T-573/23

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: E. Nadbath, A. Boggio‑Tomasaz a P. Mahnič, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Holandské kráľovstvo , v zastúpení: M. Bulterman, C. Schillemans a E. Besselink, splnomocnené zástupkyne,

žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 15. septembra 2023,

–

prvý návrh na úpravu žaloby podaný do kancelárie Všeobecného súdu 22. mája 2024,

–

druhý návrh na úpravu žaloby podaný do kancelárie Všeobecného súdu 25. novembra 2024,

po pojednávaní z 26. februára 2025,

Žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Positive Group PAO, domáha po prvé zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/1218 z 23. júna 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 159 I, 2023, s. 526 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/1216 z 23. júna 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 159 I, 2023, s. 335 ) (ďalej spoločne len „pôvodné akty“), po druhé zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/1767 z 13. septembra 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 104 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/1765 z 13. septembra 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 3 ) (ďalej len spoločne „prvé akty o ponechaní na zozname“), po tretie zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2024/847 z 12. marca 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 2024/847), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2024/849 z 12. marca 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 2024/849) (ďalej len spoločne „druhé akty o ponechaní na zozname“), a po štvrté zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2024/2456 z 12. septembra 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 2024/2456), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2024/2455 z 12. septembra 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 2024/2455) (ďalej len spoločne „tretie akty o ponechaní na zozname“), v rozsahu, v akom sa jej tieto akty (ďalej len spoločne „napadnuté akty“) týkajú.

Rada Európskej únie 17. marca 2014 prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16 ). V ten istý deň prijala na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ).

5

Dňa 23. júna 2023 Rada s prihliadnutím na skutočnosť, že informačná vojna predstavuje kľúčový prostriedok, ktorým Ruská federácia vedie svoju útočnú vojnu proti Ukrajine, prijala rozhodnutie 2023/1218 a nariadenie (EÚ) 2023/1215, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ L 159 I, 2023, s. 330 ), najmä s cieľom zmeniť kritériá, na základe ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať reštriktívne opatrenia, o ktorých rozhodla Únia vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

6

Článok 1 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2023/1218 zaviedol nové kritérium zápisu stanovené v článku 2 ods. 1 písm. i) rozhodnutia 2014/145 [ďalej len „kritérium i)“]. Druhé uvedené ustanovenie uvádza:

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:

Pôvodnými aktmi bol názov žalobkyne „Positive Group PJSC alias Positive technologies alias Gruppa Pozitiva“, doplnený do zoznamu osôb, subjektov a orgánov uvedeného v prílohe k zmenenému rozhodnutiu 2014/145 a do zoznamu uvedeného v prílohe I k zmenenému nariadeniu č. 269/2014 (ďalej len spoločne „dotknuté zoznamy“) z tohto dôvodu:

„Spoločnosť Positive Group PJSC je držiteľkou licencie, ktorú spravuje FSB. Licencia FSB sa udeľuje IT spoločnostiam, ktoré vyvíjajú šifrovacie a kryptografické technológie, informačné systémy a telekomunikačné systémy pre ruské spravodajské služby, ako aj IT spoločnostiam, ktoré vyvíjajú ‚systémy správy databáz osobných údajov‘ pre ruské bezpečnostné služby (t. j. nástroje navrhnuté špecificky na uchovávanie, vyhľadávanie a správu veľkého množstva údajov, ktoré sa získavajú napríklad extrahovaním zo sociálnych médií alebo inými postupmi zhromažďovania spravodajských informácií).

Spoločnosť Positive Group PJSC preto predstavuje subjekt pôsobiaci v ruskom Odvetví IT, ktorý má licenciu spravovanú Centrom FSB na udeľovanie licencií, osvedčovanie a ochranu štátneho tajomstva.“

9

Dňa 26. júna 2023 Rada v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie určené fyzickým a právnickým osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2023/1218, a v nariadení 269/2014 vykonávanom vykonávacím nariadením 2023/1216 ( Ú. v. EÚ C 222 2023, s. 39 ).

10

Rada uverejnila 14. septembra 2023 v úradnom vestníku oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2023/1767, a v nariadení 269/2014 vykonávanom vykonávacím nariadením 2023/1765 ( Ú. v. EÚ C 324 2023, s. 8 ).

Skutkové okolnosti v období po podaní žaloby

14

Listom z 25. septembra 2023 žalobkyňa požiadala Radu o sprístupnenie dokumentov, na ktorých sa zakladalo ponechanie jej názvu na dotknutých zoznamoch.

15

Dňa 31. októbra 2023 Rada opätovne zaslala žalobkyni kópiu prvého spisu s dôkazmi a poskytla jej aj dokumenty nachádzajúce sa v spise s dôkazmi s referenčným číslom WK 6512/2023 (ďalej len „druhý spis s dôkazmi“) zo 16. mája 2023.

19

Listom z 13. marca 2024 Rada zamietla žiadosť žalobkyne o preskúmanie z 1. novembra 2023.

20

Listom zo 16. mája 2024 Rada v odpovedi na e‑maily žalobkyne z 30. apríla a 14. mája 2024 požadujúce prístup ku všetkým dokumentom na podporu ponechania jej názvu na dotknutých zoznamoch potvrdila, že všetky dokumenty, konkrétne prvý a druhý spis s dôkazmi, jej už boli poskytnuté 4. augusta a 31. októbra 2023.

21

Listom z 31. mája 2024 žalobkyňa zaslala Rade žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o ponechaní jej názvu na dotknutých zoznamoch prostredníctvom druhých aktov o ponechaní na zozname.

„Positive Group PJSC je holdingovou spoločnosťou konglomerátu, ktorý okrem iného zahŕňa spoločnosť AO Pozitiv Teknolodzhiz [Teknolodžiz]. Spoločnosť AO Pozitiv Teknolodzhiz [Teknolodžiz] pôsobí v ruskom Odvetví IT a má licenciu spravovanú Centrom FSB na udeľovanie licencií, osvedčovanie a ochranu štátneho tajomstva. Positive Group PJSC je tak holdingovou spoločnosťou konglomerátu, ktorý zahŕňa subjekt pôsobiaci v ruskom odvetví IT s licenciou spravovanou FSB.

Positive Group PJSC preto predstavuje subjekt pôsobiaci v ruskom odvetví IT, ktorý má licenciu spravovanú Centrom FSB na udeľovanie licencií, osvedčovanie a ochranu štátneho tajomstva.“

25

Dňa 13. septembra 2024 Rada v úradnom vestníku uverejnila oznámenie určené fyzickým a právnickým osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2024/2456, a v nariadení 269/2014 vykonávanom vykonávacím nariadením 2024/2455 (Ú. v. EÚ C, C/2024/5573).

26

Listom z 13. septembra 2024 Rada zamietla žiadosť žalobkyne o preskúmanie uvedenú v listoch z 31. mája a 31. júla 2024 a informovala ju o svojom rozhodnutí ponechať jej názov na dotknutých zoznamoch.

zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania,

–

zamietol vyjadrenie Holandského kráľovstva ako vedľajšieho účastníka konania ako neprípustné,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania,

–

subsidiárne, v prípade, že by zrušil rozhodnutia 2023/1218, 2023/1767, 2024/847 alebo 2024/2456 v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, nariadil, aby sa účinky týchto rozhodnutí voči žalobkyni zachovali až do uplynutia lehoty na podanie odvolania, alebo ak bude odvolanie podané v tejto lehote, do jeho prípadného zamietnutia.

Právny stav

30

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na námietke nezákonnosti kritéria i), druhý na porušení práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia, tretí na zjavne nesprávnom posúdení a štvrtý na porušení práva na obhajobu a povinnosti preskúmať rozhodnutie o zaradení názvu žalobkyne na dotknuté zoznamy.

Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa návrhu na začatie konania, analogicky uplatniteľnej aj na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania stručný opis dôvodov musí byť dostatočne jasný a presný, aby umožnil žalovanému pripraviť si svoju obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez ďalších podporných informácií (pozri rozsudok z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑227/01 až T‑229/01, T‑265/01, T‑266/01 a T‑270/01 , EU:T:2009:315 , bod 94 a citovanú judikatúru).

34

37

Žalobkyňa vznáša v zmysle článku 277 ZFEÚ námietku nezákonnosti kritéria i), na základe ktorého bol jej názov na dotknuté zoznamy zaradený a bol tam aj ponechaný. Tvrdí, že kritérium i), ako ho vykladá Rada, teda v rozsahu, v akom sa vzťahuje na akúkoľvek IT spoločnosť s licenciou FSB bez ohľadu na druh licencie a bez toho, aby mohla byť preukázaná súvislosť s činnosťami „narúšajúcimi alebo ohrozujúcimi územnú celistvosť Ukrajiny“, po prvé porušuje zásady predvídateľnosti a právnej istoty, po druhé porušuje zásadu proporcionality a po tretie neprimerane zasahuje do slobody podnikania.

