T-1042/23

62023TJ1042

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 19. marca 2025 ( *1 )

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznamy osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zápis mena žalobcu na zoznam – Podpora Lukašenkovho režimu – Prospech z Lukašenkovho režimu – Podnik vo vlastníctve štátu – Nesprávne posúdenie – Vlastnícke právo – Sloboda podnikania“

Vo veci T‑1042/23,

AAT Byelorussian Steel Works – management company of „Byelorussian Metallurgical Company“ holding (BSW – management company of „BMC“ holding) , so sídlom v Žlobine (Bielorusko), v zastúpení: N. Montag a M. Krestijanova, advokátky,

tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 21. novembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

4

Rada Európskej únie prijala 18. mája 2006 na základe článkov 75 a 215 ZFEÚ nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska ( Ú. v. EÚ L 134, 2006, s. 1 ), a 15. októbra 2012 na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku ( Ú. v. EÚ L 285, 2012, s. 1 ).

5

Článok 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642 a článok 2 ods. 1 a 5 nariadenia č. 765/2006 v znení uplatniteľnom ku dňu prijatia napadnutých aktov stanovovali, že sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou najmä fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré majú výhody z režimu prezidenta Lukašenka alebo ho podporujú.

6

Ruská federácia 24. februára 2022 vojensky napadla Ukrajinu.

„OJSC BSW – správcovská spoločnosť holdingu BMC je jedinečný štátom vlastnený podnik metalurgického priemyslu v Bielorusku, a ktorý patrí medzi najväčšie spoločnosti v krajine. Z tohto dôvodu je významným zdrojom príjmov Lukašenkovho režimu. Bieloruský štát priamo profituje zo ziskov spoločnosti OJSC BSW – správcovskej spoločnosti holdingu ‚BMC‘. Spoločnosť okrem toho dostáva od Lukašenkovho režimu veľké štátne granty a politickú podporu. Generálny riaditeľ spoločnosti OJSC BSW – správcovskej spoločnosti holdingu ‚BMC‘ bol osobne vymenovaný prezidentom Lukašenkom.

Zamestnanci spoločnosti OJSC BSW – správcovskej spoločnosti holdingu ‚BMC‘, ktorí sa zúčastnili na demonštráciách a štrajkoch v súvislosti s bieloruskými prezidentskými voľbami v roku 2020, boli prepustení. Odvtedy podnik naďalej prijíma opatrenia proti zamestnancom, ktorí sa pokúšajú organizovať štrajky, a to prostredníctvom hrozieb a prepúšťania. Spoločnosť OJSC BSW – správcovská spoločnosť holdingu ‚BMC‘ preto profituje z Lukašenkovho režimu a podporuje ho. Okrem toho je zodpovedná za potláčanie občianskej spoločnosti v Bielorusku.“

10

Rada uverejnila 4. augusta 2023 v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v napadnutých aktoch ( Ú. v. EÚ C 275, 2023, s. 21 ). Osoby a subjekty dotknuté týmto oznámením mohli v súlade s týmto oznámením predložiť Rade pred 30. novembrom 2023 žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia, ktorým boli zapísané na predmetné zoznamy.

11

Dňa 5. augusta 2023 žalobkyňa požiadala o prístup k informáciám a dôkazom na podporu uvedeného zápisu.

zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

14

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení

16

Prvý žalobný dôvod sa delí na tri časti, z ktorých prvá je založená na tom, že žalobkyňa nepredstavuje významný zdroj príjmov pre Lukašenkov režim, druhá na tom, že neprofituje z uvedeného režimu a nepodporuje ho, a tretia na tom, že nie je zodpovedná za potláčanie občianskej spoločnosti v Bielorusku.

17

V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné začať preskúmaním odôvodnenia napadnutých aktov týkajúceho sa skutočnosti, že žalobkyňa podporuje Lukašenkov režim a profituje z neho.

18

Žalobkyňa dodáva, že ako štátny podnik je zo zákona povinná vyplácať štátu dividendy, ktoré môžu prijať daňové orgány, a v súlade s dekrétom prezidenta Bieloruskej republiky č. 637 z 28. decembra 2005 o postupe zaúčtovania časti ziskov štátnych podnikov, štátnych združení, ktoré sú obchodnými organizáciami, ako aj príjmov z dividend (z podielov na základnom imaní) hospodárskych spoločností vo vlastníctve štátu alebo obcí, do rozpočtu, a vytvorení osobitného štátneho rozpočtového fondu pre národný rozvoj ( Národný register právnych aktov Bieloruskej republiky č. 1/7075 z 29. decembra 2005) (ďalej len „dekrét č. 637“) obchodné subjekty definované ako štátne prevádzajú do rozpočtu Bieloruskej republiky svoj zisk úmerne k počtu akcií vo vlastníctve štátu a administratívnych a územných jednotiek na základnom imaní týchto obchodných subjektov.

