T-565/23

žalobca,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: A. Becker, D. Milanowska a M. ter Haar, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Bayer Agriculture , so sídlom v Antverpách (Belgicko), v zastúpení: H. Posser, F. Geber a T. Römhild, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobca, združenie Aurelia Stiftung, domáha zrušenia rozhodnutia Komisie Ares(2023) 4611321 z 3. júla 2023, ktorým sa zamieta jeho žiadosť o vnútorné preskúmanie, ktoré podal v súvislosti s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/2364 z 2. decembra 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinnej látky glyfozát ( Ú. v. EÚ L 312, 2022, s. 99 ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

2

V roku 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414 ( Ú. v. ES L 309, 2009, s. 1 ). Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok ( Ú. v. EÚ L 153, 2011, s. 1 ), prijalo zoznam podľa článku 78 ods. 3 nariadenia č. 1107/2009. Na tomto zozname bol uvedený glyfozát s dátumom skončenia platnosti obdobia schválenia k 31. decembru 2015.

6

Dňa 20. októbra 2015 vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1885, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 2,4‑D, acibenzolar‑S‑metyl, amitrol, bentazón, cyhalofop‑butyl, dikvát, esfenvalerát, famoxadón, flumioxazín, DXP KE 459 (flupyrsulfurón‑metyl), glyfozát, iprovalikarb, izoproturón, lambda‑cyhalotrín, metalaxyl‑M, metsulfurón‑metyl, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, pyraflufén‑etyl, tiabendazol, tifensulfurón‑metyl a triasulfurón ( Ú. v. EÚ L 276, 2015, s. 48 ), ktoré bolo prijaté na základe článku 17 prvého odseku nariadenia č. 1107/2009, predĺžilo obdobie schválenia glyfozátu do 30. júna 2016 z dôvodu, že hodnotenie účinnej látky sa z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemal vplyv, oneskorilo.

7

Dňa 29. júna 2016 vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1056, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia schválenia účinnej látky glyfozát ( Ú. v. EÚ L 173, 2016, s. 52 ), predĺžilo druhýkrát obdobie schválenia glyfozátu na základe článku 17 prvého odseku nariadenia č. 1107/2009 s uvedením, že toto schválenie zanikne uplynutím jeho platnosti, a to „[šesť] mesiacov od dátumu doručenia stanoviska výboru pre hodnotenie rizík [ECHA] Komisii alebo 31. decembra 2017, podľa toho, čo nastane skôr“.

11

Vykonávacím nariadením 2022/2364 bolo 2. decembra 2022 predĺžené schválenie glyfozátu do 15. decembra 2023.

12

Dňa 30. januára 2023 žalobca podal na Komisiu žiadosť o vnútorné preskúmanie vykonávacieho nariadenia 2022/2364 podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ).

13

Dňa 3. júla 2023 Komisia napadnutým rozhodnutím zamietla žiadosť o vnútorné preskúmanie.

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

17

18

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý sa v podstate zakladá na porušení článku 17 nariadenia č. 1107/2009 v rozsahu, v akom predĺženie obdobia schválenia slúži na uskutočnenie etapy postupu, ktorej lehotu nemožno predĺžiť, druhý na nesprávnom uplatnení a výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009, pokiaľ ide o úlohu žiadateľa o obnovenie, tretí a štvrtý na porušení zásady predbežnej opatrnosti a na nesprávnom zvážení dotknutých záujmov v rámci riadenia rizík a piaty na porušení povinnosti odôvodnenia.

O pretrvaní záujmu na konaní

19

Bayer Agriculture tvrdí, že záujem žalobcu na konaní zanikol v okamihu prijatia vykonávacieho nariadenia 2023/2660, ktorým sa obnovilo schválenie glyfozátu, proti ktorému žalobca podal žiadosť o vnútorné preskúmanie založenú na podobnej argumentácii.

20

Po druhé z judikatúry vyplýva, že žalobca si zachováva záujem na zrušení aktu inštitúcie Európskej únie, aby bolo možné do budúcna zabrániť opakovaniu nezákonnosti, ktorou je tento akt údajne poznačený. Takýto záujem na konaní vyplýva z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, podľa ktorého je inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora. Tento záujem na konaní však môže existovať len za predpokladu, že údajná nezákonnosť sa môže v budúcnosti opakovať, a to nezávisle od okolností veci, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby žalobcom (rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P , EU:C:2007:322 , body 50 až 52 , a z 27. septembra 2018, Mellifera/Komisia, T‑12/17 , EU:T:2018:616 , bod 28 ).