38

Podľa článku 277 ZFEÚ sa každý účastník konania môže v spore, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti tohto aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.

39

Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zaručuje každému účastníkovi konania právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne uplatniteľných aktov tvoriacich právny základ rozhodnutia, s cieľom dosiahnuť zrušenie takéhoto rozhodnutia, ktoré mu je určené, ak tento účastník konania nedisponuje právom podať podľa článku 263 ZFEÚ priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých následky musí znášať bez toho, aby mohol navrhnúť ich zrušenie. Všeobecný akt, ktorého nezákonnosť je namietaná, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na prejednávanú vec, ktorá je predmetom žaloby, a medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým všeobecným aktom musí byť priama právna súvislosť (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 33 a citovanú judikatúru).

Rada pri všeobecnom a abstraktnom vymedzovaní právnych kritérií a podmienok pre prijatie reštriktívnych opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy. Z toho vyplýva, že pravidlá všeobecnej povahy definujúce tieto kritériá a podmienky, akými sú ustanovenia napadnutých aktov upravujúce kritérium, voči ktorému smeruje tento žalobný dôvod, podliehajú obmedzenému súdnemu preskúmaniu, v rámci ktorého sa overuje len to, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne správnych skutkových okolností, či nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a k zjavnému omylu v posúdení skutkových okolností alebo k zneužitiu právomoci (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 35 a citovanú judikatúru). Toto obmedzené preskúmanie sa uplatňuje najmä pri posúdení úvah o účelnosti, na ktorých sú založené reštriktívne opatrenia (rozsudok z 29. apríla 2015, Bank of Industry and Mine/Rada, T‑10/13 , EU:T:2015:235 , bod 75 ; pozri aj rozsudok z 13. septembra 2023, Venezuela/Rada, T‑65/18 RENV , EU:T:2023:529 , bod 63 a citovanú judikatúru).

42

Nič to však nemení na tom, že široká miera voľnej úvahy, ktorou disponuje Rada pri vymedzovaní právnych kritérií prijatia reštriktívnych opatrení, ju neoprávňuje porušovať hodnoty právneho štátu ani zásady a práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a preto Všeobecnému súdu prináleží, aby overil, či je kritérium i) v súlade so zásadami predvídateľnosti, právnej istoty a proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada, T‑578/12 , neuverejnený, EU:T:2014:678 , body 110 a 111 , a zo 4. septembra 2015, NIOC a i./Rada, T‑577/12 , neuverejnený, EU:T:2015:596 , body 129 a 130 ).

V tejto súvislosti po prvé zo znenia kritéria i) uvedeného v bode 6 vyššie vyplýva, že jeho uplatnenie predpokladá splnenie dvoch objektívnych podmienok, a to na jednej strane, že dotknutá právnická osoba, subjekt alebo orgán pôsobia v ruskom odvetví IT, a na druhej strane, že sú držiteľmi licencie FSB alebo licencie na „zbrane a vojenské vybavenie“.

46

Podmienky uplatnenia kritéria i) teda objektívne definujú vymedzenú kategóriu osôb.

47

Po druhé treba uviesť, že z odôvodnenia 2 nariadenia 2023/1215 vyplýva, že Rada prijala rozhodnutie 2023/1218, ktorým sa zaviedlo kritérium i) „v reakcii na informačnú vojnu vedenú Rusko[u federáciou] na podporu [jej] útočnej vojny proti Ukrajine“.

48

51

Hoci totiž Rada nemôže zaradiť do zoznamov mená osôb, ktoré nespĺňajú kritériá na zaradenie do zoznamu stanovené v uplatniteľných aktoch, nie je ani povinná zaradiť do týchto zoznamov mená všetkých osôb, ktoré tieto kritériá spĺňajú. Rada v tejto súvislosti disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá jej umožňuje v prípade potreby neuplatňovať na takúto osobu alebo subjekt reštriktívne opatrenia, ak sa domnieva, že vzhľadom na ich ciele by to nebolo vhodné (pozri rozsudok z 18. decembra 2024, Rosbank/Rada, T‑270/23 , neuverejnený, EU:T:2024:904 , bod 136 a citovanú judikatúru).

52

Z toho vyplýva, že voľnú úvahu priznanú Rade kritériom i) nemožno kvalifikovať ako neobmedzenú alebo svojvoľnú, keďže toto kritérium je dostatočne jasné a predvídateľné a právomoc Rady je vymedzená sledovanými cieľmi. Kritérium i) je preto v súlade so zásadami predvídateľnosti a právnej istoty.

53

Tvrdenia žalobkyne tento záver nespochybňujú.

57

Treba uviesť, že v druhom spise s dôkazmi vypracovanom Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), o ktorý sa Rada opierala pri zavedení kritéria i), sa nachádza výňatok z internetovej stránky FSB opisujúci rôzne činnosti vyžadujúce získanie licencie, v ktorom FSB rozlišuje sedem typov licencií.

58

59

Navyše Rada nespochybňuje skutočnosť, že nariadenie 313, spomenuté v druhom spise s dôkazmi, stanovuje 28 rôznych licencií „typu 4“ na činnosti spojené so šifrovacími nástrojmi.

60

Preto v rozpore s tvrdením žalobkyne nemožno z toho, že kritérium i) sa vzťahuje na subjekty pôsobiace v ruskom odvetví IT, ktoré sú okrem iného držiteľmi licencie FSB, vyvodiť, že Rada usúdila, že FSB vydáva len jeden druh licencie.

61

Okrem toho treba pripomenúť, že uplatnenie kritéria i) sa neobmedzuje len na podmienku, že subjekt je držiteľom licencie FSB, ale predpokladá aj to, že tento subjekt pôsobí v ruskom odvetví IT. Skutočnosť, že podniky patriace do iných hospodárskych odvetví sú držiteľmi licencie FSB, teda nie je relevantná, keďže sa na ne nevzťahuje kritérium i).

65

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, skutočnosť, že kritérium i) sa vzťahuje na akýkoľvek druh licencie vydanej FSB, neznamená, že toto kritérium nie je jasné alebo presné.

66

V druhom rade žalobkyňa uvádza, že kritérium i) nie je dostatočne presné, keďže sa netýka konkrétnej činnosti dotknutej osoby, ako to vyžaduje judikatúra.

67

Po prvé treba uviesť, že v bode 81 rozsudku z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian ( C‑280/12 P , EU:C:2013:775 ), o ktorý sa opiera žalobkyňa, Súdny dvor len konštatoval, že v tejto veci „opatrenie, ktoré podlieha preskúmaniu súdom Únie, [bolo] cieleným opatrením, ktoré sa netýka určitého hospodárskeho odvetvia, ale individuálneho podniku z dôvodu konkrétnej vytýkanej činnosti“. Z toho vyplýva, že Súdny dvor len konštatoval, že predmetné individuálne reštriktívne opatrenie bolo prijaté na základe kritéria týkajúceho sa činnosti dotknutej osoby, a teda že tvrdenie Rady, podľa ktorého bola oprávnená prijať všeobecné hospodárske sankcie alebo zasiahnuť určité odvetvia iránskeho hospodárstva v súlade s článkom 215 ods. 1 ZFEÚ, nemalo veľký význam. Keďže tento rozsudok sa netýka výkladu kritéria na zaradenie do zoznamu, nie je v prejednávanej veci relevantný.

71

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že získanie licencie je zákonným predpokladom výkonu určitého druhu činnosti a že kritérium i) sa tak uplatňuje na legálne činnosti. Z judikatúry Všeobecného súdu pritom vyplýva, že osoba nemôže byť sankcionovaná z dôvodu zákonnej povinnosti, akou je povinnosť platiť dane, a že skutočnosť, že osoba je držiteľom licencie na výkon obchodnej činnosti, najmä v regulovanom odvetví, nepredstavuje dostatočný dôvod na uloženie individuálneho reštriktívneho opatrenia.

72

V tejto súvislosti treba uviesť, že judikatúra, ktorú žalobkyňa uviedla na podporu tohto tvrdenia, sa netýkala zákonnosti kritéria zaradenia do zoznamov osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ale jej cieľom bolo určiť, či Rada predložila dostatok dôkazov na preukázanie, že žalobcovia splnili podmienky stanovené predmetným kritériom na zaradenie do zoznamu.

73

76

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, skutočnosť, že kritérium i) sa vzťahuje na každú osobu, ktorá je držiteľom licencie FSB bez ohľadu na legálnu alebo nelegálnu povahu jej činnosti, neznamená, že toto kritérium nie je dostatočne jasné alebo predvídateľné.