22

Žalobkyňa spresňuje, že ani zaplatenie daní, ani vyplatenie povinných dividend nemožno kvalifikovať ako podporu režimu, keďže ide o zákonné povinnosti.

23

Žalobkyňa dodáva, že samotné vlastníctvo podniku štátom nemôže stačiť na splnenie kritéria týkajúceho sa podpory režimu.

24

Okrem toho, pokiaľ ide o odmeny, ktoré žalobkyňa alebo jej generálny riaditeľ dostali rovnako ako iné osoby, žalobkyňa spresňuje, že ich poskytujú súkromné spoločnosti na základe transparentných kritérií spojených len so zásluhami.

28

Napokon všetky vyznamenania priznané žalobkyni, jej generálnemu riaditeľovi a jej výrobkom sú vyhláseniami verejných činiteľov adresovanými viacerým bieloruským podnikom, hoci aj stratovým.

29

Rada argumentáciu žalobkyne popiera.

30

Okrem toho treba pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) vyžaduje najmä, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby na zoznam osôb, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o túto osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, tak aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý sa sám osebe považuje za dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudok z 13. septembra 2023, Synesis/Rada, T‑97/21 a T‑215/22 , neuverejnený, EU:T:2023:531 , bod 35 ).

32

V prípade námietky je totiž i úlohou príslušného orgánu Únie preukázať opodstatnenosť dôvodov uvádzaných proti dotknutej osobe alebo subjektu, a nie úlohou tejto osoby alebo subjektu predložiť dôkazy opaku o neopodstatnenosti uvedených dôvodov (pozri rozsudok z 13. septembra 2023, Synesis/Rada, T‑97/21 a T‑215/22 , neuverejnený, EU:T:2023:531 , bod 37 a citovanú judikatúru).

33

Ak príslušný orgán Únie predloží relevantné informácie alebo dôkazy, súd Únie musí overiť vecnú správnosť uvádzaných skutočností s prihliadnutím na tieto informácie alebo dôkazy a posúdiť ich dôkaznú silu v závislosti od okolností prejednávanej veci a s prihliadnutím na prípadné pripomienky, ktoré k nim predložila najmä dotknutá osoba alebo subjekt (pozri rozsudok z 13. septembra 2023, Synesis/Rada, T‑97/21 a T‑215/22 , neuverejnený, EU:T:2023:531 , bod 38 a citovanú judikatúru).

37

V prvom rade treba teda preskúmať, či sú skutkové okolnosti uplatňované Radou, ako sú uvedené v bode 35 vyššie, preukázané, a prípadne v druhom rade, či sa na ne vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642.

38

Na jednej strane, pokiaľ ide po prvé o preukázanú povahu týchto skutkových okolností, je nesporné, že žalobkyňa je vo vlastníctve štátu, pričom celé jej základné imanie vlastní Bieloruská republika.

39

Okrem toho zo spisu Rady vyplýva, že prezident Lukašenko uznal žalobkyňu za jednu z „vlajkových lodí“ Bieloruska, ktorá patrí medzi päť najväčších podnikov v krajine a vyváža svoju produkciu do viac ako 60 krajín sveta. Toto tvrdenie prezidenta Lukašenka má oporu v článku uverejnenom na internetovej stránke „belta.by“ Národnej verejnej tlačovej agentúry Bieloruskej republiky 3. júla 2021, ktorý sa nachádza v spise Rady, podľa ktorého „výrobný sektor Bieloruska… v plnej miere určuje obraz, postavenie krajiny a predstavuje základ jej hospodárskej a politickej suverenity“ a ktorý označuje žalobkyňu ako „obrovský priemyselný podnik“. Žalobkyňa navyše tvrdí, že k 30. septembru 2023 zamestnávala 11633 osôb, že je jedným z hlavných bieloruských vývozcov výrobkov z ocele a že jej zemepisná oblasť vývozu predtým zahŕňala viac ako 100 krajín na celom svete vrátane viacerých členských štátov Únie.

