T-1088/23

62023TJ1088

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

zo 7. mája 2025 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie – Konanie vo veci zrušenia – Obrazová ochranná známka Európskej únie RTL – Neexistencia riadneho používania ochrannej známky – Článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Predloženie skutočností a dôkazov prvýkrát pred odvolacím senátom – Článok 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 – Článok 27 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/625 – Zneužitie práva“

Vo veci T‑1088/23,

RTL Group Markenverwaltungs GmbH , so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), v zastúpení: W. Prinz a I. Leroux, advokáti,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predsedníčka komory K. Kowalik‑Bańczyk, sudcovia E. Buttigieg (spravodajca) a B. Ricziová,

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 24. októbra 2024,

vyhlásil tento

3

Tovary a služby, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, patria do tried 3, 6, 8, 9, 12, 14, 16, 18, 20, 21, 24, 25, 28, 30, 32, 33, 35, 38, 41, 42, 43 a 45 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.

4

Dňa 7. júna 2021 podala vedľajšia účastníčka konania, pani Marcella Örtlová, návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky na základe článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 z dôvodu, že uvedená ochranná známka nebola predmetom riadneho používania vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré bola zapísaná, počas nepretržitého obdobia piatich rokov.

5

Dňa 27. augusta 2021 žalobkyňa predložila zrušovaciemu oddeleniu pripomienky a predložila dôkazy o dobrom mene a používaní spornej ochrannej známky.

–

trieda 9: „prístroje na záznam zvuku a obrazu; prístroje na prenos zvuku a obrazu; prístroje na reprodukciu zvuku a obrazu; prístroje na video na požiadanie (VOD); prístroje na ostatné služby na požiadanie; prístroje na platenú televíziu; prístroje na interaktívnu televíziu; prístroje na telenákupy; kinematografické prístroje; fotografické prístroje; mechanizmy pre peňažné prístroje patriace do triedy 9; gramofónové platne; optické pamäťové disky (zvukové a obrazové), všetky uvedené tovary v nahranej aj nenahranej forme“,

–

trieda 16: „tlačoviny; knihy; noviny; periodiká; papier, kartón; hárky papiera na poznámky“,

–

trieda 24: „tkaniny vrátane tkaných látok, textilných výrobkov a textilných náhradiek“,

–

trieda 41: „služby v oblasti rozvoja talentov, najmä vyhľadávanie talentov pre tretie strany prostredníctvom organizovania seminárov, školení, stretnutí, tréningov a predstavení“,

–

trieda 42: „vývoj databázového softvéru [programátorské práce] na poskytovanie informácií na internete a v iných audiovizuálnych médiách, ako aj tvorba domovských stránok a webových stránok na internete a v iných audiovizuálnych médiách; technické poradenstvo zamerané na vývoj, dizajn, výrobu a vysielanie televíznych a rozhlasových programov a databáz, ako aj predstavení na internete a v iných audiovizuálnych médiách“,

–

trieda 45: „online služby sociálnych sietí; online zoznamovacie služby; organizácia svadobných hostín“.

Vzhľadom na spresnenie svojich návrhov na pojednávaní žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil, alebo prípadne zmenil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky sa zamieta pre tovary patriace do triedy 3, triedy 9, s výnimkou „optick[ých] pamäťov[ých] disk[ov] (zvuk[ových] a obraz[ových])“, ako aj tried 16, 24, 25 a 32 a pre všetky služby patriace do tried 35, 41 a 42, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná (pozri bod 7 vyššie),

–

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

11

Vedľajšia účastníčka konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

Podľa článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 sa práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného na EUIPO, ak sa ochranná známka riadne nepoužívala v Európskej únii nepretržite počas piatich rokov v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, a pre jej nepoužívanie neexistujú žiadne náležité dôvody.

16

Ochranná známka je predmetom riadneho používania, ak sa používa v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je zaručiť označenie pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby pre tieto tovary alebo služby vytvárala alebo zachovávala odbyt, pričom riadnym používaním nie je symbolické používanie, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (pozri rozsudok z 3. júla 2019, Viridis Pharmaceutical/EUIPO, C‑668/17 P , EU:C:2019:557 , bod 38 a citovanú judikatúru).