77

Vo štvrtom rade v návrhu na úpravu žaloby týkajúcom sa tretích aktov o ponechaní na zozname žalobkyňa tvrdí, že Rada vyložila kritérium i) tak, že jej to umožnilo zaradiť do predmetných zoznamov názvy spoločností, ktoré samy neboli držiteľmi licencie FSB, len z dôvodu, že takúto licenciu mala jedna z ich dcérskych spoločností. Uvádza, že v situáciách týkajúcich sa zložitých podnikových štruktúr, ktoré zahŕňajú holdingovú spoločnosť s viacerými dcérskymi spoločnosťami, by výklad kritéria i) Radou mohol viesť k tomu, že celá skupina podnikov, a najmä dcérske spoločnosti, ktoré nepôsobia v príslušnom odvetví alebo nie sú držiteľmi licencie FSB, by mohla podliehať reštriktívnym opatreniam len na základe toho, že jeden subjekt v rámci skupiny môže byť držiteľom príslušnej licencie.

78

Predovšetkým treba uviesť, že zo znenia kritéria i) vyplýva, že sa výslovne vzťahuje na „právnické osoby, subjekty a orgány“. Tieto tri pojmy použité v kritériu i) však treba považovať za pojmy s odlišným rozsahom pôsobnosti.

82

Pojem „subjekt“ sa teda neprekrýva s pojmom právnická osoba a treba ho považovať za pojem, ktorý má širší rozsah, aby bolo možné prijať reštriktívne opatrenia voči akémukoľvek „subjektu“, ktorý spĺňa podmienky stanovené kritériom i) bez obmedzenia rôznymi právnymi štruktúrami, ktoré môžu existovať v Rusku alebo z dôvodu neexistencie právnej subjektivity.

83

Treba teda konštatovať, že hoci sú materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť z právneho hľadiska samostatnými osobami, môžu tvoriť jeden subjekt najmä v závislosti od stupňa vlastníctva alebo intenzity kontroly vykonávanej materskou spoločnosťou.

84

Použitie pojmu „subjekt“ v kritériu i) tak umožňuje zamerať sa na skupinu tvorenú materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami, ktoré ovláda, alebo ktoré nie sú vo vzťahu k nej samostatné.

88

Z uvedeného vyplýva, že prvá výhrada sa musí zamietnuť.

O druhej výhrade založenej na porušení zásady proporcionality

89

Žalobkyňa tvrdí, že doslovný výklad kritéria i) zo strany Rady jej umožňuje sankcionovať každú spoločnosť vykonávajúcu svoju činnosť v odvetví informačných technológií, ktorá je držiteľom licencie FSB, bez toho, aby sa preukázala prepojenosť s „ruskou spravodajskou komunitou“ alebo informačnou vojnou, a to presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného sankciami uloženými Ruskej federácii.

90

93

Z odôvodnenia 2 nariadenia 2023/1215 navyše vyplýva, že Rada prijala rozhodnutie 2023/1218, ktorým sa zaviedlo kritérium i), „v reakcii na informačnú vojnu vedenú Rusko[u federáciou] na podporu [jej] útočnej vojny proti Ukrajine“.

94

Úlohu, ktorú zohráva manipulácia s informáciami zo strany Ruskej federácie v jej útočnej vojne proti Ukrajine, potvrdzujú mnohé dokumenty a články z tlače v druhom spise s dôkazmi. Táto úloha bola zdôraznená aj vo viacerých správach pripojených k vyjadreniu k žalobe vrátane správy z roku 2022 o činnostiach ESVČ v boji proti manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, ktorá bola uverejnená 2. februára 2023, prvej správy ESVČ z februára 2023 o hrozbách zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, ako aj správy ESVČ a Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) z decembra 2022 s názvom „Foreign Information Manipulation and Interference (FIMI) and Cybersecurity – Threat landscape“ (Zahraničná manipulácia informácií, zahraničné zasahovanie a kybernetická bezpečnosť – Stav hrozieb).

95

Keďže propaganda a dezinformačné kampane môžu narušiť základy demokratických spoločností a sú neoddeliteľnou súčasťou nástrojov vedenia modernej vojny, predmetné reštriktívne opatrenia patria tiež do rámca plnenia cieľov, najmä mierových, ktoré Únii stanovuje článok 3 ods. 1 a 5 ZEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 162 ).

99

V tejto súvislosti mnohé dokumenty predložené Radou a Holandským kráľovstvom preukazujú, že ruským bezpečnostným službám pri vykonávaní ich činností v rámci informačnej vojny pomáhajú ruské súkromné spoločnosti pôsobiace v odvetví informačných technológií a najmä v odvetví IT a kybernetickej bezpečnosti. Z týchto dokumentov napríklad vyplýva, že spoločnosti v tomto odvetví vedú výskum a vývoj pre ruské bezpečnostné služby alebo im poskytujú technologické prostriedky a pomoc pri prijímaní zamestnancov.

100

Treba uviesť, že žalobkyňa sa obmedzuje na spochybnenie dvoch príloh vyjadrenia k žalobe, pričom tvrdí, že nepostačujú na preukázanie toho, že ruské spoločnosti pôsobiace v oblasti informačných technológií na jednej strane poskytujú ruským bezpečnostným službám podporu v súvislosti s výskumom a vývojom a na druhej strane organizujú výberové konania a konferencie s cieľom umožniť prijímanie zamestnancov týmito službami.

101

Treba však konštatovať, ako to urobila Rada, že obsah týchto dvoch príloh má oporu v mnohých ďalších dôkazoch predložených v prílohe k vyjadreniu k žalobe a k vyjadreniu Holandska ako vedľajšieho účastníka konania, ktoré žalobkyňa nespochybňuje. Žalobkyňa tiež na pojednávaní uviedla, že niektoré ruské podniky v odvetví informačných technológií pomáhali ruským bezpečnostným službám.

105

Okrem toho práve z dôvodu pretrvávania, či dokonca zhoršenia situácie na Ukrajine, Rada dospela k záveru, že musí rozšíriť okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, zavedením kritéria i) s cieľom zvýšiť tlak na vládu Ruskej federácie obmedzením jej schopnosti viesť informačnú vojnu. Z tohto kroku založeného na postupnom rozširovaní obmedzenia práv v závislosti od účinnosti opatrení vyplýva, že ich proporcionálnosť je preukázaná (pozri analogicky rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 126 ; z 25. januára 2017, Almaz‑Antey Air and Space Defence/Rada, T‑255/15 , neuverejnený, EU:T:2017:25 , bod 104 , a z 20. novembra 2024, Uss/Rada, T‑571/23 , neuverejnený, EU:T:2024:839 , bod 78 ).

106

Kritérium i) je nevyhnutné v záujme zvýšenia tlaku na ruské orgány, aby ukončili svoje aktivity a politiky, ktorými destabilizujú Ukrajinu, vykonávané najmä prostredníctvom informačnej vojny, ako aj vojenskej agresie proti tejto krajine. Kritérium i) sa preto nezdá byť zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.

107

Tvrdenia žalobkyne tento záver nespochybňujú.

111

V tejto súvislosti je dôležité konštatovať, že konflikt, do ktorého je zapojená Ruská federácia a Ukrajina, v praxi obzvlášť sťažuje prístup k určitým zdrojom, výslovné uvedenie primárneho zdroja niektorých informácií a prípadné zhromažďovanie svedectiev od osôb, ktoré súhlasia so svojou identifikáciou. Ťažkosti pri vyšetrovaní, ktoré z toho vyplývajú, tak môžu byť prekážkou pri poskytovaní presných dôkazov a objektívnych informácií (pozri rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 116 a citovanú judikatúru; rozsudok z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22 , EU:T:2024:608 , bod 60 .)

112

Spolupráca spoločností v ruskom odvetví informačných technológií s ruskými bezpečnostnými službami pri vedení dezinformačných kampaní je však z podstaty veci tajná. V praxi by bolo pre Radu mimoriadne ťažké, ba dokonca nemožné predložiť dôkaz o takejto spolupráci.

113

V tejto súvislosti ESVČ v druhom spise s dôkazmi, ktorý pozostáva z pracovného dokumentu ESVČ vypracovaného na podporu zavedenia kritéria i), uviedla, že vzhľadom na tajnú povahu činností vykonávaných subjektmi, ktoré sú držiteľmi licencie FSB alebo licencie na „zbrane a vojenské vybavenie“, „dostupné informácie ‚open source‘ sú často nedostatočné na priame spojenie týchto spoločností s ruskými spravodajskými službami, okrem jediného verejne dostupného dokumentu, ktorý potvrdzuje, že tieto spoločnosti majú [takú] licenciu“.

117

V tejto súvislosti Rada nie je povinná predložiť dôkaz o tom, že reštriktívne opatrenia majú takýto účinok, ale len o tom, že takýto účinok môžu mať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P , neuverejnený, EU:C:2020:499 , bod 66 , a z 20. novembra 2024, Uss/Rada, T‑571/23 , neuverejnený, EU:T:2024:839 , bod 83 ).

118

Z toho vyplýva, že kritérium i) v rozsahu, v akom neukladá Rade povinnosť preukázať skutočnú účasť dotknutého subjektu na informačnej vojne, nie je zjavne neprimerané vzhľadom na cieľ sledovaný rozhodnutím 2023/1218 a nariadením 2023/1215, a preto ho nemožno považovať za neprimerané.

