T-620/23

žalobcovia,

proti

Európskemu parlamentu , v zastúpení: N. Görlitz, M. Ecker, J.‑C. Puffer a C. Burgos, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),

na poradách v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli (spravodajkyňa), sudcovia J. Schwarcz, L. Madise, W. Valasidis a L. Spangsberg Grønfeldt,

Žalobcovia Enrique Barón Crespo a ďalšie fyzické osoby, ktorých mená sú uvedené v prílohe, sa svojimi žalobami podanými na základe článku 263 ZFEÚ domáhajú zrušenia prvého výmeru dôchodku, na ktorý majú nárok v rámci systému dobrovoľného doplnkového dôchodkového zabezpečenia poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „SDDDZ“), na základe rozhodnutia predsedníctva Európskeho parlamentu z 12. júna 2023, ktorým sa menia vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu ( Ú. v. EÚ C 227, 2023, s. 5 , ďalej len „rozhodnutie z roku 2023“), ako aj následných výmerov.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobcovia sú bývalí poslanci Parlamentu, ktorí vstúpili do SDDDZ a prispievali do neho, alebo ich oprávnení dedičia. Svoj dôchodok z SDDDZ začali poberať pred prijatím rozhodnutia z roku 2023.

3

Článok 1 rozhodnutia z roku 2023, ktorý sa uplatňuje od 1. júla 2023, zaviedol nový odsek 1a do článku 76 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu prijatých rozhodnutím predsedníctva Európskeho parlamentu z 19. mája a 9. júla 2008 ( Ú. v. EÚ C 159, 2009, s. 1 , ďalej len „vykonávacie pravidlá k štatútu“), ktorý stanovuje:

Parlament zaslal každému zo žalobcov prvý výmer dôchodku, na ktorý mali nárok v rámci SDDDZ, pričom uplatnil takto zmenené ustanovenie vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu uvedené v bode 3 vyššie, a potom aj následné výmery (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

II. Návrhy účastníkov konania

5

Žalobcovia v poslednom znení svojich návrhov navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutia,

–

uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A. Úvodné poznámky týkajúce sa SDDDZ

7

Až do zavedenia jednotného dôchodkového systému pre všetkých poslancov sa dôchodky riadili pravidlami o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „pravidlá PÚVPP“). Poslanci poberali dôchodok od členského štátu, v ktorom boli zvolení. Podľa článku 1 ods. 2 prílohy III k pravidlám PÚVPP, ak však zo systému národného sociálneho poistenia nevyplýva nárok na dôchodok alebo ak výška alebo podmienky vyplácania starobného dôchodku neboli rovnaké ako výška alebo podmienky uplatniteľné na poslancov národného parlamentu členského štátu, za ktorý bol poslanec zvolený, poslanec mohol získať starobný dôchodok alebo doplatok k starobnému dôchodku vyplácanému z rozpočtu Európskej únie, ktorého výška a podmienky boli rovnaké ako výška a podmienky starobného dôchodku poberaného členmi dolnej komory tohto štátu.

10

Štatút poslancov Európskeho parlamentu, ktorý bol prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (2005/684/ES, Euratom) ( Ú. v. EÚ L 262, 2005, s. 1 , ďalej len „štatút“), nadobudol účinnosť 14. júla 2009, prvý deň siedmeho volebného obdobia. Týmto štatútom sa zaviedol konečný systém dôchodkového zabezpečenia pre poslancov. Článok 27 ods. 1 štatútu ako predbežné opatrenie okrem iného stanovuje, že fond zriadený Parlamentom sa po 14. júli 2009 zachová pre poslancov alebo bývalých poslancov, ktorí v tomto fonde nadobudli alebo nadobúdajú práva. Podľa článku 27 ods. 2 štatútu zostávajú nadobudnuté práva alebo budúce nároky zachované v plnom rozsahu a Parlament môže stanoviť predpoklady a podmienky nadobudnutia nových práv alebo budúcich nárokov. Okrem toho podľa článku 27 ods. 3 a 4 uvedeného štatútu poslanci, ktorí sú už poistení v SDDDZ, už nemôžu, okrem výnimiek (pozri bod 11 nižšie), nadobudnúť žiadne nové práva v tomto fonde a novozvolení poslanci od roku 2009 do neho nemôžu pristúpiť.

11

Vykonávacie pravidlá k štatútu nadobudli podľa ich článkov 73 a 74 účinnosť 14. júla 2009 a v ten istý deň stratili platnosť pravidlá PÚVPP s výhradou prechodných ustanovení. Pokiaľ ide o prechodné ustanovenia, článok 76 vykonávacích pravidiel k štatútu v znení platnom ku dňu nadobudnutia účinnosti štatútu stanovuje:

„1. Doplnkový (dobrovoľný) starobný dôchodok poskytovaný podľa prílohy VII k pravidlám PÚVPP sa podľa tejto prílohy naďalej vypláca osobám, ktoré poberali tento dôchodok pred nadobudnutím účinnosti štatútu.

c)

členský štát, v ktorom boli zvolení, prijal v súlade s článkom 29 štatútu odchylnú právnu úpravu alebo ak sa v súlade s článkom 25 štatútu rozhodli pre vnútroštátny systém a

d)

nemajú nárok na národný ani európsky dôchodok plynúci z výkonu mandátu poslancov Európskeho parlamentu.

4. Poslanci platia príspevky do… fondu zo svojich súkromných zdrojov.“

12

Konkrétne rozhodnutím z roku 2023 Parlament zvýšil vek odchodu do dôchodku zo 65 na 67 rokov a znížil o polovicu nielen výšku doplnkových dôchodkov splatných od 1. júla 2023, ale aj výšku dôchodkov splatných pred týmto dátumom, pokiaľ ide o sumy splatné od tohto dátumu. Parlament sa tak rozhodol znížiť o polovicu splatné sumy v rámci SDDDZ vyplácané od1. júla 2023 bez ohľadu na to, či príjemcovia nadobudli svoje dôchodkové práva pred prijatím rozhodnutia z roku 2023 alebo po ňom. Rozhodnutím z roku 2023 sa takisto ruší aktualizácia výšky dôchodkov, ktorá sa vykonávala na základe základného platu sudcu Súdneho dvora Európskej únie.