17

Okrem toho zo znenia článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 58 ods. 2 uvedeného nariadenia vyplýva, že dôkaz o riadnom používaní sa v zásade musí týkať všetkých výrobkov alebo služieb, pre ktoré je sporná ochranná známka zapísaná. Ak je dôkaz o riadnom používaní predložený len vo vzťahu k časti tovarov alebo služieb, pre ktoré je sporná ochranná známka zapísaná, a ak sú splnené ostatné podmienky stanovené v článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001, práva majiteľa ochrannej známky možno vyhlásiť za zrušené v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré nepredložil dôkaz o riadnom používaní alebo nepredložil žiaden dôkaz o používaní [rozsudok z 18. októbra 2016, August Storck/EUIPO – Chiquita Brands (Fruitfuls), T‑367/14 , neuverejnený, EU:T:2016:615 , bod 21 ].

21

S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmať, či sa odvolací senát nedopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia, keď potvrdil čiastočné zrušenie spornej ochrannej známky, pokiaľ ide o tovary a služby patriace do tried 3, 9, 16, 24, 25, 32, 35, 41 a 42.

22

V prejednávanej veci tak zrušovacie oddelenie, ako aj odvolací senát považovali obdobie od 7. júna 2016 do 6. júna 2021 za obdobie piatich rokov, v súvislosti s ktorým prináležalo žalobkyni preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky, čo žalobkyňa nespochybňuje.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zneužití práva

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 63 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 môžu návrh na zrušenie práv majiteľa ochrannej známky Európskej únie podať na EUIPO, ak sa uplatňujú články 58 a 59 tohto nariadenia, všetky fyzické a právnické osoby a každá skupina alebo orgán zriadený na účely zastupovania záujmov výrobcov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktorí majú na základe práva, ktorým sa takéto podávanie upravuje, procesnú spôsobilosť.

27

Z judikatúry vyplýva, že zatiaľ čo relatívne dôvody zamietnutia zápisu chránia len súkromné záujmy majiteľov niektorých skorších práv, dôvody absolútneho zamietnutia zápisu a dôvody na zrušenie chránia rôzne všeobecné záujmy, na ktorých sú založené, čo vysvetľuje, že článok 63 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 od navrhovateľa nevyžaduje, aby preukázal záujem na konaní [pozri rozsudok zo 16. novembra 2017, Carrera Brands/EUIPO – Autec (Carrera), T‑419/16 , neuverejnený, EU:T:2017:812 , bod 33 a citovanú judikatúru].

28

Táto analýza je potvrdená aj odôvodnením 24 nariadenia 2017/1001, ktoré stanovuje ochranu ochranných známok Európskej únie len v rozsahu, v akom sa tieto ochranné známky skutočne používajú. Z tejto úvahy vyplýva, že účelom článku 63 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 je poskytnúť čo najširšiemu okruhu osôb možnosť napadnúť ochrannú známku Európskej únie, ktorá nebola počas určitého obdobia riadne používaná, bez toho, aby sa vyžadovalo, aby tieto osoby preukázali záujem na konaní (pozri rozsudok zo 16. novembra 2017, Carrera, T‑419/16 , neuverejnený, EU:T:2017:812 , bod 34 a citovanú judikatúru).

32

Žalobkyňa sa domnieva, že podľa zásady vyplývajúcej z tejto judikatúry môže podanie návrhu na zrušenie za výnimočných a osobitných okolností, ako sú okolnosti vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie veľkého odvolacieho senátu z 1. februára 2020 (vec R 2445/2017‑G, ďalej len „vec Sandra Pabst“), predstavovať zneužívajúce konanie alebo byť súčasťou takéhoto konania.

33

Ako však v podstate správne uviedol odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia, skutkové okolnosti prejednávanej veci nie sú porovnateľné so skutkovými okolnosťami vo veci Sandra Pabst, keďže táto vec sa vyznačovala výnimočnými okolnosťami, ktoré v prejednávanej veci chýbajú. Po prvé vec Sandra Pabst sa týkala spoločnosti, ktorá bola umelo založená s jediným cieľom podať viacero návrhov na zrušenie, čo nie je prípad vedľajšej účastníčky konania v prejednávanej veci. Po druhé sa týkala takmer súbežného podania 37 návrhov na zrušenie jednou spoločnosťou proti tomu istému účastníkovi konania, ako aj viacerých ďalších návrhov na zrušenie podaných na EUIPO (850 návrhov za obdobie dvoch rokov), zatiaľ čo v prejednávanej veci žalobkyňa odkazuje len na dva návrhy na zrušenie podané na EUIPO, ktoré sa týkajú jej ochranných známok.