119

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že výklad kritéria i) Radou je neprimeraný, keďže predpokladala existenciu prepojenia medzi dotknutými subjektmi na jednej strane a ruskými bezpečnostnými službami alebo informačnou vojnou na druhej strane, pričom vychádzala z držby licencie FSB.

123

Okrem toho treba konštatovať, že znalecký posudok predložený v prílohe repliky vyhotovila ruská advokátska kancelária na žiadosť žalobkyne.

124

Podľa ustálenej judikatúry sa činnosť súdu Únie riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, ako aj jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 114 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22 , EU:T:2024:608 , bod 58 a citovanú judikatúru).

125

Je preto potrebné konštatovať, ako to urobila Rada, že vzhľadom na to, že tento znalecký posudok bol vypracovaný na účely obhajoby žalobkyne v rámci tohto konania, má obmedzenú dôkaznú hodnotu (pozri analogicky rozsudok z 21. februára 2018, Kljujev/Rada, T‑731/15 , EU:T:2018:90 , bod 124 ).

129

Navyše podľa správy s názvom „Don’t Underestimate Economic Side of Russia’s Cyber Warfare“ (Nepodceňujte ekonomický aspekt ruskej kybernetickej vojny), uverejnenej 25. júna 2018 na internetovej stránke „thecypherbrief.com“ a predloženej v prílohe B.25 vyjadrenia k žalobe, „nie je náhoda, že ruský zákon určuje [FSB] ako orgán udeľujúci licencie na šifrovacie činnosti“, a „zákony a iné právne predpisy upravujúce informačné systémy, telekomunikácie a šifrovanie poskytujú zo svojej podstaty Kremľu a jeho bezpečnostným službám nástroje na posilnenie ich vnútornej moci a na agresívne aktivity v zahraničí“.

130

Rovnako článok s názvom „This $500 million russian cyber mogul planned to take his company public – Then America accused it of hacking for Putin’s Spies“ (Ruský kybernetický magnát, ktorého majetok má hodnotu 500 miliónov dolárov, mal v úmysle vstúpiť so svojou spoločnosť na burzu a USA potom túto spoločnosť obvinili z pirátstva v prospech Putinových špiónov), ktorý bol uverejnený 18. augusta 2021 na internetovej stránke „forbes.com“ a nachádzal sa v prílohe N.1 vyjadrenia Holandského kráľovstva ako vedľajšieho účastníka konania, uvádza, že „ruské kybernetické spoločnosti nemajú inú možnosť ako vykonávať príkazy vlády a jej bezpečnostného aparátu“ a že „v tomto priestore nie je možné pracovať bez udržiavania vzťahov s ruskými bezpečnostnými službami“.

131

Preto treba konštatovať, že vzhľadom na to, že ruské subjekty pôsobiace v odvetví informačných technológií sú pri výkone svojich činností závislé od FSB, má tento orgán z tohto dôvodu k dispozícii prostriedok nátlaku umožňujúci ich mobilizovať na účely poskytovania pomoci ruským bezpečnostným službám, najmä pri vedení informačnej vojny.

135

V tejto súvislosti sa Rada opierala najmä o článok s názvom „Russia’s FSB Is Making Life Harder for Blockchain“ [Ruská FSB sťažuje blockchainu život], uverejnený 14. septembra 2021 na internetovej stránke „coindesk.com“ a predložený v prílohe B.26 vyjadrenia k žalobe. V tomto článku sa uvádza, že ruské spoločnosti používajúce technológiu „blockchain“ majú povinnosť získať pre svoje kryptografické nástroje osvedčenie od FSB a používať ruské normy uplatniteľné na kryptografické nástroje, ktoré sa v zahraničí považujú za podozrivé.

136

Žalobkyňa sa obmedzuje na tvrdenie, že táto príloha sa týka len veľmi špecifického odvetvia, a to odvetvia využívajúceho technológiu „blockchain“.

137

Toto tvrdenie však nemôže spochybniť relevantnosť tejto prílohy, keďže predstavuje príklad, ktorý ilustruje závislosť ruských IT spoločností používajúcich šifrovacie nástroje od ruských orgánov a najmä od FSB.

141

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, schopnosť FSB vyvíjať tlak na ruské subjekty v odvetví IT nezávisí od typu licencie, ktorú majú.

142

Vysvetlenia poskytnuté žalobkyňou týkajúce sa rôznych druhov licencií vydaných FSB a rozlišovania medzi licenciami „typu 4“ týkajúcimi sa šifrovacích činností a licenciami vzťahujúcimi sa na „štátne tajomstvá“ preto nie sú relevantné. To isté platí pre závery uvedené v znaleckom posudku pripojenom k replike, podľa ktorých licencie FSB nie sú vydávané s cieľom spolupracovať s týmto orgánom.

143

Z toho vyplýva, že podmienka stanovená kritériom i) týkajúca sa držby licencie FSB alebo licencie na „zbrane a vojenské vybavenie“ v rozsahu, v akom umožňuje zamerať sa nielen na subjekty ruského odvetvia IT, ktoré sa skutočne zúčastňujú na informačnej vojne, ale aj na subjekty, ktoré môžu ruské bezpečnostné služby mobilizovať, aby im pomohli, je primeraná a nevyhnutná na dosiahnutie cieľa sledovaného týmto kritériom, pripomenutého v bode 114 vyššie, ktorý spočíva v obmedzení schopnosti Ruskej federácie viesť informačnú vojnu.

Podľa článku 16 Charty „sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“.

147

Podľa judikatúry sloboda podnikania, podobne ako iné základné práva, nie je absolútnou výsadou a jej výkon môže podliehať obmedzeniam odôvodneným cieľmi všeobecného záujmu, ktoré sleduje Únia, pokiaľ takéto obmedzenia skutočne zodpovedajú uvedeným cieľom všeobecného záujmu a vzhľadom na sledovaný zámer nepredstavujú neprimeraný a netolerovateľný zásah, ktorý by narušil samotnú podstatu takto zaručených práv (pozri rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 148 a citovanú judikatúru; rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 220 ).

148

Súdny dvor najmä rozhodol, že vzhľadom na formuláciu článku 16 Charty, ktorá sa odlišuje od formulácií v prípade ostatných základných slobôd upravených v hlave II tejto Charty, pričom je blízke formulácii niektorých ustanovení jej hlavy IV, môže byť sloboda podnikania podriadená veľkej škále zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo všeobecnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti (pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 123 a citovanú judikatúru).

149

Hoci je pravda, že reštriktívne opatrenia založené na takom kritériu, o aké ide v prejednávanej veci, nesporne obmedzujú práva, ktoré žalobkyni vyplývajú z článku 16 Charty, sloboda podnikania, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, môže podliehať obmedzeniam za podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 52 ods. 1 Charty jednak „akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd“, a jednak „za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných“. Preto na to, aby bolo obmedzenie výkonu dotknutých základných práv v súlade s právom Únie, musí zodpovedať trom podmienkam. Po prvé obmedzenie musí stanoviť zákon. Inými slovami opatrenie, o ktoré ide, musí mať právny základ. Po druhé obmedzenie musí sledovať cieľ všeobecného záujmu uznaný ako taký Úniou. Po tretie obmedzenie nesmie byť neprimerané. Musí byť v prvom rade nevyhnutné a proporcionálne sledovanému cieľu. V druhom rade nesmie byť dotknutá „podstata“, teda základ dotknutého práva alebo slobody (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. septembra 2018, Gazprom Neft/Rada, T‑735/14 a T‑799/14 , EU:T:2018:548 , body 160 až 163 a citovanú judikatúru).

151

Je pritom nutné konštatovať, že tieto tri požiadavky boli v prejednávanej veci splnené.

152

Po prvé vzhľadom na to, že prijatie reštriktívnych opatrení na základe kritéria i) je stanovené v relevantných ustanoveniach rozhodnutia 2014/145 a nariadenia č. 269/2014, obmedzenie slobody podnikania vyplývajúce z uplatnenia tohto kritéria je stanovené zákonom.

154

Po tretie vzhľadom na prvoradý význam týchto cieľov sa Rada mohla bez toho, aby prekročila hranice svojej voľnej úvahy, domnievať, že zásahy do slobody podnikania, ktoré by vyplývali z uplatnenia kritéria i) boli primerané a nevyhnutné na zvýšenie tlaku na Ruskú federáciu. Takéto zásahy preto nemožno vzhľadom na sledované ciele považovať za neprimeraný a netolerovateľný zásah do samotnej podstaty slobody podnikania subjektov, na ktoré sa vzťahuje toto kritérium. Tieto opatrenia totiž nebránia ruským podnikom pôsobiacim v odvetví informačných technológií, aby vykonávali svoju obchodnú činnosť.

155

Kritérium i) preto nemožno považovať za neprimeraný zásah do slobody podnikania.