24

Tak je to v tejto veci, keďže nezákonnosť, na ktorú sa odvoláva žalobca, spočíva najmä vo výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009, ktorú Komisia môže zopakovať pri inej žiadosti o vnútorné preskúmanie predĺženia obdobia schválenia inej účinnej látky.

25

Z toho vyplýva, že bez ohľadu na prijatie vykonávacieho nariadenia 2023/2660, proti ktorému žalobca tiež podal žiadosť o preskúmanie, si žalobca v prejednávanej veci naďalej zachováva záujem na konaní.

O prípustnosti žaloby

29

Článok 2 nariadenia č. 1367/2006, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 1 písm. f) stanovuje, že na účely uvedeného nariadenia predstavuje právo životného prostredia „právne predpisy Únie, ktoré bez ohľadu na svoj právny základ prispievajú k dosahovaniu cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia“.

30

Článok 2 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1367/2006 uvádza, že otázka, či bol akt prijatý podľa práva životného prostredia, nezávisí od právneho základu, na ktorom bol prijatý. Pojem „právo životného prostredia“ na účely uvedeného nariadenia zahŕňa všetky právne predpisy Únie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia. Zo znenia tohto článku vyplýva, že v podstate odkazom na ciele vymenované v článku 191 ods. 1 ZFEÚ normotvorca Únie zamýšľal priznať pojmu „právo životného prostredia“ uvedenému v nariadení č. 1367/2006 široký význam, ktorý sa neobmedzuje na otázky súvisiace s ochranou prírodného prostredia stricto sensu . Toto konštatovanie je okrem iného potvrdené v článku 192 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorého právo životného prostredia, ako je uvedené v hlave XX uvedenej Zmluvy, môže zahŕňať aj ustanovenia predovšetkým fiškálnej povahy, opatrenia týkajúce sa územného plánovania, kvantitatívneho hospodárenia s vodnými zdrojmi alebo priamej alebo nepriamej dostupnosti týchto zdrojov, využívania pôdy, ako aj opatrenia významne ovplyvňujúce možnosť voľby členského štátu pri výbere medzi rôznymi energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru zásobovania energiou. Zúžený výklad pojmu „právo životného prostredia“ by mal za následok, že také ustanovenia a opatrenia by z veľkej časti nespadali pod túto oblasť (rozsudok zo 14. marca 2018, TestBioTech/Komisia, T‑33/16 , EU:T:2018:135 , bod 42 až 45 ).

34

Tvrdenia spoločnosti Bayer Agriculture týkajúce sa prípustnosti žaloby treba preto zamietnuť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom uplatnení a výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009, pokiaľ ide o úlohu žiadateľa o obnovenie

O prípustnosti druhého žalobného dôvodu

35

Komisia bez toho, aby výslovne vzniesla námietku neprípustnosti druhého žalobného dôvodu, vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že údajné porušenia článku 17 nariadenia č. 1107/2009 by viedli k porušeniu práva životného prostredia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1367/2006, ako to vyžaduje článok 10 toho istého nariadenia.

Žalobca v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že podmienka stanovená v článku 17 nariadenia č. 1107/2009, podľa ktorej dôvody oneskorenia majú byť také, na ktoré žiadateľ o obnovenie „nemá vplyv“, bola splnená. Oneskorenia pri obnovení schválenia glyfozátu totiž vyplývali z toho, že bolo nutné požiadať žiadateľa o dokumenty a informácie a následne ich posúdiť. Žalobca poukazuje na nedostatky v údajoch poskytnutých žiadateľom, ako aj na neúplnosť žiadosti o obnovenie a doplňujúcej dokumentácie, ktoré vyplývajú z veľkého počtu dodatočných informácií, ktoré od žiadateľa požadoval EFSA. Dôvody oneskorenia by sa mali konkrétne preskúmať.

39

Všeobecný súd pripomína, že článok 17 prvý odsek nariadenia č. 1107/2009 stanovuje, že rozhodnutie o predĺžení sa prijme, „ak sa z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemá vplyv, zdá, že platnosť schválenia uplynie pred prijatím rozhodnutia o obnovení“.

