T-1180/23

62023TJ1180

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 25. februára 2026 ( *1 )

„Spolupráca policajných orgánov a iných orgánov členských štátov na presadzovanie práva – Šifrovaná komunikačná služba Sky ECC – Údajné nezákonné spracúvanie osobných údajov – Žaloba o neplatnosť – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Prípravný akt – Prípustnosť – Spracúvanie osobných údajov členskými štátmi a ich prenos do Europolu – Prenos osobných údajov Europolom do členského štátu – Prenos osobných údajov z Eurojustu do tretích krajín – Mimozmluvná zodpovednosť – Článok 50 nariadenia (EÚ) 2016/794 – Solidárna zodpovednosť Europolu a členských štátov za nezákonné spracúvanie údajov – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Existencia ujmy – Nariadenie (EÚ) 2018/1727 – Nedostatočná koordinácia zo strany Eurojustu týkajúca sa trestného stíhania medzi členským štátom a treťou krajinou – Články 71, 72, 89, 91 a 92 nariadenia (EÚ) 2018/1725“

Vo veci T‑1180/23,

BW , v zastúpení: J. Reisinger, advokát,

ktoré v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo , v zastúpení: M. Jacobs, M. Van Regemorter a C. Jacob, splnomocnené zástupkyne,

a

Španielske kráľovstvo , v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

a

Holandské kráľovstvo , v zastúpení: J. Langer a M. Bulterman, splnomocnení zástupcovia,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou sa žalobca, BW, v podstate domáha na jednej strane na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia dohody o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu (ďalej len „SVT“), zameraného na službu šifrovanej komunikácie Sky ECC (ďalej len „dohoda o SVT“), ako aj vyhlásenia neplatnosti spracúvania, analýzy a zdieľania údajov pochádzajúcich z tejto služby, ktoré sa ho týkajú, zo strany Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), ako aj členských štátov zapojených do vyšetrovania tejto služby, a na druhej strane na základe článku 268 ZFEÚ náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku aktov a konania Europolu, Eurojustu a uvedených členských štátov.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Dňa 13. decembra 2019 belgické, francúzske a holandské orgány vytvorili SVT na základe dohody o SVT, ktorú uzavreli v zmysle článku 13 dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii ( Ú. v. ES C 197, 2000, s. 3 ; Mim. vyd. 19/008, s. 205), a rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch ( Ú. v. ES L 162, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 15).

6

Dohoda o SVT stanovuje:

„Zriadenie SVT má za cieľ uľahčiť prebiehajúce vyšetrovania v Belgicku, Francúzsku a Holandsku týkajúce sa poskytovateľa či poskytovateľov a používateľov služby Sky ECC a zdieľať technické know‑how a zdroje… Cieľom SVT je spoločná príprava, vývoj a implementácia techniky potrebnej na dešifrovanie uskutočnených komunikácií a likvidáciu servera; identifikácia a lokalizácia používateľov pohybujúcich sa v daných troch krajinách a medzi nimi; zorganizovanie a koordinácia jedného alebo viacerých zásahových dní s cieľom zatknúť a stíhať sprostredkovateľov a používateľov služby Sky ECC.“

7

Zriadenie SVT viedlo k zdieľaniu zachytených nespracovaných údajov, ktoré mali byť následne analyzované, ako aj výsledkov tejto analýzy, medzi Europolom a tromi dotknutými členskými štátmi.

Žalobca v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil dohodu o SVT, vyhlásil za neplatné akty Europolu a Eurojustu prijaté na jej základe, ako aj akty spracovania, analýzy a zdieľania údajov zo servera Sky ECC, ktoré sa ho týkajú, zo strany Europolu, Eurojustu a príslušných členských štátov,

–

uložil Europolu a Eurojustu povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške najmenej 71000 eur ako náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy vyplývajúcej jednak z „jeho (predbežného) zadržania, jeho verejnej známosti, nedostatočnej obhajoby, ako aj z údajov, ktoré sa dostali [alebo] mohli dostať do nesprávnych rúk“, a jednak „z nákladov na právneho zástupcu a zo straty príjmu“,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

12

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

13

Holandské kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

17

Druhý žalobný dôvod je v podstate založený na tom, že Europol porušil článok 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV ( Ú. v. EÚ L 135, 2016, s. 53 ), a Eurojust porušil článok 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES ( Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39 ), a tiež články 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj články 14 a 15 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, prijatého Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 16. decembra 1966, ktorý nadobudol účinnosť 23. marca 1976 (ďalej len „Pakt“), z dôvodu neúplnosti zhromaždených, analyzovaných a prenesených údajov zo služby Sky ECC, čo oslabilo možnosť žalobcu obhajovať sa pred holandskými a srbskými súdmi.

18

Tretí žalobný dôvod je v podstate založený na porušení dohody o SVT zo strany Europolu a Eurojustu v rozsahu, v akom si nesplnili povinnosť koordinácie, ktorej cieľom je zabrániť tomu, aby bol žalobca za rovnaké skutky stíhaný dvakrát, a to v Holandsku aj v Srbsku.

19

Štvrtý žalobný dôvod je v podstate založený na tom, že Europol a Eurojust porušili, v uvedenom poradí, článok 32 nariadenia 2016/794 a články 89 a 92 nariadenia 2018/1725, keďže riadne neochránili osobné údaje žalobcu.

Keďže žalobca kritizuje nielen konanie, ktoré možno pripísať Europolu a Eurojustu, ale aj konanie, ktoré možno pripísať členským štátom, ktoré sa zúčastnili SVT, ako aj Srbskej republike, treba uviesť nasledujúce úvodné pripomienky.

22

V prvom rade, pokiaľ ide o žalobný návrh založený na článku 263 ZFEÚ, z tohto ustanovenia výslovne vyplýva, že žaloba o neplatnosť môže smerovať len proti aktom prijatým inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Európskej únie.

23

V rámci žaloby podanej na základe článku 263 ZFEÚ teda súd Únie nemá právomoc rozhodovať o zákonnosti aktu prijatého vnútroštátnym orgánom (rozsudok z 3. decembra1992, Oleificio Borelli/Komisia, C‑97/91 , EU:C:1992:491 , bod 9 ) a toto konštatovanie nemôže oslabiť skutočnosť, že predmetný akt je súčasťou rozhodovacieho procesu Únie (rozsudok z 29. januára 2020, GAEC Jeanningros, C‑785/18 , EU:C:2020:46 , bod 27 ).