16

Rozhodnutie z roku 2023 odôvodňuje takto prijaté prísne opatrenia „mimoriadne chúlostivou“ situáciou fondu, konkrétne aktívami vo výške 52,8 milióna eur ku koncu roka 2022, keď by sa ročná výška dôchodkov, ktoré sa majú vyplácať, mala do roku 2030 pohybovať od 22 do 23 miliónov eur. Stanovuje sa v ňom, že aktíva fondu by sa mohli vyčerpať už v roku 2024 a najneskôr by sa vyčerpali v roku 2025 s nefinancovaným poistno‑matematickým deficitom vo výške približne 310 miliónov eur. Podľa rozhodnutia z roku 2023 sú prijaté opatrenia zamerané na ochranu fondu v krátkodobom horizonte, pričom jeho životnosť sa predĺži do roku 2027, a na ochranu daňových poplatníkov EÚ, pričom deficit fondu sa zníži na 86 miliónov eur.

B. O návrhu Parlamentu na vyňatie dvoch dokumentov zo spisov

17

Parlament žiada, aby obe stanoviská vydané jeho právnou službou, ktoré boli priložené k žalobám, boli odstránené zo spisov. Tvrdí, že ide o dôverné interné dokumenty, ktorých sprístupnenie nepovolil.

V prípade dôkazov, ktoré účastník konania predložil neoprávnene, ako sú interné dokumenty uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331), je potrebné zvážiť záujmy príslušných účastníkov konania, pokiaľ ide o ich právo na spravodlivý proces, s prihliadnutím na záujmy chránené pravidlami, ktoré boli porušené alebo obídené pri získavaní takýchto dôkazov. Súd Únie tak musí vyvážiť na jednej strane záujmy žalobcu, ktorý predložil tieto dôkazy, najmä vzhľadom na ich užitočnosť na účely posúdenia dôvodnosti žaloby, ktorá mu bola predložená, a na druhej strane záujmov protistrany, ktoré by mohli byť konkrétne a účinne poškodené ponechaním uvedených dôkazov v spise (rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Radal, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , body 130 a 131 ).

21

24

Po druhé je nesporné, že žalobcovia nepožiadali Parlament o povolenie predložiť predmetné právne stanoviská pred Všeobecným súdom, že Všeobecný súd nenariadil ich predloženie v rámci prejednávaných žalôb a že Parlament ich nezverejnil v rámci žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií v súlade s nariadením č. 1049/2001. Treba teda konštatovať, že tieto dokumenty boli predložené neoprávnene. V tejto súvislosti právo, ktoré členom Parlamentu priznáva rokovací poriadok tejto inštitúcie, nahliadať do všetkých spisov, ktoré má Parlament k dispozícii, im nemôže priznávať právo predložiť na súde bez súhlasu Parlamentu dôverný dokument. Rovnako okolnosti uvádzané žalobcami, že právne stanovisko z 15. februára 2005 bolo čiastočne prebraté do rôznych interných dokumentov Parlamentu a že tvorí prílohu k správe správnej rady fondu určenej predsedníctvu, nemajú vplyv na skutočnosť, že Parlament nedal žalobcom súhlas na zverejnenie uvedeného stanoviska.

25

Po tretie, hoci dotknuté právne stanoviská pochádzajú z Parlamentu, netýkajú sa legislatívneho procesu, ale vzťahujú sa na systém Fondu, ktorý nie je upravený Parlamentom ako zákonodarcom.

26

Za týchto okolností ponechanie predmetných právnych stanovísk v spisoch by porušilo právo Parlamentu na spravodlivý proces a jeho záujem na získavaní úprimných, objektívnych a úplných stanovísk. Okrem toho jediný záujem žalobcov, akokoľvek legitímny, podporiť svoju argumentáciu týmito stanoviskami, nie je dostatočný na odôvodnenie takéhoto porušenia práv a záujmov Parlamentu, o to viac, že dôvodnosť tejto argumentácie a v dôsledku toho možnosť dosiahnuť úspech vo veci nezávisia od predloženia týchto stanovísk. Treba teda vyvodiť záver, že v prejednávanej veci vyváženie záujmov pripomenuté v bode 20 vyššie nasvedčuje v prospech ochrany práv a záujmov Parlamentu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , bod 141 a citovanú judikatúru).

Všeobecný súd prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania na základe článku 89 ods. 3 písm. d) svojho rokovacieho poriadku s cieľom požiadať Parlament o predloženie zápisníc zo schôdzí predsedníctva zo 17. apríla a 22. mája 2023, ako sa uvádza v odôvodnení 2 rozhodnutia z roku 2023, ako aj oznámení generálneho tajomníka Parlamentu z 12. apríla a 12. mája 2023 a ich príloh, ktoré sú uvedené v uvedených zápisniciach. Za týchto okolností, keďže Všeobecný súd vzhľadom na dokumenty predložené Parlamentom zastáva názor, že má dostatok informácií, nie je potrebné nariadiť poskytnutie ďalších informácií a dokumentov požadovaných žalobcami.

D. O veci samej

30

Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu, že sú založené na rozhodnutí z roku 2023, ktoré je tiež nezákonné v rozsahu, v akom stanovuje zníženie výšky dôchodkov splatných v rámci SDDDZ o polovicu, ako aj zrušenie aktualizácie tejto výšky (ďalej len „obe predmetné opatrenia“).

31

Jediný žalobný dôvod žalobcov založený na námietke nezákonnosti rozhodnutia z roku 2023 sa skladá z piatich častí, z ktorých prvá je založená na porušení článku 27 ods. 2 štatútu a rokovacieho poriadku Parlamentu, druhá na porušení zásad právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv, tretia na porušení podstaty práva vlastniť majetok a zásad záruky parlamentnej nezávislosti a rovnosti zaobchádzania, štvrtá na porušení zásady proporcionality a piata na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.

34

Parlament spochybňuje argumentáciu žalobcov.