43

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 6 rozhodnutia 2012/642, vzhľadom na závažnosť situácie boli opatrenia uložené aj voči osobám a subjektom, ktoré majú prospech z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú, najmä osobám a subjektom, ktoré tomuto režimu poskytujú finančnú alebo materiálnu podporu.

44

Rada tým, že v článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642 zakotvila podporu Lukašenkovmu režimu ako kritérium odôvodňujúce zápis mena na predmetné zoznamy, chcela vzhľadom na závažnosť a pretrvávanie porušovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako aj potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Bielorusku zvýšiť tlak vyvíjaný na uvedený režim rozšírením okruhu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie. V tejto súvislosti Rada stanovila možnosť uplatniť opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov na osoby a subjekty, ktoré podporujú Lukašenkov režim, a najmä na osoby a subjekty, ktoré ho finančne podporujú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 2023, MAZ‑upravljajusaja kompanija holdinga Belavtomaz/Rada, T‑532/21 , neuverejnený, EU:T:2023:656 , bod 60 , a z 18. októbra 2023, Belaz‑upravljajusaja kompanija holdinga Belaz Holding/Rada, T‑533/21 , neuverejnený, EU:T:2023:657 , bod 57 ).

45

Vzhľadom na tieto úvahy treba poznamenať, že v rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, Rada pri konštatovaní, že žalobkyňa podporuje Lukašenkov režim, nevychádzala len z okolnosti, že žalobkyňa je vo vlastníctve bieloruského štátu, ako vyplýva z bodov 39 a 40 vyššie.

49

Je pravda, že Všeobecný súd vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. októbra 2015, Čyž a i./Rada ( T‑276/12 , neuverejnený, EU:T:2015:748 , bod 169 ), rozhodol, že Rada nemôže zo samotného zaplatenia dane vyvodiť „podporu režimu“, keďže takáto platba predstavuje zákonnú povinnosť uplatniteľnú na všetkých bieloruských daňovníkov.

50

V prejednávanej veci však tvrdenie žalobkyne založené na tom, že dividendy sa považujú za dane v zmysle judikatúry citovanej v bode 49 vyššie, nemožno prijať.

51

Z odseku 1 – 1 dekrétu č. 637 totiž vyplýva, že podniky, ktoré majú povinnosť odviesť podiel na zisku štátu alebo subjektom nižšej ako štátnej úrovne, sú podniky, ktorých rozhodnutia určuje štát alebo uvedené subjekty. Táto povinnosť sa teda týka len vymedzenej kategórie hospodárskych subjektov, a nie všetkých bieloruských daňovníkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 2023, MAZ‑upravljajusaja kompanija holdinga Belavtomaz/Rada, T‑532/21 , neuverejnený, EU:T:2023:656 , bod 79 , a z 18. októbra 2023, Belaz‑upravljajusaja kompanija holdinga Belaz Holding/Rada, T‑533/21 , neuverejnený, EU:T:2023:657 , bod 76 ).

54

Rada sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že dôkazy a skutočnosti analyzované vyššie, týkajúce sa dividend, ktoré žalobkyňa vypláca Lukašenkovmu režimu, predstavujú dôkazy, ktoré jej umožňujú domnievať sa, že tento režim podporovala v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642.

55

Okrem toho, pokiaľ ide o platby daní, treba uviesť, že pri konštatovaní, že žalobkyňa podporuje režim, Rada zohľadnila aj značné sumy daní zaplatených žalobkyňou bieloruskému štátu.

56

V tejto súvislosti je pravda, že v rozsudku zo 6. októbra 2015, Čyž a i./Rada ( T‑276/12 , neuverejnený, EU:T:2015:748 , bod 169 ), sa rozhodlo, že Rada nemôže zo samotného zaplatenia daní vyvodiť „podporu režimu“, keďže takáto platba predstavuje zákonnú povinnosť všetkých bieloruských daňovníkov (pozri bod 49 vyššie). Treba však spresniť, že situácia vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bola odlišná od situácie v prejednávanej veci, keďže išlo o podporu režimu fyzickými osobami a súkromnými právnickými osobami, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platiť daň ako „zákonná povinnosť uplatniteľná na všetkých bieloruských daňovníkov“.