24

Dohoda o SVT bola totiž podpísaná, a teda uzavretá výlučne tromi členskými štátmi, konkrétne Belgickým kráľovstvom, Francúzskou republikou a Holandským kráľovstvom.

28

Tento záver nemôže spochybniť skutočnosť, že dohoda o SVT má svoj základ v dohovore uzatvorenom týmito členskými štátmi podľa článku 34 ZEÚ, ako aj v rámcovom rozhodnutí Rady Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2014, Liivimaa Lihaveis, C‑562/12 , EU:C:2014:2229 , body 45 až 51 ).

29

Uvedený záver nemôže spochybniť ani skutočnosť, že Europol alebo Eurojust mohli byť iniciátormi zriadenia príslušného SVT, ani to, že podľa bodu 7 dohody o SVT sa Belgické kráľovstvo, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo dohodli, že Europol a Eurojust sa budú podieľať na činnosti SVT ako „účastníci“, ako to umožňuje článok 13 ods. 12 dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 ZEÚ, v spojení s odôvodnením 9 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch, ako aj – pokiaľ ide o Europol – s článkom 5 nariadenia 2016/794 a – pokiaľ ide o Eurojust – s článkom 8 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Eurojuste a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV ( Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 138 ).

30

33

Okrem toho, ak zodpovednosť Únie vyplýva z aktu alebo konania jednej z jej inštitúcií alebo orgánov, úradov či agentúr, zastupuje ju pred Všeobecným súdom inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, ktorej sa vytýka skutočnosť zakladajúca zodpovednosť (rozsudok z 13. novembra 1973, Werhahn Hansamühle a i./Rada a Komisia, 63/72 až 69/72 , EU:C:1973:121 , bod 7 ).

34

Zodpovednosť Únie na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ tak nemožno hľadať u inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktoré nie sú inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, ktorým sa vytýka skutočnosť zakladajúca zodpovednosť, pokiaľ normotvorca Únie výslovne nestanovil buď odchylný režim solidárnej zodpovednosti jednej alebo jedného z týchto inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie a jedného alebo viacerých členských štátov, či dokonca jednej alebo viacerých tretích krajín, alebo odchylný režim solidárnej zodpovednosti viacerých inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie (pozri analogicky rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol, C‑755/21 P , EU:C:2024:202 , body 62 a 63 ).

35

V prejednávanej veci treba konštatovať, že ani nariadenie 2018/1727, ani nijaký iný akt, na ktorý sa žalobca odvolával, nestanovuje odchylný režim solidárnej zodpovednosti Eurojustu a členských štátov alebo Eurojustu a Srbskej republiky.

39

V prejednávanej veci treba konštatovať, že spolupráca týkajúca sa služby Sky ECC začala v máji 2019 a – ako uviedol Europol v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní – ku dňu pojednávania ešte prebiehala.

40

Žalobca sa navyše odvoláva na skutočnosť potvrdenú Europolom v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní, že osobné údaje pochádzajúce zo služby Sky ECC, ktoré sa ho týkali, sa jednak vymieňali v rámci tejto spolupráce medzi Europolom a belgickými, francúzskymi a holandskými orgánmi a jednak zostávajú v rukách Europolu.

41

Vzhľadom na vyššie uvedené Všeobecný súd nemá právomoc rozhodnúť o druhom žalobnom návrhu v rozsahu, v akom smeruje k určeniu zodpovednosti Eurojustu za konanie Belgického kráľovstva, Francúzskej republiky a Holandského kráľovstva, alebo tiež Srbskej republiky, či dokonca zo konanie Europolu.

45

Napriek režimu solidárnej zodpovednosti stanovenému v článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794 tak Europol nemôže byť solidárne zodpovedný za prípadnú škodu vyplývajúcu z nezákonného spracúvania osobných údajov fyzickej osoby, ku ktorému došlo v súvislosti s operáciami polície alebo iných orgánov členského štátu na presadzovanie práva, aj keď k tomuto spracúvaniu došlo v rámci spolupráce založenej na tomto nariadení (pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2024, KS a i./Rada a i., C‑29/22 P a C‑44/22 P , EU:C:2024:725 , bod 91 ).

46

Napriek svojej právomoci rozhodovať o druhom žalobnom návrhu v rozsahu, v akom sa týka solidárnej zodpovednosti Europolu za konanie, ktoré možno pripísať najmä francúzskym orgánom, teda Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o tvrdeniach žalobcu založených na ujme, ktorá mu bola spôsobená z dôvodu zachytávania jeho osobných údajov, ku ktorému došlo v rámci policajných operácií vykonávaných francúzskymi orgánmi.

47

Za týchto podmienok a pred preskúmaním námietok neprípustnosti vznesených Europolom a Eurojustom, ako aj pred preskúmaním dôvodnosti žalobných návrhov predložených žalobcom, treba identifikovať konania a akty, ktoré sú predmetom výhrad žalobcu a súd Únie je o nich oprávnený rozhodovať, pričom sa musí určiť, či ich možno pripísať Europolu alebo Eurojustu, a prípadne identifikovať konania alebo akty, ktoré nemožno pripísať Europolu, ale napriek tomu by mohli viesť ku vzniku jeho zodpovednosti na základe odchylného režimu solidárnej zodpovednosti stanoveného v článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794.

50

V tomto zmysle žalobca tvrdí, že Europol „podporil výkon vyšetrovacích právomocí na území mnohých krajín v rámci Únie aj mimo nej“. Okrem toho Europol zorganizoval 27. mája 2019 stretnutie s belgickými, francúzskymi a holandskými orgánmi, na ktorom sa zdieľali metaúdaje z viac ako 9000 správ pochádzajúcich od používateľom služby Sky ECC alebo im určených. V júni 2019 Europol zdieľal údaje, ktoré získali francúzske orgány pri zachytávaní údajov, s belgickými a holandskými orgánmi prostredníctvom jeho zabezpečenej informačnej výmennej siete s názvom „Secure Information Exchange Network Application“ (SIENA).

51

Okrem toho Europol a Eurojust boli od decembra 2020 zapojení do operácie zameranej na zber dešifrovacích kľúčov k správam získaným od polovice roka 2019, do uchovávania, dešifrovania a prenosu týchto správ, ako aj – v marci 2021 – do „operácie, počas ktorej bola Sky ECC ‚zlikvidovaná‘“. Žalobca tiež tvrdí, že Europol a Eurojust sa 23. a 24. júla 2020 zúčastnili porady technickej pracovnej skupiny SVT, v rámci ktorej boli objavené nové šifrované správy, ako aj na stretnutiach, ktoré sa konali 28. augusta 2019, 7. septembra 2020 a 11. februára 2021.