35

V tejto súvislosti článok 27 štatútu, ktorý sa nachádza v hlave II nazvanej „Prechodné ustanovenia“, stanovuje:

„1. Dobrovoľný dôchodkový fond, vytvorený Európskym parlamentom, bude zachovaný aj po nadobudnutí účinnosti štatútu pre poslancov alebo bývalých poslancov, ktorí už v tomto fonde nadobudli práva alebo budúce nároky.

2. Nadobudnuté práva alebo budúce nároky zostávajú zachované v plnom rozsahu. Parlament môže stanoviť predpoklady a podmienky nadobudnutia nových práv alebo budúcich nárokov.

38

V prejednávanej veci je nesporné, že vzhľadom na to, že dôchodky žalobcov boli splatné pred prijatím rozhodnutia z roku 2023, všetci mali nadobudnuté práva na dôchodok.

39

V druhom rade treba tiež pripomenúť, že v práve Únie neexistuje zásada, podľa ktorej nadobudnuté práva, a už vôbec nie budúce nároky, nemožno v žiadnom prípade zmeniť alebo znížiť. Za určitých podmienok je teda možné zmeniť takéto práva na základe vyváženia dotknutých záujmov (rozsudok z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament, C‑714/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:187 , bod 89 ).

40

41

Z toho vyplýva, že článok 27 ods. 2 prvú vetu služobného poriadku nemožno vykladať v tom zmysle, že bráni zníženiu výšky dôchodkov, ktoré majú byť žalobcom vyplatené v rámci SDDDZ. V dôsledku toho žalobcovia nemôžu dôvodne tvrdiť, že predsedníctvo prekročilo svoje právomoci tým, že prijalo rozhodnutie z roku 2023 z dôvodu, že porušuje ustanovenia štatútu.

42

Ostatné tvrdenia uvádzané žalobcami nemôžu spochybniť tento záver.

43

Po prvé na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, okolnosť, že vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky uvedené v bode 40 vyššie, dotknuté osoby nemali nadobudnuté práva na dôchodok, ale len práva na dôchodok zakladajúce budúci nárok, nemá vplyv na uplatnenie výkladu článku 27 ods. 2 prvej vety štatútu, ktorý podal Všeobecný súd a potvrdil Súdny dvor, v prejednávaných veciach. Toto ustanovenie totiž zaobchádza rovnako s nadobudnutými právami a s budúcimi nárokmi, ktoré odlišuje od nových práv uvedených v článku 27 ods. 2 druhej vete uvedeného štatútu. Z toho vyplýva, že výklad podaný súdmi Únie, podľa ktorého účelom článku 27 ods. 2 prvej vety toho istého štatútu je vymedziť osobnú pôsobnosť SDDDZ, a nie stanoviť jeho hmotnoprávne podmienky, platí tak vo vzťahu k poslancom, ktorí majú nadobudnuté práva, ako aj vo vzťahu k poslancom, ktorí majú len budúce nároky.

47

Okrem toho čestné vyhlásenia predložené žalobcami v podstate iba pripomínajú, že článok 27 štatútu, ako aj článok 76 jeho vykonávacích pravidiel boli koncipované ako záruka dodržiavania nadobudnutých práv poistencov v SDDDZ alebo ako záruka práva na poberanie dôchodku, a to aj po vyčerpaní fondu, v situácii, keď by tento fond od nadobudnutia účinnosti štatútu už nebol podstatne dopĺňaný. Takéto vyhlásenia nemôžu vyvrátiť výklad článku 27 ods. 2 prvej vety štatútu, ako vyplýva z rozsudkov uvedených v bode 40 vyššie, podľa ktorého toto ustanovenie nebráni zníženiu výšky dôchodkov, ktoré majú byť vyplatené žalobcom.

48

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba prvú časť jediného žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

2.

O druhej a piatej časti založených na námietke nezákonnosti rozhodnutia z roku 2023 z dôvodu, že porušuje zásady právnej istoty, ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímnej dôvery

Parlament spochybňuje argumentáciu žalobcov.

52

Druhá a piata časť obsahujú v podstate dve výhrady, z ktorých prvá je založená na porušení zásady dodržiavania nadobudnutých práv a druhá na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

a)

O prvej výhrade založenej na porušení zásady dodržiavania nadobudnutých práv

53

56

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v práve Únie neexistuje zásada, podľa ktorej by nadobudnuté práva nemohli byť v žiadnom prípade zmenené alebo obmedzené. Za určitých podmienok je možné zmeniť takéto práva po vyvážení dotknutých záujmov (pozri bod 39 vyššie).

57

V tejto súvislosti žalobcovia nemôžu dôvodne tvrdiť, že skutočnosť, že rozhodnutím z roku 2023 sa znížila výška splatného dôchodku vyplácaného príjemcom SDDDZ, predstavuje sama osebe porušenie zásady dodržiavania nadobudnutých práv.

58

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na rozsahu zníženia výšky dôchodkov vykonaného rozhodnutím z roku 2023, toto tvrdenie súvisí s otázkou dodržania zásady proporcionality, a teda bude riešené v rámci tretej a štvrtej časti v rozsahu, v akom sú založené na neprimeranom zásahu do práva vlastniť majetok.

61

Uisteniami schopnými vyvolať uvedené očakávania sú bez ohľadu na formu, akou boli oznámené, informácie, ktoré sú presné, neviažu sa na splnenie žiadnej podmienky, zhodujú sa a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto sa nemôže dovolávať porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ neexistujú uvedené uistenia. Rovnako, ak je pozorná a obozretná osoba schopná predvídať prijatie opatrenia Únie spôsobilého poškodiť jej záujmy, nemôže sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávať uvedenej zásady (pozri rozsudok z 19. septembra 2024, Coppo Gavazzi a i./Parlament, C‑725/20 P , EU:C:2024:766 , bod 96 a citovanú judikatúru).

62

V prvom rade v rozsahu, v akom sa žalobcovia odvolávajú na legitímnu dôveru, ktorá vyplýva z regulačného rámca uplatniteľného na SDDDZ, ktorý sa skladá zo štatútu, jeho vykonávacích pravidiel a rozhodnutia predsedníctva z 1. apríla 2009, treba pripomenúť, že ani štatút, ani jeho vykonávacie pravidlá nestanovujú nárok na zachovanie výšky dôchodku určenej podľa stavu právnej úpravy pred prijatím rozhodnutia z roku 2023 (pozri body 41 a 44 vyššie).

