbraň Keserű.
23
Podľa znenia článku 1 ods. 1 bodu 1 smernice 2021/555, pojem „strelná zbraň“ označuje „ak[úkoľvek] prenosn[ú] zbraň s hlavňou, v ktorej sa strela, náboj alebo projektil uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, alebo prenosn[ú] zbraň s hlavňou, ktorá je na tento účel vyrobená alebo ktorú je možné na tento účel upraviť, okrem prípadov, keď je vylúčená z tohto vymedzenia pojmu na základe jedného z dôvodov uvedených v [časti III] príloh[y] I“. Podľa tohto ustanovenia strelné zbrane sú rozdelené do kategórií v časti II prílohy I. Okrem toho „predmet sa považuje za schopný úpravy na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, ak: a) má vzhľad strelnej zbrane, a b) v dôsledku jeho [charakteristík, – neoficiálny preklad ] konštrukcie alebo materiálu, z ktorého je vyrobený, môže byť takto upravený“.
24
Podľa časti III písm. a) prílohy I k smernici 2021/555 do vymedzenia pojmu „strelná zbraň“ nie sú zahrnuté predmety, ktoré zodpovedajú tomuto vymedzeniu, ale sú určené na účel poplachu, signalizácie, záchrany života, porážky zvierat alebo rybolovu harpúnou, alebo na priemyselné alebo technické účely za predpokladu, že sa dajú použiť iba na tento špecifický účel.
25
Pokiaľ ide o pojem „poplašné a signálne zbrane“, tento je vymedzený v článku 1 ods. 1 bode 4 smernice 2021/555 ako odkazujúci na „zariadenia s držiakom zásobníka, ktoré sú navrhnuté iba na streľbu s použitím nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického signálneho streliva a ktoré nie je možné upraviť na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu uvoľnením nahromadenej energie“.
26
V prejednávanej veci zo spisu, ako aj z písomností žalobkyne vyplýva, že zbraň Keserű je zbraňou, ktorá umožňuje strieľať z bubienku projektilmi z gumy, ktorá je vybavená rámom, hlavňou integrovanou do rámu, bubienkom s komorami pripevneným k rámu, spúšťou pripevnenou k rámu a kladivkom ovládaným spúšťou, ktorej bubienok je skonštruovaný tak, aby sa nabíjal gumenými projektilmi spredu a poplašnými alebo plynovými nábojmi zozadu, a ktorej jedna komora bubienka sa nachádza v osi hlavne zbrane v momente výstrelu. Ako tvrdí Komisia, bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, táto zbraň používa na uvedenie gumených projektilov do pohybu výbušnú pohonnú nálož.
27
Z uvedeného vyplýva, že zbraň Keserű je prenosnou zbraňou s hlavňou, ktorá uvádza „projektily“, v danom prípade z gumy, do pohybu pôsobením uvoľnenia energie pohonnej nálože a ktorú preto treba kvalifikovať ako „strelnú zbraň“ v zmysle článku 1 ods. 1 bodu 1 smernice 2021/555.
28
Tento záver nespochybňujú tvrdenia žalobkyne.
29
Po prvé tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého zbraň Keserű môže uvádzať do pohybu len gumené projektily, a nie „skutočné“ projektily, treba zamietnuť. Pojem „strelná zbraň“ totiž zahŕňa každú zbraň, v ktorej sa „strela, náboj alebo projektil“ uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením energie pohonnej nálože. V prejednávanej veci nemožno tvrdiť, že pojem „projektil“ v zmysle článku 1 ods. 1 bodu 1 smernice 2021/555 sa nevzťahuje na gumené projektily, ako sú projektily, ktoré uvádza do pohybu zbraň Keserű.
30
Po druhé skutočnosť, že zbraň Keserű z dôvodu jej tvaru nemôže byť upravená na streľbu „skutočnými“ projektilmi, nie je relevantná, pretože okolnosť, že uvedená zbraň je konštruovaná tak, aby strieľala gumenými projektilmi pôsobením uvoľnenia energie pohonnej nálože, stačí na to, aby bola kvalifikovaná ako „strelná zbraň“, ako to bolo zdôraznené v bode 29 vyššie.
31
Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré žalobkyňa vyvodzuje z tvrdosti projektilov z gumy používaných v zbrani Keserű a z maximálneho špičkového tlaku v čase ich uvedenia do pohybu, treba konštatovať, že tieto charakteristiky, aj keby boli preukázané, neumožňujú dospieť k záveru, že uvedená zbraň nie je „strelnou zbraňou“ v zmysle článku 1 ods. 1 bodu 1 smernice 2021/555 vzhľadom na to, že spĺňa všetky podmienky stanovené týmto ustanovením, ako to vyplýva z bodu 29 vyššie, pričom treba spresniť, že žiadne ustanovenie smernice 2021/555 nenaznačuje, že gumený projektil by sa nemal považovať za „projektil“ v zmysle článku 1 ods. 1 bodu 1 tej istej smernice v závislosti od jeho tvrdosti alebo špičkového maximálneho tlaku v čase jeho uvedenia do pohybu.
32
Po štvrté na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, zbraň Keserű tiež nepatrí do kategórie zbraní uvedenej v časti III písm. a) prílohy I k smernici 2021/555, ktoré nie sú zahrnuté do definície „strelnej zbrane“.
