← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·Rozsudok·2.7.2025

T-1104/23

ECLI:EU:T:2025:660

ZamietaZrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62023TJ1104

62023TJ1104

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

z 2. júla 2025 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie – Konanie vo veci zrušenia – Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia – Slovná ochranná známka TESTAROSSA – Riadne používanie ochrannej známky – Článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Používanie tretími osobami – Povaha používania – Implicitný súhlas majiteľa ochrannej známky – Dôkaz o riadnom používaní – Zmenšené modely pozemných motorových vozidiel (hračky)“

Vo veci T‑1104/23,

Ferrari SpA , so sídlom v Modene (Taliansko), v zastúpení: K. Muraro, G. Russo a C. Comolli Acquaviva, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: E. Markakis, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Kurt Hesse , bydliskom v Norimbergu (Nemecko), v zastúpení: M. Krogmann, advokát,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory A. Kornezov (spravodajca), sudcovia G. De Baere, D. Petrlík, K. Kecsmár a S. Kingston,

tajomník: G. Mitrev, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 12. decembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť Ferrari SpA, navrhuje zrušenie a zmenu rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 29. augusta 2023 (vec R 887/2016‑5) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Medzinárodným zápisom zo 17. októbra 2006, v ktorom je vyznačená Európska únia, a podaným na EUIPO 8. februára 2007 žalobkyňa Ferrari SpA požiadala o ochranu slovnej ochrannej známky TESTAROSSA v Únii.

3

Medzinárodný zápis bol uverejnený vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva 12. februára 2007 a zapísaný do registra ochranných známok Spoločenstva 17. decembra 2007.

4

Výrobky, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, patria najmä do triedy 28 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957, v revidovanom a doplnenom znení, a zodpovedajú tomuto opisu: „Zmenšené modely pozemných motorových vozidiel (hračky), modulárne stavebné hračky a ich spojovacie diely, stavebnice (kocky)“.

5

Dňa 14. novembra 2014 vedľajší účastník konania, pán Kurt Hesse, podal návrh na vyhlásenie neplatnosti účinkov medzinárodného zápisu uvedeného v bode 4 vyššie na základe článku 158 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ), v znení zmien [teraz článok 198 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 )], v spojení s článkom 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001].

6

Rozhodnutím z 18. marca 2016 zrušovacie oddelenie čiastočne vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti. Tento návrh zamietlo, pokiaľ ide o „zmenšené modely pozemných motorových vozidiel (hračky)“ (ďalej len „zmenšené modely vozidiel“), ale vyhovelo mu pre ostatné výrobky patriace do triedy 28.

7

Dňa 12. mája 2016 vedľajší účastník konania podal odvolanie, ktorým sa domáhal čiastočného zrušenia rozhodnutia zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom toto oddelenie zamietlo zrušenie napadnutej ochrannej známky, pokiaľ ide o zmenšené modely vozidiel.

8

Dňa 17. októbra 2016 žalobkyňa v rámci vzájomného odvolania tiež navrhla čiastočné zrušenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom sa ním rozhodlo o zrušení napadnutej ochrannej známky pre „modulárne stavebné hračky a ich spojovacie diely, stavebnice (kocky)“ zaradené do triedy 28.

9

Napadnutým rozhodnutím odvolací senát vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka konania a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyňa tak stratila práva k napadnutej ochrannej známke pre všetky výrobky uvedené v bode 4 vyššie.

Návrhy účastníkov konania

10

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo preukázané riadne používanie napadnutej ochrannej známky pre zmenšené modely vozidiel,

uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté pred odvolacím senátom a v tomto konaní.

11

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu,

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, ak sa nariadi pojednávanie.

12

Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu,

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O určení hmotného a procesného práva uplatniteľného ratione temporis

13

Vzhľadom na dátum podania predmetného návrhu na zrušenie, teda 14. novembra 2014, ktorý je rozhodujúci na účely určenia príslušného hmotného práva, sa skutkové okolnosti prejednávanej veci riadia hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia č. 207/2009 a nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 189) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Deichmann/EUIPO, C‑223/18 P , neuverejnený, EU:C:2019:471 , bod 2 , a z 3. júla 2019, Viridis Pharmaceutical/EUIPO, C‑668/17 P , EU:C:2019:557 , bod 3 ).

14

V tejto súvislosti z ustanovení článku 55 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že účinok prípadného zrušenia má retroaktívny účinok odo dňa podania návrhu na zrušenie. Okrem toho, keďže podľa ustálenej judikatúry sa procesné pravidlá spravidla považujú za uplatniteľné odo dňa nadobudnutia ich účinnosti (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10 , EU:C:2012:781 , bod 45 a citovanú judikatúru), sa spor riadi procesnými ustanoveniami nariadenia 2017/1001. Treba však uviesť, že pokiaľ ide o dôkaz o riadnom používaní spornej ochrannej známky, najmä podľa článku 82 ods. 2 písm. d), f) a i) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 ( Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1 ), spor sa riadi ustanoveniami nariadenia č. 2868/95 [rozsudok z 24. marca 2021, Novomatic/EUIPO – adp Gauselmann (Power Stars), T‑588/19 , neuverejnený, EU:T:2021:157 , bod 20 ].