60

Ako navyše vyplýva z dôvodov zápisu mena žalobkyne na predmetné zoznamy, žalobkyňa „je jedinečný štátom vlastnený podnik metalurgického priemyslu v Bielorusku, a ktorý patrí medzi najväčšie spoločnosti v krajine“ a „z tohto dôvodu je významným zdrojom príjmov Lukašenkovho režimu“. Z uvedeného vyplýva, že všetky príjmy alebo zisky vytvorené žalobkyňou môžu byť vyplatené štátu bez ohľadu na formu, akú by takáto podpora mohla mať.

61

V dôsledku toho, keďže ide o podnik, ktorého celé základné imanie vlastní štát, výplata dividend, ako aj daní môže byť zohľadnená na účely určenia, či predstavuje významný zdroj príjmov pre režim v rámci analýzy prípadnej podpory tohto režimu. V danom prípade v roku 2021, ako vyplýva z dôkazu č. 3 spisu Rady, ktorého číselné údaje žalobkyňa nespochybňuje, táto zaplatila po prvé daň z príjmu vo výške 11,6 milióna USD, po druhé príspevky do Fondu sociálnej ochrany vo výške 27,9 milióna USD a po tretie daň z nehnuteľností za stavby a pozemky vo výške 6,78 milióna USD.

62

Treba preto dospieť k záveru, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobkyňa predstavuje významný zdroj príjmov pre Lukašenkov režim, ako aj pre Bieloruský štát, ktorý má z týchto príjmov priamy prospech, a že v dôsledku toho podporuje Lukašenkov režim v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642.

66

Pokiaľ ide na jednej strane o vecnú správnosť skutkových okolností, treba po prvé uviesť, že z článku uverejneného na internetovej stránke „belta.by“ Národnej verejnej tlačovej agentúry Bieloruskej republiky 3. júla 2021, ktorý je uvedený ako dôkaz č. 7 spisu Rady, vyplýva, že v roku 2023 sa bieloruská vláda rozhodla kompenzovať straty, ktoré vznikli bieloruskej banke z vývozných úverov poskytnutých žalobkyni, a to vo výške 2,65 miliardy ruských rubľov (RUB) (približne 25 miliónov eur), s úrokovou sadzbou vo výške 2/3 hlavnej sadzby Centrálnej banky Ruska a s výhradou poistenia proti rizikám súvisiacim s vývozom alebo poistenia pre prípad vývozných rizík s podporou štátu. Hoci žalobkyňa v tejto súvislosti túto okolnosť nespochybňuje, tvrdí, že podporu štátu nezískala ona sama, ale banka, nič to nemení na tom, že sa zdá, že bola konečným príjemcom predmetnej pomoci, ktorá jej umožnila, aby neniesla finančnú záťaž vyplývajúcu z úveru v značnej výške, ktorý bol okrem iného poskytnutý za preferenčných podmienok a s podporou štátu.

67

V tom istom zmysle z novinového článku z 19. februára 2021 získaného z internetovej stránky média „Nasha Niva“, ktorý je uvedený ako dôkaz č. 33 spisu Rady, vyplýva, že časť dlhov žalobkyne bola prevedená na štát a konvertovaná na verejný dlh, hoci spoločnosť mala ťažkosti so splácaním svojich úverov alebo s plnením splátok úverov. Hoci žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že tento dôkaz je založený na „nepodložených údajoch týkajúcich sa údajnej záhadnej štátnej podpory“, nič to nemení na tom, že stačí na potvrdenie existencie finančnej podpory zo strany bieloruského štátu.

Hoci žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že tieto granty boli spojené s prísnymi podmienkami rozvoja strojársko‑výrobného komplexu Bieloruskej republiky na obdobie rokov 2017 – 2020, ktoré sa skončilo v roku 2020, nespochybňuje ich vyplatenie a nijako nenamieta voči dôkazom predloženým Radou. Za týchto podmienok žalobkyňa vážne nespochybnila existenciu a význam predmetných grantov. Okrem toho podľa judikatúry okolnosť, že dôvody zápisu mena žalobcu na dotknuté zoznamy odkazovali na skutočnosti, ku ktorým došlo pred prijatím napadnutých aktov a ktoré boli k tomuto dátumu ukončené, nevyhnutne neznamená zastaranosť reštriktívnych opatrení zachovaných vo vzťahu k osobe alebo subjektu, ktorých sa tieto akty týkajú. Na účely preukázania, že žalobkyňa profituje z režimu prezidenta Lukašenka alebo ho podporuje, totiž takýto odkaz nemožno v zásade považovať za irelevantný len z dôvodu, že určité konania sú viac či menej vzdialenou minulosťou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2020, Boshab/Rada, T‑171/18 , neuverejnený, EU:T:2020:55 , bod 84 a citovanú judikatúru, a zo 7. júna 2023, Šakutin/Rada, T‑141/21 , neuverejnený, EU:T:2023:303 , bod 163 ).

