T-600/23

62023TJ0600

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 1. októbra 2025 ( *1 )

„Energetika – Vnútorný trh s elektrickou energiou – Nariadenie (EÚ) 2015/1222 – Nariadenie (EÚ) 2019/943 – Prideľovanie prenosovej kapacity medzi ponukovými oblasťami a riadenie preťaženia – Stanovenie spoločných regionálnych metodík na výpočet dennej a vnútrodennej kapacity – Návrhy prevádzkovateľov prenosových sústav v regióne na výpočet kapacity CORE – Kritické vnútorné prvky siete – Ekonomická efektívnosť – Distribučné faktory prenosu energie – Rozhodnutie odvolacej rady ACER“

Vo veciach T‑600/23 a T‑612/23,

Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen (BNetzA) so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: U. Karpenstein a K. Reiter, advokáti,

ktorú v konaní podporuje:

vedľajší účastník konania vo veci T‑612/23,

Európska komisia , v zastúpení: O. Beynet a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia P. Škvařilová‑Pelzl (spravodajkyňa), I. Nõmm, D. Kukovec a R. Meyer,

tajomník: S. Jund, referentka,

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 ( Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 15 ), v článku 18 ods. 5 stanovovalo, že Európska komisia môže prijať usmernenia týkajúce sa okrem iného odseku 3 písm. d) uvedeného článku. Tieto pravidlá s odkazom na článok 8 ods. 6 písm. g) toho istého nariadenia zahŕňajú pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia.

3

5

V súlade s článkom 9 ods. 10 a 12 nariadenia 2015/1222 sa dotknuté VRO následne mali snažiť nájsť dohodu a prijať rozhodnutie o návrhu PPS alebo o ich verzii zmenenej na žiadosť uvedených VRO. Podľa článku 9 ods. 11 a 12 nariadenia 2015/1222, ak sa príslušným VRO nepodarilo dospieť k takejto dohode, ACER mal rozhodnúť o návrhu PPS alebo o jeho zmenenej verzii v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ( Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 1 ).

6

Dňa 15. septembra 2017 PPS regiónu CORE predložili VRO uvedeného regiónu na schválenie návrhy spoločnej regionálnej metodiky výpočtu kapacity v ich regióne.

7

Keďže VRO regiónu CORE nedospeli k dohode o schválení týchto návrhov metodiky, vec bola predložená agentúre ACER. Rozhodnutím č. 02/2019 z 21. februára 2019 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“) prijala zmenené verzie spoločnej regionálnej metodiky výpočtu kapacity pre región CORE, ako sú uvedené v prílohách I a II tohto rozhodnutia (ďalej len „sporné metodiky“).

11

Rozhodnutím A‑003‑2019 odvolacej rady ACER z 11. júla 2019 bolo odvolanie, ktoré BNetzA podala proti pôvodnému rozhodnutiu, zamietnuté ako nedôvodné.

12

Dňa 21. septembra 2019 BNetzA podala na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala jednak čiastočného zrušenia pôvodného rozhodnutia a jednak zrušenia rozhodnutia A‑003‑2019 a ktorá bolo zapísaná do registra kancelárie Všeobecného súdu pod číslom T‑631/19.

13

Rozsudkom zo 7. septembra 2022, BNetzA/ACER ( T‑631/19 , EU:T:2022:509 ), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie A‑003‑2019 a v zostávajúcej časti zamietol žalobu podanú BNetzA ako neprípustnú. Všeobecný súd založil svoje zrušenie uvedeného rozhodnutia na dôvode, že odvolacia rada v tomto rozhodnutí vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď neoverila, či sú sporné metodiky v súlade s požiadavkami článkov 14 až 16 nariadenia 2019/943, na ktoré sa BNetzA konkrétne odvolávala vo svojom odvolaní podanom na uvedenú radu, keďže tieto články sa už uplatňovali (pozri bod 10 vyššie).

b)

posúdenie vplyvu zvýšenia prahovej hodnoty… [začlenenia]… na 10 % alebo viac; a

c)

pre každý navrhovaný vnútorný KPS (a jeho nepredvídané udalosti) analýza, ktorá preukazuje, že zahrnutie tohto prvku do výpočtu kapacity je ekonomicky najefektívnejším riešením na nápravu preťaženia uvedeného prvku, napríklad s prihliadnutím na tieto alternatívy:

i)

uplatnenie nápravných opatrení;

16

Okrem toho článok 5 ods. 8 sporných metodík spresňuje, že pred vykonaním analýzy uvedenej v písmene c) sa PPS regiónu CORE musia spoločne koordinovať s VRO tohto regiónu a poradiť sa s nimi o metodike, predpokladoch a kritériách tejto analýzy.