52

Konkrétne v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré sa proti nemu vedie v Srbsku, žalobca tvrdí, že Eurojustu bola doručená 6. júna 2022 žiadosť srbských orgánov o spoluprácu, ktorá viedla k tomu, že francúzske orgány 24. júna 2022 zaslali srbským orgánom prostredníctvom Eurojustu údaje pochádzajúce zo služby Sky ECC, ktoré sa ho týkali (ďalej len „zaslanie z 24. júna 2022“). Okrem toho Europol v júni 2022 údajne informoval srbské orgány, že na základe svojich analýz identifikoval žalobcu ako osobu za konkrétnym „identifikátorom Sky ECC“. A napokon došlo k ďalším kontaktom medzi srbskými orgánmi a Europolom, pokiaľ ide o zločineckú skupinu, do ktorej žalobca údajne patril.

55

V tomto zmysle Europol uznáva, že bol príjemcom metaúdajov týkajúcich sa viac ako 9000 správ, ku ktorých výmene došlo na stretnutí 27. mája 2019, ktoré žalobca spomenul v bode 50 vyššie.

56

Europol tiež uvádza, že od 18. marca 2021 skutočne prijal a analyzoval údaje pochádzajúce zo služby Sky ECC, ktoré zaslali francúzske orgány, a následne poslal výsledok svojich analýz belgickým, francúzskym a holandským orgánom, najmä vo forme analýz, ktoré boli špecifické pre niektoré krajiny.

57

Okrem toho Europol nepopiera, že sa zúčastnil na stretnutí 28. augusta 2019, na ktorom boli spomenuté dôsledky prípadného odstránenia infraštruktúry služby Sky ECC, ako aj na porade technickej pracovnej skupiny SVT, ktorá sa konala 23. a 24. júla 2020 a počas ktorej boli objavené nové šifrované správy.

61

Po druhé, hoci Europol nepopiera, že sa zúčastnil na stretnutiach 7. septembra 2020 a 11. februára 2021, treba konštatovať, že dokument Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen (Súd prvej inštancie Antwerpy, Belgicko), priložený k žalobe na podporu tvrdenia žalobcu, síce spomína stretnutie, ktoré bolo naplánované na 7. septembra 2020, ale uvádza len to, že by sa na ňom mali zúčastniť francúzske a holandské orgány, no nie Europol. Rovnako žiadosť o technickú pomoc, ktorú podal Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), pripojená k žalobe na podporu tvrdenia žalobcu, neuvádza ani nijaké stretnutie, ktoré sa konalo 11. februára 2021, ani Europol.

62

Po tretie žalobca nepredložil nijaký dôkaz a ani len dôkaz prima facie , ktorý by mohol preukázať, že Europol sa zúčastnil na „zásahovom dni“ v marci 2021, počas ktorého bola Sky ECC ‚zlikvidovaná‘“. Prepis tlačovej konferencie belgickej prokuratúry, uvedený v žalobe, sa totiž síce týka tohto „zásahového dňa“, ale neuvádza sa v ňom Europol. Rovnako aj v e‑mailovej komunikácii, priloženej k žalobe, sa len poukazuje na prenosov údajov pochádzajúcich zo služby Sky ECC prostredníctvom Europolu, pričom táto komunikácia nepreukazuje, že Europol bol zapojený do uvedeného „zásahového dňa“.

63

Po štvrté žalobca nepredložil dôkaz alebo aspoň dôkaz prima facie , ktorý by mohol preukázať, že Europol zaslal srbským orgánom informáciu, z ktorej vyplynulo, že žalobca je osobou nachádzajúcou sa za identifikátorom „DFKNBQ“ služby Sky ECC.

67

Ako vyplýva z prílohy A.15, tieto dokumenty a informácie, ktoré Eurojust zaslal srbským orgánom v odpovedi na ich žiadosť o vzájomnú právnu pomoc, boli zaslané prostredníctvom e‑mailu, ktorý francúzske orgány zaslali Eurojustu a ktorý obsahoval odkazy na zabezpečenú stránku na stiahnutie.

68

Žalobca sa preto v rámci tejto žaloby nemôže vo vzťahu k Europolu odvolávať na nepreukázané skutočnosti uvedené v bodoch 59 až 67 vyššie.

69

Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na tvrdenie žalobcu zaznamenané v zápisnici z pojednávania, podľa ktorého k poslednému aktu vytýkanému Europolu a Eurojustu došlo 24. júna 2022, treba konštatovať, že iba skutočnosti uvedené v bodoch 55 až 57 vyššie, ku ktorým došlo pred týmto dátumom – teda prijatie, spracúvanie a zdieľanie údajov zo služby Sky ECC od27. mája 2019 a zachytených francúzskymi orgánmi, ako aj účasť na stretnutí z 28. augusta 2019 a v pracovnej skupine z 23. a 24. júla 2020 – sú preukázané a môžu podporiť závery žalobcu smerujúce proti Europolu.

72

Na druhej strane v rámci žiadostí o podporu podaných srbskými orgánmi v súvislosti s trestnými vyšetrovaniami začatými v Srbsku proti zločineckej skupine – ktorej členom je údajne aj žalobca – zapojenej do obchodovania s omamnými látkami najmä cez Rotterdam, Eurojust spresnil, že jednak koordinoval holandské a srbské vyšetrovania a jednak umožnil zaslanie a výkon žiadostí o vzájomnú právnu pomoc, ktoré srbské orgány adresovali francúzskym orgánom.

73

Pokiaľ ide o spoluprácu medzi holandskými a srbskými orgánmi, Eurojust potvrdil, že sa konali tri koordinačné stretnutia za účasti týchto orgánov, a to 23. mája, 16. novembra a 8. decembra 2022, na ktorých si tieto orgány vymenili informácie o rozsahu a stave svojich vyšetrovaní, ako aj o svojich potrebách pri justičnej spolupráci spočívajúcich v dosiahnutí dohody o spôsobe pokračovania spolupráce v oblasti výmeny informácií a dôkazov, ako aj v koordinácii svojich stratégií stíhania s cieľom predísť konfliktom právomocí a paralelnému stíhaniu tých istých podozrivých za tie isté skutky.

