T-1078/23

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: T. Franchoo, P.‑J. Loewenthal, M. Mataija a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Francúzska republika , v zastúpení: T. Lechevallier, splnomocnený zástupca,

na písomné otázky Všeobecného súdu z 28. marca 2025 adresované žalobkyni, Komisii a Francúzskej republike a ich odpovede podané do kancelárie Všeobecného súdu 23., 23. a 18. apríla 2025,

–

na písomnú otázku Všeobecného súdu z 2. mája 2025, položenú žalobkyni a Komisii, a ich odpovede doručené do kancelárie Všeobecného súdu 14. a 13. mája 2025,

po pojednávaní z 3. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

Dňa 3. júla 2023 predložila žalobkyňa Európskej komisii oznámenie podľa článku 3 ods. 3 prvého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 ( Ú. v. EÚ L 265, 2022, s. 1 ; ďalej len „DMA“) (ďalej len „oznámenie“). V oznámení žalobkyňa uviedla, že jej jednotnú online službu sociálnej siete, ktorá je financovaná online reklamou a združuje Facebook, Instagram, Meta Ads, Facebook Messenger (ďalej len „Messenger“), Facebook Marketplace (ďalej len „Marketplace“), Facebook Dating a Facebook Gaming Play, treba kvalifikovať ako základnú platformovú službu (ďalej len „ZPS“) typu online sociálna sieť v zmysle DMA. Pokiaľ ide o Messenger a Marketplace, žalobkyňa uviedla, že prahová hodnota stanovená v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA nebola dosiahnutá, a teda vo vzťahu k nej v každom prípade nemožno konštatovať, že by spĺňala požiadavky článku 3 ods. 1 DMA na to, aby bola označená za strážcu prístupu vo vzťahu k týmto službám. Žalobkyňa tiež predložila argumenty a dôkazy podľa článku 3 ods. 5 prvého pododseku DMA, ktorých cieľom bolo v prípade potreby vyvrátiť predpoklady stanovené v článku 3 ods. 2 DMA, pokiaľ ide o Messenger a Marketplace.

4

Listom z 26. júla 2023 Komisia oznámila žalobkyni svoje predbežné stanovisko k možnému označeniu spoločnosti Meta za strážcu prístupu v súlade s článkom 3 ods. 4 DMA, konkrétne pokiaľ ide o tieto ZPS: jej online služba sociálnej siete Facebook, jej interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania (ďalej len „NIICS“) Messenger a jej online sprostredkovateľská služba (ďalej len „OSS“) Marketplace (ďalej len „predbežné stanovisko“).

–

Facebook predstavuje online službu sociálnej siete v zmysle článku 2 bodu 7 DMA, a v dôsledku toho je ZPS v zmysle článku 2 bodu 2 písm. c) DMA,

–

Messenger predstavuje NIICS v zmysle článku 2 bodu 9 DMA, ktorá je službou osobitnou a samostatnou vo vzťahu k online službe sociálnej siete Facebook, a v dôsledku toho je ZPS v zmysle článku 2 bodu 2 písm. e) DMA,

–

Marketplace predstavuje OSS v zmysle článku 2 bodu 5 DMA, ktorá je službou odlišnou od online služby sociálnej siete Facebook, a v dôsledku toho je ZPS v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) DMA.

„Meta sa označuje za strážcu prístupu v súlade s článkom 3 [DMA].“

11

Článok 2 napadnutého rozhodnutia znie:

„[Nasledujúce ZPS] spoločnosti Meta sú dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) [DMA]:

a)

online služba sociálnej siete Facebook spoločnosti Meta;

12

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, že NIICS Messenger a OSS Marketplace predstavujú dôležitú bránu prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom (ďalej len „dôležitá brána prístupu“) v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) DMA, alebo subsidiárne aby zrušil článok 2 písm. e) a f) napadnutého rozhodnutia,

–

zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, že online služba sociálnej siete Facebook predstavuje dôležitú bránu prístupu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) DMA, alebo subsidiárne aby zrušil článok 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia, a to prinajmenšom – v oboch prípadoch – v rozsahu, v akom táto ZPS vylučuje Messenger,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právne posúdenie

14

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení, zjavne nesprávnom posúdení, nedostatočnom odôvodnení a/alebo porušení podstatnej formálnej náležitosti, pokiaľ ide o kvalifikáciu Messenger ako ZPS predstavujúcu dôležitú bránu prístupu podľa článku 3 ods. 9 DMA, a druhý je založený na nesprávnom právnom posúdení, zjavne nesprávnom posúdení, nedostatočnom odôvodnení a/alebo porušení podstatnej formálnej náležitosti, pokiaľ ide o kvalifikáciu Marketplace ako ZPS predstavujúcu dôležitú bránu prístupu v súlade s článkom 3 ods. 9 DMA.

15

18

Okrem toho platí, že dôvernosť určitého dokumentu nie je odôvodnená napríklad v prípade informácií, ktoré sú už verejné alebo ku ktorým môže mať prístup široká verejnosť alebo určité odborné kruhy, informácie nachádzajúce sa tiež v iných častiach alebo prílohách v spise, v súvislosti s ktorými účastník konania, ktorý si želá zachovať dôvernú povahu predmetnej informácie, opomenul podať žiadosť na tento účel, v prípade informácií, ktoré nie sú dostatočne špecifické alebo presné na to, aby odhalili dôverné údaje, alebo tiež v prípade informácií, ktoré do veľkej miery vyplývajú, alebo sa dajú odvodiť z iných informácií, ku ktorým majú dotknuté osoby legálne prístup (pozri uznesenie zo 14. marca 2022, Bulgarian Energy Holding a i./Komisia, T‑136/19 , EU:T:2022:149 , bod 9 a citovanú judikatúru).

19

Navyše informácie, ktoré boli tajné alebo dôverné, ale sú staršie ako päť rokov alebo viac, treba z dôvodu uplynutia času v zásade považovať za zastarané, ktoré z tohto dôvodu stratili svoj tajný či dôverný charakter, s výnimkou toho, ak by strana, ktorá sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázala, že tieto informácie napriek tomu, že sú zastaralé, stále predstavujú podstatné prvky obchodného postavenia jej samotnej alebo dotknutých tretích osôb (pozri rozsudok z 19. júna 2018, Baumeister, C‑15/16 , EU:C:2018:464 , bod 54 a citovanú judikatúru).

20

Preto treba v čo najväčšej možnej miere vyhovieť návrhu žalobkyne, za predpokladu, že tomu nebráni právo verejnosti na prístup k súdnym rozhodnutiam.

Na druhej strane, pokiaľ ide o samotný pojem „power sellers“, žalobkyňa po prvé neuvádza dôvod, pre ktorý sa domnieva, že tento pojem treba vo vzťahu k verejnosti považovať za dôverný. V prejednávanej veci sa žalobkyňa obmedzuje na všeobecné tvrdenie, že tento pojem odkazuje na citlivé obchodné údaje týkajúce sa spôsobu, akým internet hodnotí určité kategórie používateľov, a že zverejnenie týchto údajov by vážne poškodilo jej oprávnené obchodné záujmy. Toto odôvodnenie pritom Všeobecnému súdu neumožňuje pochopiť, ako by zverejnenie samotného pojmu „power sellers“, ktorý navyše podľa žalobkyne odkazuje na starý pojem, ktorý už žalobkyňa v čase dávno pred prijatím napadnutého rozhodnutia interne nepoužívala, mohlo vážne poškodiť jej legitímne obchodné záujmy. Po druhé bol tento pojem zverejnený na pojednávaní. Po tretie sa Všeobecný súd domnieva, že zverejnenie tohto pojmu je odôvodnené požiadavkou poskytnúť zrozumiteľnú odpoveď na tvrdenia účastníkov konania.

24

Žiadosť žalobkyne o vynechanie vo vzťahu k verejnosti, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa opisu zmien služby Marketplace, ku ktorým došlo 31. júla 2023, a pojmu „power sellers“, preto treba zamietnuť.

O pretrvávaní záujmu žalobkyne na konaní, pokiaľ ide o návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie kvalifikuje Marketplace ako ZPS predstavujúcu dôležitú bránu prístupu

25

Treba preskúmať, či má žalobkyňa stále oprávnený záujem na konaní, pokiaľ ide o návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie kvalifikuje Marketplace ako ZPS predstavujúcu dôležitú bránu prístupu, v nadväznosti na prijatie rozhodnutia Komisie C(2025) 2547 z 23. apríla 2025, prijatého na základe článku 4 ods. 1 DMA (vec DMA.100044 – Meta – Online sprostredkovateľské služby – Marketplace), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C, C/2025/4223) a ktorým Komisia zrušila článok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia označujúci Marketplace za ZPS podľa článku 3 ods. 9 DMA (ďalej len „pozmeňujúce rozhodnutie“).