156

Preto treba zamietnuť tretiu výhradu, a teda aj prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

Po druhé v ustálenej judikatúre sa uvádza, že z odôvodnenia vyžadovaného článkom 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa tak dotknutým osobám umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi prijatých opatrení s cieľom posúdiť ich dôvodnosť a príslušnému súdu vykonať preskúmanie (pozri rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P , EU:C:2012:718 , bod 50 a citovanú judikatúru, a z 22. apríla 2021, Rada/PKK, C‑46/19 P , EU:C:2021:316 , bod 47 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 4. septembra 2024, Šamalov/Rada, T‑651/22 , neuverejnený, EU:T:2024:576 , bod 37 ).

160

162

Predovšetkým by odôvodnenie opatrenia na zmrazenie finančných aktív v zásade nemalo pozostávať iba zo všeobecnej a stereotypnej formulácie, ale by malo uvádzať osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada domnieva, že predmetná právna úprava sa uplatňuje na dotknutú osobu (pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Janukovyč/Rada, T‑346/14 , EU:T:2016:497 , bod 79 a citovanú judikatúru; rozsudok z 30. januára 2019, Stavyckyj/Rada, T‑290/17 , EU:T:2019:37 , bod 47 ).

163

V druhom rade žalobkyňa neuvádza, že nevedela o kontexte, v ktorom boli tieto akty prijaté, a o cieľoch, ktoré sa v nich navrhovali dosiahnuť, a ktoré, ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutia 2023/1218 a nariadenia 2023/1215, spočívali v zvýšení tlaku na Ruskú federáciu prijatím reštriktívnych opatrení v reakcii na informačnú vojnu, ktorú Ruská federácia viedla na podporu svojej útočnej vojny proti Ukrajine.

167

V treťom rade zo znenia dôvodu uvedeného v pôvodných aktoch, ako aj v prvých a druhých aktoch o ponechaní na zozname, ktorý bol citovaný v bode 8 vyššie, dostatočne jasne vyplýva, že Rada zaradila názov žalobkyne do dotknutých zoznamov a ponechala ho tam na základe kritéria i), čo žalobkyňa nespochybňuje.

168

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, treba poukázať na to, že Rada sa v tomto dôvode neobmedzila na zopakovanie znenia kritéria i). Údaje, podľa ktorých je žalobkyňa subjektom pôsobiacim v ruskom odvetví IT, ktorý je držiteľom licencie FSB, totiž predstavujú informácie reflektujúce individuálnu situáciu žalobkyne.

169

To znamená, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

O treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

173

Na úvod treba uviesť, že tretí žalobný dôvod treba považovať za založený na nesprávnom posúdení, a nie na zjavne nesprávnom posúdení. Je totiž síce pravda, že Rada má určitú mieru voľnej úvahy určiť v každom jednotlivom prípade, či sú splnené právne kritériá, na ktorých sú založené predmetné reštriktívne opatrenia, rovnako je však pravda aj to, že súdy Únie musia zabezpečiť preskúmanie, a to v zásade úplné, týkajúce sa zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri rozsudok z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22 , EU:T:2024:608 , bod 31 a citovanú judikatúru).

174

176

V prípade spochybnenia prináleží príslušnému orgánu Únie, aby preukázal opodstatnenosť dôvodov uplatnených proti danej osobe alebo subjektu, a nie tejto osobe alebo subjektu, aby predkladali negatívny dôkaz o ich neopodstatnenosti (pozri rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 123 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22 , EU:T:2024:608 , bod 34 a citovanú judikatúru).

177

Na účely odôvodnenia ponechania mena alebo názvu osoby na zozname nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili pôvodný zápis, opätovný zápis alebo predchádzajúce ponechanie mena alebo názvu dotknutej osoby na zozname, pokiaľ na jednej strane dôvody zápisu ostali nezmenené a na druhej strane sa kontext nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolétnymi (pozri rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 169 a citovanú judikatúru, a z 29. mája 2024, Belavia/Rada, T‑116/22 , EU:T:2024:334 , bod 77 a citovanú judikatúru). V tomto ohľade vývoj kontextu zahŕňa zohľadnenie jednak situácie krajiny, vo vzťahu ku ktorej bol zavedený systém reštriktívnych opatrení, ako aj osobitnej situácie dotknutej osoby a jednak všetkých relevantných okolností, a najmä nedosiahnutia cieľov sledovaných reštriktívnymi opatreniami (pozri rozsudok z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22 , EU:T:2024:608 , bod 37 a citovanú judikatúru).

178

Okrem toho treba zdôrazniť, že je potrebné zohľadniť kontext dotknutých opatrení a že stupeň dokazovania, ktorý možno od Rady požadovať, musí byť prispôsobený vzhľadom na ťažkosti pri získavaní prístupu k dôkazom a objektívnym informáciám (pozri rozsudky z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20 , neuverejnený, EU:T:2022:317 , bod 102 a citovanú judikatúru, a z 20. novembra 2024, Zubitskij/Rada, T‑1074/23 , neuverejnený, EU:T:2024:840 , bod 78 a citovanú judikatúru).

O pôvodných aktoch a prvých aktoch o ponechaní na zozname

182

Žalobkyňa tvrdí, že zápis a ponechanie jej mena na dotknutých zoznamoch sa opiera o nepodložené a nesprávne tvrdenia a že Rada nepreukázala, že sa na ňu vzťahuje kritérium i).

183

Žalobkyňa uvádza, že bola označená v pôvodných aktoch a prvých aktoch o ponechaní na zozname ako právnická osoba alebo „právny subjekt“ a že ako holdingová spoločnosť nespĺňa podmienky stanovené kritériom i).

184

Napríklad v prílohách A.13 a A.14 žaloby sa uvádza, že „Positive Technologies je prvým a jediným podnikom zaoberajúcim sa kybernetickou bezpečnosťou v Rusku, ktorý vstúpil na moskovskú burzu cenných papierov“.

188

Okrem toho, ako tvrdí Rada, vyhlásenie uverejnené v tlači 23. júna 2023 po prijatí pôvodných aktov, uvedené v prílohe B.29 vyjadrenia k žalobe, vydali zástupcovia spoločnosti Positive Technologies a spomína sa v ňom „rozhodnutie [Únie] uložiť spoločnosti Positive Technologies sankcie“. Žalobkyňa pritom uvádza, že je autorkou tohto vyhlásenia.

189

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že príloha B.29 obsahuje štyri novinové články vyňaté z rôznych internetových stránok, ktoré boli uverejnené 23. a 24. júna 2023, a týkajú sa sankcií uložených spoločnosti Positive Technologies, pričom sa v nich toto vyhlásenie spomína. Podľa článkov uverejnených na internetových stránkach „rg.ru“, „xakep.ru“ a na internetovej stránke MNIAP sa vyhlásenie pripisuje spoločnosti Positive Technologies. Na internetovej stránke „cnews.ru“ sa vyhlásenie pripisuje zástupcom žalobkyne.

190

V prvom rade, pokiaľ ide o prvú podmienku stanovenú kritériom i), treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje, že pôsobí v ruskom odvetví IT.

194

V tejto súvislosti je vhodné poukázať na to, že žalobkyňa sa v žalobe prezentuje ako subjekt vykonávajúci činnosť v oblasti poskytovania riešení v súvislosti s kybernetickou a informačnou bezpečnosťou, ktorý ponúka podnikom najmä riešenia a softvérové systémy na ochranu pred škodlivými počítačovými útokmi. Na vysvetlenie svojich činností predkladá v prílohách A.13 až A.22 žaloby aj výňatky z internetovej stránky spoločnosti Positive Technologies, „ptsecurity.com“.

195

Žalobkyňa v žalobe uvádza, že nespochybňuje správnosť dokumentov č. 1 a 6 nachádzajúcich sa v prvom spise s dôkazmi, ktoré sú výňatkami z verejných databáz podnikov, ale poukazuje na to, že tieto dokumenty nie sú relevantné, pokiaľ ide o zaradenie jej názvu do dotknutých zoznamov.

196

Treba preto konštatovať, že Rada na základe prvého spisu s dôkazmi dostatočne preukázala, že v čase prijatia pôvodných aktov a prvých aktov o ponechaní na zozname bola žalobkyňa „subjektom pôsobiacim v ruskom odvetví IT“ a že z tohto dôvodu spĺňala prvú podmienku stanovenú kritériom i).

200

V druhom rade, pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú kritériom i), žalobkyňa tvrdí, že nijaký z dokumentov nachádzajúcich sa v prvom spise s dôkazmi nepostačuje na preukázanie, že je držiteľkou licencie FSB a že vyvíja technológie a softvéry pre ruské bezpečnostné služby podporujúce informačnú vojnu.

201

Treba uviesť, že na účely preukázania, že žalobkyňa spĺňala druhú podmienku kritéria i) týkajúcu sa držby licencie FSB, Rada vychádzala z dokumentu č. 2, ktorý sa nachádzal v prvom spise s dôkazmi. Tento dokument je výňatkom z prezentácie PowerPoint uverejnenej na internetovej stránke „ptsecurity.com“, ktorá sa považuje za oficiálnu internetovú stránku žalobkyne, pričom v tejto prezentácii sa ukazujú rôzne licencie spoločnosti Positive Technologies, medzi ktoré patrí aj licencia od FSB.