74

Eurojust tiež uvádza, že umožnil prenos niektorých žiadostí o vzájomnú právnu pomoc medzi Srbskou republikou a Holandským kráľovstvom, najmä žiadosti zo 7. októbra 2022, alebo že bol tiež informovaný jednak o tom, že holandské orgány zorganizovali 3. mája 2023 stretnutie so srbskými orgánmi, ktorého cieľom bolo informovať tieto orgány v súvislosti s plánovaným zatknutím žalobcu, a jednak o tom, že počas tohto stretnutia tieto orgány dospeli k predbežnej dohode o koordinovanej stratégii stíhania tohto žalobcu v súvislosti so zaistením zo 4. augusta 2020, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa tomu, aby bol stíhaný v oboch štátoch za tie isté skutky.

78

V nijakej z piatich príloh, na ktoré sa žalobca odvoláva na podporu svojho tvrdenia, sa totiž Eurojust nespomína, okrem úplne všeobecného odkazu, ktorý nemá priamy vzťah k porade z 27. mája 2019.

79

Po druhé žalobca nepredložil nijaký dôkaz a ani len dôkaz prima facie , ktorý by mohol preukázať, že Eurojust sa zúčastnil porady technickej pracovnej skupiny 23. a 24. júla 2020 uvedenej v bode 51 vyššie.

80

Okrem toho, že žalobca sám pripúšťa, že „nevie, či boli [v tejto pracovnej skupine] prítomní spolupracovníci z… Eurojustu“, Eurojust tvrdí, že sa na nej nezúčastnil a že dokument, o ktorý sa žalobca opiera, neumožňuje vyvolať v tejto súvislosti žiadne pochybnosti.

84

Žalobca sa preto v rámci tejto žaloby nemôže vo vzťahu k Eurojustu odvolávať na nepreukázané skutočnosti uvedené v bodoch 77 až 83 vyššie.

85

Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na tvrdenie žalobcu zaznamenané v zápisnici z pojednávania, podľa ktorého k poslednému aktu vytýkanému Eurojustu a Europolu došlo 24. júna 2022, treba konštatovať, že iba skutočnosti uvedené v bodoch 71 až 76 vyššie, ku ktorým došlo pred týmto dátumom – konkrétne účasť Eurojustu na koordinačných stretnutiach belgických, francúzskych a holandských orgánov, ako aj Europolu, ktoré sa konali 25. apríla 2019, 7. septembra 2020 a 11. februára 2021, ďalej jeho účasť na koordinačnom stretnutí holandského a srbského vyšetrovania 23. mája 2022, e‑mail francúzskych orgánov, ktorý Eurojust zaslal 24. júna 2022 srbským orgánom, pričom tento e‑mail obsahoval odkaz na zabezpečenú stránku na stiahnutie osobných údajov žalobcu – sú preukázané a môžu podporiť návrhy žalobcu smerujúce proti Eurojustu.

3.

O aktoch alebo konaniach, ktoré nemožno pripísať Europolu, ale za ktoré môže byť napriek tomu zodpovedný

89

Po tretie sa belgické, francúzske a holandské orgány zúčastnili na stretnutí 28. augusta 2019, na ktorom boli spomenuté dôsledky prípadného odstránenia infraštruktúry služby Sky ECC, ako aj na porade technickej pracovnej skupiny SVT, ktorá sa konala 23. a 24. júla 2020 a v jej rámci boli objavené nové šifrované správy.

90

Po štvrté sa 25. apríla 2019, 7. septembra 2020 a 11. februára 2021 belgické, francúzske a holandské orgány zúčastnili na koordinačných stretnutiach, na ktorých predložili aktualizované informácie o vývoji svojich vyšetrovaní v súvislosti so službou Sky ECC a diskutovali o tom, ako v nich čo najlepšie pokračovať.

91

Po piate pri príležitosti porady 23. mája 2022 holandské orgány zaslali srbským orgánom prostredníctvom Eurojustu informácie o rozsahu a stave svojich vyšetrovaní, ako aj o svojich potrebách v oblasti justičnej spolupráce.

95

Naopak žalobca nepredložil nijaký dôkaz alebo dôkaz prima facie , ktorý by mohol preukázať, že výmena metaúdajov z viac ako 9000 správ, ku ktorej došlo 27. mája 2019, stretnutia z 25. apríla a 28. augusta 2019, 7. septembra 2020, 11. februára 2021 a 23. mája 2022 alebo aj porada technickej pracovnej skupiny SVT prebiehajúca 23. a 24. júla 2020 viedli k výmene osobných údajov, ktoré sa ho týkajú, medzi belgickými, francúzskymi alebo holandskými orgánmi v zmysle článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794.

96

Všeobecný súd preto nemá právomoc rozhodovať v rámci žalobného návrhu na náhradu škody smerujúceho proti Europolu a založeného na článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794 o tvrdeniach opierajúcich sa o skutočnosti alebo akty belgických, francúzskych alebo holandských orgánov uvedené v bode 95 vyššie.

97

Naopak dôkazy alebo dôkazy prima facie poskytnuté žalobcom umožňujú preukázať, že v období od 27. mája 2019 do 24. júna 2022 boli osobné údaje, ktoré sa ho týkajú a pochádzajú zo služby Sky ECC, predmetom spracovania po prvé francúzskymi orgánmi v rámci zaslania údajov zachytených na serveroch služby Sky ECC Europolu, po druhé belgickými, francúzskymi a holandskými orgánmi v rámci prijatia týchto údajov od Europolu pred spracúvaním alebo po ňom a po tretie pri ich zaslaní francúzskymi orgánmi srbským orgánom prostredníctvom Eurojustu 24. júna 2022.

Na úvod treba uviesť, že Europol a Eurojust spoločne alebo samostatne vzniesli viaceré námietky neprípustnosti založené po prvé na neprípustnosti žaloby v celom rozsahu z dôvodu zneužitia konania, po druhé na oneskorenom podaní žaloby, pokiaľ ide o návrhy na vyhlásenie neplatnosti, po tretie na skutočnosti, že spracúvanie údajov zo služby Sky ECC týkajúcich sa žalobcu nepredstavuje napadnuteľný úkon, po štvrté na neprípustnosti návrhov na náhradu škody z dôvodu, že žalobca z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal údajnú ujmu a obišiel dostupné právne prostriedky.

101

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súd Únie je oprávnený podľa okolností každého prípadu posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby sa predtým rozhodlo o jej prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P , EU:C:2002:118 , body 51 a 52 ).

102

V prejednávanej veci je podľa Všeobecného súdu potrebné v záujme hospodárnosti konania preskúmať len námietku neprípustnosti založenú na skutočnosti, že spracúvanie údajov zo služby Sky ECC, ktoré sa týkajú žalobcu, nepredstavuje napadnuteľný akt, pričom predtým nie je potrebné posúdiť ostatné námietky neprípustnosti, keďže žaloba je v každom prípade a z dôvodov uvedených nižšie nedôvodná.