29

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že záujem žalobcu na konaní nemusí nevyhnutne zaniknúť z dôvodu, že napadnutý akt v priebehu konania prestal vyvolávať účinky. Osoba dotknutá týmto aktom totiž môže mať naďalej záujem na jeho vyhlásení za neplatný, aby dosiahla uvedenie svojej situácie do pôvodného stavu, alebo to, aby autor napadnutého aktu v budúcnosti urobil náležité zmeny a zabránil tak nebezpečenstvu, že sa bude opakovať protiprávny stav, ktorý napadnutý akt obsahuje. Aj v prípadoch, keď sa z dôvodu okolností ukáže ako nemožné, aby si inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, splnila povinnosť prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorým sa rozhodlo o tomto zrušení, môže mať žaloba o neplatnosť naďalej význam ako základ prípadnej žaloby o náhradu škody (pozri rozsudok z 30. júna 2022, Camerin/Komisia, C‑63/21 P , neuverejnený, EU:C:2022:516 , bod 48 a citovanú judikatúru).

30

Pokiaľ ide konkrétne o zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti, žalobca môže mať naďalej oprávnený záujem na tom, aby bol zrušený akt vyhlásený za neplatný, vtedy, ak zrušenie nemá rovnaké právne účinky ako jeho prípadné vyhlásenie za neplatný zo strany Všeobecného súdu. Zrušenie aktu inštitúcie totiž nepredstavuje uznanie jeho protiprávnosti a má účinky ex nunc , zatiaľ čo jeho vyhlásenie za neplatný má účinky ex tunc (pozri rozsudok z 9. septembra 2011, Dow AgroSciences a i./Komisia, T‑475/07 , EU:T:2011:445 , bod 68 a citovanú judikatúru).

31

V prejednávanej veci bola časť napadnutého rozhodnutia týkajúca sa služby Marketplace, konkrétne článok 2 písm. f) jeho výroku, zrušená – no nie od počiatku – pozmeňujúcim rozhodnutím. Toto rozhodnutie teda malo právne účinky na postavenie žalobkyne, pokiaľ ide o obdobie trvajúce do jeho zrušenia.

Prvý žalobný dôvod sa člení na štyri časti, z ktorých:

–

prvá je založená na tom, že Komisia neuznala, že vzhľadom na charakteristické znaky služby Messenger táto služba zodpovedala funkcionalite – spočívajúcej v online diskusii – ZPS typu online sociálna sieť Facebook, tvoriac tak neoddeliteľnú súčasť tejto ZPS,

–

druhá časť daného žalobného dôvodu je založená na tom, že Komisia označila službu Messenger za ZPS typu NIICS, ktorá je službou osobitnou a samostatnou vo vzťahu k online sociálnej sieti Facebook, a to na základe nesprávneho uplatnenia a výkladu ustanovení DMA,

–

– O prvej výhrade založenej na tom, že Komisia nezohľadnila, nesprávne vyložila a/alebo skreslila dôkazy predložené žalobkyňou

36

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia ignorovala, nesprávne vyložila a/alebo skreslila dôkazy preukazujúce to, že Messenger zodpovedá len funkcionalite – spočívajúcej v online diskusii – ZPS typu online sociálna sieť Facebook, tvoriac tak neoddeliteľnú súčasť tejto ZPS. Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že dôkazy, ktoré mala k dispozícii v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, preukazujú, že Messenger predstavuje odlišnú službu, ktorú koncoví používatelia môžu používať – a ktorú používali – oddelene od Facebooku.

37

Komisia s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí.

38

V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že Meta poskytuje službu Messenger na trhu ako službu odlišnú od Facebooku a že k používaniu služby Messenger nedochádza na základe a z dôvodu používania online sociálnej siete Facebook, pokiaľ ide o [ dôverné ] ( 1 ) väčšinu používateľov.

42

Komisia pritom k tomuto záveru dospela správne. Po prvé sa totiž tento záver opiera o skutočnosť, že Meta vyvinula samostatné aplikácie pre Messenger, predovšetkým pre mobilné zariadenia. Ako Komisia uviedla v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, existuje aplikácia Messenger pre mobilné zariadenia, odlišná od Facebooku, ktorú si používatelia musia stiahnuť a otvoriť na to, aby mohli čítať alebo odosielať správy. Keďže pri používaní služby Messenger prevažuje jej používanie na mobilných zariadeniach, ako sa uvádza v poznámke pod čiarou 150 napadnutého rozhodnutia, pričom žalobkyňa to nespochybnila, táto aplikácia pre mobilné zariadenia, ktorá je odlišná od online sociálnej siete Facebook, tak predstavuje vstupnú bránu do služby Messenger, pokiaľ ide o [ dôverné ] väčšinu používateľov.

43

Po druhé, ako uviedla Komisia v odôvodnení 169 napadnutého rozhodnutia, keď už raz používatelia boli identifikovaní prostredníctvom identifikátora Facebooku, môžu používať Messenger bez ohľadu na to, či je ich účet na Facebooku aktivovaný alebo deaktivovaný a či sú zároveň aktívni na online sociálnej sieti Facebook alebo nie, čo je relevantným aspektom na účely posúdenia toho, či sú Messenger a Facebook samostatnými službami.

44

47

V tejto súvislosti nie je potrebné určiť, či už tvrdenia uvedené v bode 46 vyššie boli žalobkyňou uvedené počas správneho konania, ani či by ich bolo možné považovať za prípustné – čo Komisia spochybňuje –, v prípade, že by boli uvedené po prvýkrát pred Všeobecným súdom. Tieto tvrdenia totiž v každom prípade neumožňujú vyvrátiť konštatovanie Komisie uvedené v bode 42 vyššie, podľa ktorého v dôsledku spôsobu, akým je Messenger ponúkaný, je aplikácia pre špecifické mobilné zariadenia, ktorou je Messenger, vstupnou bránou do služby Messenger pre [ dôverné ] väčšinu používateľov. Konkrétne platí, že oba prípady, ktoré uvádza žalobkyňa, predstavujú len obmedzené výnimky, pokiaľ ide o prístup do služby Messenger prostredníctvom špecializovanej aplikácie.

48

Na jednej strane totiž, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého niektoré komunikácie v rámci služby Messenger môžu byť napojené na aplikáciu Facebook bez toho, aby bola otvorená aplikácia Messenger (konkrétne funkcie spočívajúce v zdieľaní reel , t. j. krátkeho videa, alebo story , t. j. sekvencie krátkych videí alebo obrázkov), toto tvrdenie sa týka len týchto špecifických komunikácií uvedených žalobkyňou, ktoré sú koncipované tak, aby uľahčovali šírenie obsahu Facebooku prostredníctvom služby Messenger, a nie ďalších obvyklých funkcionalít, akými sú napríklad funkcionality umožňujúce vytvoriť a prečítať správu a odpovedať na ňu.

49

Na druhej strane, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého používatelia predmetných služieb prostredníctvom mobilných zariadení mali vždy možnosť prístupu do služby Messenger z webovej verzie Facebooku bez toho, aby si museli otvoriť aplikáciu Messenger, toto tvrdenie sa týka marginálnej situácie v porovnaní so situáciou [ dôverné ] väčšiny používateľov, ktorí využívajú prístup do služby Messenger prostredníctvom špecializovanej aplikácie pre mobilné zariadenia, keďže pokiaľ ide o službu Messenger, používanie prostredníctvom mobilných zariadení prevláda, čo žalobkyňa nespochybňuje (pozri bod 42 vyššie).

53

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe daného aktu a musia byť z neho jasným a jednoznačným spôsobom zrejmé úvahy inštitúcie, ktorá je autorom aktu, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie, no nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, má byť posudzovaná so zreteľom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok z 29. júla 2024, Ryanair a Laudamotion/Komisia, C‑591/21 P , neuverejnený, EU:C:2024:635 , bod 166 a citovanú judikatúru).

54

Po štvrté žalobkyňa nemôže Komisii vytýkať to, že riadne nezohľadnila obsah štúdie predloženej ako príloha A.27 k žalobe, ktorá údajne potvrdzuje, že európski používatelia online služieb sociálnej siete, ktorí boli označení Komisiou, systematicky považujú funkcionalitu – spočívajúcu v online diskusii – online sociálnej siete za základný prvok používateľského zážitku z tejto sociálnej siete. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k prípustnosti tejto prílohy, totiž Komisii nemožno vytýkať, že nezohľadnila výsledky tejto štúdie, keďže táto štúdia bola vypracovaná po prijatí napadnutého rozhodnutia. V každom prípade to, že väčšina používateľov online sociálnych sietí považuje integráciu funkcií sociálnej siete a priameho zasielania správ za veľmi dôležitú pre ich používanie týchto sociálnych sietí a že ak sú tieto funkcie oddelené, sú sklamaní, neposkytuje žiadne informácie o spôsobe, akým sa Messenger poskytuje používateľom.

56

Po piate žalobkyňa tvrdí, že Komisia skreslila ňou predložené údaje, ktoré sú uvedené v odôvodnení 185 napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa totiž údajne preukázala, že ak sa vezme do úvahy prvé pripojenie sa v rámci dňa, približne [ 10 – 20 ] miliónov používateľov na mobilných zariadeniach Messenger vstúpilo do aplikácie pre mobilné zariadenia Messenger cez vstupnú bránu ponúkanú Facebookom, čo zodpovedá [ 0 – 30 ] % každodennej používateľskej základne služby Messenger. Komisia však z toho vyvodila, že [ 70 – 100 ] % každodenného používania služby Messenger nebolo vyvolané používaním Facebooku. Údaje predložené žalobkyňou sa však týkajú len prvého pripojenia sa používateľov v rámci dňa, a to navyše len na mobilnom zariadení. Tieto údaje teda neodrážajú celkové každodenné používania služby Messenger, ktoré boli vyvolané používaním Facebooku.