70

Po tretie z článku uverejneného na internetovej stránke „lidergoda.by“, ktorý sa nachádza ako dôkaz č. 13 spisu Rady, vyplýva, že generálnemu riaditeľovi žalobkyne bola udelená hlavná cena lídra roka 2020, ktorá umožnila upriamiť pozornosť spotrebiteľov na výrobky a služby žalobkyne a zvýrazniť ich vysokú kvalitu. Táto cena bola udelená na základe rozhodnutia výboru odborníkov zloženej zo zástupcov podnikateľskej sféry, príslušných ministerstiev a rezortov, ako aj verejných organizácií.

74

Po štvrté z článku uverejneného na stránke internetovej „primepress.by“, ktorý sa uvádza ako dôkaz č. 8 spisu Rady, vyplýva, že vymenovanie generálneho riaditeľa žalobkyne, bývalého zástupcu bieloruského ministra priemyslu, schválil prezident Lukašenko v roku 2019. Takéto vymenovanie člena vlády na čelo žalobkyne, schválené hlavou štátu, postačuje na preukázanie existencie úzkeho spojenia medzi žalobkyňou a existujúcim režimom, ako aj určitej formy politickej podpory. Za týchto podmienok je irelevantná argumentácia žalobkyne založená na tom, že na jednej strane túto zmenu pracovnej pozície nemožno považovať za povýšenie a že na druhej strane údajný prospech, ktorý jej generálny riaditeľ získal z režimu, nemôže preukázať, že ona sama získala takýto prospech. Okrem toho, hoci žalobkyňa dodáva, že prezident Bieloruskej republiky len potvrdil vymenovanie jej generálneho riaditeľa, čo sa nerovná vymenovaniu v pravom zmysle slova, nič to nemení na tom, že takýto postup potvrdzuje konečné schválenie tohto vymenovania prezidentom, a teda režimom.

75

Zo všetkých týchto úvah teda vyplýva, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobkyňa mala prospech z veľkých štátnych grantov a politickej podpory Lukašenkovho režimu a že jej generálny riaditeľ bol osobne vymenovaný prezidentom Lukašenkom.

76

Pokiaľ ide na druhej strane o otázku, či skutočnosti, z ktorých Rada vychádzala, charakterizujú „prospech z režimu“ čerpaný žalobkyňou v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642, treba uviesť, že ak sa žalobkyňa domnieva, že to tak nie je, nenamieta v tejto súvislosti žiadne relevantné tvrdenie alebo dôkaz.

80

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že žalobkyňa profitovala z veľkých štátnych grantov a politickej podpory Lukašenkovho režimu a že jej generálny riaditeľ bol osobne vymenovaný prezidentom Lukašenkom, čo ako celok predstavuje dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že mala prospech z uvedeného režimu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642.

81

Okrem toho sa Všeobecný súd domnieva, že dôvody týkajúce sa podpory režimu zo strany žalobkyne a prospechu, ktorý z neho má, ktoré sú dostatočne presné a konkrétne a neobsahujú nesprávne posúdenie, samy osebe predstavujú dostatočný základ na odôvodnenie zápisu jej mena na dotknuté zoznamy.

82

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na preventívnu povahu predmetných reštriktívnych opatrení, ak sa súd Únie v rámci svojho preskúmania zákonnosti napadnutých aktov domnieva, že aspoň jeden z dôvodov uvedených v predmetnom odôvodnení je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ na podporu týchto aktov, okolnosť, že ostatné z týchto dôvodov takými nie sú, nemôže odôvodniť zrušenie uvedených aktov (pozri rozsudok z 18. októbra 2023, Belaz‑upravljajusaja kompanija holdinga Belaz Holding/Rada, T‑533/21 , neuverejnený, EU:T:2023:657 , bod 38 a citovanú judikatúru).

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že z dôvodu nesprávneho posúdenia nie sú napadnuté akty platné a že obmedzenia jej základných práv vyplývajúce z týchto aktov nemajú žiadny právny základ v práve Únie, a teda nie sú „ustanovené zákonom“ v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.