202

V tejto súvislosti vzhľadom na to, že kritérium i) sa týka akéhokoľvek druhu licencie vydanej FSB, skutočnosť, že typ licencie FSB nie je v dokumente č. 2 zreteľne čitateľný, je irelevantná.

206

Napokon treba uviesť, že obsah dokumentu č. 2 potvrdzujú výňatky z internetovej stránky „ptsecurity.com“ uvedené v prílohách B.27 a B.28 vyjadrenia k žalobe.

207

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa zákonnosť aktu Únie musí posudzovať s ohľadom na skutkové a právne okolnosti existujúce ku dňu prijatia tohto aktu (pozri rozsudok z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22 , EU:T:2024:608 , bod 68 a citovanú judikatúru).

208

Príloha B.28 vyjadrenia k žalobe obsahuje aj výňatok z internetovej stránky „ptsecurity.com“ z roku 2018, na ktorom sa nachádza zoznam licencií a certifikátov Positive Technologies, medzi ktoré patrila aj „licencia od ruskej FSB na prácu s nástrojmi kryptografickej ochrany“ a „licencia ruskej FSB na vykonanie prác využívajúcich informácie, ktoré predstavujú štátne tajomstvo“, ako aj kópie týchto dvoch licencií.

212

V replike žalobkyňa tvrdí, že výňatky z internetovej stránky „ptsecurity.com“, ktoré Rada predložila v prílohách B.27 a B.28 vyjadrenia k žalobe, sa jej netýkajú. Po prvé uvádza, že vyhlásenie uverejnené 20. novembra 2014 uvedené v prílohe B.27 tohto vyjadrenia sa jej nemôže týkať, keďže bola zaregistrovaná ako podnik 27. septembra 2017. Po druhé registračné číslo a daňové identifikačné číslo nachádzajúce sa na licenciách, ktoré boli predložené v prílohe B.28 tohto vyjadrenia, nepatria jej a tieto licencie pochádzajú z 28. apríla 2015 a z 10. novembra 2014, teda z obdobia pred dátumom jej registrácie.

213

Treba konštatovať, že tieto tvrdenia žalobkyne vychádzajú z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého bola zapísaná do predmetných zoznamov ako právnická osoba.

214

To znamená, že z výňatkov z internetovej stránky „ptsecurity.com“ uvedených v prílohách B.27 a B.28 vyjadrenia k žalobe vyplýva, že dotknutý subjekt, teda žalobkyňa, ktorá sa nazýva aj Positive Technologies, je držiteľom licencie FSB.

218

Okrem toho žalobkyňa s cieľom preukázať, že daňové identifikačné číslo nachádzajúce sa na licenciách predložených v prílohe B.28 vyjadrenia k žalobe nepatrí jej, predložila v prílohe C.15 repliky preklad kópií týchto licencií.

219

Z tohto prekladu vyplýva, že daňové identifikačné číslo nachádzajúce sa na týchto licenciách zodpovedá daňovému identifikačnému číslu Pozitiv Teknolodžiz, ako je uvedené aj vo výpise z databázy Ready Ratios týkajúcom sa tejto spoločnosti, ktorý je uvedený v prílohe D.2 dupliky. Príloha B.28 vyjadrenia k žalobe stanovuje, že Pozitiv Teknolodžiz je od 10. novembra 2014 držiteľkou licencie vydanej FSB na prácu s nástrojmi kryptografickej ochrany, a od 28. apríla 2015 licencie vydanej FSB pre mesto a región Moskva (Rusko) na vykonávanie prác využívajúcich informácie, ktoré predstavujú štátne tajomstvo.

220

Rada sa preto, ako je uvedené v bodoch 83 až 85 vyššie, mohla oprávnene domnievať, že vzhľadom na tento stupeň vlastníctva, a napriek tomu, že Pozitiv Teknolodžiz je právnickou osobou právne odlišnou od žalobkyne, žalobkyňa uplatňovala rozhodujúci vplyv na túto dcérsku spoločnosť, ktorá nebola vo vzťahu k nej samostatným subjektom.

224

Treba teda dospieť k záveru, ako vyplýva z bodu 86 vyššie, že podmienky zápisu žalobkyne ako subjektu na základe kritéria i) sú splnené, keďže je preukázané, že jej dcérska spoločnosť Pozitiv Teknolodžiz je držiteľkou licencie FSB.

225

To znamená, že skutočnosť, že daňové identifikačné číslo nachádzajúce sa na licenciách FSB predložených v prílohách B.27 a B.28 vyjadrenia k žalobe nezodpovedá číslu žalobkyne ako právnickej osoby, nie je relevantná na účely preukázania, že žalobkyňa ako subjekt spĺňa podmienky zápisu na základe kritéria i).

226

Treba konštatovať, že toto vyhlásenie nie je v prejednávanej veci relevantné, keďže sa týka žalobkyne ako právnickej osoby, a nie subjektu uvedeného v pôvodných aktoch a prvých aktoch o ponechaní na zozname.

230

Po druhé žalobkyňa uvádza, že z dokumentu č. 1, ktorý bol súčasťou prvého spisu s dôkazmi a obsahoval informačný výpis z databázy podnikov Ready Ratios z 13. februára 2023 týkajúci sa žalobkyne, vyplýva, že táto nemá nijakú licenciu. Poukazuje na to, že v tomto výpise sa vždy uvádzajú licencie príslušných spoločností, a činnosti, na ktoré boli vydané.

231

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že licenciu FSB, ktorá je uvedená v dokumente č. 2, má Pozitiv Teknolodžiz, dcérska spoločnosť žalobkyne. Skutočnosť, že táto licencia sa nenachádza na výpise z databázy podnikov Ready Ratios týkajúcom sa žalobkyne ako právnickej osoby, teda nemôže preukázať, že subjekt uvedený v dôvode zápisu nebol držiteľom licencie FSB.

232

Príloha B.29 vyjadrenia k žalobe obsahuje štyri novinové články uverejnené na rôznych internetových stránkach, ktoré boli uvedené v bode 189 vyššie a týkajú sa rozhodnutia Rady uložiť spoločnosti Positive Technologies sankcie. Internetové stránky „rg.ru“ a „xakep.ru“ a internetová stránka MNIAP uvádzajú vyhlásenie pripisované spoločnosti Positive Technologies, podľa ktorého „rozhodnutie [Ú]nie uložiť spoločnosti Positive Technologies sankcie je založené na skutočnosti, že táto spoločnosť je držiteľkou licencie FBS Ruskej federácie“ a „zachovanie licencie FSB je predpokladom práce všetkých významných aktérov na trhu s kybernetickou bezpečnosťou“. Treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 188 vyššie, že žalobkyňa uvádza, že je autorkou tohto vyhlásenia. Citácia je mierne odlišná v článku uverejnenom na internetovej stránke „cnews.ru“, podľa ktorého „zástupcovia [žalobkyne] uviedli, že rozhodnutie Únie týkajúce sa podniku bolo založené na skutočnosti, že je držiteľkou licencie FSB“.

236

Po prvé sa pritom žalobkyňa v žalobe sama pod názvom Positive Technologies prezentuje ako líder na trhu s kybernetickou bezpečnosťou, z čoho v zmysle uvedeného vyhlásenia vyplýva, že je držiteľkou licencie FSB. Po druhé žalobkyňa nikde v tomto vyhlásení nespochybňuje, že je držiteľkou licencie FSB, čo uznáva ako dôvod zaradenia jej názvu alebo názvu spoločnosti Positive Technologies do dotknutých zoznamov.

237

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Rada nepreukázala, že sa skutočne zúčastnila na informačnej vojne vedenej Ruskou federáciou, ani že vyvíjala technológie pre ruské bezpečnostné služby, stačí pripomenúť, že nejde o podmienku uplatnenia kritéria i).

O druhých aktoch o ponechaní na zozname

241

Treba pripomenúť, že v druhých aktoch o ponechaní na zozname bolo meno žalobkyne ponechané na dotknutých zoznamoch z rovnakého dôvodu, ako je dôvod uvedený v pôvodných aktoch a prvých aktoch o ponechaní na zozname.

242

V návrhu na úpravu žaloby týkajúcom sa druhých aktov o ponechaní na zozname, podanom do kancelárie Všeobecného súdu 22. mája 2024, žalobkyňa len odkazuje na tvrdenia, ktoré uviedla v súvislosti s pôvodnými aktmi a prvými aktmi o ponechaní na zozname.

243

246

V prvom rade, pokiaľ ide o prvú podmienku stanovenú kritériom i), treba konštatovať, že dokument č. 3 nachádzajúci sa v treťom spise s dôkazmi obsahuje výňatok z informačného výpisu z databázy podnikov Ready Ratios týkajúceho sa spoločnosti Pozitiv Teknolodžiz, ktorý uvádza, že táto spoločnosť vykonáva svoje činnosti v odvetví počítačového programovania.