63

Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že Parlament sa na schôdzi predsedníctva 1. apríla 2009 zaviazal, že v prípade vyčerpania prostriedkov fondu zaručí výplatu dôchodkov splatných v rámci SDDDZ čerpaním z vlastného rozpočtu. Dodávajú, že toto rozhodnutie bolo oznámené všetkým poistencom SDDDZ a že od roku 2009 Parlament uvádzal výšku poistno‑matematického deficitu fondu vo svojej ročnej účtovnej závierke.

67

Žalobcovia preto nemôžu dôvodne tvrdiť, že prijatím rozhodnutia z roku 2023 Parlament prostredníctvom svojho predsedníctva nerešpektoval rozsah záväzku prijatého 1. apríla 2009 a z tohto dôvodu porušil zásadu ochrany legitímnej dôvery.

68

V druhom rade, pokiaľ ide o akty uvádzané žalobcami, z ktorých vyplýva legitímne očakávanie, že nedôjde k zníženiu výšky splatných dôchodkov, po prvé stanoviská právnej služby Parlamentu z 15. februára 2005 a 3. decembra 2018 boli zo spisov vyňaté, a preto ich nemožno zohľadniť.

69

71

Po štvrté to isté platí pre uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2018 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019 ( Ú. v. EÚ C 345, 2020, s. 221 ). Týmto uznesením sa totiž Parlament obmedzuje na to, že žiada svojho generálneho tajomníka a predsedníctvo, aby urýchlene zostavili jasný plán toho, ako „Európsky parlament prevezme svoje záväzky a zodpovednosti v prípade [SDDDZ], a to hneď po voľbách v roku 2019“. Neobsahuje preto žiadne uistenie, že Parlament nezmení výšku dôchodkov vyplácaných v rámci SDDDZ. Navyše uznesenie Parlamentu, akým je uznesenie z 24. októbra 2018, je dokumentom obsahujúcim čisto politické vyhlásenia, ktorý nemá záväznú povahu a nemôže vyvolať legitímnu dôveru, že bude mať účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1985, Salerno a i./Komisia a Rada, 87/77, 130/77, 22/83, 9/84 a 10/84 , neuverejnený, EU:C:1985:318 , bod 59 , a uznesenie zo 17. decembra 2003, Krikorian a i./Parlament a i., T‑346/03 , EU:T:2003:348 , body 19 a 20 ).

72

Po piate, hoci sa vo vyhláseniach generálneho tajomníka Parlamentu na schôdzi predsedníctva 12. marca 2018 uvádza, že po vyčerpaní fondu by mal Parlament vyplácať dôchodky splatné v rámci SDDDZ zo svojho vlastného rozpočtu, neobsahujú žiadne uistenie o výške týchto dôchodkov. Pokiaľ ide o vyhlásenia generálneho tajomníka pred výborom Parlamentu pre kontrolu rozpočtu zo 16. novembra 2020, jasne sa v nich uvádza možnosť znížiť výšku dôchodkov.

73

Z toho vyplýva, že akty, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia, nemôžu vyvolať legitímnu dôveru v skutočnosť, že výška splatných dôchodkov vyplácaných v rámci SDDDZ nemôže byť znížená.

76

V štvrtom rade treba uviesť, že právna úprava týkajúca sa SDDDZ bola viackrát zmenená, najmä v rokoch 2009 a 2018, z dôvodu zhoršenia hospodárskej a finančnej situácie fondu. Reformy z 1. apríla 2009 a 10. decembra 2018 boli spochybnené príjemcami SDDDZ a boli predmetom vecí, v ktorých boli vydané jednak rozsudky z 18. októbra 2011, Purvis/Parlament ( T‑439/09 , EU:T:2011:600 ), a z 13. marca 2013, Inglewood a i./Parlament ( T‑229/11 a T‑276/11 , EU:T:2013:127 ), a jednak rozsudky z 15. septembra 2021, Ashworth a i./Parlament ( T‑720/19 až T‑725/19 , neuverejnený, EU:T:2021:580 ), z 15. septembra 2021, Arnaoutakis a i./Parlament ( T‑240/20 až T‑245/20 , neuverejnený, EU:T:2021:590 ), z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament ( C‑714/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:187 ), a z 9. marca 2023, Galeote a Watson/Parlament ( C‑715/21 P a C‑716/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:190 ). Treba tiež poznamenať, že počas diskusií, ktoré predchádzali prijatiu reformy z 10. decembra 2018, predsedníctvo uviedlo, že táto reforma je nedostatočná. Požiadalo generálneho tajomníka Parlamentu, aby do konca roka 2020 navrhol ďalšie opatrenia vrátane zmrazenia alebo zníženia aktualizácie výšky dôchodkov a aby preskúmal ďalšie opatrenia na nájdenie dlhodobejšieho riešenia pre fond.

77

Príjemcovia SDDDZ, akými sú žalobcovia, si preto nevyhnutne uvedomovali kontext rozhodnutia z roku 2023, konkrétne potrebu reformovať podmienky SDDDZ.

78

Na základe všetkých týchto dôvodov treba túto výhradu zamietnuť v rozsahu, v akom je založená na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o námietkach neprípustnosti vznesených Parlamentom v tejto súvislosti alebo o prípustnosti dokumentov uvádzaných žalobcami a predložených v prílohe repliky.

82

V sporoch týkajúcich sa verejnej služby Únie bolo rozhodnuté, že úradníci nemajú právo na zachovanie služobného poriadku, ktorý existoval v čase ich prijatia do zamestnania, a že hoci normotvorca Únie môže kedykoľvek vykonať zmeny pravidiel služobného poriadku, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so záujmom služby, a prijať do budúcnosti ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú pre dotknutých úradníkov nevýhodnejšie, je to pod podmienkou, že stanoví dostatočne dlhé prechodné obdobie, aby sa zabránilo neočakávaným zmenám podmienok vyplácania nadobudnutých dôchodkov. Cieľom takého obdobia je neporušiť legitímne očakávanie, pokiaľ ide o zachovanie právnej úpravy (pozri rozsudok z 15. septembra 2021, Ashworth a i./Parlament, T‑720/19 až T‑725/19 , neuverejnený, EU:T:2021:580 , body 129 a 132 a citovanú judikatúru).