15

Pokiaľ ide o hmotnoprávne pravidlá, odkazy odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí a účastníkov konania v ich písomných podaniach na ustanovenia nariadenia 2017/1001 preto treba v prejednávanej veci chápať tak, že sa týkajú ustanovení s rovnakým obsahom nariadenia č. 207/2009.

O návrhu na vyhlásenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia

O rozsahu prvého žalobného návrhu

16

Svojím prvým žalobným návrhom žalobkyňa bez ďalšieho spresnenia navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

17

Z celkového posúdenia žaloby však vyplýva, že predmetom tejto žaloby nie je napadnuté rozhodnutie v tej časti, v ktorej zamietlo jej návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia o zrušení v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zrušilo napadnutú ochrannú známku pre „modulárne stavebné hračky a ich spojovacie diely, stavebnice (kocky)“ patriace do triedy 28.

18

Z toho teda vyplýva, že žalobkyňa sa v skutočnosti domáha len čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom odvolací senát rozhodol o zrušení napadnutej ochrannej známky pre zmenšené modely vozidiel patriace do triedy 28.

O veci samej

19

Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý sa v podstate zakladá na nedostatku odôvodnenia, keďže pri posúdení riadneho používania napadnutej ochrannej známky neboli zohľadnené všetky relevantné skutočnosti, a druhý na porušení článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v rozsahu, v akom odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala riadne používanie napadnutej ochrannej známky pre zmenšené modely vozidiel.

20

Najskôr je potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod.

21

Podľa článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie sa vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného na EUIPO alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv, ak sa ochranná známka Európskej únie v súvislosti s tovarmi alebo so službami, pre ktoré bola zapísaná, v Únii riadne nepoužívala počas obdobia piatich rokov nepretržite, ktoré sa v prejednávanej veci vzťahuje na obdobie od 14. novembra 2009 do 13. novembra 2014 vrátane (ďalej len „príslušné obdobie“), a pre jej nepoužívanie neexistujú nijaké náležité dôvody.

22

V súlade s pravidlom 22 ods. 3 nariadenia č. 2868/95, ktoré sa podľa pravidla 40 ods. 5 toho istého nariadenia uplatňuje mutatis mutandis na konania vo veci zrušenia, sa dôkaz o používaní musí týkať miesta, času, rozsahu a charakteru používania staršej ochrannej známky. Podľa odseku 4 tohto pravidla sa dôkazy v zásade obmedzujú na predloženie podporných dokumentov a dôkazov, ako sú obaly, štítky, cenníky, katalógy, faktúry, fotografie, inzercia a písomné vyjadrenia v súlade s článkom 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009.

23

Ochranná známka je tak predmetom riadneho používania, ak sa používa v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je zaručiť označenie pôvodu výrobkov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, pričom riadnym používaním nie je symbolické používanie, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01 , EU:C:2003:145 , bod 43 ). Navyše podmienka týkajúca sa riadneho používania ochrannej známky vyžaduje, aby sa táto ochranná známka chránená na príslušnom území navonok verejne používala [pozri rozsudky z 18. marca 2015, Naazneen Investments/ÚHVT – Energy Brands (SMART WATER), T‑250/13 , neuverejnený, EU:T:2015:160 , bod 25 a citovanú judikatúru, a z 11. januára 2023, Hecht Pharma/EUIPO – Gufic BioSciences (Gufic), neuverejnený, T‑346/21 , EU:T:2023:2 , bod 22 a citovanú judikatúru].

24

Okrem toho riadne používanie ochrannej známky nie je možné preukázať pravdepodobnosťou alebo domnienkami, ale musí byť založené na konkrétnych a objektívnych skutočnostiach a cieľoch, ktoré preukazujú skutočné a postačujúce používanie ochrannej známky na predmetnom trhu [pozri rozsudok z 23. septembra 2009, Cohausz/ÚHVT – Izquierdo Faces (acopat), T‑409/07 , neuverejnený, EU:T:2009:354 , bod 36 a citovanú judikatúru].

25

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že posúdenie riadneho používania ochrannej známky musí spočívať na všetkých skutočnostiach a okolnostiach, ktoré preukazujú jej skutočné obchodné využívanie, používanie na osobné účely, ktoré sa považuje za odôvodnené v dotknutom hospodárskom odvetví na účely udržania alebo vytvorenia podielu na trhu v prospech výrobkov alebo služieb chránených ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov alebo služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a častosti používania ochrannej známky (pozri rozsudok z 18. marca 2015, SMART WATER, T‑250/13 , neuverejnený, EU:T:2015:160 , bod 26 a citovanú judikatúru).