40

Na úvod treba konštatovať, že jednotlivé jazykové verzie článku 17 prvého odseku nariadenia č. 1107/2009 sa líšia. Hoci niektoré verzie, vrátane francúzštiny, používajú výraz „dôvody nezávislé od vôle žiadateľa“, pojem „vôľa“ sa nenachádza v iných jazykových verziách. Niektoré iné jazykové verzie, vrátane angličtiny, totiž používajú pojem „kontrola“. Iné jazykové verzie, napríklad nemecká, používajú pojem „zodpovednosť“ alebo pojem vplyv. V iných verziách sa uvádzajú len dôvody, ktoré sú „nezávislé od žiadateľa“.

41

Schválenie sa môže udeliť len na obdobie nepresahujúce desať rokov (článok 5 nariadenia č. 1107/2009). Ako je vysvetlené v odôvodnení 15 uvedeného nariadenia, z bezpečnostných dôvodov je obdobie platnosti schválenia účinných látok časovo obmedzené a malo by byť primerané možným rizikám spojeným s používaním látok. Schválenie sa obnovuje najviac na obdobie pätnástich rokov (článok 14 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009).

45

Z toho vyplýva, že normotvorca sa snažil stanoviť obmedzené obdobia schválenia alebo obnovenia, aby zabránil zachovaniu účinných látok, ktoré by mohli predstavovať neprijateľné riziká v zmysle článku 4 nariadenia č. 1107/2009, na trhu. Dosiahnutie tohto cieľa vzhľadom na zásadu predbežnej opatrnosti vyžaduje, aby sa opätovné hodnotenie látok uskutočňovalo pravidelne, ako to správne zdôrazňuje Komisia, keď vysvetľuje pravidelný prístup nariadenia č. 1107/2009.

46

Po druhé je potrebné preskúmať úlohu žiadateľa o obnovenie v rámci článku 17 nariadenia č. 1107/2009.

47

50

Naopak, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia, žiadateľ o obnovenie nemusí predložiť žiadosť a nie je stanovený postup konzultácie s ním. Konanie sa začína z úradnej moci a Komisia musí overiť, či oneskorenia v priebehu postupu obnovenia nie sú spôsobené dôvodmi „na ktoré žiadateľ nemá vplyv“.

51

Správanie žiadateľa sa teda musí posúdiť vzhľadom na rôzne etapy postupu obnovenia, ktoré predchádzajú prípadnému predĺženiu obdobia platnosti schválenia, v ktorých zohrával participatívnu úlohu.

52

Takýto výklad článku 17 nariadenia č. 1107/2009 vyjadruje vyváženie rôznych dotknutých záujmov v súlade s cieľmi uvedeného nariadenia a so zásadou predbežnej opatrnosti.

Nariadenie č. 1107/2009 tým, že ukladá povinnosť zachovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia, uplatňuje článok 11 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, najmä s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, a článok 114 ods. 3 ZFEÚ, ktorý túto povinnosť konkretizuje. Toto posledné uvedené ustanovenie skutočne stanovuje, že Komisia vo svojich návrhoch, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia v rámci aproximácie právnych predpisov, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, berie za základ vysokú úroveň ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov, a že v rámci svojich príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada Európskej únie. Táto ochrana má vo vzťahu k ekonomickým hľadiskám prednostný význam, takže môže odôvodňovať dokonca aj značné negatívne hospodárske dôsledky pre niektoré hospodárske subjekty (pozri rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17 , EU:T:2021:143 , bod 59 a citovanú judikatúru).

55

Z toho vyplýva, že spomedzi jednotlivých cieľov nariadenia č. 1107/2009 musí Komisia priznať osobitný význam cieľu, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, keď vedie postup obnovenia schválenia účinnej látky, a fortiori ak tento postup ide nad rámec časového rámca stanoveného na jeho priebeh a ak prizná predĺženie obdobia schválenia podľa článku 17 uvedeného nariadenia.