83

Okrem toho aj za predpokladu, že by v prejednávanej veci vznikla legitímna dôvera, quod non, prevažujúci verejný záujem môže brániť prijatiu prechodných opatrení v situáciách, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy, ale ktorých vývoj nebol skončený. Práve v prípade neexistencie prevažujúceho verejného záujmu absencia prechodných opatrení chrániacich dôveru, ktorú mohol hospodársky subjekt legitímne mať v právnu úpravu Únie, porušuje vyššiu právnu normu (pozri rozsudok z 15. septembra 2021, Ashworth a i./Parlament, T‑720/19 až T‑725/19 , neuverejnený, EU:T:2021:580 , bod 133 a citovanú judikatúru).

84

V prejednávanej veci sa predmetné opatrenia posudzovali vzhľadom na mimoriadne chúlostivú situáciu fondu, ktorého aktíva sa koncom mája 2023 pohybovali od 43 do 44 miliónov eur, keď sa ročná suma dôchodkov, ktoré sa mali vyplatiť, pohybovala v priemere medzi 22 a 23 miliónmi eur až do roku 2030. V tomto kontexte a v každom prípade si ochrana fondu v krátkodobom horizonte vyžadovala prijatie opatrení s okamžitým účinkom a mohla tak predstavovať prevažujúci verejný záujem, ktorý by mohol odôvodniť neprijatie prechodných opatrení.

87

V tretej časti jediného žalobného dôvodu žalobcovia najmä tvrdia, že rozhodnutie z roku 2023 vzhľadom na rozsah zníženia výšky dôchodku, ktorý spôsobuje, zasahuje do podstaty práva vlastniť majetok. Po prvé tento základný obsah tak zodpovedá prinajmenšom neznížiteľnej úrovni 50 % výšky dôchodku stanovenej judikatúrou týkajúcou sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa ( Ú. v. EÚ L 283, 2008, s. 36 ). O neznížiteľnú úroveň ide o to viac, že na jednej strane Parlament nemal mieru voľnej úvahy, ktorú táto smernica priznala členským štátom, a na druhej strane Parlament bol v každom prípade povinný zodpovedať sa za vyčerpanie fondu, ktoré bolo predpokladané a predvídateľné najmä od roku 2009 a malo k nemu dôjsť v roku 2024. Žalobcovia z toho vyvodzujú, že rozhodnutie z roku 2023 má za následok protiprávne neutralizovanie zodpovednosti Parlamentu. Po druhé rozhodnutie z roku 2023 znížením deficitu fondu neprimerane zaťažilo jeho príjemcov.

88

Článok 17 ods. 1 Charty stanovuje:

„Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.“

91

Toto ustanovenie predstavuje právnu normu, ktorá priznáva práva jednotlivcom [pozri rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 68 a citovanú judikatúru].

92

V súlade s článkom 52 ods. 3 Charty v rozsahu, v akom táto Charta obsahuje práva zodpovedajúce právam zaručeným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv, ktoré priznáva tento dohovor. Na účely výkladu článku 17 Charty treba teda zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa článku 1 prvého dodatkového protokolu k EDĽP, ktorý zakotvuje ochranu vlastníckeho práva ako úroveň minimálnej ochrany [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 72 a citovanú judikatúru].

96

V prejednávanej veci žalobcovia v prvej výhrade tvrdia, že rozhodnutie z roku 2023 porušuje článok 52 ods. 1 prvú vetu Charty. Hoci pripúšťajú, že zásah do práva vlastniť majetok rozhodnutím z roku 2023 je stanovený zákonom, tvrdia, že toto rozhodnutie porušuje podstatu práva vlastniť majetok.

97

V druhej výhrade žalobcovia tvrdia, že prinajmenšom rozhodnutie z roku 2023 porušuje článok 52 ods. 1 druhú vetu Charty v rozsahu, v akom neprimerane zasahuje do práva vlastniť majetok.

b)

O prvej výhrade založenej na porušení podstaty práva vlastniť majetok

101

Podľa žalobcov je však zníženie výšky dôchodkov splatných v rámci SDDDZ vyplývajúce z rozhodnutia z roku 2023 takého rozsahu, že to má vplyv na podstatu práva vlastniť majetok.

102

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa Parlamentu sa posúdenie úrovne zníženia výšky dôchodkov musí v zásade vykonať s ohľadom na zásadu proporcionality a len úplne extrémne zníženie tejto výšky by mohlo mať vplyv na podstatu práva vlastniť majetok.

103

Pokiaľ ide o rozsah zníženia výšky dôchodkov vyplývajúci z rozhodnutia z roku 2023, treba uviesť, že žalobcovia predložili znalecký posudok z 5. októbra 2023, ktorý na žiadosť fondu vypracovala poradenská spoločnosť špecializujúca sa na oblasť dôchodkov a sociálneho zabezpečenia. Podľa tohto posudku by na základe poistno‑matematickej analýzy rozhodnutie z roku 2023 viedlo k zníženiu výšky dôchodkov splatných v rámci SDDZ v priemere o 62,53 %, pričom miera zníženia by sa pohybovala v rozmedzí od 60,15 % do 70,71 %. Ak by sa neutralizoval vplyv zvýšenia veku odchodu do dôchodku zo 65 na 67 rokov, ktorý v prejednávanej veci nie je spochybnený, kumulatívny vplyv zníženia o 50 % a zrušenia aktualizácie na výšku dôchodkov by predstavoval v priemere 61,96 %. Treba tiež uviesť, že najvyššia miera zníženia sa týka osôb, ktoré na rozdiel od žalobcov ešte nenadobudli práva na dôchodok k dátumu prijatia rozhodnutia z roku 2023.