26

Pokiaľ ide konkrétne o vlastnosti trhu so zmenšenými modelmi vozidiel, Súdny dvor už mal príležitosť preskúmať vo svojom rozsudku z 25. januára 2007, Adam Opel ( C‑48/05 , EU:C:2007:55 ), otázku, či v prípade, ak je ochranná známka zapísaná pre motorové vozidlá a zároveň pre hračky, ako je to v prejednávanej veci, umiestnenie označenia zhodného s touto ochrannou známkou na zmenšené modely vozidiel uvedenej ochrannej známky treťou osobou na účely presnej reprodukcie týchto vozidiel a uvádzanie uvedených zmenšených modelov na trh predstavuje používanie, ktoré je majiteľ ochrannej známky oprávnený zakázať.

27

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že výkon výlučného práva majiteľa ochrannej známky musí byť vyhradený pre prípady, v ktorých používanie označenia treťou osobou zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky, a najmä do jej základnej funkcie, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Adam Opel, C‑48/05 , EU:C:2007:55 , bod 21 ).

28

Preto podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 umiestnenie označenia zhodného s ochrannou známkou zapísanou pre hračky k zmenšeným modelom vozidiel treťou osobou možno zakázať len vtedy, ak zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií tejto ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Adam Opel, C‑48/05 , EU:C:2007:55 , bod 22 ).

29

Otázku, či takéto umiestnenie zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky, treba posúdiť s prihliadnutím na špecifické vlastnosti trhu s zmenšenými modelmi vozidiel. V tejto súvislosti treba preskúmať, či je priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, zvyknutý na to, že zmenšené modely vozidiel sa opierajú o skutočné vzory, a či dokonca pripisuje veľký význam absolútnej vernosti originálu, takže je schopný pochopiť, že umiestnenie ochrannej známky výrobcu automobilov na takýchto zmenšených modeloch iba naznačuje, že ide o zmenšenú reprodukciu vozidla tejto ochrannej známky. V takom prípade by podľa Súdneho dvora príslušná skupina verejnosti nevnímala označenie zhodné s uvedenou ochrannou známkou nachádzajúce sa na zmenšených modeloch vozidiel uvádzaných na trh treťou osobou ako údaj o tom, že tieto výrobky pochádzajú od výrobcu automobilov alebo od podniku, ktorý je s ním ekonomicky prepojený, takže takéto používanie by neohrozilo základnú funkciu tejto ochrannej známky ako ochrannej známky zapísanej pre hračky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Adam Opel, C‑48/05 , EU:C:2007:55 , body 23 a 24 ).

30

V napadnutom rozhodnutí odvolací senát uviedol, že trh so zmenšenými modelmi vozidiel sa vyznačuje koexistenciou nezávislých výrobcov hračiek – ktorí používajú ochranné známky zapísané aj pre motorové vozidlá, ako je napadnutá ochranná známka, ako jednoduché údaje o tom, že zmenšený model je vernou reprodukciou modelu skutočného vozidla – a zmenšených modelov vozidiel vyrábaných a uvádzaných na trh priamo majiteľmi takýchto ochranných známok alebo podnikmi, ktoré sú s nimi ekonomicky prepojené, najmä na základe licencie.

31

Odvolací senát tiež uviedol, že príslušná skupina verejnosti je zvyknutá na zmenšené modely vozidiel s licenciou výrobcu automobilov alebo bez nej v závislosti od informácií uvedených na ich obaloch. Účastníci konania tieto konštatovania nespochybňujú.

32

Z toho vyplýva, že tretia osoba môže používať takúto ochrannú známku bez súhlasu jej majiteľa pod podmienkou, že jej používanie na zmenšenom modeli vozidla sa obmedzuje na informovanie príslušnej skupiny verejnosti o tom, že uvedený dizajn je vernou reprodukciou skutočného modelu motorového vozidla.

33

Naopak, ak používanie ochrannej známky treťou osobou ide nad rámec jednoduchého údaja o vernej reprodukcii tým, že pri uvádzaní predmetných zmenšených modelov vozidiel na trh odkazuje napríklad – ako správne uviedol odvolací senát – na licenčnú zmluvu uzavretú s majiteľom tejto ochrannej známky, takéto používanie bude vnímané ako údaj o tom, že tieto výrobky pochádzajú od výrobcu automobilov alebo od podniku, ktorý je s ním ekonomicky prepojený takouto zmluvou. Takéto používanie je v súlade so základnou funkciou ochrannej známky, ktorou je označenie obchodného pôvodu tovaru. V takom prípade bude majiteľ ochrannej známky oprávnený zabrániť takémuto používaniu svojej ochrannej známky treťou osobou bez jeho súhlasu.

34

Tvrdenia žalobkyne treba preskúmať práve s prihliadnutím na tieto úvahy.