1.

O prípustnosti návrhov na vyhlásenie neplatnosti

105

Europol a Eurojust tvrdia, že spracúvanie údajov zo služby Sky ECC, ktoré sa týkajú žalobcu, nie je napadnuteľným aktom, keďže nemá vplyv na jeho právne postavenie.

106

Ako vyplýva z bodu 58 vyššie, žalobca vyčíta Europolu jednak to, že od 27. mája 2019 prijal, spracoval a zdieľal údaje zo služby Sky ECC, ktoré sa týkali žalobcu a zachytili ich francúzske orgány, a jednak to, že sa zúčastnil na stretnutí 28. augusta 2019 a na porade pracovnej skupiny 23. a 24. júla 2020.

107

Účasť na týchto stretnutiach alebo pracovných skupinách tak nepredstavuje úplný záver osobitného postupu, ktorý sa líši od postupu, ktorý má umožniť trestným súdom dotknutých členských štátov prípadne rozhodnúť o trestnej zodpovednosti žalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 11 , a uznesenie z 9. septembra 2020, IMG/Komisia, T‑645/19 , neuverejnené, EU:T:2020:388 , bod 48 a citovanú judikatúru).

111

Pokiaľ ide o osobné údaje žalobcu zo služby Sky ECC, ktoré Europol zaslal orgánom členských štátov, ako sú Belgické kráľovstvo, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo, toto zaslanie sa neodlišuje od zaslania záverečných správ a informácií Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktoré tento úrad zasiela členským štátom, a podľa ustálenej judikatúry nejde o napadnuteľný akt (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. novembra 2023, Sistem ecologica/Komisia, C‑787/22 P , neuverejnený, EU:C:2023:940 , body 55 , 56 , 60 , 66 a 67 ; z 12. septembra 2007, Nikolaou/Komisia, T‑259/03 , neuverejnený, EU:T:2007:254 , body 244 a 245 a citovanú judikatúru, a z 20. mája 2010, Komisia/Violetti a i., T‑261/09 P , EU:T:2010:215 , bod 47 a citovanú judikatúru).

112

Preto bez toho, aby bolo potrebné určiť, či vzhľadom na neexistenciu formalizácie rôznych konaní vytýkaných žalobcom Europolu a Eurojustu možno účasť týchto subjektov na stretnutiach alebo v pracovných skupinách uvedených v bodoch 106 a 107 vyššie a či tiež skutočnosť, že Europol zaslal osobné údaje žalobcu pochádzajúce zo služby Sky ECC belgickým, francúzskym a holandským orgánom, kvalifikovať ako „akty“ v zmysle článku 263 ZFEÚ, takáto účasť a zaslanie v každom prípade nemajú napadnuteľný charakter.

116

Zaslanie z 24. júna 2022 sa však neuskutočnilo medzi agentúrou Únie a orgánmi členského štátu, ale medzi touto agentúrou a orgánmi tretej krajiny, v tomto prípade Srbskej republiky.

117

Ak zákonnosť zaslania z 24. júna 2022 nemožno spochybniť v rámci tejto žaloby, nebude ju viac možné z hľadiska práva Únie spochybňovať a osobné údaje, ktoré obsahuje, možno považovať za zákonne zaslané srbským orgánom, pričom žalobca sa nemôže následne na súdoch tejto tretej krajiny dožadovať ani posúdenia platnosti uvedeného zaslania z hľadiska práva Únie, ani predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru na posúdenie jeho platnosti.

118

V tomto zmysle je zaslanie z 24. júna 2022 úplným záverom osobitného postupu, v rámci ktorého Eurojust na požiadanie zaslal orgánom tretej krajiny osobné údaje identifikovanej osoby.

122

Na druhej strane, keďže Únia nie je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), nemôže ESĽP konštatovať porušenie tohto Dohovoru z jej strany, a to najmä v rámci žaloby podanej proti tretej krajine.

123

Vzhľadom na vyššie uvedené treba vyhovieť námietke neprípustnosti vznesenej Europolom a Eurojustom a konštatovať nenapadnuteľnosť aktov alebo konaní kritizovaných žalobcom, s výnimkou zaslania z 24. júna 2022.

b)

O dôvodnosti žalobného návrhu na vyhlásenie neplatnosti v rozsahu, v akom sa týka zaslania z 24. júna 2022

127

Po prvé toto spracúvanie spadá do rámca plnenia úloh Eurojustu a bolo na tento účel nevyhnutné. Po druhé zo žiadnej skutočnosti uvedenej v spise nevyplýva, že osobné údaje žalobcu boli spracúvané na iné účely ako sú tieto úlohy. Po tretie uvedené spracovanie sa uskutočnilo na žiadosť francúzskych orgánov a na základe predchádzajúcich žiadostí o vzájomnú právnu pomoc. Po štvrté prenos osobných údajov žalobcu adresovaný srbským orgánom mal základ v článku 56 ods. 2 písm. b) nariadenia 2018/1727 a v dohode o spolupráci umožňujúcej výmenu operačných osobných údajov uzavretej medzi Eurojustom a Srbskou republikou 12. novembra 2019.

128

Na druhej strane skutočnosť, že francúzske orgány sprístupnili rozhovory žalobcu srbským orgánom prostredníctvom Eurojustu, bola tiež primeraná a dostatočne zabezpečená v zmysle článku 71 ods. 1 písm. c), d) a e) nariadenia 2018/1725. Mala totiž formu sprístupnenia odkazu na stránku na stiahnutie zabezpečenú heslom poskytnutým francúzskymi orgánmi a nič neumožňuje spochybniť tvrdenie Eurojustu, podľa ktorého sa zdržal prístupu k predmetným údajom a nestiahol ich, neuložil ani neskopíroval do svojich vlastných počítačových systémov.

129

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu založené na porušení článkov 47 a 48 Charty, ako aj článku 6 EDĽP a článkov 14 a 15 Paktu, žalobca nevysvetlil, v čom zaslanie z 24. júna 2022 viedlo ku dňu tohto zaslania k porušeniu týchto ustanovení, najmä v prípade neexistencie rozsudku holandských alebo srbských súdov, ktorý by v tom čase konštatoval jeho vinu na základe poskytnutých údajov.

132

Nijaké z aktov alebo konaní vytýkaných žalobcom Europolu alebo Eurojustu však nemá znaky všeobecne záväzného právneho aktu.

133

V dôsledku uvedeného treba žalobný dôvod založený na článku 277 ZFEÚ zamietnuť.