34

35

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací senát nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani nesprávneho posúdenia, keď zamietol tvrdenie žalobkyne týkajúce sa neprípustnosti návrhu na zrušenie z dôvodu údajnej zneužívajúcej povahy tohto návrhu. Štvrtý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 v súvislosti so zrušením napadnutej ochrannej známky, pokiaľ ide o iné reklamné, marketingové a propagačné služby než „vysielanie reklám v televízii, rozhlase a elektronických médiách“, patriace do triedy 35, a na porušení článku 95 ods. 2 tohto nariadenia

36

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001, keď dospel k záveru, že nepreukázala riadne používanie napadnutej ochrannej známky pre iné reklamné, marketingové a propagačné služby než „vysielanie reklám v televízii, rozhlase a elektronických médiách“, patriace do triedy 35.

37

40

EUIPO spochybňuje tvrdenia žalobkyne a uvádza, že možnosť odvolacieho senátu zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré mu boli predložené prvýkrát, v zmysle článku 27 ods. 4 delegovaného nariadenia 2018/625 sa nevyhnutne vzťahuje len na dokumenty predložené najmä v súlade s ustanoveniami článkov 22, 24 a 26 toho istého nariadenia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa predložila predmetné pripomienky a dôkazy mimo vyjadrenia k odôvodneniu odvolania alebo prípadnej repliky, v súlade s ustanoveniami článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 a článku 27 ods. 4 delegovaného nariadenia 2018/625 odvolací senát nebol povinný preskúmať ich prípustnosť.

41

Vedľajšia účastníčka konania tvrdí, že vzhľadom na to, že pripomienky z 15. septembra 2023 boli predložené po uplynutí procesných lehôt stanovených na predloženie pripomienok, odvolací senát ich vo svojom rozhodnutí správne nezohľadnil.

42

Odvolací senát v bode 13 napadnutého rozhodnutia rozhodol, že nie je potrebné zohľadniť vyjadrenie žalobkyne z 15. septembra 2023, pričom tento záver odôvodnil odkazom na článok 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001, článok 68 ods. 1 štvrtú vetu toho istého nariadenia a článok 26 delegovaného nariadenia 2018/625.

46

Vzhľadom na to, že EUIPO sa „môže“ v podobných prípadoch rozhodnúť nebrať takéto dôkazy do úvahy, článok 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 mu poskytuje širokú mieru voľnej úvahy na rozhodovanie, či je alebo nie je potrebné zobrať tieto dôkazy do úvahy, pričom svoje rozhodnutie musí vždy odôvodniť (pozri rozsudok z 26. septembra 2013, Centrotherm Systemtechnik/ÚHVT a centrotherm Clean Solutions, C‑610/11 P , EU:C:2013:593 , bod 78 a citovanú judikatúru; rozsudok z 24. januára 2018, EUIPO/European Food, C‑634/16 P , EU:C:2018:30 , bod 56 ).

47

Prípadné zohľadnenie takýchto doplňujúcich dôkazov nie je teda v nijakom prípade „zvýhodnením“, ktoré by bolo priznané jednému alebo druhému účastníkovi konania, ale musí predstavovať výsledok objektívneho a odôvodneného uplatnenia voľnej úvahy, ktorú uvedený článok 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 priznáva EUIPO (pozri rozsudok z 24. januára 2018, EUIPO/European Food, C‑634/16 P , EU:C:2018:30 , bod 58 a citovanú judikatúru).

48

Uplatnenie voľnej úvahy EUIPO stanovené v článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 je vymedzené článkom 27 ods. 4 delegovaného nariadenia 2018/625, ktorého cieľom je, podľa odôvodnenia 8 tohto delegovaného nariadenia, presne stanoviť hranice diskrečnej právomoci odvolacích senátov EUIPO, pokiaľ ide o preskúmanie oneskorene predložených dôkazov.