35

Na úvod treba spresniť, že hoci sa dôkaz o používaní musí týkať miesta, času, rozsahu a povahy používania napadnutej ochrannej známky, ako bolo pripomenuté v bode 22 vyššie, odvolací senát sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil na posúdenie povahy používania napadnutej ochrannej známky, ako to navyše uznal EUIPO na pojednávaní. Za týchto okolností je toto kritérium jediným kritériom, ktoré v prejednávanej veci podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom.

36

Okrem toho je nesporné, že dôkazy predložené žalobkyňou obsahujú napadnutú ochrannú známku, a to vo forme, v akej bola zapísaná, t. j. TESTAROSSA, alebo vo forme dvoch samostatných slovných prvkov, a to „testa“ a „rossa“, ale táto odlišnosť nemá vplyv na jej rozlišovaciu spôsobilosť, ako správne uviedol odvolací senát, takže nie je potrebné rozlišovať medzi týmito dvoma formami používania.

37

Pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa používania napadnutej ochrannej známky spoločnosťou Amalgam, odvolací senát tiež konštatoval, že tieto dôkazy odkazujú len na zmenšené modely veľkých rozmerov, ktoré nie sú určené na hru, takže nepreukazujú používanie napadnutej ochrannej známky pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje. Tieto dôkazy teda odmietol ako irelevantné. Žalobkyňa, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní, uviedla, že nespochybňuje tento aspekt napadnutého rozhodnutia.

38

Napokon je nesporné, že v priebehu príslušného obdobia zmenšené modely vozidiel Testarossa neuvádzala na trh samotná žalobkyňa, ale tretie osoby, a to výrobcovia takýchto zmenšených modelov.

39

Vzhľadom na tieto úvodné úvahy treba po prvé preskúmať, či bola napadnutá ochranná známka používaná v súlade s jej základnou funkciou, a po druhé, ak je to tak, či k tomuto používaniu došlo so súhlasom žalobkyne.

– O používaní napadnutej ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou

40

V napadnutom rozhodnutí odvolací senát v podstate konštatoval, že používanie napadnutej ochrannej známky tretími osobami sa obmedzovalo na uvedenie toho, že predmetné zmenšené modely vozidiel sú vernými reprodukciami skutočných automobilov Testarossa. K tomuto záveru dospel najmä tým, že na základe dôkazov predložených žalobkyňou konštatoval, že na obaloch týchto modelov vozidiel boli dominantné ochranné známky tretích osôb, že uvedenie zmienky „Ferrari Official Licensed Product“ (oficiálny výrobok s licenciou spoločnosti Ferrari) (ďalej len „oficiálny výrobok s licenciou spoločnosti Ferrari“) neodkazovalo na napadnutú ochrannú známku a že táto ochranná známka nebola doplnená symbolmi „TM“ alebo „®“, takže táto ochranná známka sa nepoužívala ako údaj o obchodnom pôvode uvedených zmenšených modelov. Odvolací senát tiež dodal, že skutočnosť, že tretie osoby umiestňujú napadnutú ochrannú známku na zmenšené modely vozidiel, ktoré vyrábajú s rôznymi štandardmi kvality a predávajú za odlišné ceny, je v rozpore so záverom, podľa ktorého sa napadnutá ochranná známka používala ako ukazovateľ obchodného pôvodu výrobku.

41

Žalobkyňa tvrdí, že používanie napadnutej ochrannej známky pre zmenšené modely vozidiel sa neobmedzuje na uvedenie toho, že ide o zmenšenú reprodukciu vozidla tejto ochrannej známky, pretože dôkazy, ktoré predložila, preukazujú, že uvedená ochranná známka sa používala na základe licencií, ktoré žalobkyňa udelila tretím osobám, takže napadnutá ochranná známka bola používaná v súlade s jej základnou funkciou. Žalobkyňa tiež tvrdí, že nepoužívanie symbolov „TM“ a „®“ spolu s ochrannou známkou nemôže znamenať, že jej používanie nie je v súlade s jej základnou funkciou.

42

EUIPO, ktorý v konaní podporuje vedľajší účastník konania, uvádza, že odvolací senát správne dospel k záveru, že dôkazy nepreukazujú používanie napadnutej ochrannej známky podľa jej základnej funkcie, keďže ochranné známky identifikujúce obchodný pôvod výrobkov nepredstavovali napadnutú ochrannú známku, ale rôzne iné ochranné známky, vrátane ochranných známok nezávislých výrobcov hračiek. Dodáva, že uvedené dôkazy preukazujú len to, že napadnutá ochranná známka bola používaná ako referenčný prvok na označenie vernej reprodukcie skutočného modelu automobilu Testarossa.