2.

O žalobných návrhoch na náhradu škody

137

Za týchto okolností je potrebné samostatne preskúmať akty alebo konanie, za ktoré môžu byť zodpovední Europol – jediný subjekt, na ktorý sa vzťahuje takýto odchylný režim solidárnej zodpovednosti s členskými štátmi – a Eurojust.

a)

O aktoch a konaniach, za ktoré môže byť Europol zodpovedný

138

Žalobca v rámci prvého tvrdenia o ujme, predloženého v rámci jeho prvého žalobného dôvodu, vyčíta Europolu a dotknutým členským štátom, že spracovali údaje pochádzajúce zo služby Sky ECC – vrátane jeho údajov – nezákonným a nespravodlivým spôsobom, a tým porušili najmä článok 28 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/794.

142

Na účely preskúmania tohto prvého tvrdenia o ujme tak treba zohľadniť nielen akty alebo konania Europolu na základe režimu zodpovednosti vyplývajúceho z článku 49 nariadenia 2016/794, ale aj akty alebo konanie troch dotknutých členských štátov z hľadiska odchylného režimu solidárnej zodpovednosti uvedeného v článku 50 ods. 1 nariadenia.

143

Svojím druhým tvrdením o ujme predloženým v rámci svojho druhého žalobného dôvodu sa žalobca napriek zmienke v bode 68 žaloby o článku 28 nariadenia 2016/794 v podstate odvoláva len na porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nemožnosti overiť „použiteľnosť“ údajov pochádzajúcich zo služby Sky ECC vo vnútroštátnych trestných konaniach nasledujúcich po vyšetrovaniach, na ktorých sa Europol zúčastnil.

144

V rámci svojho druhého žalobného dôvodu tak žalobca nespochybňuje zákonnosť spracúvania jeho osobných údajov v zmysle článku 28 nariadenia 2016/794 – čo je jediné tvrdenie, na základe ktorého by táto výhrada mohla spadať do odchylného režimu solidárnej zodpovednosti vyplývajúceho z článku 50 ods. 1 tohto nariadenia.

148

Hoci je pravda, že Europol v prejednávanej veci poskytol holandským orgánom informácie, ktoré mal k dispozícii a spracúval ich, a francúzske orgány ich zaslali srbským orgánom, nič to nemení na tom, že žalobca svojím tretím tvrdením o ujme nevytýka Europolu prípadné „nesprávne spracúvanie údajov“ v zmysle článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794, ale len to, že si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z dohody o SVT.

149

Na účely preskúmania tohto druhého tvrdenia o ujme je preto potrebné zohľadniť len akty alebo konanie Europolu podľa režimu zodpovednosti vyplývajúceho z článku 49 nariadenia 2016/794.

150

Vo svojom štvrtom tvrdení o ujme predloženom v rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobca namieta nedostatočné zabezpečenie a nesprávne spracovanie svojich údajov pochádzajúcich zo služby Sky ECC zo strany Europolu a Eurojustu, čo potvrdil v odpovedi na otázku Všeobecného súdu počas pojednávania.

1) O údajných škodách vyplývajúcich z aktov alebo konaní Europolu, Belgického kráľovstva, Francúzskej republiky alebo Holandského kráľovstva, ktorých náhrada sa požaduje od Europolu na základe odchylného režimu solidárnej zodpovednosti stanoveného v článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794

154

Ako bolo uvedené v bodoch 138 až 142 vyššie, v rámci prvého tvrdenia o ujme žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda v dôsledku nesprávneho spracúvania jeho údajov pochádzajúcich zo služby Sky ECC, a to tak zo strany Europolu, ako aj zo strany Belgického kráľovstva, Francúzskej republiky a Holandského kráľovstva.

155

Podľa žalobcu boli údaje pochádzajúce zo služby Sky ECC – vrátane jeho vlastných – spracúvané nediferencovane, čo je v rozpore s článkami 17, 18, 28 a 38 nariadenia 2016/794, článkami 7, 8, 10 až 12, 51 a 52 Charty, článkom 8 EDĽP a článkom 17 Paktu.

156

V tomto zmysle Europol porušil bod 32 písm. h), i), p) a q) odporúčania Európskeho parlamentu z 15. júna 2023 Rade a Komisii v nadväznosti na vyšetrovanie údajného porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s používaním softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru [2023/2500(RSP)] tým, že nevymazal irelevantné údaje, uchovával predmetné údaje po uplynutí konkrétneho obdobia a neinformoval osoby, ktoré boli alebo neboli cieľom sledovania.

160

Tieto porušenia potvrdzuje nedávne konštatovanie Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) o nesprávnom postupe Europolu v súvislosti s uchovávaním a vymazávaním súborov údajov, ktoré neboli predmetom kategorizácie (EDPS Decision on the retention by Europol of datasets lacking Data Subject Categorisation, Cases 2019-0370 & 2021-0699, 21. decembra 2021).

161

Europol tvrdí, že toto tvrdenie o ujme je nedôvodné.

162

Po prvé, pokiaľ ide o spracúvanie údajov získaných francúzskymi orgánmi, žalobca uvádza len to, že určité údaje boli spracúvané, hoci nijako nesúviseli s akýmkoľvek trestným činom, a ich spracúvanie preto bolo v rozpore s článkom 30 ods. 1 nariadenia 2016/794, ktorý sa týka spracúvania osobných údajov obetí trestných činov, svedkov alebo iných osôb, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch, alebo osôb mladších ako 18 rokov.

166

Je však potrebné konštatovať, že žalobca je plnoletá osoba, ktorá bola podľa vnútroštátneho práva príslušného členského štátu podozrivá zo spáchania trestného činu alebo účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, teda z obchodovania s omamnými látkami podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2016/794.

167

Žalobca sa preto nemôže účinne odvolávať na článok 30 ods. 1 nariadenia 2016/794.

168

V prvom rade boli všetky tieto činnosti vykonané vo vymedzenom rámci sledujúcom konkrétny, výslovne uvedený a legitímny účel, a to špecifickú operáciu týkajúcu sa služby Sky ECC, ktorej cieľom bolo najmä identifikovať jej používateľov na účely trestného stíhania, a to aj prostredníctvom SVT, ktorý mal rovnaký cieľ a bol vytvorený na základe osobitnej dohody, v ktorej Belgické kráľovstvo spolu s Francúzskou republikou a Holandským kráľovstvom výslovne identifikovali svoje ciele a podieľal sa na nej aj Europol (pozri body 3 až 6 vyššie).