17

V súlade s článkom 5 ods. 9 sporných metodík musia návrhy zoznamov vnútorných KPS (a ich nepredvídané udalosti), ktoré predložili PPS regiónu CORE, tiež preukázať, že títo PPS dôkladne preskúmali alternatívne riešenia uvedené v odseku 8 uvedeného článku s dostatočným predstihom, pričom zohľadnili lehotu na vykonanie, ktorá im je stanovená, aby sa tieto riešenia mohli uplatniť alebo vykonať v okamihu, keď sa prijímajú rozhodnutia VRO tohto regiónu o týchto návrhoch.

Návrhy účastníkov konania

18

Vo veci T‑612/23 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom potvrdzuje článok 5 ods. 8 a 9 sporných metodík,

–

subsidiárne a za predpokladu, že odseky 8 a 9 článku 5 sporných metodík nemožno oddeliť od ostatných ustanovení článku 5 alebo od akýchkoľvek iných ustanovení uvedených metodík, zrušil všetky tieto ustanovenia,

–

uložil BNetzA a Spolkovej republike Nemecko povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

21

Po vypočutí účastníkov konania Všeobecný súd rozhodol o spojení vecí T‑600/23 a T‑612/23 na účely tohto rozsudku v súlade s článkom 68 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku.

O predmete sporu

22

Z bodu 5 žaloby vo veci T‑600/23 totiž vyplýva, že „[žaloba] je namierená proti konkrétnemu prvku [pôvodného] rozhodnutia: mechanizmus uložený článkom 5 ods. 5 až 9 [tohto posledného uvedeného] rozhodnutia“, keďže „BNetzA považuje tento mechanizmus za nezákonný, pretože znemožňuje alebo prinajmenšom sťažuje uplatňovanie výpočtu kapacity na vnútorné prvky siete viac, ako stanovuje právna úprava“. Okrem toho z bodov 13 a 14 tejto žaloby uvedených pod názvom „Predmet žaloby“ vyplýva, že hoci BNetzA formálne navrhuje „zrušenie napadnutého rozhodnutia“, pritom spresňuje, že „vznesený právny dôvod… sa týka mechanizmu stanoveného v článku 5 ods. 5 až 9 [pôvodného] rozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím“. Konkrétne v bode 14 žaloby BNetzA uvádza, že „žiadny právny dôvod nie je namierený proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom potvrdzuje ostatné ustanovenia [pôvodného] rozhodnutia, ktoré boli predmetom [jej] odvolania… podaného na odvolaciu radu“, a že hoci „zastáva názor, že tieto ostatné ustanovenia sú nezákonné“, „z dôvodu nedostatku praktického záujmu ich však nenapáda v rámci tejto žaloby“. Časť žaloby s názvom „Zhrnutie právneho dôvodu“ tiež potvrdzuje, že celá argumentácia BNetzA smeruje proti „mechanizmu stanovenému článkom 5 ods. 5 až 9 [pôvodného] rozhodnutia“.

24

Preto treba konštatovať, že predmetom tak žaloby vo veci T‑600/23, ako aj žaloby vo veci T‑612/23 je návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka prijatia sporných ustanovení.

O veci samej

25

Na podporu svojej žaloby BNetzA uvádza jediný žalobný dôvod založený v podstate na porušení článkov 14 až 16 nariadenia 2019/943 a článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222 v rozsahu, v akom výklad týchto článkov podaný odvolacou radou v sporných ustanoveniach napadnutého rozhodnutia údajne nie je v súlade s uvedenými článkami, ako aj s rôznymi ustanoveniami primárneho práva Únie a rôznymi zásadami práva Únie, konkrétne článkom 194 ZFEÚ, článkom 16 Charty základných práv Európskej únie, zásadou proporcionality, zásadou, podľa ktorej sú podstatné prvky vyhradené zákonodarcovi, zásadou inštitucionálnej rovnováhy a rozdelenia právomocí, zásadou rovnosti zaobchádzania, zásadou, podľa ktorej „nikto nie je povinný plniť nemožné“, a zásadou právnej istoty.