Komisia však z dokumentov uvedených v bode 58 vyššie správne vyvodila, že Meta koncipovala, prezentovala a nastavila službu Messenger ako samostatnú službu, ktorá presahuje rámec jednoduchej funkcionality Facebooku spočívajúcej v online diskusii. Ako teda uviedla Komisia v odôvodnení 180 napadnutého rozhodnutia, pričom odkázala na formulár „10‑K“ spoločnosti Meta Platforms za finančný rok končiaci sa 31. decembrom 2022, Meta vo svojich finančných správach rozlišuje tieto štyri služby v rámci svojej „produktovej rodiny App“: Facebook, Instagram, Messenger a WhatsApp. V ďalších oznámeniach investorom, akým je napríklad oznámenie uvedené Komisiou v poznámke pod čiarou 158 k odôvodneniu 180 napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v prepise konferenčného hovoru z 26. októbra 2022 týkajúceho sa výsledkov spoločnosti Meta za tretí štvrťrok roka 2022, táto spoločnosť zmieňuje speňaženie služby Messenger ako takej a uvádza, že služba zasielania správ, poskytovaná prostredníctvom služieb WhatsApp a Messenger, predstavuje „dobrú príležitosť na veľké speňaženie“ vďaka vývoju takých produktov, akými sú reklamy „kliknite pre zaslanie správy“ (click‑to‑message) a platená služba zasielania správ.

60

Je pravda, že otázka, či je Messenger ZPS typu NIICS alebo funkcionalitou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť online sociálnej siete Facebook, sa musí posúdiť z objektívneho hľadiska koncových používateľov. Zohľadnenie dokumentov takého typu, o aké ide vo veci samej, však pre takéto posúdenie nie je úplne irelevantné, pretože tieto dokumenty môžu spolu s inými zhodujúcimi sa dôkazmi, ako to platí v prejednávanej veci v prípade úvah uvedených v bodoch 42 až 44 vyššie, poskytnúť informácie o spôsobe, akým poskytovateľ služieb konfiguruje svoje služby pre uvedených používateľov, a teda o spôsobe, akým budú tieto služby takýmito používateľmi následne využívané.

Komisia s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí.

64

Treba poukázať na to, že Komisia je povinná vykonať individualizovanú analýzu okolností vlastných každej veci bez toho, aby bola viazaná skoršími rozhodnutiami, ktoré sa týkajú iných hospodárskych subjektov alebo iných ZPS (rozsudok zo 17. júla 2024, Bytedance/Komisia, T‑1077/23 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:478 , body 68 a 375 ).

65

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie, vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Optiarc a Sony Optiarc America/Komisia, C‑698/19 P , EU:C:2022:480 , bod 153 a citovanú judikatúru).

66

69

Žalobkyňa napokon vo svojich odpovediach na písomné otázky Všeobecného súdu z 28. marca 2025 tvrdí, že Komisia zaujala odlišný prístup vo svojom rozhodnutí C(2024) 3176 final z 13. mája 2024 týkajúcom sa rozhodnutia podľa článku 3 DMA (VEC DMA.100019 – BOOKING – ONLINE INTERMEDIATION SERVICES – VERTICALS), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C, C/2024/4360), pričom v tomto rozhodnutí označila spoločnosť Booking Holdings Inc. za strážcu prístupu, keď služby Booking.com a RentalCars.com považovala na účely DMA za jednu ZPS, bez ohľadu na existenciu rôznych aplikácií a webových sídiel, vzhľadom na to, že tieto služby boli prístupné cez jeden účet, rovnako ak Facebook a Messenger.

70

Na rozdiel od skutkovej situácie v prejednávanej veci však z rozhodnutia C(2024) 3176 final vyplýva, že používatelia mohli mať prístup ku všetkým dotknutým službám vrátane služieb prenájmu vozidiel, bez toho, aby si otvorili osobitnú špecializovanú aplikáciu. V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 42 vyššie, pritom Komisia správne konštatovala, že Meta vyvinula samostatné aplikácie pre službu Messenger a že pokiaľ ide o aplikáciu používanú na mobilných zariadeniach, táto aplikácia predstavovala vstupnú bránu do služby Messenger pre [ dôverné ] väčšinu používateľov.

71

Druhú výhradu teda treba zamietnuť.

Pokiaľ ide v prvom rade o relevantnosť prílohy k DMA na účely vymedzenia ZPS ponúkaných integrovaným spôsobom, treba uviesť, že táto príloha má rovnakú právnu silu ako samotné DMA a je neoddeliteľnou súčasťou tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 24. novembra 2010, Komisia/Rada, C‑40/10 , EU:C:2010:713 , bod 61 ).

75

Podľa časti A bodu 1 prílohy k DMA je cieľom tejto prílohy „upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu ‚aktívnych koncových používateľov‘ a ‚aktívnych komerčných používateľov‘ pre každú [ZPS] uvedenú v článku 2 bode 2 [DMA]“, aby sa podnikom umožnilo posúdiť, či ich ZPS spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA, a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b) DMA.

76

Keďže je pritom cieľom prílohy k DMA umožniť podnikom identifikovať aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov každej ZPS uvedenej v článku 2 bode 2 DMA, treba konštatovať, že táto príloha obsahuje relevantné údaje na účely vymedzenia ZPS, ktoré sú zo strany podniku ponúkané integrovaným spôsobom. Ak by Komisia uplatnila iné kritériá na vymedzenie ZPS, ako sú tie, ktoré uplatňujú podniky na výpočet aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov ich ZPS, na účely posúdenia toho, či sú dosiahnuté prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA, by podniky nemohli požívať právnu istotu, ktorú im musí poskytovať príloha k DMA, ako je stanovené v odôvodnení 20 tohto nariadenia.

77

Podnik poskytujúci [ZPS] považuje za samostatné [ZPS] tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)

nepatria do rovnakej kategórie [ZPS] podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie [ZPS] podľa článku 2 bodu 2.“

80

83

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne vyložila a uplatnila článok 2 body 7 a 9, článok 3 ods. 1 písm. b) a článok 3 ods. 9 DMA, keď službu Messenger označila za ZPS typu NIICS. Žalobkyňa konkrétne nespochybňuje, že Messenger spĺňa definíciu NIICS v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ; ďalej len „kódex elektronických komunikácií“). Komisii však vytýka to, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že služba zodpovedajúca definícii NIICS stanovenej týmto kódexom musí byť nevyhnutne kvalifikovaná ako ZPS typu NIICS v zmysle DMA. Podľa žalobkyne služba, akou je Messenger, ktorá predstavuje jednoduchú funkcionalitu – spočívajúcu v online diskusii – online sociálnej siete, môže a priori patriť do dvoch rôznych kategórií ZPS, a to do kategórie ZPS typu NIICS a do kategórie ZPS typu online sociálna sieť, ktorej je táto služba súčasťou. Treba teda vykonať posúdenie in concreto uvedenej služby založené na dôkazoch, aby sa určilo, ktorej kategórii ZPS takáto služba najlepšie zodpovedá.

84

Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že prístup, ktorý Komisia zaujala v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s definíciou ZPS typu online sociálna sieť, uvedenou v článku 2 bode 7 DMA, ktorý výslovne ukladá povinnosť, aby funkcia – spočívajúca v online diskusii – online sociálnej siete bola zahrnutá do rozsahu ZPS typu online sociálna sieť.

85

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že ak sa konštatuje – tak ako konštatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí –, že služba nemôže byť súčasťou ZPS typu online sociálna sieť, ak už zodpovedá definícii NIICS, znamená to, že sa vôbec nevezme do úvahy autonómna povaha definície online sociálnej siete uvedenej v DMA, pretože táto definícia nestanovuje, že by bola vo vzťahu podriadenosti k definícii ZPS typu NIICS uvedenej v kódexe elektronických komunikácií alebo s definíciou NIICS stanovenou v článku 2 bode 9 DMA.

89

V článku 2 bode 9 DMA sa uvádza, že na účely uvedeného nariadenia sa pod pojmom NIICS rozumie „[NIICS] vymedzená v článku 2 bode 7 [kódexu elektronických komunikácií]“.

90

Článok 2 bod 7 kódexu elektronických komunikácií vymedzuje NIICS tak, že ňou je „interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa nespája s verejne pridelenými zdrojmi číslovania, t. j. s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných číslovacích plánov, ani neumožňuje komunikácie s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných číslovacích plánov“.

91

Na účely porozumenia pojmu NIICS v kódexe elektronických komunikácií tiež treba zohľadniť definíciu „interpersonáln[ej] komunikačn[ej] služby“ uvedenú v článku 2 bode 5 tohto kódexu, pod ktorou sa myslí „služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú jej prijímateľa(‑ľov)[,] a nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu komunikáciu len ako vedľajšiu doplnkovú zložku neoddeliteľne spojenú s inou službou“.

95

V druhom rade treba poukázať na to, že Komisia v odôvodneniach 169 a 172 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, že skutočnosť, že Messenger možno považovať za takú službu, ktorá je dodávaná integrovaným spôsobom so ZPS typu online sociálna sieť Facebook, keďže predstavuje funkcionalitu – spočívajúcu v online diskusii – tejto sociálnej siete, nebráni tomu, aby bolo možné túto službu považovať za ZPS typu NIICS, oddelenú od tejto online sociálnej siete.