107

V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľom smernice 2008/94 je chrániť zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Podľa jej článku 1 ods. 1 sa táto smernica uplatňuje na nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnávateľom, ktorí sa nachádzajú v platobnej neschopnosti v zmysle článku 2 ods. 1 tej istej smernice. Článok 3 prvý odsek uvedenej smernice ukladá členským štátom povinnosť zriadiť orgán, ktorý zaručuje výplatu neuspokojených nárokov dotknutých zamestnancov. Článok 8 tej istej smernice stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa prijali potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov v súvislosti s právami zakladajúcimi ich okamžitý nárok na dávky v starobe v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia. Toto posledné uvedené ustanovenie sa vykladalo tak, že na účely dodržania minimálnej ochrany vyžaduje, aby bývalý zamestnanec získal v prípade platobnej neschopnosti svojho zamestnávateľa aspoň polovicu dávok v starobe vyplývajúcich z práv na dôchodok nadobudnutých v rámci doplnkového podnikového dôchodkového systému (pozri rozsudok z 19. decembra 2019, Pensions‑Sicherungs‑Verein, C‑168/18 , EU:C:2019:1128 , bod 41 a citovanú judikatúru).

108

Na úvod treba konštatovať, že smernica 2008/94 vzhľadom na svojich adresátov, ktorými sú členské štáty, a na svoju vecnú pôsobnosť je v prejednávanej veci zjavne neuplatniteľná.

109

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, cieľom smernice 2008/94 nie je určiť maximálnu úroveň zníženia výšky dôchodkov, ale v rámci povinnosti členských štátov chrániť zamestnancov u platobne neschopného zamestnávateľa zaviesť systém záruky dávok splatných v rámci doplnkového dôchodkového systému, ktorý musí pokrývať aspoň 50 % týchto dávok.

113

V treťom rade Všeobecný súd konštatuje, že po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia z roku 2023 mesačná výška dôchodkov v prípade príjemcov, ktorí prispievali päť, desať a pätnásť rokov, predstavuje 900 eur, 1800 eur a 2700 eur. Hoci tieto sumy vyplývajú z uplatnenia výrazného zníženia o 50 %, nie sú zanedbateľné vo vzťahu k rôznym dobám prispievania.

114

Vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a judikatúru, podľa ktorej článok 17 ods. 1 Charty nemožno vykladať tak, že zakladá nárok na dôchodok v určitej výške (pozri bod 99 vyššie), žalobcovia nepreukázali, že zníženie výšky dôchodkov splatných v rámci SDDDZ na základe rozhodnutia z roku 2023 v pomere uvedenom v bode 103 vyššie by zbavilo právo na dôchodok jeho podstaty a spochybnilo by tak podstatu práva vlastniť majetok.

115

Z toho vyplýva, že prvú výhradu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

118

Pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržiavania podmienok uvedených v bode 117 vyššie, v oblasti úpravy SDDDZ už bolo rozhodnuté, že vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Parlament disponuje, môže zákonnosť prijatého opatrenia ovplyvniť len zjavná neprimeranosť takého opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý mal Parlament sledovať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2013, Inglewood a i./Parlament, T‑229/11 a T‑276/11 , EU:T:2013:127 , bod 71 , a z 15. septembra 2021, Ashworth a i./Parlament, T‑720/19 až T‑725/19 , neuverejnený, EU:T:2021:580 , bod 97 ).

119

Nejde teda o to, či opatrenia prijaté rozhodnutím z roku 2023 boli jediné alebo najlepšie možné, ale o to, či boli zjavne neprimerané vo vzťahu k cieľom, ktoré chcel Parlament sledovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2019, Česká republika/Parlament a Rada, C‑482/17 , EU:C:2019:1035 , bod 77 a citovanú judikatúru).

120

Na účely určenia, či je rozhodnutie z roku 2023 v súlade so zásadou proporcionality, treba po prvé preskúmať, či predmetné opatrenia sledujú legitímne ciele, po druhé, či sú vhodné na dosiahnutie týchto cieľov, po tretie, či zjavne nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a po štvrté, či sú primerané vzhľadom na tieto ciele v rozsahu, v akom vyplývajú zo spravodlivej rovnováhy medzi rôznymi dotknutými záujmami.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keďže fond je zodpovedný za vyplácanie doplnkových dôchodkov bývalým poslancom (pozri bod 9 vyššie), jeho zachovanie, hoci aj v krátkodobom horizonte, predstavuje legitímny cieľ.

124

Treba tiež pripomenúť, že SDDDZ sa pôvodne zakladal na poistno‑matematickom výpočte, v rámci ktorého mali celkové ročné príspevky poistencov a Parlamentu v zásade pokrývať všetky práva na dôchodok nadobudnuté v tom istom roku, pričom tieto príspevky uhrádzal poistenec vo výške jednej tretiny a Parlament vo výške dvoch tretín (pozri bod 8 vyššie). Je pravda, že zásada finančnej rovnováhy fondu bola narušená nadobudnutím účinnosti štatútu a jeho vykonávacích pravidiel, keďže financovanie fondu bolo až na výnimky zastavené. Nič to však nemení na tom, že hoci Parlament už prispel vo výške dvoch tretín na financovanie SDDDZ, aj čiastočné pokrytie značného poistno‑matematického deficitu zo strany Parlamentu môže zvýšiť finančnú záťaž vyplývajúcu z tohto systému pre európskych daňových poplatníkov. Zníženie negatívnych dôsledkov spojených s deficitom fondu pre tohto daňového poplatníka pritom predstavuje legitímny cieľ (pozri analogicky rozsudok z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament, C‑714/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:187 , bod 112 ).

125

Ciele sledované rozhodnutím z roku 2023 boli teda legitímne a zodpovedali obavám Parlamentu týkajúcim sa problémov s likviditou, ktoré postihli fond, a výšky jeho poistno‑matematického deficitu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 15. septembra 2021, Ashworth a i./Parlament, T‑720/19 až T‑725/19 , neuverejnený, EU:T:2021:580 , bod 100 ).

129

Je pravda, že zo spisových dokumentov, najmä zo zápisníc zo schôdzí predsedníctva, vyplýva, že hoci sa preukázali problémy s financovaním Fondu, najmä po prijatí štatútu a finančnej kríze v rokoch 2007/2008, boli prijaté iba opatrenia, ktorých nedostatok bol zistený. Prípadná zodpovednosť Parlamentu za zhoršenie finančnej situácie fondu v dôsledku neprijatia dostatočných vyrovnávacích opatrení však nie je taká, aby ho zbavila možnosti konať s cieľom znížiť verejné výdavky a ochrániť fond alebo aby tieto ciele boli nelegitímne.