BNetzA v rámci svojho jediného žalobného dôvodu a Spolková republika Nemecko v rámci prvého žalobného dôvodu tvrdia, že sporné ustanovenia sú založené na nesprávnom výklade článkov 14 až 16 nariadenia 2019/943 a článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222 zo strany odvolacej rady, podľa ktorého uvedené ustanovenia nebránia tomu, aby v prípade, že PPS navrhne zápis vnútorných prvkov siete (a ich nepredvídaných udalostí) do zoznamu vnútorných KPS (a ich nepredvídaných udalostí) zahrnutých do výpočtu kapacity, musí na jednej strane a v súlade s kritériom ekonomickej efektívnosti uvedeným v článku 5 ods. 8 písm. c) sporných metodík (ďalej len „kritérium ekonomickej efektívnosti“) preukázať, že zahrnutie uvedeného prvku do tohto výpočtu je ekonomicky najefektívnejším riešením na nápravu preťaženia v tomto prvku vzhľadom na iné dostupné riešenia, ako je uplatnenie nápravných opatrení, rekonfigurácia oblastí alebo investície do sieťovej infraštruktúry, a na druhej strane poskytnúť štúdiu vplyvu zvýšenia prahovej hodnoty začlenenia na aspoň 10 % (ďalej len „sporný výklad“).

28

Podľa BNetzA a Spolkovej republiky Nemecko je sporný výklad nezlučiteľný s doslovným, kontextuálnym a teleologickým výkladom článkov 14 až 16 nariadenia 2019/943 a článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222, z ktorého podľa nich jasne vyplýva, že výpočet kapacity musí zahŕňať všetky vnútorné prvky siete (a ich nepredvídané udalosti), ktoré ovplyvňujú medzioblastné výmeny, bez ohľadu na to, či tieto prvky sú alebo nie sú štrukturálne preťažené.

29

Okrem toho treba pripomenúť, že článok 14 nariadenia 2019/943 stanovuje pravidlá týkajúce sa revízie ponukových oblastí s cieľom zabrániť tomu, aby prinášali štrukturálne a dlhodobé preťaženie prenosovej sústavy. Článok 15 uvedeného nariadenia upravuje možnosť pre členské štáty so štrukturálnymi preťaženiami identifikovanými v ich sieťach vypracovať akčné plány v spolupráci so svojimi VRO s cieľom postupne a najneskôr do 31. decembra 2025 dosiahnuť minimálne úrovne kapacity, ktoré musia PPS sprístupniť pre medzioblastné výmeny. Článok 16 toho istého nariadenia upravuje tieto minimálne úrovne kapacity, pričom najmä stanovuje, že ak sa používa prístup založený na tokoch, táto minimálna kapacita, t. j. 70 %, určuje minimálny podiel kapacity KPS medzi oblasťami alebo internou kapacitou, ktorý rešpektuje limity prevádzkovej bezpečnosti, ktorá sa má použiť na koordinovaný výpočet kapacity podľa nariadenia 2015/1222, pričom sa zohľadnia nepredvídané udalosti. Zvyšný podiel kapacity, teda 30 %, sa môže použiť na bezpečnostné rezervy, kruhové toky a vnútorné toky.

31

Okrem toho článok 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222 stanovuje, že subjekt zodpovedný za koordinovaný výpočet kapacity nezohľadňuje na účely uvedeného výpočtu KPS, ktoré nie sú významne ovplyvnené medzioblastnými výmenami.

32

Po tomto konštatovaní treba overiť, či tak, ako v podstate tvrdia BNetzA a Spolková republika Nemecko, sporný výklad porušuje články 14 až 16 nariadenia 2019/943 a článok 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222 tým, že umožňuje ACER zaviesť do sporných metodík sporné požiadavky.

36

ACER spochybňuje, že sporné požiadavky sú nezlučiteľné s doslovným výkladom článkov 14 až 16 nariadenia 2019/943 a článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222.