96

Platí totiž predovšetkým, ako bolo uvedené v bode 79 vyššie, že časť D bod 2 písm. c) i) prílohy k DMA stanovuje, že podnik poskytujúci ZPS musí považovať za osobitné služby také služby, ktoré ponúka integrovaným spôsobom, no ktoré nepatria do rovnakej kategórie ZPS vymedzenej v článku 2 bode 2 DMA.

97

Okrem toho to, že NIICS, akou je Messenger, možno považovať za samostatnú ZPS, napriek tomu, že je do určitej miery poskytovaná integrovaným spôsobom s ostatnými ZPS, nie je v rozpore s DMA.

101

Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že v prejednávanej veci Komisia nekonštatovala jednoducho len to, že Messenger spĺňa definíciu NIICS v zmysle kódexu elektronických komunikácií, v rámci toho, ako dospela k záveru, že túto službu treba kvalifikovať ako ZPS typu NIICS v zmysle DMA. Komisia totiž po tom, čo v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že Messenger zodpovedá definícii NIICS v zmysle kódexu komunikácií, a v tejto súvislosti v odôvodneniach 167 až 169 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa na túto službu nemôže vzťahovať výnimka stanovená pre služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu komunikáciu len ako vedľajšiu funkciu menšieho významu, neoddeliteľne spojenú s inou službou, pokračovala vo svojom posúdení, pričom konkrétne v odôvodneniach 176 až 190 napadnutého rozhodnutia vykonala konkrétnu analýzu podmienok a okolností, za ktorých bola Messenger poskytovaná.

102

105

Toto posúdenie in concreto , pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa Messenger poskytovala používateľom, napokon žalobkyňa napáda v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu.

106

Hlavnú argumentáciu žalobkyne uvedenú v bode 100 vyššie, ako aj tvrdenia predložené na jej podporu, preto treba považovať za neúčinné.

107

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neúčinnú.

110

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, že Messenger je dôležitou bránou prístupu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) DMA. V tejto súvislosti uvádza najmä to, že Komisia nesprávne nezohľadnila alebo odmietla dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila na vyvrátenie predpokladu stanoveného v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA.

111

Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí.

112

Ako je uvedené v bode 38 vyššie, podľa článku 3 ods. 1 DMA sa podnik označí za strážcu prístupu, ak spĺňa tri kumulatívne podmienky, medzi ktoré patrí podmienka poskytovať ZPS, ktorá je dôležitou bránou prístupu.

116

V prvom rade žalobkyňa uvádza, že počas správneho konania preukázala, že Messenger sa týkala len [0 – 5] % prevádzky komunikácie business‑to‑consumer (ďalej len „B2C“) v Európskom hospodárskom priestore (EHP), pričom hlavnými prostriedkami používanými komerčnými používateľmi na kontaktovanie koncových používateľov boli telefón a e‑mail. Posúdenie tejto skutočnosti v napadnutom rozhodnutí je zjavne nesprávne a nie je dostatočne odôvodnené.

117

119

Nemožno teda a priori vylúčiť, že dôkazy týkajúce sa významu služby Messenger vo všetkej komunikácii B2C sú relevantné na podloženie okolností, za ktorých táto ZPS funguje, za predpokladu, že tieto dôkazy „priamo súvisia“ – v zmysle odôvodnenia 23 DMA – s kvantitatívnymi prahovými hodnotami stanovenými v článku 3 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia.

120

Treba však konštatovať, že Komisia preskúmala argumenty žalobkyne založené na údajne malom význame služby Messenger v rámci všetkej komunikácie B2C v EHP a správne dospela k záveru, že tieto argumenty nie sú dostatočne podložené na to, aby zjavne spochybnili predpoklad stanovený v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA.

121

V tejto súvislosti platí, že úroveň dokazovania požadovanú na spochybnenie predpokladov stanovených v článku 3 ods. 2 DMA stanovil samotný normotvorca Únie, ktorý požaduje, aby dotknutý podnik, ktorý nesie dôkazné bremeno, predložil dostatočne podložené argumenty zjavne spochybňujúce tieto predpoklady (rozsudok zo 17. júla 2024, Bytedance/Komisia, T‑1077/23 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:478 , bod 61 ). Z pojmov „výnimočne“ a „zjavne“ uvedených v článku 3 ods. 5 DMA celkom jednoznačne vyplýva, že úroveň dokazovania požadovaná od dotknutého podniku je vysoká, a to v tom zmysle, že argumenty predložené zo strany tohto podniku musia byť spôsobilé s vysokou mierou hodnovernosti preukázať, že predpoklady stanovené v článku 3 ods. 2 DMA sú spochybnené (rozsudok zo 17. júla 2024, Bytedance/Komisia, T‑1077/23 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:478 , bod 71 ).

125

Napokon, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu odôvodnenia, ktorú namieta žalobkyňa v tomto kontexte, treba konštatovať, že odôvodnenia 226 až 228 napadnutého rozhodnutia obsahujú vysvetlenia, z ktorých jasne a jednoznačne vyplývajú úvahy Komisie týkajúce sa zamietnutia tvrdení žalobkyne. Toto odôvodnenie teda spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 296 ZFEÚ, ako sú pripomenuté v bode 53 vyššie.

126

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia dostatočne nezohľadnila skutočnosť, podľa ktorej aj v užšej kategórii „služby online diskusie“ existovala široká škála ďalších služieb okrem služby Messenger, akými sú napríklad služby sociálnych sietí (TikTok, X a Snapchat), konferenčné služby na diaľku (Microsoft Teams, Zoom) a NIICS (WhatsApp, Signal a Telegram). Žalobkyňa tiež zdôrazňuje prítomnosť multihomingu, keďže 73 % koncových používateľov používa viac ako jednu službu online diskusie. Ak by sa akceptoval prístup Komisie, ktorý spočíva v zohľadnení len služieb v rámci relevantnej kategórie ZPS, t. j. v prejednávanej veci kategórie NIICS, nebola by zohľadnená skutočnosť, že činnosti služby Messenger sú zatienené činnosťami e‑mailu, pričom treba uviesť, že konkrétne v roku 2020 sa 67 miliónov konverzácií B2C každý deň uskutočňovalo cez e‑maily, zatiaľ čo iba [ 0 – 5 ] miliónov konverzácií B2C sa uskutočňovalo prostredníctvom služby Messenger.

127

129

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Messenger je služba hromadne používaná v kontexte consumer‑to‑consumer (ďalej len „C2C“), čím sa spochybňuje predpoklad, podľa ktorého je táto služba dôležitou bránou prístupu.

130

V tejto súvislosti z odôvodnenia 15 DMA vyplýva, že skutočnosť, že podnik poskytujúci ZPS môže pôsobiť ako sprostredkovateľ nielen medzi komerčnými používateľmi a koncovými používateľmi, ale aj medzi koncovými používateľmi navzájom, napríklad v prípade NIICS, nebráni tomu, aby sa dospelo k záveru, že takýto podnik je alebo by mohol byť dôležitou bránou prístupu.

131

V dôsledku uvedeného len na základe toho, že ZPS má okrem svojich charakteristických vlastností B2C aj charakteristické vlastnosti C2C, ako je to v prejednávanej veci, sa táto ZPS nemôže vyhnúť kvalifikácii ako dôležitá brána prístupu.

135

V prejednávanej veci to platí tým viac, že, ako Komisia uviedla v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia, Messenger ponúka možnosť začať konverzáciu v reakcii na reklamu prostredníctvom funkcie „kliknite pre zaslanie správy“, ktorá umožňuje „nasmerovanie na konverzáciu cez Messenger“, pričom takýto prostriedok je spôsobilý podnietiť koncových používateľov k tomu, aby sa skontaktovali s komerčnými používateľmi.

136

V piatom rade žalobkyňa tvrdí, že v návrhu správy Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) o regulácii ex ante , ktorá sa týka strážcov digitálneho prístupu, z 11. marca 2021, sa navrhovalo, aby sa NIICS ešte nepovažovali za ZPS poskytované strážcami prístupu.

137

Tento dokument sa však nezaoberá osobitným prípadom spoločnosti Meta a dotknutými službami, a teda nespochybňuje individuálne posúdenie spoločnosti Meta a uvedených služieb v napadnutom rozhodnutí. V každom prípade konečná verzia uvedenej správy už neobsahuje výhradu, pokiaľ ide o kvalifikáciu NIICS ako dôležitej brány prístupu.

141

V siedmom rade prístup Komisie vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu so službou Messenger v porovnaní s tým, ako sa zaobchádzalo s inými podnikmi a ich službami, na ktoré sa tiež vzťahovali postupy DMA, a to konkrétne so službou internetového prehliadača spoločnosti Samsung a so službou iMessage spoločnosti Apple, pretože v prípade týchto služieb Komisia akceptovala argumenty podobné argumentom uvádzaným žalobkyňou. Pokiaľ ide o službu Gmail spoločnosti Alphabet a službu Outlook spoločnosti Microsoft, prístup Komisie je nekoherentný, keďže Komisia konštatovala, že vo vzťahu k týmto službám boli predložené dostatočne podložené argumenty na to, aby nimi došlo k vyvráteniu predpokladu stanoveného v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tieto služby zahŕňali niekoľko miliónov komerčných a koncových používateľov.