43

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že žalobkyňa predložila viacero katalógov spoločnosti Bburago, v ktorých je uvedená napadnutá ochranná známka. Tieto katalógy, z rokov 2011 až 2015 majú názov „Ferrari Race and Play“ a predstavujú mnoho zmenšených modelov vozidiel Ferrari, vrátane zmenšených modelov vozidiel Testarossa. Väčšina týchto katalógov okrem toho obsahuje na titulných stranách údaj „oficiálny výrobok s licenciou spoločnosti Ferrari“, ako aj tento údaj: „Vyrobené na základe licencie spoločnosti FERRARI Spa.; FERRARI, ide o obrazový prvok (vzpínajúci sa kôň), všetky logá a súvisiace dizajny s rozlišovacou spôsobilosťou sú vlastníctvom spoločnosti FERRARI Spa. Dizajny karosérie vozidiel FERRARI sú chránené ako vlastníctvo spoločnosti FERRARI na základe nariadení o dizajnoch, ochranných známkach a obchodnom vzore.“ Na všetkých týchto katalógoch sa dotknutá ochranná známka nachádza na fotografiách zmenšených modelov vozidiel Testarossa. V hornej ľavej časti katalógu sa nachádza aj logo podniku Bburago, zatiaľ čo v hornej strednej časti je zdôraznená slovná ochranná známka Ferrari.

44

Žalobkyňa tiež predložila dôkazy týkajúce sa používania dotknutej ochrannej známky spoločnosťou Hachette, ktoré pozostávali najmä z fotografií zmenšených modelov vozidiel Testarossa na ich obaloch. Napadnutá ochranná známka je napísaná veľkými písmenami v hornej časti obalu, ako aj na podstavci zmenšeného modelu. Slovná ochranná známka Ferrari sa veľmi veľkými písmenami nachádza vedľa vzpínajúceho sa koňa v hornej časti obalu. Okrem toho údaj „oficiálny výrobok s licenciou spoločnosti Ferrari“ je jasne čitateľný na spodnej časti obalu. Samotný údaj „Hachette“ sa objavuje v spodnej časti uvedeného obalu.

45

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že odvolací senát nesprávne konštatoval, že na obaloch predmetných zmenšených modelov vozidiel boli „dominantné“ ochranné známky tretích osôb. Toto konštatovanie nezodpovedá vecnej správnosti skutkových zistení uvedených v bodoch 43 a 44 vyššie.

46

Tento záver nie je spochybnený tvrdením odvolacieho senátu, ktoré podporujú aj EUIPO a vedľajší účastník konania, podľa ktorého sa napadnutá ochranná známka používala spoločne s inými ochrannými známkami patriacimi tak žalobkyni, ako aj iným podnikom. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že podmienka riadneho používania ochrannej známky môže byť splnená, ak sa táto ochranná známka používa spolu s inou ochrannou známkou, pokiaľ je prvá ochranná známka naďalej vnímaná ako označenie pôvodu predmetného výrobku [pozri rozsudok z 23. septembra 2020, CEDC International/ÚHVT – Underberg (Tvar stebla trávy vo fľaši), T‑796/16 , EU:T:2020:439 , bod 142 a citovanú judikatúru].

47

V prejednávanej veci je to tak. K vyššie uvedeným dôkazom totiž patrí nielen napadnutá ochranná známka ako taká, ktorá je jasne viditeľná, ale aj obrazová ochranná známka Ferrari zobrazujúca vzpínajúceho sa koňa, slovná ochranná známka Ferrari, a najmä údaj „oficiálny výrobok s licenciou spoločnosti Ferrari“, ako aj ochranné známky tretích osôb, výrobcov uvedených zmenšených modelov vozidiel. Tieto údaje umožňujú príslušnej skupine verejnosti pochopiť, že zmenšené modely vozidiel označených napadnutou ochrannou známkou vyrába tretia osoba na základe licencie žalobkyne, takže takéto používanie napadnutej ochrannej známky je v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je zaručiť spotrebiteľom obchodný pôvod uvedených výrobkov.

48

Samotná skutočnosť uvedená odvolacím senátom, že zmenšené modely vozidiel Testarossa sú uvádzané na trh rôznymi podnikmi a že ich kvalita a cena sú odlišné, neumožňuje dospieť k záveru, že toto používanie nie je v súlade so základnou funkciou ochrannej známky. Ako bolo totiž konštatované v bode 47 vyššie, tretie podniky uvádzajú na obale svojich výrobkov alebo vo svojich katalógoch poznámku „oficiálny výrobok s licenciou spoločnosti Ferrari“, čím vytvárajú jasnú súvislosť so žalobkyňou, ktorá je majiteľkou napadnutej ochrannej známky, čo tak príslušnej skupine verejnosti naznačuje obchodný pôvod uvedených výrobkov.