37

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že článok 2 nariadenia 2019/943, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v bode 69 stanovuje, že pod KPS treba rozumieť „prvok siete buď v rámci… oblasti alebo medzi… oblasťami zohľadnený vo výpočte kapacity, ktorý obmedzuje množstvo energie, s ktorou sa môže obchodovať [medzi oblasťami]“. Ako správne poznamenávajú BNetzA a Spolková republika Nemecko, z tejto definície nevyplýva, že v kontexte nariadenia 2019/943 by sa iné požiadavky týkajúce sa kvalifikácie vnútorných prvkov siete (a ich nepredvídaných udalostí), než je požiadavka významného ovplyvnenia medzioblastnými výmenami, mohli v sporných metodikách zaviesť a viesť tak k tomu, že určité prvky, ktoré významne obmedzujú medzioblastné výmeny z dôvodu štrukturálnych preťažení ovplyvňujúcich tieto výmeny, sa nepovažujú za kritické a sú vylúčené z výpočtu kapacity, ako aj uplatňovania pravidiel týkajúcich sa výpočtu tejto kapacity.

38

Navyše článok 16 ods. 4 nariadenia 2019/943 potvrdzuje, že maximálna úroveň kapacity medzioblastnej výmeny, ktorá sa má sprístupniť účastníkom trhu, sa okrem „spojovacích vedení“ týka „prenosových sústav, na ktoré vplýva kapacita cezhraničných tokov“, teda všetkých vnútorných prvkov siete, ktoré majú nezanedbateľný vplyv na uvedenú kapacitu a môžu ju tak obmedziť.

42

Ako správne poznamenávajú BNetzA a Spolková republika Nemecko, zo znenia článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222 nevyplýva, že v rámci metodiky na výpočet kapacity uvedenej v článku 21 tohto nariadenia sa vnútorné prvky siete významne ovplyvnené medzioblastnými výmenami, ako sa meria prostredníctvom ich PTDF, možno nepovažovať za kritické a vylúčené z výpočtu kapacity, ako aj z uplatnenia pravidiel týkajúcich sa tohto výpočtu z dôvodu, že údajne nespĺňajú dodatočné požiadavky, ktorých cieľom je najmä zohľadniť skutočnosť, že tieto prvky sú údajne štrukturálne preťažené.

43

Po tretie treba odmietnuť tvrdenia ACER‑u, podľa ktorých odkaz v texte článku 16 ods. 8 prvom pododseku písm. b) druhej vete nariadenia 2019/943 na „usmerneni[a] pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia prijat[é] na základe článku 18 ods. 5 nariadenia… č. 714/2009“, a teda v podstate na nariadenie 2015/1222, umožňoval podmieniť dodatočnými požiadavkami, ako sú splnenie kritéria ekonomickej efektívnosti alebo uskutočnenie štúdie vplyvu zvýšenia prahovej hodnoty začlenenia na 10 % alebo viac, kvalifikáciu „vnútorných prvkov siete“ ako „kritických“, a teda ich zohľadnenie pri výpočte kapacity, ako aj uplatnenie pravidiel týkajúcich sa výpočtu tejto kapacity na tieto prvky.

44

46

Väčšina jazykových verzií článku 16 ods. 8 prvého pododseku písm. b) nariadenia 2019/943 tak potvrdzuje výklad tohto ustanovenia zo strany BNetzA a Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorého normotvorca Únie chcel v tomto ustanovení odkázať na určenie kapacity rešpektujúcej limity prevádzkovej bezpečnosti každého KPS (so svojimi nepredvídanými udalosťami), z ktorých podstatná časť, konkrétne 70 % MACZT, mala byť k dispozícii na medzioblastné výmeny. Naproti tomu žiadna z týchto verzií neumožňuje konštatovať, že ako tvrdí ACER, toto ustanovenie umožňovalo PPS, VRO alebo jej samej podmieniť dodatočným požiadavkám kvalifikáciu „vnútorných prvkov siete“ ako „kritických“, a teda ich zohľadnenie pri výpočte kapacity a uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa uvedeného výpočtu na tieto prvky.

47

Tento výklad potvrdzujú prípravné práce k nariadeniu 2019/943 (dokumenty ST 5834/18 REV 4, ST 5834/18 REV 5 a ST 5070/19), ktoré sú verejne dostupné a ktoré jasne odkazujú v podstate na nariadenie 2015/1222 na účely určenia kapacity rešpektujúcej limity prevádzkovej bezpečnosti každého KPS (so svojimi nepredvídanými udalosťami), a nielen na nepredvídané udalosti alebo KPS.