247

Okrem toho dokumenty č. 6 a 7 nachádzajúce sa v treťom spise s dôkazmi sú podstránky z internetovej stránky „pt.security.com“ z 3. júla 2024, ktoré preukazujú, že Pozitiv Teknolodžiz je dcérskou spoločnosťou v 100 % vlastníctve žalobkyne a že pôsobí v ruskom odvetví IT.

248

Z toho vyplýva, že Pozitiv Teknolodžiz je dcérskou spoločnosťou úplne kontrolovanou žalobkyňou, ktorá vykonáva svoju činnosť v ruskom odvetví IT.

252

Po prvé žalobkyňa uvádza, že jej meno nemožno zaradiť do predmetných zoznamov na základe údajnej držby licencie FSB jednou z jej dcérskych spoločností. Doslovný výklad kritéria i) vyžaduje, aby bol dotknutý subjekt sám držiteľom licencie FSB. Žalobkyňa uvádza, že vo vzťahu medzi materskou a dcérskou spoločnosťou je každý subjekt právne odlišný a správanie dcérskej spoločnosti nemožno automaticky pripísať jej materskej spoločnosti. Licencia udeľuje oprávnenie iba právnickej osobe, ktorej bola udelená.

253

Na jednej strane treba pripomenúť, že tretie akty o ponechaní na zozname sa netýkajú žalobkyne ako „právnickej osoby“ alebo „právneho subjektu“, ale ako „subjektu“. Skutočnosť, že žalobkyňa má právnu subjektivitu odlišnú od jej dcérskej spoločnosti, je preto irelevantná na účely preukázania, že spĺňa podmienky zápisu na základe kritéria i).

254

Na druhej strane na rozdiel od tvrdenia žalobkyne uplatnenie kritéria i) neznamená pripísanie správania dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Treba pripomenúť, že uplatnenie kritéria i) nevyžaduje dôkaz o konkrétnom správaní ani zo strany žalobkyne, ani zo strany jej dcérskej spoločnosti, ale len o tom, že subjekt, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, má licenciu od FSB.

258

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že tretí spis s dôkazmi neobsahuje žiadnu relevantnú informáciu týkajúcu sa skutočnosti, že Pozitiv Teknolodžiz je držiteľkou licencie FSB.

259

S cieľom preukázať, že Pozitiv Teknolodžiz je držiteľkou licencie FSB, Rada vychádzala z viacerých dokumentov nachádzajúcich sa v treťom spise s dôkazmi. Dokument č. 2, ktorý bol uvedený už v prvom spise s dôkazmi a spomína sa v bode 201 vyššie, je výňatkom z prezentácie PowerPoint uverejnenej na internetovej stránke Positive Technologies, „ptsecurity.com“, ktorá ukazuje rôzne licencie Positive Technologies, vrátane licencie FSB. Dokument č. 8, ktorý je totožný s dokumentom uvedeným v bode 211 vyššie, obsahuje výňatok z tej istej internetovej stránky, pochádzajúci z roku 2018, ku ktorému Rada získala prístup 3. júla 2024 a nachádza sa v ňom zoznam licencií a certifikátov Positive Technologies, vrátane „licencie ruskej FSB na prácu s nástrojmi kryptografickej ochrany“ a „licencie ruskej FSB na vykonávanie prác využívajúcich informácie, ktoré predstavujú štátne tajomstvo“, ako aj kópie týchto dvoch licencií. Dokument č. 9, ktorý je totožný s dokumentom uvedeným v bode 210 vyššie, obsahuje aj výňatok z internetovej stránky „ptsecurity.com“ z 20. novembra 2014, ku ktorému mala Rada prístup v novembri 2023, s názvom „Positive Technologies received a license from the FSB, allowing work with Cryptographic protection tools“ (Positive Technologies získala od FSB licenciu na prácu s nástrojmi kryptografickej ochrany), pričom v tomto výňatku boli uvedené činnosti, na ktoré bola táto licencia udelená. V tom istom výňatku sa nachádzalo oznámenie Positive Technologies o obnovení licencie FSB vydanej v súvislosti s vykonávaním prác využívajúcich informácie, ktoré predstavujú štátne tajomstvo.

263

Ako však už bolo konštatované v bode 219 vyššie, daňové identifikačné číslo nachádzajúce sa na týchto licenciách zodpovedá identifikačnému číslu Pozitiv Teknolodžiz, ktoré je spomenuté vo výňatku z databázy Ready Ratios týkajúcom sa tejto spoločnosti, nachádzajúcom sa v dokumente č. 3 tretieho spisu s dôkazmi.

264

Pokiaľ ide o prvú licenciu FSB týkajúcu sa činností využívajúcich kryptografické nástroje, ktorú FSB udelila spoločnosti Pozitiv Teknolodžiz 10. novembra 2014, žalobkyňa tvrdí, že Rada nepreukázala, že táto licencia bola ku dňu prijatia tretích aktov o ponechaní na zozname stále platná.

265

V tejto súvislosti treba konštatovať, že licencia FSB uvedená v dokumente č. 8 bola vydaná FSB na dobu neurčitú a že Rada mohla dôvodne dospieť k záveru, že Pozitiv Teknolodžiz bola v čase prijatia tretích aktov o ponechaní na zozname stále jej držiteľkou.

269

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, skutočnosť, že dokument č. 9 je z roku 2014, nestačí na vyvodenie záveru, že už v čase prijatia tretích aktov o ponechaní na zozname nebol relevantný. Tento dokument totiž umožňuje preukázať, že v roku 2014 Positive Technologies oznámila obnovenie tejto druhej licencie FSB.

270

Treba však pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bodoch 175 a 176 vyššie prináleží Rade, aby preukázala opodstatnenosť dôvodov uplatňovaných voči žalobkyni ku dňu prijatia tretích aktov o ponechaní na zozname, a že táto inštitúcia uniesla dôkazné bremeno, ak predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov. Okrem toho v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 111, 177 a 179 vyššie treba zohľadniť komplikovaný prístup k dôkazom alebo určitým informáciám, najmä vzhľadom na konfliktnú situáciu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.

271

V tejto súvislosti z výňatku z databázy Ready Ratios týkajúceho sa spoločnosti Pozitiv Teknolodžiz, ktorý bol predložený v prílohe dupliky, vyplýva, že časť týkajúca sa licencií tejto spoločnosti, bola vymazaná na základe ruského federálneho zákona, a obsahuje poznámku „prístup k týmto informáciám je obmedzený“.

275

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dokumenty nachádzajúce sa v treťom spise s dôkazmi z právneho hľadiska dostatočne preukazujú, že Pozitiv Teknolodžiz, dcérska spoločnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, bola držiteľkou licencie FSB ku dňu prijatia tretích aktov o ponechaní na zoznamoch.

276

Treba teda dospieť k záveru, že Rada preukázala, že žalobkyňa, nazývaná aj Positive Technologies, bola subjektom s licenciou FSB, a že spĺňala druhú podmienku stanovenú kritériom i).

277

Rada sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia v tretích aktoch o ponechaní na zozname, keď usúdila, že žalobkyňa spĺňa podmienky uplatnenia kritéria i), a teda tým, že ponechala jej názov na dotknutých zoznamoch.

280

V replike žalobkyňa v podstate tvrdí, že Rada porušila jej právo na obhajobu tým, že jej oneskorene zaslala druhý spis s dôkazmi.

281

Po prvé žalobkyňa uvádza, že druhý spis s dôkazmi vytvorený 16. mája 2023, teda pred prijatím pôvodných aktov, jej Rada nezaslala v odpovedi na jej žiadosť z 13. júla 2023 o poskytnutie spisu, na ktorom sa zakladalo zaradenie jej názvu do zoznamov pripojených k pôvodným aktom. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že druhý spis s dôkazmi jej bol zaslaný v nadväznosti na jej žiadosť z 25. septembra 2023 o prístup k dokumentom odôvodňujúcim ponechanie jej názvu na dotknutých zoznamoch, obsahoval nové skutočnosti odôvodňujúce toto ponechanie. Rada teda mala povinnosť predložiť jej tieto dôkazy pred prijatím prvých aktov o ponechaní na zozname.

282

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súdy Únie pri preskúmaní reštriktívnych opatrení majú v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti všetkých aktov Únie z hľadiska základných práv, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie. Medzi týmito základnými právami je uvedené najmä dodržiavanie práva na obhajobu a na účinnú súdnu ochranu (pozri rozsudok zo 16. októbra 2024, CRA/Rada, T‑201/23 , EU:T:2024:697 , body 59 a 60 a citovanú judikatúru).