86

Žalobkyňa dodáva, že reštriktívne opatrenia prijaté voči nej nie sú ani nevyhnutné, ani primerané vzhľadom na svoj cieľ. Neexistuje totiž súvislosť medzi zápisom jej mena na dotknuté zoznamy a cieľom napadnutých aktov spojeným s vojnou na Ukrajine, bez toho, aby uvedené akty v tejto súvislosti poskytovali odôvodnenie. Navyše žalobkyňa utrpela ujmu v dôsledku tejto vojny a nemala z nej prospech.

87

Okrem toho otázka, či žalobkyňa využila osobitné výnimky z opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov, nemôže preukazovať, že napadnuté akty nezasahujú do jej práv.

88

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vlastnícke právo je súčasťou všeobecných zásad práva Únie a je zakotvené v článku 17 Charty. Okrem toho, sloboda podnikania je zakotvená v článku 16 Charty.

92

V prejednávanej veci sú reštriktívne opatrenia týkajúce sa žalobkyne zaisťovacími opatreniami, ktorých účelom nie je zbaviť dotknuté osoby ich vlastníckeho práva alebo slobody podnikania. Dotknuté opatrenia však nesporne prinášajú zásah do výkonu vlastníckeho práva a ovplyvňujú slobodu žalobkyne vykonávať hospodársku činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14 , EU:T:2016:689 , bod 167 a citovanú judikatúru).

93

Základné práva, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, teda sloboda podnikania a vlastnícke právo, však nie sú absolútnymi privilégiami, a v dôsledku toho môžu podliehať obmedzeniam za podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty (pozri rozsudok z 13. septembra 2018, Gazprom Neft/Rada, T‑735/14 a T‑799/14 , EU:T:2018:548 , bod 161 a citovanú judikatúru).

94

Pokiaľ totiž ide o prvú podmienku, treba konštatovať, že predmetné reštriktívne opatrenia sú „stanovené zákonom“, pretože sú prijaté v aktoch, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť a majú jasný právny základ v práve Únie, konkrétne v článku 29 ZEÚ, pokiaľ ide o vykonávacie rozhodnutie 2023/1592, a v článku 215 ZFEÚ, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenie 2023/1591. Tieto ustanovenia sú pre dotknuté osoby dostatočne predvídateľné, pokiaľ ide o ich predpoklady na použitie ako právneho základu na prijatie reštriktívnych opatrení, ktoré môžu narušiť alebo obmedziť základné práva (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 149 a citovanú judikatúru).

98

Okrem toho, ako bolo konštatované v rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu, Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď zapísala meno žalobkyne na dotknuté zoznamy.

99

Pokiaľ ide o druhú podmienku, vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa neuvádza nijaké tvrdenie, treba konštatovať, že napadnuté akty sú, pokiaľ ide o žalobkyňu, v súlade s cieľom uvedeným v článku 21 ods. 2 písm. b) a c) ZEÚ, ktorým je upevňovať a podporovať demokraciu a právny štát a zachovávať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.

100

Okrem toho podľa judikatúry ťažkosti spôsobené reštriktívnymi opatreniami nie sú neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom, a to jednak vzhľadom na skutočnosť, že tieto opatrenia sú svojou povahou dočasné a zvrátiteľné, a teda nezasahujú do „podstaty“ vlastníckeho práva a slobody podnikania, a jednak vzhľadom na skutočnosť, že sa od nich možno odchýliť s cieľom pokryť základné potreby, trovy konania alebo aj mimoriadne výdavky dotknutých osôb (rozsudok z 21. februára 2018, Kljujev/Rada, T‑731/15 , EU:T:2018:90 , bod 182 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , bod 225 ).

104

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 5 ods. 1 rozhodnutia 2012/642 a článok 3 nariadenia č. 765/2006 stanovujú možnosť povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov na to, aby dotknuté osoby mohli čeliť základným potrebám alebo splniť určité záväzky.

105

Napokon treba uviesť, že význam cieľa sledovaného spornými reštriktívnymi opatreniami môže odôvodniť negatívne dôsledky, a to aj značné, pre niektoré hospodárske subjekty, ktoré by ani nemali žiadnu zodpovednosť, pokiaľ ide o situáciu, ktorá viedla k prijatiu sankcií (pozri rozsudok zo 6. marca 2024, BSW – management company of BMC holding/Rada, T‑258/22 , neuverejnený, EU:T:2024:150 , bod 118 a citovanú judikatúru).

106

109

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

110

Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Rady.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

Półtorak

Cassagnabère

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. marca 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.