48

Ďalej v rozsahu, v akom účastníci konania tiež vyzývajú, aby sa obsah článku 16 ods. 8 prvého pododseku písm. b) nariadenia 2019/943 vykladal s prihliadnutím na odôvodnenie 31 tohto nariadenia, treba pripomenúť, že hoci znenie odôvodnenia legislatívneho aktu Únie môže byť použité na spresnenie ustanovenia tohto aktu a predstavuje dôležitý výkladový nástroj (pozri rozsudok z 19. decembra 2019, Puppinck a i./Komisia, C‑418/18 P , EU:C:2019:1113 , bod 75 a citovanú judikatúru), z ustálenej judikatúry vyplýva, že preambula legislatívneho aktu Únie nemá sama osebe záväznú právnu silu. Na takúto preambulu sa nemožno odvolávať ani s cieľom odchýliť sa od samotných ustanovení dotknutého aktu, ani s cieľom výkladu týchto ustanovení v zmysle, ktorý je zjavne v rozpore s ich znením ( contra legem ) (pozri rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions, C‑345/13 , EU:C:2014:2013 , bod 31 a citovanú judikatúru).

Treba dodať, že skutočnosť, na ktorú poukázala ACER, že vo všetkých verziách vypracovaných v jazykoch Únie s výnimkou nemeckej verzie, sa uvádza, že k tomuto určeniu musí dôjsť „na základe procesu výberu podľa nariadenia… 2015/1222“, neznamená, že toto určenie sa môže zakladať na sporných požiadavkách. Naopak, tento nepriamy odkaz na proces výberu podľa článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222, uvedený v bode 39 vyššie, odráža vôľu normotvorcu Únie uplatniť prístup zvolený v uvedenom ustanovení na vymedzenie rámca výberu KPS, teda prístup založený na kritériu významného ovplyvnenia vnútorných prvkov siete medzioblastnými výmenami, ako sa meria prostredníctvom PTDF. Z takéhoto odkazu teda nevyplýva, že by kvalifikácia „vnútorných prvkov siete“ ako „kritických“, a teda ich zohľadnenie pri výpočte kapacity a uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa uvedeného výpočtu na ne, mohlo podliehať iným požiadavkám, než je požiadavka významného ovplyvnenia medzioblastnými výmenami.

52

Vzhľadom na vyššie uvedené teda ACER nemôže dôvodne tvrdiť, že zo znenia článku 16 ods. 8 prvého pododseku písm. b) nariadenia 2019/943 v spojení s odôvodnením 31 tohto nariadenia vyplýva, že do sporných metodík by sa mohli zaviesť iné požiadavky než požiadavka významného ovplyvnenia medzioblastnými výmenami, s cieľom určiť vnútorné prvky siete, ktoré by sa mali považovať za „kritické“ a ako také by sa mali zapísať do zoznamu KPS (a ich nepredvídaných udalostí) zohľadnených pri výpočte kapacity a podliehajúcich pravidlám týkajúcim sa uvedeného výpočtu.

53

Okrem toho, pokiaľ ACER poznamenáva, že článok 21 nariadenia 2015/1222, nazvaný „Metodika výpočtu kapacity“, prijatý Komisiou na základe poverenia normotvorcu Únie, stanovuje len prvky, ktoré uvedená metodika, najmä v prípade prístupu na základe toku, musí „minimálne“ obsahovať, pričom nevylučuje, že táto metodika môže obsahovať iné prvky, ktoré toto ustanovenie výslovne nestanovuje, treba konštatovať, že to neumožňuje zmeniť v sporných metodikách kritériá stanovené príslušnými pravidlami na určenie vnútorných prvkov siete, ktoré možno považovať za „kritické“ a ako také zapísané do zoznamu KPS (a ich nepredvídaných udalostí) zohľadneného pri výpočte kapacity a podliehajúce pravidlám týkajúcim sa uvedeného výpočtu.

56

V tomto nariadení však neexistuje žiadny výslovný základ rovnocenný tomu, ktorý je uvedený v článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222 pre kritérium významného ovplyvnenia na odôvodnenie toho, aby sa v rámci tejto metodiky určilo aj kritérium uvádzajúce to, za akých podmienok by mali byť vnútorné prvky siete obmedzujúce množstvo elektriny, ktorú možno vymeniť medzi oblasťami, zapísané do zoznamu KPS (a ich nepredvídateľné udalosti), zohľadnené v procese výpočtu kapacity, a teda na odôvodnenie toho, aby ACER prijala sporné požiadavky. Navyše v bodoch 109 a 112 pôvodného rozhodnutia a bodoch 47, 48 a 52 napadnutého rozhodnutia ACER a odvolacia rada len odkázali ako na základ kritéria ekonomickej efektívnosti na bod 1.7 prílohy I k nariadeniu č. 714/2009, o ktorom odvolacia rada v bode 46 napadnutého rozhodnutia správne konštatovala, že už nemôže predstavovať platný právny základ pre uvedené kritérium, pretože už nie je účinný (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2022, BNetzA/ACER, T‑631/19 , EU:T:2022:509 , body 76 až 85 ).