56

59

V prejednávanej veci Komisia v bode 61 napadnutého rozhodnutia preskúmala tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žiadateľ o obnovenie nepredložil úplnú dokumentáciu na začiatku postupu obnovenia, je zodpovedný za nedostatky v údajoch a nepredložil všetky relevantné vedecké informácie dostupné v čase podania žiadosti o obnovenie. Komisia vysvetľuje, že ak spravodajský členský štát považuje žiadosť a doplňujúce dokumenty za prípustné, znamená to, že žiadosť je úplná a bola predložená v stanovenej lehote. Neskoršie oneskorenia z iných dôvodov nemožno pripísať prípustnej žiadosti. Žiadosti o doplňujúce informácie sú bežnou časťou postupu obnovenia, najmä počas hodnotenia rizík, a neznamenajú, že žiadosť je neúplná alebo že nemala byť prijatá.

60

V bode 62 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žiadateľ o obnovenie predložil veľké množstvo informácií, ktoré si od orgánov vyžadovali veľa času a zamestnancov. Vysvetľuje, že to nie je okolnosť, na ktorú má žiadateľ o obnovenie vplyv, ktorý iba poskytol informácie požadované uplatniteľným právnym rámcom. Komisia uvádza, že v prípade glyfozátu je objem literatúry bezprecedentný. Skutočnosť, že žiadateľ predložil veľa údajov, však preukazuje, že konal s náležitou starostlivosťou a v súlade s právnymi požiadavkami. Oneskorenia vyplývajúce zo zložitosti hodnotenia, ktoré má vykonať spravodajský členský štát alebo EFSA, patria medzi najbežnejšie situácie oneskorenia, na ktoré nemá žiadateľ o obnovenie vplyv.

61

Komisia v bodoch 30 až 33 napadnutého rozhodnutia vysvetľuje, že vzhľadom na objem nových informácií získaných počas verejnej konzultácie, počet bodov identifikovaných hodnotiacou skupinou glyfozátu a potrebu posúdiť nové informácie, ktoré EFSA požadoval od žiadateľa o obnovenie, hodnotiaca skupina glyfozátu uviedla, že na predloženie návrhu správy je potrebná dodatočná lehota. Komisia ďalej uvádza, že EFSA a ECHA oznámili, že z dôvodu oneskorenia s predložením návrhu správy skupiny pre hodnotenie glyfozátu a na ukončenie procesu partnerského preskúmania sa predloženie záverov úradu EFSA oneskorí a že budú predložené v júli 2023. Vzhľadom na toto oznámenie sa Komisia rozhodla predĺžiť obdobie platnosti schválenia glyfozátu, ktorého platnosť mala uplynúť 15. decembra 2022.

65

Komisia vo svojich písomných podaniach okrem toho tvrdí, že článok 17 nariadenia č. 1107/2009 vôbec nevyžaduje, aby sa preukázalo, či alebo v akom rozsahu by žiadateľ mohol byť zodpovedný za riziko, že platnosť schválenia, ktoré je predmetom žiadosti o obnovenie, uplynie pred prijatím rozhodnutia o obnovení, alebo či je oneskorenie postupu obnovenia založené výlučne na dôvodoch, za ktoré nie je zodpovedný žiadateľ. Podľa Komisie toto ustanovenie nevyžaduje ani preskúmanie toho, či žiadateľ prípadne prispel k oneskoreniu spôsobenému inými aktérmi.

66

Komisia sa pritom tým, že nevykonala konkrétnu analýzu úlohy žiadateľa a uplatnila reštriktívny prístup k úlohe žiadateľa o obnovenie v prípade prípadných oneskorení v postupe obnovenia, a tým, že ho oslobodila, ak iný subjekt prispel, hoci aj čiastočne, k oneskoreniu, dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009 a nedodržala vyváženie vykonané normotvorcom (pozri body 52 a 57 vyššie). Skutočnosť, že, ako tvrdí Bayer Agriculture, sa na postupe obnovenia podieľajú mnohé strany, nijako nezbavuje Komisiu povinnosti preskúmať všetky faktory oneskorenia, vrátane tých, ktoré sa týkajú žiadateľa o obnovenie.

67

Tento záver nemôže byť spochybnený ani tvrdením spoločnosti Bayer Agriculture, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že ak by žiadateľ o obnovenie predložil dokumenty v skoršom štádiu, postup by prebehol rýchlejšie.

O trovách

71

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu v súlade s jeho návrhmi.

72

Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku Bayer Agriculture znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

3.

Bayer Agriculture znáša svoje vlastné trovy konania.

da Silva Passos

Półtorak

Reine

Pynnä