Naopak dodržanie práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu v konaní týkajúcom sa prijatia rozhodnutia najmä o ponechaní mena osoby na zozname nachádzajúcom sa v prílohe aktu o reštriktívnych opatreniach vyžaduje, aby príslušný orgán Únie oznámil dotknutej osobe skutočnosti, ktoré má v súvislosti s ňou k dispozícii na účely odôvodnenia svojho rozhodnutia, aby sa tejto osobe umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na súd Únie Pri tomto oznámení musí príslušný orgán Únie umožniť tejto osobe účinne sa vyjadriť k dôvodom použitým v súvislosti s ňou (rozsudky z 10. mája 2016, Michaľčanka/Rada, T‑693/13 , EU:T:2016:283 , body 46 a 47 , a z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18 , EU:T:2020:57 , bod 50 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 111 a 112 ).

286

Právo byť vypočutý pred prijatím aktov, ktorými sa ponecháva meno osoby alebo názov subjektu na zozname osôb alebo subjektov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, sa uplatňuje vtedy, ak Rada v rozhodnutí týkajúcom sa ponechania mena či názvu na zozname uplatňuje voči tejto osobe alebo tomuto subjektu nové dôkazy, a to také, ktoré neboli zohľadnené v pôvodnom rozhodnutí o zápise príslušného mena alebo názvu do tohto zoznamu (pozri rozsudky z 18. júna 2015, Ipatau/Rada, C‑535/14 P , EU:C:2015:407 , bod 26 a citovanú judikatúru, a z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 102 a citovanú judikatúru).

290

V súlade s ustálenou judikatúrou nemožno právo byť vypočutý v kontexte správneho konania vzťahujúceho sa na konkrétnu osobu, ktoré sa musí rešpektovať aj v prípade neexistencie akejkoľvek právnej úpravy týkajúcej sa konania, preniesť do kontextu konania upraveného v článku 29 ZEÚ a konania upraveného v článku 215 ZFEÚ, ktoré, tak ako v prejednávanej veci, vedú k prijatiu všeobecne záväzného opatrenia. Neexistuje totiž nijaké ustanovenie, ktoré by Rade ukladalo povinnosť informovať každú osobu potenciálne dotknutú novým všeobecným kritériom o prijatí tohto kritéria (pozri rozsudok z 13. septembra 2023, Venezuela/Rada, T‑65/18 RENV , EU:T:2023:529 , bod 39 a citovanú judikatúru).

291

Preto vzhľadom na to, že druhý spis s dôkazmi neobsahoval nijaký dôkaz v neprospech, ktorý slúžil ako základ pre zaradenie názvu žalobkyne do dotknutých zoznamov a jeho ponechanie na nich, Rada nebola povinná oznámiť ho žalobkyni na základe judikatúry citovanej v bodoch 284 až 286 vyššie, a to ani v odpovedi na žiadosť žalobkyne z 13. júla 2023, ani pred prijatím prvých aktov o ponechaní na zozname. Žalobkyňa teda nemôže účinne namietať porušenie svojho práva na obhajobu.

292

Preto treba prvú časť zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o tvrdeniach Rady spochybňujúcich jej prípustnosť.

295

Treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú zabezpečovaciu a zo svojej podstaty dočasnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych skutočností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti na účely dosiahnutia cieľa, ktorý je s nimi spojený. Preto pri pravidelnom preskúmaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie dosahu takýchto opatrení, aby určila, či umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zaradením mien a názvov dotknutých osôb a subjektov do sporného zoznamu alebo či je stále možné dospieť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom k rovnakému záveru (pozri rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 168 a citovanú judikatúru; z 29. mája 2024, Belavia/Rada, T‑116/22 , EU:T:2024:334 , bod 76 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2024, Tokareva/Rada, T‑744/22 , EU:T:2024:608 , bod 36 a citovanú judikatúru).

296

Rovnako je potrebné pripomenúť, že na účely odôvodnenia ponechania mena osoby na zozname nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili pôvodný zápis, opätovný zápis alebo predchádzajúce ponechanie mena dotknutej osoby na tomto zozname, pokiaľ na jednej strane dôvody zápisu ostali nezmenené a pokiaľ sa na druhej strane kontext nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolétnymi. Tento kontext zahŕňa nielen situáciu krajiny, vo vzťahu ku ktorej bol zavedený systém reštriktívnych opatrení, ale aj konkrétnu situáciu dotknutej osoby (pozri rozsudky z 15. novembra 2023, OT/Rada, T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 169 a citovanú judikatúru, a z 29. mája 2024, Belavia/Rada, T‑116/22 , EU:T:2024:334 , bod 77 a citovanú judikatúru).

300

Okrem toho z analýzy tretieho žalobného dôvodu vyplýva, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v čase prijatia prvých aktov o ponechaní na zozname usúdila, že situácia na Ukrajine bola aj naďalej závažná a že žalobkyňa spĺňala podmienky stanovené kritériom i).

301

Žalobkyňa preto nemôže dôvodne tvrdiť, že Rada porušila svoju povinnosť preskúmania pred prijatím prvých aktov o ponechaní na zozname.

– O druhých aktoch o ponechaní na zozname

302

305

Ak dotknutá osoba predloží pripomienky, pokiaľ ide o odôvodnenie, príslušný orgán Únie musí dôkladne a nestranne preskúmať opodstatnenosť uvádzaných dôvodov s prihliadnutím na tieto pripomienky a prípadné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech tejto osoby a sú k týmto pripomienkam priložené (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 114 , a zo 6. júna 2018, Arbuzov/Rada, T‑258/17 , EU:T:2018:331 , bod 61 ).

306

Hoci rešpektovanie práva na obhajobu a práva byť vypočutý vyžaduje, aby inštitúcie Únie umožnili dotknutej osobe účinne vyjadriť svoje stanovisko, nemôže pre tieto inštitúcie znamenať povinnosť súhlasiť s ním (rozsudky z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15 , EU:T:2018:619 , bod 330 , a z 11. septembra 2024, Mordašova/Rada, T‑497/22 , neuverejnený, EU:T:2024:604 , bod 70 ).

307

Preto samotná skutočnosť, že Rada nedospela k záveru o nedôvodnosti predĺženia reštriktívnych opatrení, ani nepovažovala za užitočné vykonať overenia vzhľadom na pripomienky predložené žalobkyňou, nemôže znamenať, že takéto pripomienky neboli zohľadnené (rozsudok z 11. septembra 2024, Mordašova/Rada, T‑497/22 , neuverejnený, EU:T:2024:604 , bod 71 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15 , EU:T:2018:619 , bod 331 ).

311

To znamená, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 306 a 307 vyššie žalobkyňa neoprávnene vytýka Rade, že porušila svoju povinnosť preskúmať jej situáciu pred prijatím druhých aktov o ponechaní na zozname.

312

Okrem toho z judikatúry citovanej v bode 308 vyššie vyplýva, že žalobkyňa nemôže oprávnene vytýkať Rade, že nezačala diskusiu o výklade kritéria i) a o úvahách v súvislosti s licenciami týkajúcimi sa „štátneho tajomstva“, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku pripojenom k replike. V tejto súvislosti treba uviesť, že tento znalecký posudok zo 7. februára 2024 žalobkyňa nepredložila na podporu svojej žiadosti o preskúmanie z 1. novembra 2023.

– O tretích aktoch o ponechaní na zozname

313

Listom z 13. septembra 2024 Rada odpovedala na pripomienky žalobkyne uvedené v listoch z 31. mája a 31. júla 2024 a žiadosť o preskúmanie zamietla. Rada uviedla, že zmenené odôvodnenie odrážalo jej stanovisko od prijatia pôvodných aktov, spočívajúce v tom, že žalobkyňa a jej dcérska spoločnosť Pozitiv Tecknolodžiz tvorili jeden subjekt a že žalobkyňa bola držiteľkou licencie FSB, pretože táto licencia bola vydaná druhému uvedenému subjektu. Poukázala na to, že tretí spis s dôkazmi obsahoval dostatočné dôkazy o tom, že Pozitiv Tecknolodžiz bola držiteľkou licencie FSB. Odkázala na svoje tvrdenia predložené v rámci prejednávanej žaloby, pričom zdôraznila, že vychádzala z mnohých dôkazov na podporu svojho posúdenia, podľa ktorého subjekty pôsobiace v ruskom odvetví IT, ktoré sú držiteľmi licencie FSB, mohli byť de facto mobilizované na podporu bezpečnostných služieb, a dodala, že žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by mohli toto posúdenie spochybniť.

317

To znamená, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 306 a 307 vyššie žalobkyňa neoprávnene vytýka Rade, že porušila svoju povinnosť preskúmať jej situáciu pred prijatím tretích aktov o ponechaní na zozname a právo žalobkyne byť vypočutá.

318

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada si splnila svoje povinnosti týkajúce sa jednak preskúmania situácie žalobkyne s cieľom predĺžiť reštriktívne opatrenia, ktoré sa jej týkajú, a jednak dodržania jej práva byť vypočutá v priebehu konaní, ktoré viedli k prijatiu aktov o ponechaní na zozname.

319

322

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

323

Keďže v prejednávanej veci žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Rady v súlade s návrhmi tejto inštitúcie. Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Kornezov

De Baere

Petrlík

Kecsmár

Kingston