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom spoločných metodík uvedených v článku 9 ods. 7 a článku 20 ods. 2 nariadenia 2015/1222 je, aby PPS definovali metodiku koordinovaného výpočtu kapacity týkajúcej sa regiónu. Podľa článku 21 ods. 1 uvedeného nariadenia návrh metodiky vypracovaný PPS musí obsahovať „minimálne“ určité prvky, medzi ktoré patrí najmä „metodik[a] na výpočet vstupných údajov pre výpočet kapacity“, ktorá musí obsahovať parametre vymenované v článku 21 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) nariadenia 2015/1222. Tieto posledné uvedené ustanovenia sa týkajú určenia spoľahlivostnej rezervy, určenia limitov prevádzkovej bezpečnosti, nepredvídaných udalostí, ktoré treba zohľadniť pri výpočte kapacity, a obmedzení prideľovania, ktoré možno uplatniť, určenia kľúčov rozloženia výroby a určenia nápravných opatrení, ktoré treba zohľadniť pri výpočte kapacity.

Povinnosť zahrnúť do návrhu zoznamu vnútorných KPS (a ich nepredvídaných udalostí) takúto štúdiu vplyvu a takúto analýzu ide nad rámec parametrov stanovených v článku 21 ods. 1 písm. a) nariadenia 2015/1222 pre výpočet vstupných údajov pre výpočet kapacity a nezodpovedá cieľom uvedeným v tomto ustanovení. Hoci sa totiž takéto štúdie a analýzy môžu ukázať ako relevantné z dlhodobého hľadiska na účely nápravy štrukturálneho preťaženia, nič to nemení na tom, že nepredstavujú vstupné údaje pre výpočet kapacity a ako také sa nezúčastňujú na procese výpočtu kapacity, ktorý sa zakladá hlavne na tom, že PPS určia zoznam KPS zodpovedajúcich definícii uvedenej normotvorcom Únie v článku 2 bode 69 nariadenia 2019/943. Rovnaké konštatovanie platí z tých istých dôvodov, pokiaľ ide o povinnosť stanovenú v článku 5 ods. 9 sporných metodík zahrnúť do návrhu zoznamu vnútorných KPS (a ich nepredvídaných udalostí) povinnosť preukázať, že alternatívne riešenia uvedené v odseku 8 uvedeného článku boli starostlivo a dostatočne vopred preskúmané.

61

Z toho vyplýva, že zo znenia ustanovení nariadení 2019/943 a 2015/1222 nevyplýva, že ACER mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, zaviesť sporné požiadavky do sporných metodík.

62

V druhom rade treba preskúmať, či kontext, do ktorého patria ustanovenia nariadenia 2019/943, potvrdzuje, že sporné požiadavky nemohli byť zavedené do sporných metodík.

63

66

V odôvodnení 27 štvrtej a šiestej vete nariadenia 2019/943 tak normotvorca Únie jasne vysvetlil, že v rámci tohto nariadenia „mus[í] sa zaviesť jasná minimálna úroveň dostupnej kapacity pre medzioblastný obchod s cieľom znížiť vplyv kruhových tokov a vnútorného preťaženia na medzioblastný obchod a poskytnúť účastníkom trhu predvídateľnú hodnotu kapacity“, zatiaľ čo „zvyšný podiel kapacity sa môže použiť na bezpečnostné rezervy, kruhové toky a vnútorné toky“.

67

Domnienka uvedená v bode 65 vyššie nie je spochybnená definíciou „oblasti“, ani pravidlami upravujúcimi uvedené oblasti, uvedenými v článku 2 bode 65 a článku 14 ods. 1 nariadenia 2019/943, ktorých obsah uvádza ACER.

68

Je pravda, že z článku 2 bodu 65 a článku 14 ods. 1 nariadenia 2019/943 vyplýva, že v rámci oblasti „si účastníci trhu môžu vymieňať elektrickú energiu bez prideľovania kapacity“ a že uvedené oblasti v zásade „nesmú vykazovať… štrukturálne preťaženia“.