142

Po prvé však žalobkyňa nevysvetlila, v čom je jej situácia, pokiaľ ide o službu Messenger, porovnateľná so situáciou podnikov prevádzkujúcich iný typ ZPS, ako napríklad so spoločnosťou Samsung, pokiaľ ide o jej internetový prehliadač.

143

Po druhé, pokiaľ ide o služby iMessage spoločnosti Apple, Gmail spoločnosti Alphabet a Outlook spoločnosti Microsoft, žalobkyňa nepreukázala, že – odhliadnuc od toho, že išlo o rovnaký typ ZPS – ich situácia bola porovnateľná so situáciou služby Messenger. Okrem toho porovnanie so službou Gmail spoločnosti Alphabet a Outlook spoločnosti Microsoft vychádza len z toho, že tieto služby majú určitý počet komerčných a koncových používateľov, a to bez toho, aby boli zohľadnené všetky okolnosti, za ktorých boli tieto služby prevádzkované.

Žalobkyňa tvrdí, že v článku 3 ods. 9 DMA pojem „sam[y] osebe“ znamená, že každá ZPS sa musí posudzovať samostatne a osobitne, a to aj pokiaľ ide o výpočet počtu koncových používateľov na účely posúdenia prahových hodnôt stanovených v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia teda bola povinná uplatniť takú metódu výpočtu koncových používateľov služby Messenger, ktorá zohľadňuje len koncových používateľov, ktorí túto službu používali odlišným spôsobom než ako funkcionalitu – spočívajúcu v online diskusii – online služby sociálnej siete Facebook. Odlišný prístup, ktorý Komisia zvolila v napadnutom rozhodnutí, znamená to, že došlo k zahrnutiu používateľov inej ZPS, čo teda vedie k dvojitému započítaniu používateľov.

147

Okrem toho, pokiaľ ide o počet aktívnych komerčných používateľov, Komisii nemôže stačiť len to, že sa oprie o údaje týkajúce sa jedného týždňa roku 2020.

148

Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí.

149

Článok 2 bod 20 DMA totiž stanovuje, že „koncový používateľ“ je „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva [ZPS] a nie je komerčným používateľom“. Podľa bodu 21 toho istého článku je komerčným používateľom „každá fyzická alebo právnická osoba konajúca v rámci svojej obchodnej alebo odbornej činnosti, ktorá využíva [ZPS] na poskytovanie alebo pri poskytovaní tovaru alebo služieb koncovým používateľom“.

153

V odôvodnení 20 DMA sa uvádza:

„… Aktívni koncoví používatelia a komerční používatelia by sa mali identifikovať a spočítať tak, aby primerane reprezentovali úlohu a dosah dotknutej konkrétnej [ZPS]. S cieľom poskytnúť strážcom prístupu právnu istotu by sa v prílohe k tomuto nariadeniu mali stanoviť prvky na určenie počtu aktívnych koncových používateľov a komerčných používateľov pre každú [ZPS]. …“

154

Pokiaľ ide o aktívnych koncových používateľov NIICS, v tabuľke uvedenej v bode E s názvom „Osobitné vymedzenia pojmov“ prílohy k DMA sa uvádza, že týmito používateľmi sú používatelia, „ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom [NIICS] alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili“.

V tejto súvislosti, ako je uvedené v bode 98 vyššie, odôvodnenie 64 DMA výslovne odkazuje na skutočnosť, že strážcovia prístupu často poskytujú NIICS v rámci platformového ekosystému. Je teda možné, aby sa NIICS poskytovali integrovaným spôsobom spolu so ZPS typu online sociálna sieť a aby v takejto konfigurácii časť koncových používateľov používala obe ZPS. Bez ohľadu na túto konfiguráciu časť D bod 2 písm. c) i) prílohy k DMA ukladá podnikom poskytujúcim jednu alebo viacero ZPS povinnosť považovať služby, ktoré ponúkajú integrovaným spôsobom, ale ktoré nepatria do rovnakej kategórie ZPS podľa článku 2 bodu 2 DMA, za samostatné ZPS (pozri bod 79 vyššie). Okrem toho časť A bod 3 prílohy k DMA stanovuje, že „tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť ‚aktívnym koncovým používateľom‘ alebo ‚aktívnym komerčným používateľom‘ pre rôzne [ZPS]“. Komisia teda tieto ustanovenia uplatnila správne, keď vypočítala počet aktívnych koncových používateľov služby Messenger bez toho, aby zohľadnila to, či tí istí používatelia okrem toho používali alebo nepoužívali ZPS typu online sociálna sieť Facebook.

158

161

Vo štvrtom rade treba odmietnuť tvrdenie žalobkyne týkajúce sa údajného odrádzania od ďalšieho technologického vývoja. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že metóda, ktorú Komisia použila na výpočet počtu aktívnych konečných používateľov služby Messenger, odrádza od vývoja dodatočných samostatných funkcionalít v rámci služby, keďže tieto funkcionality možno kvalifikovať ako osobitné ZPS, podliehajúce povinnostiam DMA. Žalobkyňa však z právneho hľadiska dostatočne nevysvetľuje dôvody, pre ktoré by sa takéto odrádzanie, – za predpokladu, že by bolo preukázané – malo zohľadniť v rámci procesu označenia podniku za strážcu prístupu v zmysle DMA. V tejto súvislosti je pravda, ako vyplýva predovšetkým z odôvodnenia 107 DMA, že cieľom DMA je zabezpečiť súťažeschopný a spravodlivý digitálny sektor ako taký a konkrétne sútažeschopné a spravodlivé ZPS, s cieľom okrem iného podporovať inováciu. Treba však konštatovať, že článok 3 DMA týkajúci sa označenia strážcov prístupu nestanovuje medzi kritériami tohto označenia zohľadnenie technologických inovácií.

162

Preto je potrebné druhú výhradu tretej časti prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

– O tretej výhrade založenej na tom, že Komisia postupovala nesprávne, keď nezačala prieskum trhu

163

Podľa článku 17 ods. 3 DMA, „ak podnik poskytujúci [ZPS] dosiahol prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2, ale predložil dostatočne podložené argumenty v súlade s článkom 3 ods. 5, ktorými zjavne spochybnil predpoklad uvedený v článku 3 ods. 2, Komisia sa usiluje ukončiť prieskum trhu do piatich mesiacov odo dňa [začatia tohto prieskumu trhu]“.

167

Zo znenia ustanovení uvedených v bodoch 165 a 166 vyššie vyplýva, že tieto ustanovenia sa týkajú odlišných situácií.

168

V prípade uvedenom v článku 17 ods. 1 DMA je potrebné preskúmať, či má dôjsť k označeniu podniku v súlade s článkom 3 ods. 8 DMA, alebo či sa majú identifikovať ZPS, ktoré sa majú uviesť v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 DMA, a to bez ohľadu na to, že daný podnik alebo daná ZPS nedosahujú prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 DMA. Odkaz na článok 3 ods. 9 DMA uvedený v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia sa teda vzťahuje na situácie, v ktorých niektoré ZPS podniku dosahujú uvedené prahové hodnoty, zatiaľ čo iné ZPS ich nedosahujú. V týchto prípadoch má Komisia možnosť začať prieskum trhu na základe článku 17 ods. 1 DMA s cieľom posúdiť, či tieto služby spĺňajú požiadavky uvedené v článku 3 ods. 1 DMA.

169

Pokiaľ ide o údajnú absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na základe toho, že Komisia nevysvetlila dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že nezačala prieskum trhu, treba poukázať na to, že pokiaľ ide o uplatnenie článku 17 ods. 1 DMA, Komisia v odôvodneniach 215 až 218 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, pre ktoré nebola povinná začať prieskum trhu na základe tohto ustanovenia, ktoré sa nevzťahovalo na prípad služby Messenger, ako to bolo potvrdené v bode 170 vyššie. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia Komisie nezačať prieskum trhu podľa článku 17 ods. 3 DMA, v odôvodneniach 215 až 232 napadnutého rozhodnutia, Komisia – ako bolo uvedené v bodoch 115 až 144 vyššie – posúdila argumenty žalobkyne predložené podľa článku 3 ods. 5 DMA a dospela k záveru, že uvedené argumenty neboli dostatočne podložené na to, aby zjavne spochybnili predpoklady stanovené v článku 3 ods. 2 DMA, a teda mohli byť zamietnuté bez toho, aby došlo k začatiu prieskumu trhu podľa článku 17 ods. 3 DMA. Keďže tieto vysvetlenia sú v súlade s judikatúrou citovanou v bode 53 vyššie jasné a jednoznačné, argumentáciu žalobkyne treba zamietnuť.

173

Okrem toho treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne založené na údajnom rozdielnom zaobchádzaní v porovnaní s tým, aký prístup bol uplatnený pri službách Bing, Edge a Microsoft Advertising spoločnosti Microsoft, ako aj pri službe iMessage spoločnosti Apple, v rozhodnutiach začať vo vzťahu k nim prieskum trhu na základe článku 17 ods. 3 DMA.

174

Ako je totiž uvedené v bodoch 64 a 65 vyššie, jednak je Komisia povinná vykonať individualizovanú analýzu okolností vlastných každej jednotlivej veci, pričom nie je viazaná skoršími rozhodnutiami, ktoré sa týkajú iných hospodárskych subjektov alebo iných ZPS, a jednak platí, že všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania sa uplatňuje na porovnateľné situácie.