52

K takémuto objektívnemu a odôvodnenému uplatneniu voľnej úvahy podľa článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 27 ods. 4 delegovaného nariadenia 2018/625 v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 47 vyššie však v prejednávanej veci zjavne nedošlo, keďže odvolací senát odmietol skutočnosti a dôkazy predložené žalobkyňou 15. septembra 2023 len z toho dôvodu, že neboli predložené spolu s jedným z vyjadrení uvedených v článkoch 22, 24 a 26 delegovaného nariadenia 2018/625, bez toho, aby preskúmal, či boli v prejednávanej veci splnené podmienky uvedené v článku 27 ods. 4 delegovaného nariadenia 2018/625, za ktorých možno takéto skutočnosti a dôkazy predložené prvýkrát pred odvolacím senátom akceptovať.

53

Na rozdiel od toho, čo vyplýva z tohto odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z toho, čo tvrdí EUIPO, preskúmanie prípustnosti pripomienok a dôkazov predložených prvýkrát pred odvolacím senátom nie je možné obmedziť na skutočnosti a dôkazy predložené spolu s vyjadreniami uvedenými v článkoch 22, 24 a 26 delegovaného nariadenia 2018/625.

54

Takéto obmedzenie nevyplýva z článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 ani z článku 27 ods. 4 delegovaného nariadenia 2018/625. Toto posledné uvedené ustanovenie, ktoré vymedzuje diskrečnú právomoc odvolacieho senátu, pokiaľ ide o možnosť odmietnuť skutočnosti a dôkazy, ktoré mu boli predložené prvýkrát, v tejto súvislosti stanovuje dve podmienky, a to jednak ich prima facie relevantnosť, a jednak uvedenie oprávnených dôvodov ich včasného nepredloženia. EUIPO v odpovedi na ústnu otázku Všeobecného súdu nebol schopný uviesť žiadne iné ustanovenie, ktoré by mohlo predstavovať „[ustanovenie, ktoré uvádza] inak“ v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 45 vyššie a ktoré by odvolaciemu senátu umožnilo účinne neuplatniť svoju voľnú úvahu a odmietnuť skutočnosti a dôkazy, ktoré mu boli predložené prvýkrát len preto, že boli predložené mimo vyjadrení stanovených delegovaným nariadením 2018/625.

Odvolací senát naopak uviedol, že používanie napadnutej ochrannej známky nebolo preukázané pre iné podkategórie reklamných, marketingových a propagačných služieb zaradených do triedy 35. Odvolací senát uviedol, že na jednej strane nedošlo k poskytovaniu reklamných služieb klientom (bod 41 napadnutého rozhodnutia) a na druhej strane že používanie napadnutej známky na reklamných plagátoch tretích strán znamenalo, že reláciu zobrazenú na týchto plagátoch je možné sledovať na televíznom kanáli skupiny, do ktorej žalobkyňa patrí, ale neznamenalo, že toto označenie sa používalo na účely poskytovania reklamných, marketingových a propagačných služieb (bod 42 napadnutého rozhodnutia).

58

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001, keď dospel k záveru, že nepreukázala riadne používanie napadnutej ochrannej známky pre iné reklamné, marketingové a propagačné služby patriace do triedy 35 než pre „vysielanie reklám v televízii, rozhlase a elektronických médiách“. Žalobkyňa tvrdí, že služby poskytované inzerentom týkajúce sa televíznej reklamy zahŕňajú tvorbu reklamných stratégií a tvorbu reklám s cieľom ich vysielania na jednom z televíznych kanálov skupiny, ktorej je súčasťou, pričom odkázala najmä na činnosti Ad Alliance (predtým IP Deutschland), spoločnosti vystupujúcej ako „marketingová spoločnosť“ a sprostredkovateľ reklamy uvedenej skupiny.

59

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nezohľadnil fungovanie trhu televíznej reklamy, a to tým, že nevzal do úvahy osobitosti reklamných služieb, najmä v televízii, spojené so zásahom sprostredkovateľov reklamy, akým je Ad Alliance, a tým, že sa domnieval, že reklamné služby boli poskytované výlučne reklamnými agentúrami.

63

V prejednávanej veci preto treba považovať používanie napadnutej ochrannej známky spoločnosťami zo skupiny, do ktorej patrí aj žalobkyňa, ako je Ad Alliance, za používanie so súhlasom žalobkyne, a teda za používanie ňou samou. Dôkazy týkajúce sa prípadného používania napadnutej ochrannej známky týmito spoločnosťami musia byť teda na účely posúdenia riadneho používania tejto ochrannej známky zohľadnené.