33
Zbraň Keserű totiž nie je navrhnutá na účel poplachu alebo signalizácie, a preto nespĺňa podmienku, že ju možno použiť len na toto konkrétne použitie, ako sa vyžaduje v časti III písm. a) prílohy I k smernici 2021/555.
34
V tejto súvislosti podľa článku 1 ods. 1 bodu 4 smernice 2021/555 „poplašné a signálne zbrane“ sú zariadenia, ktoré sú navrhnuté „iba“ na streľbu s použitím nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického signálneho streliva na jednej strane a ktoré nie je možné upraviť na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu uvoľnením nahromadenej energie pohonnej nálože na strane druhej.
35
Je však nesporné, že zbraň Keserű nie je navrhnutá „iba“ na streľbu s použitím nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického signálneho streliva, pretože je podľa samotnej žalobkyne navrhnutá na streľbu gumenými projektilmi, a tak nespĺňa prvú vyššie uvedenú podmienku na to, aby mohla byť kvalifikovaná ako „poplašná a signálna zbraň“.
36
Z toho istého dôvodu nemožno zbraň Keserű v zmysle časti III písm. a) prílohy I k smernici 2021/555 považovať za určenú na účely poplachu alebo signalizácie, a teda za spĺňajúcu podmienku, podľa ktorej sa môže používať len na toto konkrétne použitie.
37
Okrem toho samotná žalobkyňa opisuje svoju zbraň ako „poplašnú zbraň na plyn skonštruovanú na účely streľby gumenými projektilmi“. Aj za predpokladu, že by uvedená zbraň bola skonštruovaná na účely poplachu, nič to nemení na tom, že môže strieľať aj gumenými projektilmi, pričom takéto použitie nemožno kvalifikovať ako použitie len na účely poplachu.
38
Po piate na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, skutočnosť, že zbraň Keserű je koncipovaná ako nie letálna zbraň, nie je relevantným kritériom na určenie, či ide o „strelnú zbraň“ v zmysle smernice 2021/555.
39
Po šieste žalobkyňa tvrdí, že v rozsudku č. Kfv.VI.39.008/2011/4. z 24. októbra 2011 Kúria (predtým Legfelsőbb Bíróság) (Najvyšší súd, Maďarsko) rozhodol, že zbraň Keserű nie je „strelnou zbraňou“ v zmysle článku 1 smernice 2021/555.
40
V tejto súvislosti stačí uviesť, že Súdny dvor má výlučnú právomoc v rámci konečného výkladu práva Únie (pozri v tomto zmysle stanovisko 2/13 z 18. decembra 2014, EU:C:2014:2454 , bod 246 , a stanovisko 1/17 z 30. apríla 2019, EU:C:2019:341 , bod 111 ), a tak súd Únie nemôže byť viazaný výkladom práva Únie, ktorý podal vnútroštátny súd.
41
Okrem toho a v každom prípade treba uviesť, že rozsudok Kúria, ktorý je uvedený v bode 39 vyššie, pochádza z roku 2011, a teda nemohol zohľadniť vývoj právneho rámca Únie v oblasti kontroly získavania a vlastnenia zbraní, ku ktorému došlo po tomto dátume.
42
Z uvedeného vyplýva, že zbraň Keserű nemožno kvalifikovať ako „poplašnú a signálnu zbraň“ v zmysle smernice 2021/555 a že v dôsledku toho nepatrí do pôsobnosti vykonávacej smernice 2019/69.
43
Vykonávacia smernica 2019/69 preto nemohla spôsobiť ujmu, ktorej sa žalobkyňa dovoláva.
44
Je teda potrebné dospieť k záveru, že podmienka týkajúca sa existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou škodou nie je splnená.
45
V dôsledku toho zodpovednosť Únie z tohto dôvodu nemôže vzniknúť z dôvodu údajnej nezákonnosti, ktorou je postihnutá vykonávacia smernica 2019/69.
O zodpovednosti Únie vyplývajúcej z prijatia protiprávneho aktu
46
Žalobkyňa subsidiárne žiada náhradu škody spôsobenej prijatím vykonávacej smernice 2019/69, aj keby bola táto smernica v súlade s právom.
47
Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o možnosti vzniku zodpovednosti Únie za škodu spôsobenú aktom, ktorý je v súlade s právom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. marca 2010, Sviluppo Italia Basilicata/Komisia, C‑414/08 P , EU:C:2010:165 , bod 141 , a z 18. septembra 2014, Holcim (Romania)/Komisia, T‑317/12 , EU:T:2014:782 , bod 235 ], stačí konštatovať, že takáto zodpovednosť môže v každom prípade vzniknúť len vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to existencia údajne utrpenej škody, príčinná súvislosť medzi touto škodou a aktom vytýkaným inštitúciám Únie, ako aj neobvyklá a osobitá povaha tejto škody (rozsudok z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, C‑237/98 P , EU:C:2000:321 , bod 19 ).
48
Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 17 až 43 vyššie, treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi vykonávacou smernicou 2019/69 a údajne utrpenou ujmou.
49
Na základe uvedeného preto ani z tohto dôvodu nemôže vzniknúť zodpovednosť Únie.
50
V dôsledku toho treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
51
Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalovanej.
52
V súlade s článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Francúzska republika preto znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol takto:
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
Keserű Művek Fegyvergyár Kft. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska únia, zastúpená Európskou komisiou.
3.
Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Kornezov
De Baere
Petrlík
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. októbra 2024.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.