130

Žalobcovia preto nemôžu dôvodne spochybniť legitimitu záujmov, na ktorých je založené rozhodnutie z roku 2023.

2) O vhodnosti opatrení na účely dosiahnutia sledovaných cieľov

131

Treba tiež pripomenúť, že predsedníctvo rozhodlo, že predmetné opatrenia sa budú uplatňovať bez zavedenia prechodného režimu z dôvodu, že vzhľadom na závažnosť problémov s financovaním SDDDZ a riziko veľmi skorého vyčerpania likvidity fondu by zavedenie takéhoto režimu mohlo výrazne ohroziť očakávané finančné účinky týchto opatrení.

135

Okrem toho na pojednávaní bolo možné konštatovať, že rozhodnutím z roku 2023 sa skutočne predĺžila životnosť fondu, ktorého aktíva by sa podľa názoru Parlamentu mali vyčerpať do decembra 2026.

136

Z týchto skutočností vyplýva, že opatrenia prijaté rozhodnutím z roku 2023 sú zjavne vhodné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

3) O nevyhnutnosti a proporcionalite opatrení

140

Zo zápisnice zo schôdzí predsedníctva zo 17. apríla a 22. mája 2023 a z oznámení generálneho tajomníka Parlamentu, ktoré slúžili na podporu komunikácie predsedníctva, totiž vyplýva, že pôvodne sa zvažovalo niekoľko možností, aby sa v konečnom dôsledku zúžili na dve možnosti, a to na možnosť zvolenú v rozhodnutí z roku 2023 a na ďalšiu, ktorá spočívala v znížení výšky dôchodkov o 50 % bez zmeny ostatných parametrov systému. Právne riziká spojené s každou možnosťou, ako aj každý ich vplyv na poistno‑matematický deficit a na životnosť fondu boli posúdené a predsedníctvo sa vyslovilo v prospech „najambicióznejšej“ možnosti.

141

V tejto súvislosti treba uviesť, že rozhodnutie z roku 2023 nevedie k vyrovnaniu poistno‑matematického deficitu fondu, ale k výraznému zníženiu tohto deficitu z 310 na 86 miliónov eur. V odpovedi na otázky položené na pojednávaní Parlament v podstate uviedol, že cieľom reformy SDDDZ bolo podstatne znížiť výšku tohto deficitu bez toho, aby bola stanovená osobitná suma, ktorá sa má dosiahnuť. Dodal, že úroveň zníženia uvedeného deficitu bola určená najmä vzhľadom na mieru zníženia výšky dôchodkov, ktorú považoval za prijateľnú vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora.

142

Po druhé v odôvodnení 6 rozhodnutia z roku 2023 sa uvádza, že predsedníctvo zohľadnilo pomer medzi celkovou výškou dôchodkov, ktoré boli vyplatené individuálne v rámci SDDDZ, a celkovými individuálnymi príspevkami príjemcov. Títo tak v priemere za každé euro investované do fondu získali 4,7 eura, pričom v prípade 16 % z nich táto suma predstavovala 14,3 eura.

Po tretie z oznámenia generálneho tajomníka Parlamentu z 12. mája 2023 vyplýva, že predmetné opatrenia sa zvažovali spolu s možnosťou poistencov požiadať o vystúpenie z SDDDZ a vyplatenie dôchodku vo forme jednorazovej a konečnej platby paušálnej sumy. Táto možnosť, ktorá už existovala v prospech poistencov SDDDZ, ktorí ešte neboli na dôchodku, bola rozšírená na všetkých poistencov a predpokladalo sa, že uvedená paušálna suma bude v podstate zodpovedať rozdielu medzi sumou individuálnych príspevkov zaplatených poslancom alebo bývalým poslancom zvýšených o 20 % a sumou už poberaných dôchodkov. Toto opatrenie zapadá do kontextu, v ktorom zníženie výšky dôchodkov stanovené rozhodnutím z roku 2023 má zo svojej povahy väčší vplyv na osoby, ktoré ešte nie sú na dôchodku alebo ktoré začali poberať dôchodok krátko pred prijatím rozhodnutia z roku 2023. Podľa odôvodnenia 7 tohto rozhodnutia by tieto osoby v podstate mohli uprednostňovať vystúpenie zo systému vzhľadom na vykonané zmeny a neistotu súvisiacu s budúcnosťou fondu.

145

Po štvrté rozhodnutie z roku 2023 obsahuje „doložku o prípadoch mimoriadnych ťažkostí“, nazvanú aj „doložka o neistote“ alebo „doložka o núdzi“, podľa ktorej príjemca môže podať žiadosť o zvýšenie dôchodku, ak preukáže, že po znížení dôchodku vyplácaného v rámci SDDDZ by žil pod hranicou rizika chudoby.

146

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba konštatovať toto.

147

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane zastáva názor, že okolnosť, že SDDDZ je dobrovoľným doplnkovým dôchodkovým systémom, je dôležitým prvkom v rámci jeho posúdenia proporcionality predmetných opatrení. Keďže poistenie v SDDDZ nie je povinné, iba časť bývalých poslancov Parlamentu poberá dôchodok v rámci tohto systému. Okrem toho treba pripomenúť, že dôchodok vyplácaný v rámci SDDDZ nie je jediným dôchodkom poberaným za roky, počas ktorých žalobcovia prispievali do uvedeného systému. Za tieto roky dostávajú žalobcovia na základe prílohy III k pravidlám PÚVPP (pozri bod 7 vyššie) dôchodok vyplácaný buď členskými štátmi a prípadne doplnený Parlamentom, alebo Parlamentom. Navyše žalobcovia, ktorí boli opätovne zvolení od siedmeho volebného obdobia (2009 – 2014), poberajú od Parlamentu aj dôchodok podľa štatútu.