178

Tretiu výhradu, a teda aj tretiu časť prvého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

O štvrtej časti založenej na porušení práva na obhajobu

179

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila jej právo na obhajobu, keď uviedla nové dôkazy, z ktorých vychádzala v napadnutom rozhodnutí, bez toho, aby jej dala možnosť vyjadriť sa k nim v rámci správneho konania.

180

Komisia teda nemôže tvrdiť, že na základe toho, že do predbežného stanoviska zahrnula „hlavné potenciálne sporné body týkajúce sa niektorých kľúčových otázok zahrnutých v oznámení“ a „hlavné argumenty, na základe ktorých sa [jej] predbežné zistenia… odlišovali od tých, ktoré [žalobkyňa] uviedla vo svojom oznámení“, išla nad rámec úrovne ochrany práva byť vypočutý, stanovenej v DMA. Keďže sa totiž právo byť vypočutý vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovacieho aktu, Komisia mala povinnosť vypočuť žalobkyňu k uvedeným bodom.

184

Právo byť vypočutý sa síce vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovania, no nevzťahuje sa na konečné stanovisko, ktoré má správny orgán v úmysle prijať (pozri rozsudok zo 17. júla 2024, Bytedance/Komisia, T‑1077/23 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:478 , bod 349 a citovanú judikatúru).

185

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalobkyňa bola pred prijatím napadnutého rozhodnutia viackrát vypočutá. Predovšetkým tak medzi žalobkyňou a Komisiou pred oznámením došlo k najmenej šiestim stretnutiam, ktoré sa uskutočnili 26. októbra, 8. a 15. decembra 2022, 9. januára, 16. mája a 6. júna 2023. Okrem toho zo spisu vyplýva, že počas obdobia predchádzajúceho uvedenému oznámeniu bolo žalobkyni zaslaných najmenej sedem žiadostí o predloženie informácií. Následne po predložení oznámenia, ku ktorému došlo 3. júla 2023, Komisia 26. júla 2023 zaslala žalobkyni predbežné stanovisko a poskytla jej možnosť vyjadriť svoje stanovisko, čo žalobkyňa urobila dvomi listami, a to z 3. a 13. augusta 2023.

189

Otázka vývoja služby Messenger s cieľom stať sa osobitnou ZPS typu NIICS však počas správneho konania bola prediskutovaná. Konkrétne boli tvrdenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, zahrnuté do bodu 39 písm. d) predbežného stanoviska. Žalobkyňa odpovedala na uvedené tvrdenia konkrétne v bode 3.9 písm. a) bode ii) svojho listu z 3. augusta 2023. Žalobkyňa teda mala príležitosť predložiť svoje pripomienky k stanovisku Komisie, ktoré bolo podložené predovšetkým dôkazmi uvedenými v poznámkach pod čiarou 144 až 148 a 151, podľa ktorých sa Messenger v skutočnosti vyvíjala s cieľom stať sa osobitnou ZPS.

190

V každom prípade boli predmetné poznámky pod čiarou doplnkové vo vzťahu k dôkazom, ktorými sa malo preukázať, že Messenger sa vyvíjala s cieľom stať sa osobitnou ZPS. Komisia totiž v odôvodneniach 176 až 182 napadnutého rozhodnutia tvrdila, že Messenger je odlišnou osobitnou ZPS, opierajúc sa pritom o iné tvrdenia a dôkazy, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa netvrdí, že nemala možnosť predložiť svoje pripomienky, a ktorými sú konkrétne tie tvrdenia a dôkazy, ktoré sú uvedené v poznámkach pod čiarou 149, 150, 152, 153, 155 až 157 a 160 napadnutého rozhodnutia, ako aj v odôvodneniach 176 až 182 tohto rozhodnutia.

191

V druhom rade v poznámke pod čiarou 154 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa nachádza v odôvodnení 179 uvedeného rozhodnutia, Komisia ako argument citovala stránku webového sídla Facebook týkajúcu sa možnosti používať Messenger ako komunikačný kanál na Instagrame namiesto funkcionality Instagram Direct.

195

Po tretie, ako vyplýva z bodu 23 odpovede žalobkyne na žiadosť o predloženie informácií z 9. marca 2023, ako aj z bodu 23 písm. c) jej odpovede na žiadosť o predloženie informácií z 30. mája 2023, žalobkyňa v rámci správneho konania nespochybnila, že bolo možné použiť službu Messenger ako komunikačný kanál na Instagrame namiesto funkcionality Instagram Direct.

196

V treťom rade v poznámke pod čiarou 158 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa nachádza v odôvodnení 180 uvedeného rozhodnutia, Komisia citovala ako dôkaz verejné vyhlásenie žalobkyne pochádzajúce z telekonferencie o výsledkoch ( earnings call ), v ktorom sa uvádza, že Messenger predstavuje dobrú príležitosť na veľké speňaženie.

197

Odôvodnenie

180 napadnutého rozhodnutia tiež zapadá do rámca posúdenia Komisie, podľa ktorého Meta vo svojej vlastnej obchodnej komunikácii, ako aj v komunikácii určenej investorom a používateľom plánovala, prezentovala a nastavila službu Messenger ako osobitnú ZPS. Konkrétne v uvedenom odôvodnení Komisia okrem iného konštatovala, že žalobkyňa v oznámeniach určených investorom zdôrazňovala možnosti speňaženia služby Messenger ako takej, pričom odkazovala na reklamné nástroje „kliknite pre zaslanie správy“ a na platenú službu zasielania správ.

201

Po štvrté v poznámke pod čiarou 193 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa nachádza v odôvodnení 221 uvedeného rozhodnutia, Komisia citovala ako dôkaz prieskum spoločnosti Statista, ako aj správu orgánu BEREC o vnímaní a správaní spotrebiteľov v Európskej únii na digitálnych komunikačných platformách. Pokiaľ ide o prieskum spoločnosti Statista, žalobkyňa tvrdí, že Komisia bez toho, aby jej poskytla príležitosť predložiť svoje pripomienky, použila tento dôkaz na účely preukázania toho, že Messenger „vo veľmi veľkej miere“ prekročila kvantitatívne prahové hodnoty uplatniteľné na účely označenia za dôležitú bránu prístupu.

202

Odôvodnenie

221 napadnutého rozhodnutia je súčasťou analýzy vyvrátenia predpokladu stanoveného v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA, pričom Komisia konštatovala, že Messenger je jednou z najpoužívanejších online komunikačných služieb v Únii.

203

V tejto súvislosti bola po prvé otázka postavenia služby Messenger vo vzťahu k ostatným komunikačným službám predmetom diskusie počas správneho konania. V bode 47 písm. b) predbežného stanoviska totiž Komisia poznamenala, že podľa verejných správ a ďalších verejne dostupných zdrojov je Meta jedným z poskytovateľov najpoužívanejších komunikačných služieb v Únii. Okrem toho v poznámke pod čiarou 77 predbežného stanoviska Komisia citovala správu orgánu BEREC zmienenú v poznámke pod čiarou 193 napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa predložila pripomienky k tomuto dôkazu konkrétne v bode 3.17 svojho listu z 3. augusta 2023.

V piatom rade, pokiaľ ide o odôvodnenie 222 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zakladá na dôkazoch uvedených v poznámkach pod čiarou 194 a 195 uvedeného rozhodnutia, treba uviesť, že toto je tiež súčasťou analýzy vyvrátenia predpokladu stanoveného v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA. Komisia konkrétne konštatovala, že Messenger ponúkala komerčným používateľom nástroje na to, aby mohli komunikovať s koncovými používateľmi. V poznámke pod čiarou 194 Komisia citovala webovú stránku spoločnosti Meta, ktorá potvrdila, že predmetné nástroje boli ponúkané. Komisia tiež konštatovala, že Meta ponúkala podnikom reklamné nástroje, ktorých cieľom bolo, aby používatelia boli nasmerovaní na konverzáciu cez Messenger, a že takéto kampane predstavovali významný zdroj príjmov spoločnosti Meta. V poznámke pod čiarou 195 Komisia na podporu konštatovania, že reklamné nástroje „kliknite pre zaslanie správy“ poskytované v rámci služby Messenger predstavovali pre Meta významný zdroj príjmov, citovala verejné vyhlásenie pochádzajúce z telekonferencie o výsledkoch, ako aj vyhlásenie CEO žalobkyne uvedené v novinovom článku.

206

V tejto súvislosti po prvé otázka nástrojov, ktoré Meta ponúkala komerčným používateľom v rámci služby Messenger, bola predmetom diskusie počas správneho konania. V bode 47 písm. a) a b) predbežného stanoviska už totiž Komisia uviedla, že žalobkyňa v rámci služby Messenger ponúka nástroje pre komerčných používateľov. Žalobkyňa reagovala na tento dôkaz konkrétne v bode 3.16 písm. d) svojho listu z 3. augusta 2023.

207

Po druhé žalobkyňa netvrdí, že nemala príležitosť predložiť svoje pripomienky k obsahu odôvodnenia 222 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého ponúkala dodatočné nástroje na pripojenie sa k službe zasielania správ.