64

Po druhé podľa judikatúry sa „reklamné, marketingové a propagačné služby“ zahrnuté do triedy 35 v podstate týkajú špecializovanej poradenskej a podpornej činnosti pre podniky, ktoré sa snažia propagovať a rozvíjať svoje výrobky alebo služby. Preto zahŕňajú služby, ktorých cieľom je podpora tretích podnikov a pomoc pri zlepšovaní ich činností prostredníctvom zvýšenia ich viditeľnosti alebo získania vyšších príjmov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júna 2016, Staywell Hospitality Group/EUIPO – Sheraton International IP (PARK REGIS) a Sheraton International IP/EUIPO – Staywell Hospitality Group (PARK REGIS), T‑510/14 a T‑536/14 , neuverejnený, EU:T:2016:333 , bod 54 , a z 31. januára 2024, ECE Group/EUIPO – ECE Piknik Ürünleri Plastik ve Kömür Üretim Ithalat Ihracat (ECE QUALITY OF LIFE), T‑581/22 , neuverejnený, EU:T:2024:47 , bod 45 ].

65

Aby bolo používanie služby preukázané, musí byť táto služba ponúknutá tretím osobám a vo všeobecnosti musí zahŕňať ekonomické protiplnenie [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 30. septembra 2016, Alpex Pharma/EUIPO – Astex Pharmaceuticals (ASTEX), T‑355/15 , neuverejnený, EU:T:2016:591 , body 37 a 38 , a zo 7. decembra 2022, Borussia VfL 1900 Mönchengladbach/EUIPO – Neng (Fohlenelf), T‑747/21 , neuverejnený, EU:T:2022:773 , bod 90 ].

69

V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát v napadnutom rozhodnutí, dôkazy predložené žalobkyňou počas správneho konania preukazujú, že skupina, do ktorej patrí, poskytovala počas relevantného obdobia tretím osobám za odplatu iné reklamné, propagačné a marketingové služby patriace do triedy 35, než je vysielanie reklám, a to prostredníctvom spoločností skupiny, najmä Ad Alliance.

70

Po prvé totiž žalobkyňa preukázala, že spoločnosti skupiny, do ktorej patrí, poskytli inzerentom služby týkajúce sa tvorby a realizácie najmä televíznych reklám.

71

V tejto súvislosti predložila „prezentácie zaslané inzerentom“ (pozri najmä prílohy 90 až 94 vyjadrenia z 27. augusta 2021), ktoré obsahujú napadnutú ochrannú známku v podobe, v akej bola zapísaná, alebo v iných podobách, ktoré však nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť, a ktoré obsahujú ponuky služieb týkajúcich sa špecializovanej reklamy („Special Creations“ alebo „Special Ads“). Takéto špecializované reklamy sa vysielajú počas televízneho vysielania cez obraz prebiehajúcej relácie a môžu pozostávať okrem iného z horizontálneho alebo vertikálneho pruhu („cut in“), z reklamy zobrazenej vo veľkom formáte ako individuálne navrhnutý rámček, z reklamy umiestnenej bez oddeľovača počas prebiehajúceho programu („framesplit“ alebo „programmesplit“) alebo z reklamy, ktorá sa pohybuje po obrazovke („skyscraper“).

75

V rámci vyjadrenia z 15. marca 2023 žalobkyňa predložila aj reklamné spoty z rokov 2020 a 2021 zamerané na propagáciu výrobkov inzerentov, v ktorých bola napadnutá ochranná známka používaná ako prvok reklamného obsahu. Reklama predložená žalobkyňou spočívala napríklad v priblížení (zoom‑in) písmen napadnutej ochrannej známky až do takej miery, že odhalila, že pozadie veľkého písmena „T“, tvoriaceho túto ochrannú známku, bolo samo osebe „zložené“ zo znásobenia výrobku, ktorý bol predmetom reklamy.