151

V tomto kontexte zníženie, hoci aj výrazné, nepovinného doplnkového dôchodku nemá, pokiaľ ide o zásah do práva vlastniť majetok, rovnaký rozsah ako zníženie základného dôchodku, ktorý predstavuje náhradný príjem, ktorý má svojmu príjemcovi poskytnúť prostriedky potrebné na jeho živobytie a môže sa ukázať ako jediný dôchodok poberaný týmto príjemcom.

152

Na druhej strane, ako uviedol Parlament, mieru zníženia výšky dôchodkov možno prirovnať k výnosom z investícií vyplývajúcich z platenia príspevkov poistencami, t. j. priemerným výnosom 4,7 eura za investované euro (pozri bod 142 vyššie). Okrem toho možnosť poberať dôchodok vyplatený v rámci SDDDZ vo forme jednorazovej a konečnej platby paušálnej sumy zaručuje, ak sa využije, že poistenci získajú späť aspoň sumu zodpovedajúcu príspevkom, ktoré zaplatili, zvýšenú o 20 %. Treba tiež konštatovať, že rozhodnutie z roku 2023 nemá za následok zníženie nominálnych súm dôchodkov na úroveň, ktorá by bola zjavne neprimeraná vzhľadom na dĺžku trvania mandátu a výšku zaplatených príspevkov.

156

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba konštatovať, že predmetné opatrenia uvedené v rozhodnutí z roku 2023 nie sú napriek ich významným vplyvom na právo vlastniť majetok príjemcov SDDDZ výsledkom zjavne neprimeranej arbitráže medzi záujmami týchto príjemcov a príslušnými rozpočtovými záujmami.

157

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť druhú výhradu, a teda zamietnuť námietku nezákonnosti rozhodnutia z roku 2023 založenú na tom, že porušuje právo vlastniť majetok.

4.

O tretej a štvrtej časti v rozsahu, v akom sú založené na námietke nezákonnosti rozhodnutia z roku 2023 z dôvodu, že porušuje zásady záruky parlamentnej nezávislosti a rovnosti zaobchádzania

160

Záruka nezávislosti vrátane finančnej nezávislosti poslancov, ktorí ako zástupcovia ľudu majú slúžiť všeobecnému záujmu tohto ľudu, predstavuje všeobecnú zásadu, ktorá je vlastná každému systému demokratického parlamentného zastúpenia (pozri rozsudok zo 7. marca 2018, Gollnisch/Parlament, T‑624/16 , neuverejnený, EU:T:2018:121 , bod 45 a citovanú judikatúru). Záruka primeraného finančného vyrovnania zabezpečujúceho nezávislosť poslanca nemôže byť obmedzená iba na obdobie mandátu. Musí najmä stanoviť dôchodok v závislosti od dĺžky obdobia, počas ktorého bol poslanec súčasťou Parlamentu (rozsudok z 18. októbra 2011, Purvis/Parlament, T‑439/09 , EU:T:2011:600 , bod 59 ). V rozsahu, v akom je jeho cieľom zabezpečiť minimálne krytie hlavne pre poslancov pochádzajúcich z členských štátov, v ktorých je systém dôchodkového zabezpečenia stanovený pre poslancov nedostatočný, je tak SDDDZ súčasťou právnych ustanovení, ktorých predmetom je zabezpečiť vo všeobecnom záujme finančnú nezávislosť poslancov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2011, Purvis/Parlament, T‑439/09 , EU:T:2011:600 , body 59 a 60 ).

161

V prejednávanej veci žalobcovia v prvom rade tvrdia, že Parlament pred prijatím rozhodnutia z roku 2023 nepreskúmal, či zníženie výšky dôchodkov neporušuje všeobecnú zásadu záruky parlamentnej nezávislosti.

162

Treba pritom pripomenúť, že odôvodnenie 6 rozhodnutia z roku 2023 spresňuje, že opatrenia, ktoré obsahuje, boli určené so zreteľom najmä na záujmy súčasných alebo budúcich príjemcov SDDDZ. V tom istom odôvodnení sa uvádza, že sa preskúmali „menej rušivé“ opatrenia, ale boli zamietnuté ako nedostatočné. Okrem toho treba pripomenúť, že v rozhodnutí z roku 2023 sa stanovuje možnosť zvýšiť dôchodok bývalých poslancov, ktorí by sa po znížení dôchodku vyplácaného v rámci SDDDZ ocitli v núdzi, ako aj možnosť týchto poslancov požiadať o vystúpenie z SDDDZ a vyplatenie dôchodku vo forme jednorazovej a konečnej platby paušálnej sumy.

166

Na druhej strane okolnosť, že Parlament neprijal podobné opatrenie na zníženie dôchodku podľa štatútu, nemôže preukázať, že rozhodnutie z roku 2023 porušuje zásadu záruky parlamentnej nezávislosti.

167

Túto výhradu treba preto zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej Parlamentom.

b)

O výhrade založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

Ako pritom uvádzajú samotní žalobcovia, Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na rozdiely medzi systémom dôchodkového zabezpečenia podľa štatútu a SDDDZ, keďže prvý z nich je na rozdiel od druhého povinný a výlučne hradený z rozpočtu Únie, existencia rozdielov medzi nimi sama osebe nevedie k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania bez ohľadu na prípadnú podobnosť medzi týmito dvoma systémami dôchodkového zabezpečenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament, C‑714/21 P , neuverejnený, EU:C:2023:187 , bod 105 ). Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, okolnosť, že toto posúdenie vykonal Súdny dvor v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 10. decembra 2018 uvedeného v bode 76 vyššie, ktoré sa týkalo len dôchodkov, ktoré ešte neboli splatné ku dňu nadobudnutia jeho účinnosti, neznamená, že sa neuplatňuje na prejednávanú vec, keďže je založená na všeobecných rozdieloch medzi SDDDZ a systémom dôchodkového zabezpečenia podľa štatútu.

171

Túto výhradu treba preto zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej Parlamentom.

172

Z toho vyplýva, že námietku nezákonnosti rozhodnutia z roku 2023 založenú na tom, že porušuje zásady záruky parlamentnej nezávislosti a rovnosti zaobchádzania, treba zamietnuť.

173

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloby sa zamietajú.

2.

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

( ) Zoznam ďalších žalobcov je pripojený iba k zneniu oznámenému účastníkom konania.