49

Okrem toho a na rozdiel od toho, k čomu dospel odvolací senát, nezáleží na tom, že slová „oficiálny výrobok s licenciou spoločnosti Ferrari“ ako také neodkazujú na napadnutú ochrannú známku, pretože na jednej strane sa uvedená napadnutá ochranná známka nachádza jasne vedľa týchto údajov alebo v katalógoch pod fotografiami relevantných zmenšených modelov, a na druhej strane vďaka týmto odkazom si príslušná skupina verejnosti vytvorí súvislosť medzi žalobkyňou, majiteľkou napadnutej ochrannej známky, a výrobcami hračiek, ktorí uvádzajú predmetné výrobky na trh pod touto ochrannou známkou.

50

Je totiž všeobecne známe, že na trhu s automobilmi sa vozidlá uvádzajú na trh pod prvou ochrannou známkou označujúcou výrobcu tohto vozidla a zároveň pod druhou ochrannou známkou označujúcou model tohto vozidla. Tieto úvahy sú relevantné aj pre trh so zmenšenými modelmi vozidiel, pretože sa považujú za vernú repliku skutočných automobilov, takže príslušná skupina verejnosti má vo zvyku odkazovať súčasne na ochrannú známku výrobcu a na ochrannú známku špecifického modelu. Súvislosť medzi používaním ochrannej známky Ferrari a napadnutou ochrannou známkou na obaloch a katalógoch je preto v súlade s trhovými zvyklosťami.

51

Po druhé treba uviesť, ako to urobila žalobkyňa, že odvolací senát nesprávne konštatoval, že skutočnosť, že napadnutá ochranná známka nebola sprevádzaná symbolmi „TM“ alebo „®“, umožňuje dospieť k záveru, že táto ochranná známka nebola používaná v súlade s jej základnou funkciou. Neexistuje totiž žiadna povinnosť používať symboly „®“ alebo „TM“, aby sa používanie považovalo za používanie v súlade so základnou funkciou ochrannej známky. Neexistencia uvedených symbolov nemá vplyv ani na platnosť, ani na základnú funkciu ochranných známok Únie. Ich neprítomnosť pri spornej ochrannej známke v dôkazoch teda nijako nemení schopnosť napadnutej ochrannej známky plniť svoju základnú funkciu, a to identifikovať obchodný pôvod dotknutých výrobkov a odlíšiť ich od výrobkov iných podnikov.

52

Vyššie uvedené dôkazy predložené žalobkyňou, posudzované ako celok, tak umožňujú dospieť k záveru, že sporná ochranná známka sa počas relevantného obdobia používala pre zmenšené modely vozidiel v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je zaručiť obchodný pôvod výrobkov, pre ktoré bola zapísaná.

– O súhlase žalobkyne s používaním jej ochrannej známky tretími osobami

53

Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa považuje za používanie majiteľom.

54

Majiteľovi ochrannej známky prislúcha predložiť dôkaz, že súhlasil s uvádzaným používaním tejto ochrannej známky treťou osobou (rozsudok z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P , EU:C:2006:310 , bod 44 ).

55

V napadnutom rozhodnutí odvolací senát konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že tretie osoby pri používaní spornej ochrannej známky pre zmenšené modely vozidiel konali s jej súhlasom. Odvolací senát najmä poznamenal, že výňatky z licenčných zmlúv predložené žalobkyňou neumožňujú určiť, či je napadnutá ochranná známka predmetom týchto zmlúv. Odvolací senát tiež uviedol, že dôkazy, ktoré sú uvedené v bodoch 43 a 44 vyššie, nepreukazujú súhlas žalobkyne, a to najmä preto, lebo údaj o tom, že predávané výrobky boli oficiálnymi výrobkami s licenciou spoločnosti Ferrari, neuvádzal napadnutú ochrannú známku.

56

Žalobkyňa tento záver spochybňuje. V tejto súvislosti uvádza, že predložila viacero výňatkov z licenčných zmlúv uzavretých medzi ňou a tretími osobami na predaj a výrobu zmenšených modelov vozidiel. Odvolací senát nesprávne zamietol tieto licenčné zmluvy, ktoré však preukazujú, že súhlasila s používaním napadnutej ochrannej známky týmito tretími osobami. Tvrdí tiež, že hoci výňatky z týchto licenčných zmlúv neumožňujú určiť, či sa týkajú napadnutej ochrannej známky, údaje nachádzajúce sa na obaloch a katalógoch, ako sú údaje uvedené v bodoch 43 a 44 vyššie, umožňujú v každom prípade dospieť k záveru, že prinajmenšom implicitne súhlasila s používaním svojej ochrannej známky tretími osobami, keďže vedela o tomto používaní a nikdy proti tomu nenamietala.

57

EUIPO súhlasí s posúdením odvolacieho senátu, podľa ktorého výňatky z licenčných zmlúv predložené žalobkyňou neumožňujú dospieť k záveru, že držitelia licencie mali oprávnenie používať napadnutú ochrannú známku. Dodáva, že konštatovanie, že žalobkyňa súhlasila s používaním napadnutej ochrannej známky, by bolo v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej riadne používanie nemožno preukázať pravdepodobnosťami alebo domnienkami.