72

Ako ACER uznala na pojednávaní v odpovedi na ústnu otázku Všeobecného súdu, Spolková republika Nemecko a jej PPS doteraz vo všeobecnosti rešpektovali lineárnu trajektóriu stanovenú vo svojom akčnom pláne, v dôsledku čoho v súlade s predpokladom uvedeným v prvej vete článku 16 ods. 8 nariadenia 2019/943 treba vychádzať z toho, že dodržali základné pravidlo, podľa ktorého nesmú obmedzovať medzioblastnú prenosovú kapacitu na riešenie problémov s vnútorným preťažením.

73

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 16 ods. 4 nariadenia 2019/943 sú PPS povinné použiť nápravné opatrenia, ako sú výmeny za protihodnotu alebo redispečing v zmysle článku 2 bodu 26 nariadenia 2019/943, aby optimalizovali kapacitu dostupnú na medzioblastné výmeny, len na účely dosiahnutia minimálnej kapacity stanovenej v odseku 8 toho istého článku, teda 70 % MACZT alebo, ak sa uplatňuje akčný plán, hodnoty zodpovedajúce lineárnej trajektórii.

74

Okrem toho v súlade s článkom 15 nariadenia 2019/943 a ako vyplýva z odôvodnenia 31 šiestej vety nariadenia 2019/943 a ako pripustila samotná odvolacia rada v bode 60 napadnutého rozhodnutia, nemalo by byť možné uskutočňovať rekonfiguráciu oblasti proti vôli dotknutého členského štátu, pokiaľ sa dosiahne minimálna kapacita, teda 70 % MACZT alebo hodnoty zodpovedajúce lineárnej trajektórii.

78

BNetzA a Spolková republika Nemecko sa domnievajú, že sporný výklad nie je zlučiteľný s teleologickým výkladom článkov 14 až 16 nariadenia 2019/943 a článku 29 ods. 3 písm. b) nariadenia 2015/1222.

79

ACER odpovedá, že teleologický výklad ustanovení nariadenia 2019/943 vykonaný s prihliadnutím na cieľ, ktorý mal normotvorca Únie sledovať v rámci tohto nariadenia, podľa nej potvrdzuje, že mohla zaviesť sporné požiadavky do sporných metodík. Rovnako ako toto posledné uvedené nariadenie totiž uvedené požiadavky podľa nej mali za cieľ zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou tým, že sa zaručí, aby sa systematicky uprednostňovali nákladovo najefektívnejšie riešenia. BNetzA a Spolková republika Nemecko spochybňujú dôvodnosť týchto tvrdení.

80

82

Ako vyplýva z článku 16 ods. 8 nariadenia 2019/943 v spojení s odôvodnením 27 štvrtou a šiestou vetou tohto nariadenia, vzhľadom na rôzne prítomné záujmy chcel normotvorca Únie v uvedenom nariadení zaviesť vyváženejší prístup, než aký navrhla ACER vo svojom odporúčaní a Komisia vo svojom návrhu, a to najmä tým, že ukladá PPS povinnosť dodržiavať minimálne úrovne medzioblastnej prenosovej kapacity zodpovedajúce 70 % MACZT, alebo v prípade potreby a najneskôr do 31. decembra 2025 hodnoty zodpovedajúce lineárnej trajektórii, pričom sa im umožní použiť zvyšných 30 % najmä na riešenie problémov s vnútorným preťažením.

83

ACER teda nemôže dôvodne tvrdiť, že na základe všeobecného pravidla priaznivého pre nákladovo najefektívnejšie riešenia bola oprávnená obmedziť prostredníctvom sporných požiadaviek pôsobnosť článkov 15 a 16 nariadenia 2019/943 a samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci údajne existovali ekonomicky efektívnejšie riešenia než to, ktoré bolo prijaté normotvorcom Únie, nemôže odôvodniť ich vylúčenie.

84

Z toho vyplýva, že teleologický výklad ustanovení nariadení 2019/943 a 2015/1222 potvrdzuje, že ACER nemohla bez toho, aby pochybila, zaviesť sporné požiadavky do sporných metodík.

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

88

Keďže ACER nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi BNetzA a Spolkovej republiky Nemecko.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

Papasavvas

Škvařilová‑Pelzl

Nõmm

Kukovec

Meyer

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. októbra 2025.