172

V druhom rade nič nenasvedčuje tomu, že by spracúvanie údajov žalobcu Europolom bolo neprimerané, irelevantné alebo prehnané vo vzťahu k cieľu identifikácie používateľov služby Sky ECC najmä na účely ich trestného stíhania.

173

V tejto súvislosti je skutočnosť, že Europol mohol byť adresátom rozhodnutia EDPS uvedeného v bode 160 vyššie, irelevantná. Žalobca totiž netvrdí, a už vôbec nepreukazuje, že jeho údaje spadali do pôsobnosti tohto rozhodnutia, teda že išlo o údaje, ktorými disponoval Europol a ktoré neboli predmetom kategorizácie.

174

V piatom rade sa žalobca nemôže účinne odvolávať na skutočnosť, že nemal prístup k svojim údajom, keďže v súlade s odôvodnením 41 nariadenia 2016/794 – ktorému treba priznať dôležitú výkladovú hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol, C‑755/21 P , EU:C:2024:202 , bod 59 ), Europol môže odmietnuť prístup k osobným údajom osoby na účely riadneho plnenia svojich úloh, ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, zabránenia trestnej činnosti alebo zaručenia, že nebude ohrozené vnútroštátne vyšetrovanie.

178

Po štvrté zo skutočností, ktoré mal Všeobecný súd k dispozícii, vôbec nevyplýva, že Europol porušil zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov na zasadnutiach 27. mája a 28. augusta 2019 alebo aj na poradách pracovnej skupiny 23. a 24. júla 2020, počas ktorých boli objavené nové správy (pozri body 55 a 57 vyššie).

179

Tieto stretnutia zjavne spadali do rámca úloh zverených Europolu a uvedených najmä v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia 2016/794, a to osobitne v prejednávanej veci, keď sa Europol zúčastňoval na práci SVT, ako to stanovuje článok 4 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia.

180

Okrem toho z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bodoch 171 až 182 vyššie, nemožno Europolu a ani Belgickému kráľovstvu, Francúzskej republike alebo Holandskému kráľovstvu vytýkať nijaké porušenie článkov 7, 8, 10 až 12, 51 a 52 Charty, článku 8 EDĽP a článku 17 Paktu.

184

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že článok 52 ods. 1 Charty stanovuje možnosť obmedzenia práv zaručených Chartou – vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrany osobných údajov, slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, slobody prejavu a práva na informácie, slobody zhromažďovania a združovania – pod podmienkou, že tieto obmedzenia sú stanovené zákonom, rešpektujú podstatu dotknutých práv a slobôd a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak sú potrebné na ochranu práv a slobôd iných [pozri rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C‑548/21 , EU:C:2024:830 , bod 119 a citovanú judikatúru].

185

Navyše boj proti závažnej trestnej činnosti – do ktorého patrí boj proti obchodovaniu s omamnými látkami – môže odôvodniť také závažné zásahy do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, akými sú zásahy, ktoré zahŕňajú uchovávanie údajov o prenose dát a polohe (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2023, Lietuvos Respublikos generalinė prokuratūra, C‑162/22 , EU:C:2023:631 , bod 37 ).

186

Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť žalobcovo tvrdenie o ujme namierené voči Europolu a založené na článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794 ako nedôvodné.

2) O údajnej škode vyplývajúcej výlučne z aktov alebo konaní Europolu, za ktorú sa požaduje náhrada na základe jeho zodpovednosti za vlastné konanie podľa článku 49 ods. 3 nariadenia 2016/794

i) O tvrdení o ujme založenom na porušení práva na spravodlivé trestné konanie

190

Žalobca tvrdí, že mu bola spôsobená ujma z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivé trestné konanie zaručeného článkami 47 a 48 Charty, ako aj článkami 14 a 15 Paktu, pričom uvedené porušenie vyplýva z nemožnosti overiť pravdivosť, pravosť, spoľahlivosť a zákonnosť údajov, ktoré boli spracované a prenesené v rámci spolupráce týkajúcej sa služby Sky ECC, alebo prinajmenšom z neexistencie formálnych a vecných záruk.

191

Ak sa žalobca týmto tvrdením o ujme dovoláva nezákonnosti spracovania svojich údajov, táto argumentácia už bola zamietnutá v bode 187 vyššie.

195

Z tohto dôvodu treba tvrdenie o ujme uvádzané žalobcom a založené na tom, že Europol porušil články 47 a 48 Charty a články 14 a 15 Paktu, zamietnuť.

ii) O tvrdení o ujme založenom na neexistencii koordinácie holandských a srbských orgánov na účely trestného stíhania začatého proti žalobcovi

196

V treťom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Europol mu spôsobil ujmu tým, že nesplnil svoju povinnosť koordinovať trestné stíhanie, hoci bola stanovená v dohode o SVT, a to napriek tomu, že bol zapojený do zdieľania údajov žalobcu na účely jeho stíhania.

200

V dohode o SVT sa v časti s názvom „9.1 Dohody o používaní digitálnych údajov pochádzajúcich z monitorovania serverov – Výmena informácií s krajinami, ktoré nie sú súčasťou SVT“, stanovuje, že „ak… používatelia z rôznych krajín SVT alebo z krajín, ktoré nie sú súčasťou SVT, môžu byť zapojení do podobných alebo súvisiacich skutkov, príslušné časti SVT sa bezodkladne zosúladia, ak je to vhodné aj s krajinami, ktoré nie sú súčasťou SVT a Europolu“.

201

Okrem skutočnosti, že zosúladené konanie s Europolom týkajúce sa používania digitálnych údajov pochádzajúcich z monitorovania serverov je len fakultatívne, treba konštatovať, že vzhľadom na názov, pod ktorým sa nachádza časť spomenutá žalobcom, sa toto zosúladené konanie týka použitia týchto údajov, a nie trestného stíhania, ktoré by na základe uvedených údajov mohli začať členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o SVT, alebo dokonca krajiny, ktoré nie sú jej zmluvnými stranami.

202

Navyše Europolu nemožno vytýkať nijaké nesplnenie povinnosti koordinácie trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni, keďže nariadenie 2016/794 – a najmä jeho článok 4 ods. 1 – ho nijako neoprávňuje rozhodnúť o začatí trestného stíhania osoby identifikovanej v danej krajine alebo koordinovať trestné stíhania začaté vo viacerých týchto krajinách.

Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že aj keby sa zber a spracúvanie jeho osobných údajov ukázali ako zákonné a spravodlivé, Europol mu spôsobil ujmu tým, že si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti jeho údajov v rozpore s článkom 32 nariadenia 2016/794.