58

Vedľajší účastník konania tvrdí, že žalobkyni prináležalo jednoznačne preukázať, že súhlasila s používaním napadnutej ochrannej známky, a že v tejto súvislosti rozhodujúcim faktorom by nemalo byť hľadisko príslušnej skupiny verejnosti, ale skutočný vzťah medzi žalobkyňou a tretími osobami, výrobcami zmenšených modelov vozidiel. Okrem toho skutočnosť, že žalobkyňa nenamietala proti používaniu napadnutej ochrannej známky tretími osobami, nemôže stačiť na preukázanie jej súhlasu. Takéto tvrdenie navyše žalobkyňa uviedla po prvýkrát v rámci tejto žaloby.

59

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, ako to urobil odvolací senát, že výňatky z licenčných zmlúv predložené žalobkyňou neobsahujú zoznam ochranných známok, ktoré sú predmetom uvedených zmlúv. Za týchto okolností uvedené výňatky neumožňujú preukázať, že žalobkyňa výslovne súhlasila s používaním svojej ochrannej známky týmito tretími osobami.

60

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého ňou predložené dôkazy posudzované ako celok v každom prípade preukazujú, že implicitne súhlasila s používaním napadnutej ochrannej známky tretími osobami, treba pripomenúť, že podľa judikatúry súhlas majiteľa ochrannej známky môže byť vyjadrený výslovne alebo implicitne. Tento súhlas teda musí byť vyjadrený spôsobom, ktorý určitým spôsobom vyjadruje vôľu vzdať sa svojho výlučného práva k ochrannej známke. Takáto vôľa v zásade vyplýva z výslovného vyjadrenia súhlasu. Nemožno však vylúčiť, že v určitých prípadoch môže implicitne vyplývať zo skorších okolností a skutočností, ktoré nastali súčasne s používaním predmetnej ochrannej známky treťou osobou alebo po ňom, ktoré tiež s určitosťou vyjadrujú vzdanie sa majiteľa jeho práva [pozri rozsudky z 13. januára 2011, Park/ÚHVT – Bae (PINE TREE), T‑28/09 , neuverejnený EU:T:2011:7 , bod 61 a citovanú judikatúru, a z 8. júna 2022, Muschaweck/EUIPO – Conze (UM), T‑293/21 , neuverejnený, EU:T:2022:345 , bod 71 ].

61

Treba preto preskúmať, či takýto implicitný súhlas žalobkyne vyplýva z okolností a skutočností, ktoré predchádzali používaniu napadnutej ochrannej známky treťou osobou alebo nastali po ňom.

62

Relevantné okolnosti a skutočnosti, ktoré môžu odrážať existenciu takéhoto implicitného súhlasu, treba preskúmať – ako to navyše uznal EUIPO na pojednávaní – najmä s prihliadnutím na používanie považované v dotknutom hospodárskom odvetví za postačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre výrobky chránené ochrannou známkou a na vlastnosti trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2015, SMART WATER, T‑250/13 , neuverejnený, EU:T:2015:160 , bod 26 a citovanú judikatúru).

63

V tejto súvislosti treba v prvom rade spresniť, že – ako bolo uvedené v bode 33 vyššie – v špecifickom rámci dotknutého trhu je majiteľ ochrannej známky zapísanej tak pre motorové vozidlá, ako aj pre zmenšené modely vozidiel oprávnený brániť používaniu tejto ochrannej známky treťou osobou, ak toto používanie ide nad rámec jednoduchého údaja, že predmetné zmenšené modely sú verné zobrazenia skutočného vozidla, a okrem toho uvádza obchodný pôvod uvedených dizajnov ako pochádzajúcich od uvedeného majiteľa alebo od podniku s ním prepojeného.

64

Tak je to aj v prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 52 vyššie. V takomto kontexte teda implicitný súhlas majiteľa tejto ochrannej známky vyplýva zo skutočnosti, že tento majiteľ vedel o používaní svojej ochrannej známky tretími osobami a nenamietal proti tomu.

65

Dôkazy opísané a posúdené v bodoch 43 až 49 vyššie preukazujú, že žalobkyňa vedela o používaní napadnutej ochrannej známky tretími osobami, ktoré prezentovali predmetné výrobky ako „oficiálne“ výrobky s licenciou spoločnosti Ferrari, a že proti tomu nenamietala, čo preukazuje, že s takýmto používaním prinajmenšom implicitne súhlasila.

66

Na jednej strane totiž ani EUIPO, ani vedľajší účastník konania nespochybňujú, že žalobkyňa skutočne vedela o tomto používaní, čo navyše preukazuje skutočnosť, že dôkazy predložené žalobkyňou obsahujú najmä verejne dostupné dôkazy, ako sú katalógy alebo obaly výrobkov.