Druhý žalobný dôvod sa člení na päť častí, z ktorých:

–

prvý je založený na tom, že Komisia nesprávne vyložila a uplatnila článok 2 bod 5 DMA, keď službu Marketplace označila za ZPS typu OSS, predovšetkým vzhľadom na právne kritérium na účely posúdenia definície OSS, ktoré Komisia vypracovala v odôvodnení 266 napadnutého rozhodnutia a podľa ktorého na to, aby služba spĺňala túto definíciu, je potrebné, aby podniky mali „praktickú možnosť“ ponúkať tovar alebo služby spotrebiteľom,

–

druhý žalobný dôvod je založený na tom, že aj keby Všeobecný súd v rámci prvej časti konštatoval, že právne kritérium uvedené v odôvodnení 266 napadnutého rozhodnutia je správne, v uvedenom rozhodnutí nie je preukázané, že Marketplace uvedené kritérium spĺňa, a to predovšetkým preto, že Komisia nesprávne opomenula zohľadniť zmeny, ku ktorým došlo 30. januára 2023, na základe ktorých Meta prestala poskytovať možnosť – ktorú mali k dispozícii podniky vo Francúzsku a Nemecku – používať svoju profesionálnu stránku na Facebooku na účely uverejňovania odkazov na určité kategórie výrobkov, konkrétne vozidlá a nehnuteľnosti, v rámci služby Marketplace,

–

Všeobecný súd považuje za vhodné začať analýzou tvrdení týkajúcich sa časového rámca, ktorý Komisia zohľadnila v napadnutom rozhodnutí na účely kvalifikácie služby Marketplace ako OSS, a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o zmeny z 31. júla 2023.

212

V rámci druhej a tretej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa okrem iného tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vzhľadom na to, že v ňom nie sú zohľadnené relevantné skutočnosti týkajúce sa služby Marketplace, ktoré vznikli v čase od januára 2023 do prijatia napadnutého rozhodnutia, konkrétne zmeny, ku ktorým došlo 30. januára, a zmeny z 31. júla 2023, alebo prinajmenšom vzhľadom na to, že im napadnuté rozhodnutie nepriznalo dostatočnú dôležitosť, toto rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie.

213

Komisia predovšetkým nesprávne konštatovala, že nebola povinná zohľadniť zmeny služby Marketplace, ktoré boli vykonané v roku 2023 pred prijatím napadnutého rozhodnutia, na účely určenia, či Marketplace mohla byť označená za ZPS typu OSS. Komisia sa tým, že uplatnila tento prístup, dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keďže článok 2 body 2 a 5 DMA sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie týchto ustanovení sa musí zakladať na všetkých dôkazoch existujúcich v čase označenia. Komisia ďalej údajne porušila svoju povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať spis, aby pri prijatí svojho rozhodnutia mala k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie informácie a dôkazy.

214

Okrem toho žalobkyňa uvádza, že zmeny z 31. júla 2023 mali za následok to, že žiadneho používateľa služby Marketplace už nemožno kvalifikovať ako power seller v zmysle ukazovateľa, ktorý je použitý v napadnutom rozhodnutí na účely identifikácie komerčných používateľov služby Marketplace, to znamená v tom zmysle, že je ním používateľ usadený alebo nachádzajúci sa v Únii, ktorý vytvoril aspoň 28 reklám počas najmenej jedného mesiaca finančného roka, pričom minimálne 80 % týchto reklám patrí do rovnakej kategórie (ďalej len „power seller“). Týmito zmenami totiž došlo k obmedzeniu počtu reklám na 20 v tej istej kategórii reklám a na 5 v každej z kategórií „vozidlá“, „náhradné diely a príslušenstvo k automobilom“ a „domy na predaj alebo prenájom“ v priebehu toho istého mesiaca. Marketplace už teda ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia nemala komerčných používateľov, v súlade s prístupom Komisie založeným na ukazovateli týkajúcom sa power sellers , z ktorého sa rozhodla vychádzať samotná Komisia. Napadnuté rozhodnutie preto nie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o používanie služby Marketplace v režime B2C v dôsledku týchto zmien.

216

Pokiaľ ide o časový rámec uplatnený na účely kvalifikácie služby Marketplace ako OSS, Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na stanovisku – vyjadrenom v odôvodnení 256 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nachádza v bode 5.6.1 tohto rozhodnutia venovanom kvalifikácii a vymedzeniu služby Marketplace –, podľa ktorého mala Komisia na účely označenia podľa článku 3 DMA zohľadniť informácie za posledné tri finančné roky predchádzajúce spornému označeniu, t. j. za roky 2020 až 2022. Podľa tohto odôvodnenia preto skutočnosť, že Meta v januári 2023 vykonala zmeny a že plánovala vykonať ďalšie zmeny s cieľom obmedziť možnosť využívania služby Marketplace zo strany komerčných používateľov, nemala žiadny vplyv na záver Komisie, že Marketplace nie je platformou výlučne v režime C2C.

„a)

má významný vplyv na vnútorný trh;

b)

poskytuje základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu…;

c)

má vo svojej činnosti pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.“

223

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že DMA stanovuje systém regulácie ex ante , podľa ktorého by sa na komerčných a koncových používateľov ZPS poskytovaných strážcami prístupu, ktorých za takých označila Komisia, mali vzťahovať určité regulačné záruky (pozri v tomto zmysle odôvodnenie 7 DMA). Podľa článku 3 ods. 10 DMA tak podnik označený za strážcu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5 až 7 uvedeného nariadenia do šiestich mesiacov od uvedenia ZPS v rozhodnutí o označení.

224

Otázka kvalifikácie ZPS v zmysle článku 2 bodu 2 DMA, ktorá zahŕňa kvalitatívne posúdenie súvisiace s povahou ZPS, je pritom odlišná od otázky, či podnik spĺňa kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 DMA, pokiaľ ide o túto službu, ktorá – pokiaľ sú tieto hodnoty splnené – umožňuje predpokladať, že sú splnené požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku.

225

Osobitne platí, že na rozdiel od toho, čo je stanovené na účely posúdenia otázky, či sú dosiahnuté kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 DMA, normotvorca Únie nestanovil, že posúdenie kvalifikácie určitej služby ako ZPS podľa článku 2 bodu 2 DMA sa musí vykonať na základe informácií vzťahujúcich sa na obdobie časovo predchádzajúce roku označenia.

229

Za týchto okolností treba v prvom rade dospieť k záveru, že Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hľadiska vychádzala z nesprávneho časového rámca na účely posúdenia, či sa má Marketplace kvalifikovať ako ZPS typu OSS, keďže v jej stanovisku obsiahnutom v odôvodnení 256 napadnutého rozhodnutia sa zamieňa časový rámec relevantný na účely preskúmania otázky, či je dosiahnutá prahová hodnota uvedená v článku 3 ods. 2 písm. c) DMA, ktorý je obmedzený na tri posledné finančné roky časovo predchádzajúce označeniu, s časovým rámcom, ktorý je relevantný na účely posúdenia kvalifikácie určitej služby ako ZPS v súlade s článkom 2 bodom 2 DMA, vo vzťahu ku ktorému normotvorca Únie takéto retrospektívne preskúmanie nestanovil.

230

V druhom rade treba preskúmať vplyv tohto nesprávneho právneho posúdenia na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže Komisia subsidiárne tvrdí, že predsa len zohľadnila zmeny z 31. júla 2023, keď dospela k záveru, že Marketplace v čase prijatia napadnutého rozhodnutia predstavovala ZPS typu OSS v zmysle článku 2 bodu 2 DMA.

231

Podľa judikatúry nesprávne posúdenie v odôvodnení napadnutého aktu nevedie k zrušeniu tohto aktu, ak za osobitných okolností prejednávanej veci toto nesprávne posúdenie nemohlo mať rozhodujúci vplyv na výsledok (pozri rozsudok zo 17. júla 2024, Bytedance/Komisia, T‑1077/23 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:478 , bod 112 a citovanú judikatúru).

235

Komisia tak v odôvodnení 258 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že ku dňu prijatia tohto rozhodnutia mohli komerční používatelia konať na obchodné alebo podnikateľské účely, uverejňujúc reklamy na výrobky a služby určené spotrebiteľom v rámci služby Marketplace, prostredníctvom svojho osobného profilu na Facebooku. Hoci žalobkyňa nevykonala „oficiálnu identifikáciu“ týchto používateľov, Komisia konštatovala, že vysoký počet reklám rovnakého druhu môže naznačovať, že používateľ koná v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti a že aj týchto používateľov treba považovať za komerčných používateľov. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že žalobkyňa používala na interné účely podobný ukazovateľ týkajúci sa power sellers na identifikáciu používateľov, ktorí uverejňujú vysoký počet reklám, alebo ich uverejňujú veľmi často, a uviedla, že na základe použitia ukazovateľa týkajúceho sa power sellers , podľa číselných údajov poskytnutých žalobkyňou bol počet týchto komerčných používateľov [ > 100000 ] v roku 2020, [ > 100000 ] v roku 2021 a [ > 100000 ] v roku 2022.

236

V odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého koncoví používatelia mohli oprávnene vytvoriť vysoký počet reklám v rovnakej kategórii v priebehu toho istého mesiaca z iných ako obchodných dôvodov, nie je relevantné, pretože sa tým v každom prípade nevylučuje, že komerční používatelia využívajú službu Marketplace prostredníctvom svojho osobného profilu na uverejňovanie reklám v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Komisia konštatovala, že aj keby sa predpokladalo, že niektorí koncoví používatelia môžu vytvoriť vysoký počet reklám z iných ako obchodných dôvodov, údaje založené na proxy , ako sa používa v internom systéme žalobkyne, identifikovali počet používateľov, ktorý značne prekračoval prahovú hodnotu aktívnych komerčných používateľov ročne stanovenú v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA.

240

Ako sa uvádza v bode 53 vyššie, podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe daného aktu a musia byť z neho jasným a jednoznačným spôsobom zrejmé úvahy inštitúcie, ktorá je autorom aktu, tak aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa tak musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, predovšetkým na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto objasnení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby, ktoré sú týmto aktom priamo a osobne dotknuté. Nevyžaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť.

241

Z judikatúry tiež vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prijatého inštitúciou alebo orgánom Únie nesmie predovšetkým obsahovať rozpory, tak aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť so skutočnými dôvodmi tohto rozhodnutia na účely obrany svojich práv pred príslušným súdom a aby tento súd mohol vykonať svoje preskúmanie [pozri rozsudok z 22. januára 2025, Norddeutsche Landesbank – Girozentrale/SRB (Príspevky ex ante na rok 2022), T‑407/22 , neuverejnený, EU:T:2025:56 , bod 193 a citovanú judikatúru].

242

Práve s ohľadom na tieto úvahy treba preskúmať dostatočnosť odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, týkajúceho sa zmien z 31. júla 2023.

246

Okrem toho podľa odôvodnenia 262 napadnutého rozhodnutia otázka, či by sa používateľ mal považovať za komerčného používateľa z dôvodu počtu uverejnených reklám, a toho, ako často ich uverejňoval, „závisí od okolností každého prípadu“. Komisia však neuvádza okolnosti, ktoré považovala za relevantné v prejednávanej veci, v rámci toho, ako uviedla, že zmeny z 31. júla 2023 nemali žiadny vplyv, a teda je jej odôvodnenie neúplné.

247

Po druhé žalobkyňa vo svojej odpovedi z 3. augusta 2023 na predbežné stanovisko, ako aj vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom uviedla, pričom Komisia jej v tejto súvislosti neprotirečila, že zmeny z 31. júla 2023 mali za následok to, že už viac neexistoval žiadny komerčný používateľ v rámci služby Marketplace, ktorý by bol identifikovaný na základe ukazovateľa týkajúceho sa power sellers , použitého Komisiou.

248

Ako je totiž uvedené v bode 215 vyššie, zmeny z 31. júla 2023 stanovovali obmedzenie počtu reklám, ktoré používateľ mohol uverejniť, t. j. maximálne 20 reklám v tej istej kategórii reklám počas jedného mesiaca, pričom tento maximálny počet reklám bol nižší ako prahová hodnota, po ktorej prekročení sa takýto používateľ považoval za power seller .

252

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že žalobkyňa v priebehu správneho konania riadne informovala Komisiu o povahe a rozsahu zmien z 31. júla 2023, ako aj o ich vplyve na kritérium, z ktorého sa Komisia rozhodla vychádzať na účely identifikácie komerčných používateľov služby Marketplace.

253

Vo svojom oznámení z 3. júla 2023 totiž žalobkyňa oznámila Komisii, že práve vykonáva rozhodnutie obmedziť počet reklám, ktoré môže koncový používateľ uverejniť v rámci služby Marketplace v priebehu jedného mesiaca, na maximálne 20 reklám v kategórii „výrobky“ a 5 reklám v kategóriách „vozidlá“ a „domy na predaj alebo prenájom“. Žalobkyňa teda uviedla, že po vykonaní týchto zmien už v rámci služby Marketplace nebudú existovať žiadni power sellers .

254

Žalobkyňa následne vo svojej odpovedi z 3. augusta 2023 na predbežné stanovisko informovala Komisiu o povahe a presnom rozsahu zmien, ktoré práve zaviedla 31. júla 2023.

258

V druhom rade v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 28. marca 2025, ostatnými odôvodneniami napadnutého rozhodnutia sa tento nedostatok odôvodnenia nedá napraviť.

259

Komisia vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 28. marca 2025 tvrdí, že v odôvodneniach 256 až 261 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôvody, na základe ktorých zmeny z 31. júla 2023 nič nezmenili na jej stanovisku, že Meta umožňovala komerčným používateľom používať službu Marketplace na ponúkanie výrobkov spotrebiteľom, a teda že Marketplace spĺňala druhú podmienku definície OSS.

260

Len samotné tvrdenie, že používateľ môže konať na obchodné účely, keď v rámci služby Marketplace uverejňuje reklamy prostredníctvom svojho osobného profilu na Facebooku, hoci sú aj k tomuto tvrdeniu pripojené dve snímky obrazovky ( screenshots ) z obdobia nasledujúceho po zmenách z 31. júla 2023, však neumožňuje jasným a jednoznačným spôsobom pochopiť, prečo Komisia následne po tom, čo došlo k zmenám z 31. júla 2023, konštatovala, že Marketplace spĺňa druhú podmienku definície OSS.

264

Po prvé Komisia tvrdí, že používateľ by sa v závislosti od okolností mohol považovať za komerčného používateľa, keďže by – pri súčasnom dodržaní obmedzenia počtu reklám uloženého na základe zmien z 31. júla 2023 – mohol uverejniť 240 nových reklám ročne v tej istej kategórii. Navyše platí, že jediná reklama by sa mohla týkať ponuky na predaj viacerých výrobkov alebo viacerých variantov výrobkov.

265

V napadnutom rozhodnutí sa však nezmieňuje ani možnosť používateľa uverejňovať 240 reklám ročne v tej istej kategórii, ani hypotetické tvrdenie, že by používateľ v závislosti od okolností mohol predstavovať komerčného používateľa na základe uverejnenia jedinej reklamy týkajúcej sa ponuky na predaj veľkého počtu výrobkov. V každom prípade, ako bolo uvedené v bode 247 vyššie, žalobkyňa uviedla, pričom Komisia jej v tejto súvislosti neprotirečila, že zmeny z 31. júla 2023 mali za následok to, že v rámci služby Marketplace už neexistoval žiadny komerčný používateľ na základe ukazovateľa týkajúceho sa power sellers , ktorý sa Komisia sama rozhodla použiť na účely ich identifikácie. Toto tvrdenie teda nemôže spochybniť záver uvedený v bode 262 vyššie, podľa ktorého odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o zohľadnenie zmien z 31. júla 2023, nespĺňa požiadavky judikatúry pripomenuté v bodoch 240 a 241 vyššie.

266

Po druhé, hoci je pravda, ako tvrdí Komisia, že jednoducho len formálna zmena podmienok uplatniteľných na komerčných používateľov v zásade nestačí na to, aby sa vylúčilo, že služba predstavuje OSS, táto okolnosť nezbavuje Komisiu povinnosti uviesť primerané a dostatočné dôvody na vysvetlenie, ako takúto zmenu zohľadnila, a to tým skôr, že, ako bolo uvedené v bode 247 vyššie, podľa žalobkyne, ktorej v tejto súvislosti Komisia neprotirečila, uvedené zmeny mali za následok to, že v rámci služby Marketplace už neexistoval žiaden komerčný používateľ na základe ukazovateľa týkajúceho sa power sellers , ktorý Komisia použila v napadnutom rozhodnutí na účely ich identifikácie.

270

Vzhľadom na všetko, čo je uvedené vyššie, treba vyhovieť jednak druhej a tretej časti druhého žalobného dôvodu, a to vzhľadom na to, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri určení časového rámca uplatniteľného na kvalifikáciu služby Marketplace ako OSS, keď konštatovala, že bola povinná zohľadniť len informácie z posledných troch finančných rokov časovo predchádzajúcich označeniu, a jednak tretej časti druhého žalobného dôvodu, a to vzhľadom na to, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia týkajúcu sa uvedenia dôvodov, na základe ktorých bola Marketplace kvalifikovaná ako OSS napriek zmenám z 31. júla 2023.

271

Preto treba článok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia zrušiť, pričom nie je potrebné preskúmať ostatné tvrdenia uvádzané žalobkyňou na podporu druhého žalobného dôvodu, a vo zvyšnej časti treba žalobu zamietnuť.

O trovách

272

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora zasadajúca v päťčlennom zložení)

rozhodol takto:

1.

Článok 2 písm. f) rozhodnutia Komisie C(2023) 6105 final z 5. septembra 2023, ktorým sa Meta označuje za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora, sa zrušuje.

2.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Kingston

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. júna 2026.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Návrhy účastníkov konania

– O druhej výhrade založenej na údajnom diskriminačnom a svojvoľnom posúdení služby Messenger

– O tretej výhrade založenej na údajnom porušení prílohy k DMA

O druhej časti žalobného dôvodu týkajúcej sa právnych kritérií uplatniteľných na účely kvalifikácie služby, akou je Messenger, ako ZPS typu NIICS

O tretej časti žalobného dôvodu týkajúcej sa spochybnenia predpokladu, že Messenger je dôležitou bránou prístupu

– O prvej výhrade založenej na vyvrátení predpokladu stanoveného v článku 3 ods. 2 písm. b) DMA

– O druhej výhrade týkajúcej sa požiadavky, podľa ktorej je Messenger „sam[a] osebe“ dôležitou bránu prístupu