206

Europol tvrdí, že toto tvrdenie o ujme je nedôvodné.

207

Treba konštatovať, že tvrdenia žalobcu založené na tom, že Europol si nesplnil svoju povinnosť prijať primerané technické a organizačné opatrenia na zaistenie úrovne bezpečnosti primeranej riziku, nie sú podložené nijakým dôkazom ani dôkazom prima facie .

208

Na základe uvedeného treba zamietnuť tvrdenie o ujme uvádzané žalobcom a založené na tom, že Europol porušil článok 32 nariadenia 2016/794, a v dôsledku toho aj návrhy na náhradu škody v rozsahu, v akom smerujú proti Europolu.

b)

O aktoch a konaniach, za ktoré môže byť zodpovedný Eurojust

1) O tvrdení o ujme založenom na nezákonnom spracovaní osobných údajov žalobcu

212

Svojím prvým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že mu vznikla ujma v dôsledku spracúvania jeho osobných údajov v rozpore s článkami 71 a 72 nariadenia 2018/1725, článkami „(9 a) 26 a 27 nariadenia 2018/1727“, článkami 7, 8 a 10 až 12 Charty v spojení s jej článkami 51 a 52, článkom 8 EDĽP, ako aj článkom 17 Paktu.

216

Na to, aby mohla vzniknúť zodpovednosť Únie, totiž musí žalobca preukázať, že ujma, ktorej náhradu požaduje, sa ho osobne dotýka (uznesenie z 3. septembra 2021, Löning/Komisia, C‑176/21 P , neuverejnené, EU:C:2021:697 , bod 19 ).

217

Preto treba odmietnuť kritiku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia podpory a poradenstva v oblasti justičnej spolupráce Belgickému kráľovstvu, Francúzskej republike, Holandskému kráľovstvu a Europolu na troch stretnutiach, ktoré sa konali 25. apríla 2019, 7. septembra 2020 a 11. februára 2021 (bod 71 vyššie), a kritiku týkajúcu sa koordinácie holandského a srbského vyšetrovania na stretnutí, ktoré sa konalo 23. mája 2022 (bod 73 vyššie), teda vyšetrovania, v súvislosti s ktorým žalobca ani netvrdí, ani a fortiori nepreukazuje, že viedlo k spracovaniu jeho osobných údajov.

218

To isté platí pre tvrdenie založené na tom, že Eurojust konal v rozpore s povinnosťou advokátov zachovávať mlčanlivosť.

222

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť žalobcovo tvrdenie o ujme vyplývajúce z nezákonného spracovania jeho osobných údajov, ako aj z porušenia článkov 47 a 48 Charty, článku 6 EDĽP a článkov 14 a 15 Paktu.

2) O tvrdení o ujme založenom na porušení práva na spravodlivé trestné konanie žalobcu

223

Svojím druhým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že Eurojust mu spôsobil ujmu z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivé trestné konanie zaručeného článkami 47 a 48 Charty, ako aj článkami 14 a 15 Paktu, pričom toto porušenie vyplýva z nemožnosti overiť pravdivosť, pravosť, spoľahlivosť a zákonnosť údajov, ktoré boli spracované a prenesené v rámci spolupráce týkajúcej sa služby Sky ECC, alebo prinajmenšom z neexistencie formálnych a vecných záruk.

224

Návrhy na vyhlásenie neplatnosti zaslania z 24. júna 2022 založené na rovnakých tvrdeniach však už boli zamietnuté v bodoch 128 až 130 vyššie.

228

Okrem toho žalobca neuvádza nijakú skutočnosť alebo tvrdenie, ktoré by preukazovali, že by po tomto zaslaní došlo k akémukoľvek zásahu do jeho práva na účinné súdne preskúmanie.

229

V každom prípade treba pripomenúť, že článok 52 ods. 1 Charty stanovuje možnosť obmedziť práva zaručené Chartou – vrátane práva na účinné súdne preskúmanie – za podmienok pripomenutých v bode 184 vyššie.

230

233

Eurojust poukazuje na to, že toto tvrdenie o ujme je nedôvodné.

234

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako už bolo uvedené v bodoch 199 až 201 vyššie, že zosúladené konanie stanovené dohodou o SVT sa týka použitia údajov zhromaždených dotknutými štátmi, a nie trestného stíhania, ktoré by na základe uvedených údajov mohli začať členské štáty – zmluvné strany dohody o SVT, alebo dokonca krajiny, ktoré nie sú jej zmluvnými stranami.

235

Okrem toho je potrebné poukázať na to, že článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1727 stanovuje, že Eurojust „pomáha príslušným úradom členských štátov pri zabezpečovaní čo najlepšej koordinácie vyšetrovania a trestného stíhania“.

4) O tvrdení o ujme založenom na porušení článkov 89, 91 a 92 nariadenia 2018/1725

239

Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že aj keby sa zber a spracúvanie jeho osobných údajov ukázali ako zákonné a spravodlivé, Eurojust mu predovšetkým spôsobil ujmu tým, že si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti jeho údajov v rozpore s článkom 91 nariadenia 2018/1725.

240

Okrem toho vzhľadom na novú povahu spôsobu získavania údajov zo služby Sky ECC – ide konkrétne o využitie techniky „útoku man in the middle “ – Eurojust nesplnil svoju povinnosť vykonať predchádzajúce posúdenie vplyvov týkajúce sa ochrany údajov žalobcu, ktorá je stanovená v článku 89 nariadenia 2018/1725.

241

Žalobca ďalej nevysvetľuje dôvody, pre ktoré Eurojust porušil svoju povinnosť vykonať posúdenie vplyvu predtým, ako zaslal srbským orgánom odkaz, ktorý poskytli francúzske orgány, na stránku chránenú heslom obsahujúcu konverzácie žalobcu v službe Sky ECC (bod 75 vyššie).

245

Takéto zaslanie, pri ktorom nič nenasvedčuje tomu, že predstavovalo osobitné riziko pre práva a slobody žalobcu, alebo aspoň riziko väčšie ako iné spôsoby zaslania, neopodstatňovalo vykonanie predchádzajúceho posúdenia vplyvov podľa článku 89 nariadenia 2018/1725.

246

Nakoniec, keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Eurojust porušil ochranu jeho osobných údajov, nemôže mu vyčítať, že nesplnil svoju povinnosť podľa článku 92 nariadenia 2018/1725 oznámiť takéto porušenie EDPS.

247

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. februára 2026.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.