76

Poskytovanie iných reklamných, marketingových a propagačných služieb, než je vysielanie reklám pre inzerentov pod napadnutou ochrannou známkou, je podporené aj inými predloženými dôkazmi, najmä dokumentom nazvaným „Všeobecné podmienky predaja“ alebo technickými špecifikáciami pripojenými k ponukám poskytovaných služieb (pozri najmä prílohy 111 a 134 vyjadrenia z 27. augusta 2021), z ktorých vyplýva, že oddelenia mediálnej produkcie skupiny, do ktorej žalobkyňa patrí, sprevádzajú inzerentov pri návrhu a výrobe reklamného materiálu, vrátane zvukových a audiovizuálnych reklamných spotov.

77

Takéto služby zahŕňajú pri navrhovaní reklám tvorivý príspevok zo strany spoločností skupiny, do ktorej žalobkyňa patrí. V dôsledku toho sa na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát, tieto služby neobmedzujú na obyčajné vysielanie reklamného obsahu vytvoreného treťou osobou.

81

Takéto služby patria medzi špecializované poradenské a podporné služby pre podniky, ktoré sa snažia propagovať svoje produkty a služby a rozvíjať svoje reklamné stratégie, a ich cieľom je pomôcť týmto podnikom zlepšiť ich činnosti prostredníctvom zvýšenia viditeľnosti alebo získaním lepšej návratnosti investícií do reklamy, v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 64 vyššie.

82

Z bodov 70 až 81 vyššie vyplýva, že na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát, dôkazy predložené žalobkyňou preukazujú – a to aj bez zohľadnenia dôkazov predložených spoločne s vyjadrením z 15. septembra 2023, ktoré odvolací senát vylúčil zo svojho preskúmania (pozri bod 42 vyššie) –, že skupina, do ktorej patrí žalobkyňa, poskytovala tretím osobám pod napadnutou ochrannou známkou a počas relevantného obdobia reklamné, propagačné a marketingové služby, ktoré sa neobmedzovali len na vysielanie reklám, ale ich cieľom bolo aktívne prispieť k rozvoju reklamnej stratégie uvedených tretích osôb, a to vzhľadom na vedomosti, ktorými disponovali spoločnosti skupiny, do ktorej žalobkyňa patrí, pokiaľ ide o fungovanie reklamného sektora v médiách.

83

V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že z dôkazov predložených žalobkyňou v rámci správneho konania vyplýva, že ročný obrat skupiny, do ktorej patrí, pochádzajúci z televíznej reklamy dosahoval počas relevantného obdobia niekoľko miliárd eur a že táto skupina mala významné podiely na reklamnom trhu v rôznych členských štátoch Únie, najmä v Nemecku. Keďže žalobkyňa preukázala, že používala napadnutú ochrannú známku i pre iné reklamné, propagačné a marketingové služby, než je vysielanie reklám, časť týchto príjmov a týchto podielov na trhu musí byť považovaná za pochádzajúcu z poskytovania týchto služieb.

Odvolací senát rozhodol o zrušení napadnutej ochrannej známky pre iné tovary než „optické pamäťové disky“ patriace do triedy 9, ako aj pre tovary a služby patriace do tried 3, 16, 24, 25, 32, 41 a 42, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa pre tieto výrobky a služby nepredložila dôkaz o skutočnom používaní napadnutej ochrannej známky navonok a že dobré meno tejto ochrannej známky, o ktoré sa opiera žalobkyňa, nie je v rámci tohto posúdenia relevantné. Podľa odvolacieho senátu totiž ochranná známka s dobrým menom môže byť, rovnako ako všetky ostatné ochranné známky Európskej únie, zrušená vo verejnom záujme z dôvodu jej nepoužívania. Podľa odvolacieho senátu rozsah ochrany takejto ochrannej známky s dobrým menom v prípade konfliktu s inými právami duševného vlastníctva nesúvisí s otázkou používania spôsobilého zabezpečiť zachovanie práv vyplývajúcich z takejto ochrannej známky, ktorá má dobré meno, pre tovary a služby, pre ktoré je zapísaná.

86

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 tým, že v rámci posúdenia dôkazov o riadnom používaní spornej ochrannej známky pre výrobky patriace do tried 3, 9, 16, 24, 25 a 32 a pre služby patriace do tried 41 a 42 nezohľadnil výnimočné dobré meno, ktoré v Únii má táto ochranná známka ako „mediálna ochranná známka“, takže táto ochranná známka musí mať širokú ochranu pri uplatňovaní pravidiel v oblasti zrušenia, a to vzhľadom na zásadu jednotnej povahy ochrannej známky Európskej únie.

87

Podľa žalobkyne totiž niektoré tovary a služby patriace do tried 3, 9, 16, 24, 25, 32, 41 a 42, ktorých verejnosť je rovnaká ako tá pre služby reklamy, televízneho vysielania a televíznej zábavy a ktorej je napadnutá ochranná známka veľmi známa, môžu profitovať z jej príťažlivosti. Keďže medzi týmito tovarmi a hlavnou činnosťou žalobkyne existuje priama „vecná“ alebo „mentálna“ súvislosť, používanie čo i len vzdialene podobného označenia pre takéto tovary alebo služby by spôsobilo vo vnímaní verejnosti zámenu, pokiaľ ide o prípadné obchodné väzby, čo by poškodilo hodnotu ochrannej známky RTL a viedlo k jej oslabeniu.

91

Takáto argumentácia však naráža nielen na samotné znenie článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001, ale aj na účel sledovaný týmto ustanovením, ako je vymedzený v odôvodnení 24 tohto nariadenia (pozri bod 28 vyššie). Normotvorca Únie totiž tým, že v článku 18 ods. 1 a článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 stanovil pravidlo pre zrušenie ochrannej známky Európskej únie z dôvodu jej nepoužívania počas päťročného obdobia, mal v úmysle podmieniť zachovanie práv spojených s ochrannou známkou Európskej únie jej riadnym používaním (rozsudok z 21. decembra 2016, Länsförsäkringar, C‑654/15 , EU:C:2016:998 , bod 25 ).

92

Táto podmienka je odôvodnená úvahou, podľa ktorej by nebolo opodstatnené, aby nepoužívaná ochranná známka Európskej únie bránila hospodárskej súťaži, keďže obmedzuje škálu označení, ktoré si tretie osoby môžu zapísať ako ochranné známky, a keďže zbavuje konkurentov možnosti používať túto alebo podobnú ochrannú známku pri uvádzaní tovarov alebo služieb, ktoré sú zhodné alebo podobné s tými, na ktoré sa predmetná ochranná známka vzťahuje, na vnútorný trh. Nepoužívanie ochrannej známky Európskej únie by teda taktiež mohlo obmedziť voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovania služieb (rozsudky z 19. decembra 2012, Leno Merken, C‑149/11 , EU:C:2012:816 , bod 32 , a z 26. septembra 2013, Centrotherm Systemtechnik/ÚHVT a centrotherm Clean Solutions, C‑610/11 P , EU:C:2013:593 , bod 54 ).

93

Ratio legis požiadavky, podľa ktorej musí byť ochranná známka na to, aby bola chránená podľa práva Únie, riadne používaná, spočíva v skutočnosti, že zápis ochrannej známky Európskej únie do registra EUIPO sa nemôže stať strategickou a statickou úschovňou, ktorá neaktívnemu držiteľovi poskytuje právny monopol na neurčitý čas. Naopak, uvedený register by mal verne odrážať označenia, ktoré podniky skutočne používajú na trhu na odlíšenie svojich tovarov a služieb v hospodárskom živote [pozri rozsudok z 8. júna 2022, Muschaweck/EUIPO – Conze (UM), T‑293/21 , EU:T:2022:345 , bod 48 a citovanú judikatúru].

96

Z jednotného charakteru ochrannej známky Európskej únie nemožno vyvodiť nijaký iný záver.

97

Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojením s odôvodnením 4 tohto nariadenia sa totiž jednotný charakter ochrannej známky Európskej únie prejavuje výlučne v tom, že táto ochranná známka požíva jednotnú ochranu a má rovnaké účinky na celom území Únie.

98

Okrem toho sa žalobkyňa na účely výkladu hmotnoprávnych ustanovení nariadenia 2017/1001 nemôže účinne odvolávať na odôvodnenie 7 delegovaného nariadenia 2018/625, ktoré sa navyše týka len procesných pravidiel týkajúcich sa najmä konania vo veci zrušenia.

102

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhý a tretí žalobný dôvod zamietnuť.

O trovách

103

Podľa článku 134 ods. 1 a 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak však mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania.

104

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.

RTL Group Markenverwaltungs GmbH, EUIPO a pani Marcella Örtl znášajú svoje vlastné trovy konania.

Kowalik‑Bańczyk

Buttigieg