67

Na druhej strane v rozsahu, v akom vedľajší účastník konania tvrdí, že žalobkyňa v rámci tejto žaloby po prvýkrát tvrdí, že nenamietala proti takémuto používaniu, stačí konštatovať, že zo spisu vyplýva, že žalobkyňa počas celého správneho konania tvrdila, že tretie osoby konali s jej súhlasom, čím implicitne, ale nevyhnutne tvrdila, že proti takémuto používaniu nenamietala.

68

Všeobecný súd mal ďalej príležitosť rozhodnúť, že používanie ochrannej známky výrobnej spoločnosti distribučnou spoločnosťou, ktorá je s ňou ekonomicky prepojená, môže byť uznané ako používanie tejto ochrannej známky so súhlasom majiteľa, a teda môže byť považované za používanie majiteľom ochrannej známky v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 [rozsudky zo 17. februára 2011, J & F Participações/ÚHVT – Plusfood Wrexham (Friboi), T‑324/09 , neuverejnený, EU:T:2011:47 , bod 32 , a zo 16. októbra 2024, Fractal Analytics/EUIPO – Fractalia Remote Systems (FRACTALIA), T‑194/23 , neuverejnený, EU:T:2024:696 , bod 102 a citovaná judikatúra].

69

Tieto úvahy sa uplatňujú mutatis mutandis , ak ochrannú známku výrobnej spoločnosti, akou je napadnutá ochranná známka, používa iná spoločnosť uvádzajúca na trh predmetné výrobky ako „oficiálne“ výrobky na základe licencie prvej spoločnosti. Takéto používanie totiž vytvára prepojenie medzi týmito dvoma spoločnosťami, ktoré, pokiaľ nie je uvedené inak, predpokladá, že majiteľ ochrannej známky súhlasil, hoci len implicitne, s používaním svojich ochranných známok uvedenou spoločnosťou.

70

Žalobkyňa napokon predložila aj viaceré faktúry a objednávky vystavené tretími osobami na predaj zmenšených modelov vozidiel označených napadnutou ochrannou známkou. Podľa judikatúry ak sa majiteľ ochrannej známky, ktorá je predmetom konania vo veci zrušenia, odvoláva na používanie tejto ochrannej známky treťou osobou s cieľom preukázať riadne používanie v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, tento majiteľ pritom implicitne tvrdí, že k tomuto používaniu došlo s jeho súhlasom [rozsudok z 8. júla 2004, Sunrider/ÚHVT – Espadafor Caba (VITAFRUIT), T‑203/02 , EU:T:2004:225 , bod 24 ].

71

Odvolací senát preto nesprávne dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že súhlasila, a to aspoň implicitne, s používaním napadnutej ochrannej známky tretími osobami pre predmetné výrobky v zmysle článku 15 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

72

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhému žalobnému dôvodu uvedenému žalobkyňou je potrebné vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo zrušenie napadnutej ochrannej známky vyhlásené pre zmenšené modely vozidiel zaradené do triedy 28, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvý žalobný dôvod.

O návrhu na zmenu napadnutého rozhodnutia

73

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby Všeobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie, treba pripomenúť, že hoci právomoc na zmenu priznaná Všeobecnému súdu neznamená, že mu je priznaná právomoc nahradiť posúdenie odvolacieho senátu vlastným posúdením, a tým menej vykonať posúdenie, ku ktorému sa uvedený senát ešte nevyjadril, výkon tejto právomoci musí byť obmedzený na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal odvolací senát povinnosť prijať (rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P , EU:C:2011:452 , bod 72 ).

74

V prejednávanej veci však treba uviesť, že – ako bolo uvedené v bode 35 vyššie – odvolací senát v napadnutom rozhodnutí nezaujal stanovisko k miestu, trvaniu a rozsahu používania napadnutej ochrannej známky, takže Všeobecnému súdu neprináleží, aby v rámci preskúmania návrhu na zmenu uvedeného rozhodnutia posudzoval tie isté skutočnosti.

O trovách

75

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO a vedľajší účastník konania nemali vo veci v podstatnej časti úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne.

76

Okrem toho žalobkyňa navrhla uložiť EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v konaní pred odvolacím senátom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa nutné výdavky vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za nahraditeľné trovy konania. Preto treba tiež EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť nevyhnutné náklady vynaložené žalobkyňou v konaní pred odvolacím senátom.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 29. augusta 2023 (vec R 887/2016‑5) sa zrušuje v rozsahu, v akom bola zrušená napadnutá ochranná známka pre „zmenšené modely motorových pozemných vozidiel (hračky)“, patriace do triedy 28.

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.

EUIPO a pán Kurt Hesse znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Ferrari SpA, vrátane nevyhnutných trov konania vynaložených v konaní pred odvolacím senátom EUIPO.

Kornezov

De Baere

Petrlík

Kecsmár

Kingston

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. júla 2025.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok T-1104/23 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik