T-1189/23

62023TJ1189

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta rozšírená komora)

z 10. septembra 2025 ( *1 )

„Inštitucionálne právo – Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie – Rozhodnutie o uložení finančnej sankcie politickej strane – Článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 – Mimozmluvná zodpovednosť“

Vo veci T‑1189/23,

Patriotes.eu , predtým Identité et Démocratie Parti (ID Parti), so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: P. Prigent, advokát,

Rada Európskej únie , v zastúpení: M. Bauer a L. Atzeni, splnomocnení zástupcovia,

a

Európska komisia , v zastúpení: F. Erlbacher a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira (spravodajkyňa), sudcovia M. Kănčeva, C. Mac Eochaidh, P. Zilgalvis a E. Tichy‑Fisslberger,

1

Svojou žalobou sa žalobca Patriotes.eu, predtým Identité et Démocratie Parti (ID Parti), domáha na jednej strane na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „Úrad“) z 25. októbra 2023, ktorým mu tento Úrad uložil finančnú sankciu podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií ( Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 1 ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a na druhej strane na základe článku 268 ZFEÚ náhrady ujmy, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu prijatia tohto rozhodnutia.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobca je združením založeným podľa francúzskeho práva, ktoré bolo zaregistrované ako európska politická strana rozhodnutím Úradu zo 14. septembra 2017 o registrácii Mouvement pour un Europe des nations et des libertés ( Ú. v. EÚ C 84, 2018, s. 5 ).

3

Úrad sa 14. júna 2023 po viacerých výmenách informácií so žalobcom rozhodol začať voči nemu vyšetrovanie z dôvodu potenciálne nepresných informácií o zložení jeho predsedníctva a poskytol žiadateľovi možnosť predložiť pripomienky a navrhnúť nápravné opatrenia v súlade s článkom 29 nariadenia č. 1141/2014.

7

Listom z 28. septembra 2023 žalobca po tom, čo nahradil svoju starú internetovú stránku novou stránkou, ktorá už neobsahovala odkaz na dotknutého člena predsedníctva ako člena jeho predsedníctva, oznámil Úradu, že bolo rozhodnuté ponechať na sociálnych sieťach príspevky, v ktorých bol dotknutý člen predsedníctva prezentovaný ako súčasný člen jeho predsedníctva.

8

Úrad 25. októbra 2023 napadnutým rozhodnutím v nadväznosti na viaceré nové výmeny informácií medzi účastníkmi konania uložil žalobcovi na základe článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 finančnú sankciu vo výške 5 % jeho ročného rozpočtu, teda 47020,54 eura, z dôvodu, že žalobca ponechal na sociálnych sieťach nepresné príspevky, ktoré uvádzali dotknutého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva, hoci ním už nebol, čo predstavuje porušenie uvedeného článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014.

II. Návrhy účastníkov konania

–

uložil Úradu povinnosť zaplatiť sumu 55000 eur ako náhradu ujmy vzniknutej v dôsledku prijatia napadnutého rozhodnutia,

–

uložil Úradu povinnosť nahradiť trovy konania.

10

Úrad, ktorý podporuje Komisia, navrhuje, aby Všeobecný súd:

12

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd žalobu zamietol.

III. Právny stav

A. O právomoci Všeobecného súdu rozhodnúť o prvom žalobnom návrhu žalobcu

13

Prvou časťou prvého žalobného návrhu žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd konštatoval protiprávnosť článku 6 nariadenia č. 1141/2014.

17

V dôsledku toho treba prvú časť prvého žalobného návrhu zamietnuť z dôvodu nedostatku právomoci.

18

V druhej časti prvého žalobného návrhu žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd „v dôsledku toho“ zrušil rozhodnutie 2021/1271.

19

V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na to, že prvá časť prvého žalobného návrhu žalobcu bola zamietnutá z dôvodu nedostatku právomoci a druhá časť tohto žalobného návrhu je podmienená vyhovením prvej časti, je druhá časť bezpredmetná.

porušení povinnosti odôvodnenia,

–

porušení práva byť vypočutý,

–

námietke protiprávnosti článku 6 nariadenia č. 1141/2014, ako aj na porušení zásady nestrannosti a zásady riadnej správy vecí verejných,

–

porušení zásady zákazu diskriminácie,

–

zneužití právomoci,

–

porušení zásady proporcionality,

–

Úvodné poznámky k regulačnému rámcu a systému sankcií podľa nariadenia č. 1141/2014

22

Nariadenie č. 1141/2014 v súlade so svojím článkom 1 stanovuje podmienky upravujúce štatút a financovanie politických strán a politických nadácií na európskej úrovni.

23

Podľa odôvodnení 7, 8 a 12 nariadenia č. 1141/2014 majú európske politické strany európsky právny štatút, ktorý sa získava registráciou a ktorý zahŕňa celý rad práv a povinností.

24

…

4. Európske politické strany a európske politické nadácie poskytnú všetky informácie požadované úradom, povoľujúcim úradníkom Európskeho parlamentu, Dvorom audítorov, Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) alebo členskými štátmi, ktoré sú nevyhnutné na účely vykonávania kontrol, za ktoré sú podľa tohto nariadenia zodpovedné.“

27

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 8 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1141/2014, Úrad je zriadený aj na účely ukladania sankcií európskym politickým stranám a európskym politickým nadáciám v súlade s uvedeným nariadením.

28

V tejto súvislosti nariadenie č. 1141/2014 podľa svojho odôvodnenia 31 stanovuje jasný, pevný a odrádzajúci systém sankcií s cieľom zaistiť účinné, primerané a jednotné dodržiavanie povinností týkajúcich sa činností európskych politických strán a európskych politických nadácií, ktorý rešpektuje zásadu ne bis in idem , podľa ktorej nemožno uložiť sankciu za to isté porušenie dvakrát.

v prípade, že európska politická strana alebo európska politická nadácia nesplnila povinnosti stanovené v článku 23 ods. 1 alebo v článku 24 ods. 4;

…

vi)

v prípade, že dotknutá európska politická strana alebo európska politická nadácia v ktoromkoľvek období úmyselne neposkytla informácie alebo úmyselne poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, alebo v prípade, že subjekty oprávnené podľa tohto nariadenia na vykonávanie auditov alebo kontrol u príjemcov finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie odhalia nepresnosti v ročnej účtovnej závierke, ktoré sa v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami vymedzenými v článku 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002 považujú za vážne opomenutie alebo skreslenie položiek;

…

4. Na účely odsekov 2 a 3 sa európskej politickej strane alebo európskej politickej nadácii uložia tieto finančné sankcie:

–

20 % v prípade, ak dané porušenie je opakovaným porušením, alebo

–

tretina vyššie uvedených percentuálnych hodnôt v prípade, že dotknutá európska politická strana alebo európska politická nadácia sa dobrovoľne priznala k porušeniu predtým, než úrad oficiálne začal vyšetrovanie, a to aj v prípade súbežných porušení alebo opakovaného porušenia, a dotknutá strana alebo nadácia prijala náležité nápravné opatrenia,

–

50 % ročného rozpočtu dotknutej európskej politickej strany alebo európskej politickej nadácie v predchádzajúcom roku, ak bolo rozsudkom, ktorý má účinok res judicata , potvrdené, že sa dopustila protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie podľa vymedzenia v článku 106 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

b)

Úvodné poznámky k sankcii uloženej v napadnutom rozhodnutí

31

V napadnutom rozhodnutí Úrad na jednej strane v odôvodneniach 19 až 33 konštatoval porušenie podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 toho istého nariadenia z dôvodu neúplných odpovedí, ktoré sú v rozpore s verejným oznámením, ktoré mu žalobca poskytol v rámci ich vzájomnej komunikácie. Na druhej strane Úrad v odôvodneniach 34 až 44 napadnutého rozhodnutia konštatoval porušenie podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia z dôvodu, že žalobca uchoval na sociálnych sieťach nesprávne príspevky, ktoré uvádzali člena predmetnej kancelárie ako súčasného člena jeho predsedníctva, hoci ním už nebol. V odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia však uviedol, že sankcia za úmyselné konanie vyplývajúce z článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 je lex specialis , ktorý vzhľadom na článok 27 ods. 5 toho istého nariadenia zahŕňa sankciu, ktorá by inak vyplývala z článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) v spojení s článkom 24 ods. 4 uvedeného nariadenia, pretože išlo o tie isté skutočnosti týkajúce sa toho istého dotknutého člena predsedníctva. V článku 1 napadnutého rozhodnutia tak Úrad uložil žalobcovi finančnú sankciu len za porušenie stanovené v článku 27 ods. 2 písm. a) bode vi) nariadenia č. 1141/2014, pričom výška sankcie zodpovedala 5 % ročného rozpočtu žalobcu.

32

Po prvé je v tomto ohľade namieste pripomenúť, že bez ohľadu na dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie, je iba jeho výrok spôsobilý vyvolať právne účinky a v dôsledku toho spôsobiť ujmu. Naopak posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia nemôžu byť ako také predmetom žaloby o neplatnosť a preskúmaniu zákonnosti súdom Únie môžu podliehať len v rozsahu, v akom ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný podklad pre výrok tohto aktu (pozri rozsudok z 1. februára 2012, Valónsky región/Komisia, T‑237/09 , EU:T:2012:38 , bod 45 a citovanú judikatúru).

36

Vzhľadom na jasné znenie článku 27 ods. 4 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1141/2014 teda Úrad nedisponuje žiadnou mierou voľnej úvahy pri určovaní finančnej sankcie za nevyčísliteľné porušenia. Tento záver nie je spochybnený článkom 27 ods. 5 nariadenia č. 1141/2014, ako to potvrdzujú slová „pokiaľ nie je v odseku 4 písm. a) stanovené inak“, ktoré sú v ňom uvedené.

37

Vzhľadom na tieto úvahy treba šiesty a jedenásty žalobný dôvod žalobcu analyzovať spoločne.

c)

O šiestom a jedenástom žalobnom dôvode, ktoré sú v podstate založené na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia, článkom 27 ods. 2 písm. a) bodom vi) uvedeného nariadenia a zásadou zákonnosti trestných činov a trestov

41

Úrad tvrdí, že šiesty žalobný dôvod je neúčinný, že tvrdenia založené na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložené v štádiu repliky sú neprípustné a že tento odvolací dôvod je v každom prípade nedôvodný.

42

Pokiaľ ide o jedenásty žalobný dôvod, Úrad sa domnieva, že ho treba zamietnuť ako nedôvodný.

43

Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania treba najprv preskúmať účinnosť šiesteho žalobného dôvodu a prípustnosť tvrdení založených na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložených v štádiu repliky.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa v rámci žaloby o neplatnosť považuje za neúčinný taký žalobný dôvod, ktorý by aj za predpokladu, že by bol dôvodný, nemohol mať za následok zrušenie, ktorého sa žalobca domáha (uznesenie z 26. februára 2013, Castiglioni/Komisia, T‑591/10 , neuverejnené, EU:T:2013:94 , bod 45 , a rozsudok z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, T‑1/12 , EU:T:2015:17 , bod 73 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada, C‑46/98 P , EU:C:2000:474 , bod 38 ).

47

V prejednávanej veci možno z písomných podaní žalobcu vyvodiť, že žalobca v podstate poukazuje na porušenie jednak článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia a jednak článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia.

48

V bodoch 135 a 136 žaloby totiž žalobca cituje článok 24 a článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1141/2014. Okrem toho v bode 139 žaloby s odkazom na tieto ustanovenia tvrdí, že Úrad môže v súvislosti s európskou politickou stranou prijať rozhodnutie len v prípadoch, keď [mu] táto strana „úmyselne a zámerne poskytla nepravdivé informácie“, a v bodoch 140 až 152 tej istej žaloby tvrdí, že vzhľadom na chronológiu udalostí to tak v prejednávanej veci nebolo. Okrem toho v bode 159 žaloby v podstate tvrdí, že „vzhľadom na to, že Úrad mohol vykonávať kontrolu nad zložením [jeho] orgánov, akonáhle mu bola doručená záväzná zápisnica, pokiaľ sa nepreukáže opak, a keďže je zjavné, že (neúmyselné) neaktualizovanie internetovej stránky nemalo žiadny vplyv na kontrolu zo strany Úradu“, nemožno konštatovať žiadne porušenie článkov 24 a 27 nariadenia č. 1141/2014.

52

Šiesty žalobný dôvod je preto neúčinný, pokiaľ ide o tvrdenia založené na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia a účinný v rozsahu, v akom sa týka tvrdení založených na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia.

53

Treba teda pokračovať v analýze a preskúmať prípustnosť tvrdení žalobcu založených na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložených v štádiu repliky.

2) O prípustnosti tvrdení založených na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložených v štádiu repliky

54

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku uviesť nové dôvody počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

58

Podľa judikatúry sa článok 84 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatňuje aj na výhrady alebo tvrdenia (pozri rozsudok zo 14. júla 2021, AQ/eu‑LISA, T‑164/19 , neuverejnený, EU:T:2021:456 , bod 59 a citovanú judikatúru).

59

Žalobný dôvod, výhrada alebo tvrdenie, ktoré predstavujú rozšírenie žalobného dôvodu, výhrady alebo tvrdenia, ktoré boli už skôr výslovne alebo implicitne uvedené v žalobe, sa však musia vyhlásiť za prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2019, Janukovyč/Rada, T‑301/18 , neuverejnený, EU:T:2019:676 , bod 74 a citovanú judikatúru).

60

Tieto posúdenia pritom presne zodpovedajú „striktnému“ výkladu, ktorý žalobca uviedol v replike a s ktorým sa stotožňuje, teda výkladu, podľa ktorého sa podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 sankcia uloží len vtedy, ak európska politická strana úmyselne poskytne Úradu nepravdivé informácie.

64

V každom prípade treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Úrad, žalobca v rámci jedenásteho žalobného dôvodu s odkazom na článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 v podstate tvrdil, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že Úrad môže uložiť európskej politickej strane sankciu za príspevok na sociálnych sieťach.

65

Tvrdenia uvedené žalobcom v štádiu repliky uvedené v bode 54 vyššie teda dostatočne úzko súvisia s tvrdeniami uvedenými v žalobe, a teda sú prípustné.

3) O dôvodnosti šiesteho a jedenásteho žalobného dôvodu

68

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu. V podstate tvrdí, že z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 vyplýva, že nepravdivé informácie, ktoré boli úmyselne sprístupnené verejnosti, pokiaľ sa týkajú štatútu alebo financovania európskych politických strán, nie sú vylúčené z jeho pôsobnosti. Domnieva sa teda, že uložením finančnej sankcie žalobcovi na základe tohto ustanovenia sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávnych posúdení, ani neporušil zásadu právnej istoty, keďže zásada zákonnosti trestných činov a trestov sa v prejednávanej veci neuplatňuje.

69

Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania treba najprv pristúpiť k výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014.

i) O výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014

70

v prípade, že dotknutá európska politická strana alebo európska politická nadácia v ktoromkoľvek období úmyselne neposkytla informácie alebo úmyselne poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, alebo v prípade, že subjekty oprávnené podľa tohto nariadenia na vykonávanie auditov alebo kontrol u príjemcov finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie odhalia nepresnosti v ročnej účtovnej závierke, ktoré sa v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami vymedzenými v článku 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002 považujú za vážne opomenutie alebo skreslenie položiek[.]“

71

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako je pripomenuté v bode 66 vyššie, vyplýva, že Úrad uložil žalobcovi finančnú sankciu podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 z dôvodu, že úmyselne poskytol nepravdivé informácie.

72

Výklad článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 je preto potrebné obmedziť na prípady, keď dotknutá európska politická strana v ktoromkoľvek období úmyselne poskytla nepravdivé informácie.

73

76

Okrem toho treba konštatovať, že výraz „poskytnúť“ v spojení so slovom „informácie“ je použitý v iných ustanoveniach nariadenia č. 1141/2014 ako odkaz na predloženie informácií požadovaných v procesnom rámci európskymi politickými stranami a európskymi politickými nadáciami rôznym príslušným orgánom. Je to tak najmä v prípade článku 23 ods. 4, článku 24 ods. 4 prvého pododseku, článku 25 ods. 6 alebo aj článku 29 ods. 1 tohto nariadenia.

77

Naproti tomu treba poznamenať, že keď nariadenie č. 1141/2014 odkazuje na predloženie informácií verejnosti, používa výraz „sprístupnené“, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 41, a že pri spracúvaní informácií určených na zverejnenie na internete sú použité pojmy „byť k dispozícii online“ a „zverejnené“, ako vyplýva z jeho článku 7 ods. 1 a článku 32.

78

Okrem toho treba poznamenať, že medzi francúzskou jazykovou verziou a inými jazykovými verziami nariadenia č. 1141/2014, najmä v anglickom, nemeckom, talianskom a španielskom jazyku, nie sú rozdiely.

82

Po tretie výraz „v ktoromkoľvek období“ v obvyklom význame bežného jazyka naznačuje, že k niečomu môže dôjsť v ktoromkoľvek okamihu počas daného obdobia.

83

V kontexte článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 výraz „v ktoromkoľvek období“ vedie k výkladu, podľa ktorého sa európska politická strana kedykoľvek rozhodne úmyselne prezentovať, oznámiť alebo predložiť nepravdivé požadované informácie.

84

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Úrad, z redakčného hľadiska nie je účelom použitia výrazu „v ktoromkoľvek období“ zdôrazňovať vôľu normotvorcu nevyžadovať konštitutívny prvok obmedzujúci uplatniteľnosť na určité okolnosti predloženia, ale skôr pridať časové spresnenie.

Pokiaľ ide o právny rámec, z článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1141/2014 vyplýva, že európske politické strany podávajú svoju žiadosť o registráciu Úradu a že Úrad ju preskúma s cieľom zistiť, či tieto strany spĺňajú podmienky registrácie a dodržiavajú ustanovenia o riadení, ktoré sa týkajú najmä stanov, a rozhodne či ich zaregistruje alebo nie. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 24 vyššie, v súlade s článkom 9 ods. 5 tohto nariadenia európske politické strany oznámia Úradu každú zmenu dokumentov alebo stanov predložených ako súčasť žiadosti o registráciu. Podľa článku 10 ods. 1 a ods. 3 štvrtého pododseku uvedeného nariadenia Úrad pravidelne overuje, či európske politické strany naďalej spĺňajú podmienky registrácie a ustanovenia o riadení, a ak to tak už nie je, môže rozhodnúť o zrušení ich registrácie. Okrem toho podľa článku 24 ods. 2 prvého pododseku toho istého nariadenia Úrad kontroluje, či európske politické strany dodržiavajú povinnosti týkajúce sa týchto podmienok a ustanovení.

88

Pokiaľ ide o finančný rámec, európske politické strany môžu po registrácii za určitých podmienok podľa článku 17 ods. 1 a článku 20 ods. 1 a 7 nariadenia č. 1141/2014 predložiť Parlamentu žiadosť o financovanie zo všeobecného rozpočtu Únie, prijímať dary od fyzických alebo právnických osôb a prijímať príspevky od svojich členovia. Podľa článku 23 ods. 1 a článku 20 ods. 2 až 4 tohto nariadenia sú však povinné predložiť Úradu svoju ročnú účtovnú závierku a sprievodné poznámky, správu o externom audite k nej, ako aj zoznam všetkých svojich darcov a prispievateľov a príslušných darov a príspevkov. Dodržiavanie povinností súvisiacich s financovaním zabezpečuje podľa článku 24 ods. 2 toho istého nariadenia Úrad a povoľujúci úradník Parlamentu.

92

Podľa odôvodnenia 5 a článku 3 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2401 Úrad vyhotovuje štandardné výpisy z registra európskych politických strán a európskych politických nadácií a poskytuje ich akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o to požiada.

93

V súlade s odôvodnením 4 delegovaného nariadenia 2015/2401 tak register európskych politických strán a európskych politických nadácií poskytuje verejnú službu v záujme transparentnosti, zodpovednosti a právnej istoty a Úrad vedie tento register tak, aby umožnil primeraný prístup k informáciám v registri a k ich osvedčovaniu.

94

Na druhej strane treba konštatovať, že z odôvodnenia 33 nariadenia č. 1141/2014 vyplýva, že z dôvodu transparentnosti a s cieľom posilniť kontrolu a demokratickú zodpovednosť európskych politických strán by sa mali zverejňovať informácie o európskych politických stranách považované za závažný verejný záujem, a to najmä informácie o ich stanovách, členoch, účtovných závierkach, darcoch a daroch od týchto darcov, príspevkoch a grantoch, ktoré dostali zo všeobecného rozpočtu Únie.

Naproti tomu treba uviesť, že nariadenie č. 1141/2014 nestanovuje žiadnu povinnosť európskych politických strán sprístupňovať informácie verejnosti. Jedinými ustanoveniami nariadenia č. 1141/2014, ktoré sa týkajú sprístupňovania informácií určených verejnosti európskymi politickými stranami, sú na jednej strane odôvodnenie 32 a na druhej strane článok 31 s názvom „Informovanie občanov“, ktorý stanovuje, že v rámci volieb do Parlamentu môžu európske politické strany informovať občanov Únie o väzbách, ktoré ich spájajú s vnútroštátnymi politickými stranami a ich kandidátmi. Okrem skutočnosti, že tieto ustanovenia obmedzujú rozsah informácií pre občanov na osobitné okolnosti, a to na rámec volieb do Parlamentu a na konkrétnu tému väzieb medzi európskymi politickými stranami a vnútroštátnymi politickými stranami a ich kandidátmi, tak stanovujú možnosť, a nie povinnosť európskych politických strán informovať občanov.

98

Po tretie treba poznamenať, že za iné druhy porušení, ako je porušenie uvedené v bode 72 vyššie podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bode vi) nariadenia č. 1141/2014, sa stanovujú sankcie v prípade, že európske politické strany nedodržia požiadavky týkajúce sa oznamovania informácií príslušným orgánom. Pokiaľ totiž ide o prípady, keď „dotknutá európska politická strana alebo európska politická nadácia v ktoromkoľvek období úmyselne neposkytla informácie“, stačí pripomenúť, ako je spresnené v bode 97 vyššie, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 1141/2014 nevyžaduje, aby európske politické strany poskytovali informácie verejnosti, takže sankciu za úmyselné neposkytnutie informácií možno vykladať len v tom zmysle, že sa týka informácií, ktoré sú európske politické strany povinné oznamovať kontrolným orgánom v rámci svojich povinností podľa uvedeného nariadenia.

– O teleologickom výklade

102

V prvom rade treba po prvé uviesť, že odôvodnenie 1 nariadenia č. 1141/2014 odkazuje na článok 10 ods. 4 ZEÚ a článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie. Okrem toho podľa odôvodnenia 23 toho istého nariadenia by kritériá prideľovania obmedzených zdrojov zo všeobecného rozpočtu Únie mali odrážať „cieľ európskych politických strán v plnej miere sa zúčastňovať na demokratickom živote Únie a stať sa aktívnymi aktérmi v európskej zastupiteľskej demokracii, ktorí budú účinne vyjadrovať názory, stanoviská a politickú vôľu občanov Únie“. Z týchto úvah vyplýva, že konečným cieľom nariadenia č. 1141/2014 je posilniť európske politické povedomie a európsku zastupiteľskú demokraciu.

103

Po druhé treba poznamenať, že odôvodnenie 24 nariadenia č. 1141/2014 odkazuje na myšlienku zvýšiť transparentnosť financovania európskych politických strán a predísť možnému zneužívaniu pravidiel financovania. To isté platí pre odôvodnenie 34 tohto nariadenia, ktoré odkazuje na myšlienku „legitímneho verejného záujmu o transparentnosť súvisiacu s financovaním európskych politických strán“, a odôvodnenie 38 toho istého nariadenia, ktoré odkazuje na vôľu zabezpečiť transparentnosť financovania európskych politických strán a ich zloženia. Odôvodnenie 33 uvedeného nariadenia uvádza, že „z dôvodu transparentnosti … by sa mali zverejňovať informácie považované za závažný verejný záujem“. Z toho vyplýva, že posilnenie transparentnosti európskych politických strán je ďalším cieľom, ktorý sleduje nariadenie č. 1141/2014.

107

Okrem toho podľa odôvodnenia 34 nariadenia č. 1141/2014 „zverejňovanie darov presahujúcich 3000 EUR ročne na jedného darcu by malo umožniť účinnú verejnú kontrolu a kontrolu vzťahov medzi darcami a európskymi politickými stranami.“

108

Z vyššie uvedených odôvodnení a ustanovení vyplýva, že prijatím nariadenia č. 1141/2014 chcel normotvorca dosiahnuť ciele uvedené v bodoch 102 až 104 vyššie zavedením regulačného rámca, ktorý zabezpečí, aby informácie týkajúce sa európskych politických strán považované za závažný verejný záujem boli príslušnými orgánmi sprístupnené verejnosti s cieľom umožniť verejnosti primeraný prístup k týmto informáciám a účinný dohľad nad činnosťou týchto strán.

109

V tejto súvislosti stačí poznamenať, že ako vyplýva z bodu 105 vyššie, normotvorca v odôvodnení 33 nariadenia č. 1141/2014 výslovne stanovil, že zriadenie takéhoto regulačného rámca je „najúčinnejším prostriedkom … ako podporiť otvorený, transparentný a demokratický legislatívny a volebný proces, a tým posilniť dôveru občanov a voličov v európsku zastupiteľskú demokraciu“.

113

Takýto výklad môže navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí Úrad, zachovať potrebný účinok nariadenia č. 1141/2014. Ukladanie sankcií európskym politickým stranám za nepravdivé informácie, ktoré boli Úradu úmyselne poskytnuté, má totiž tieto strany podnietiť k tomu, aby mu poskytovali pravdivé informácie, aby verejnosť mohla mať primeraný prístup k informáciám považovaným za závažný verejný záujem.

114

Ak Úrad poukazuje na to, že informácie, ktoré mu boli zaslané, sú neplatné, ak nezodpovedajú informáciám, ktoré európske politické strany oznamujú verejnosti, stačí uviesť, ako to urobil samotný Úrad, že podľa článku 24 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1141/2014 má kontrolné právomoci a že podľa odseku 4 tohto článku sú európske politické strany povinné poskytnúť mu všetky informácie potrebné na vykonávanie kontrol, za ktoré je zodpovedný.

115

Z rovnakého dôvodu v rozsahu, v akom Úrad tvrdí, že neexistuje domnienka, že informácie, ktoré sú mu poskytnuté, sú „pravdivejšie“ ako informácie oznámené verejnosti, treba uviesť, že na rozdiel od informácií oznámených verejnosti nariadenie č. 1141/2014 ukladá povinnosti, pokiaľ ide o informácie poskytnuté Úradu, a že v prípade pochybností má Úrad k dispozícii prostriedky potrebné na to, aby sa uistil o správnosti informácií, ktoré mu boli poskytnuté.

ii) O uplatnení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 v prejednávanej veci

119

Ako vyplýva z bodu 66 vyššie, Úrad uložil žalobcovi finančnú sankciu na základe článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 z dôvodu, že žalobca ponechal na sociálnych sieťach príspevky uvádzajúce dotknutého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva, a to s vedomím ich nesprávnosti.

120

Na jednej strane pritom treba konštatovať, že ako vyplýva z bodu 117 vyššie, článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 sa uplatňuje na prípady, keď európska politická strana úmyselne poskytne Úradu nepravdivé informácie v rámci povinností, ktoré jej vyplývajú z uvedeného nariadenia.

121

O návrhoch na náhradu škody

124

Žalobca navrhuje zaviazať Úrad na náhradu ujmy, ktorú údajne utrpel. Uvádza dve ujmy, ktoré odhaduje na 55000 eur.

125

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu.

126

Predovšetkým, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa protiprávneho konania vytýkaného dotknutej inštitúcii alebo orgánu, judikatúra vyžaduje, aby sa preukázalo dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom. Pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej musí byť porušenie dostatočne závažné, rozhodujúcim kritériom, na základe ktorého možno považovať túto požiadavku za splnenú, je kritérium zjavného a vážneho nerešpektovania obmedzení zo strany dotknutej inštitúcie alebo orgánu Únie, ktoré sú stanovené na ich voľnú úvahu. Ak táto inštitúcia alebo tento orgán disponuje iba značne zníženou alebo dokonca nedisponuje nijakou mierou voľnej úvahy, na preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia môže postačovať jednoduché porušenie práva Únie (pozri rozsudok z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16 , neuverejnený, EU:T:2017:790 , bod 22 a citovanú judikatúru).

130

Ďalej, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa skutočnej existencie škody, zodpovednosť Únie môže vzniknúť len vtedy, ak žalobcovi preukázateľne vznikla „skutočná a určitá“ škoda. Prináleží žalobcovi, aby predložil súdu Únie dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu takejto škody (pozri rozsudok z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16 , neuverejnený, EU:T:2017:790 , bod 23 a citovanú judikatúru).

131

Napokon, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou ujmou, táto ujma musí dostatočne priamym spôsobom vyplývať z vytýkaného konania, ktoré musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy, pričom neexistuje povinnosť napraviť každý, aj vzdialený škodlivý dôsledok protiprávnej situácie. Predloženie dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou ujmou prináleží žalobcovi (pozri rozsudok z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16 , neuverejnený, EU:T:2017:790 , bod 25 a citovanú judikatúru).

134

Žalobca uvádza, že tým, že mu bola uložená finančná sankcia vo výške 5 % jeho ročného rozpočtu, musel toto zníženie svojho rozpočtu nahradiť inými prostriedkami. Okrem toho mu vznikli náklady, najmä na právne zastúpenie a zapojenie jeho zamestnancov do úloh, s ktorými pôvodne nepočítal, aby zabezpečil svoju obhajobu. Majetkovú ujmu vyčísľuje na 25000 eur.

135

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu.

136

Po prvé v rozsahu, v akom žalobca tvrdí, že musel vynaložiť náklady na právne zastúpenie, stačí pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že náklady vynaložené účastníkmi konania v súvislosti so súdnym konaním nemožno ako také považovať za ujmu odlišnú od trov konania (rozsudok z 10. júna 1999, Komisia/Montorio, C‑334/97 , EU:C:1999:290 , bod 54 , a uznesenie zo 14. septembra 2005, Ehcon/Komisia, T‑140/04 , EU:T:2005:321 , bod 79 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2011, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09 , EU:T:2011:641 , bod 98 . Tento návrh treba preto zamietnuť.

b)

O nemajetkovej ujme

140

Žalobca tvrdí, že utrpel nemajetkovú ujmu tým, že bol nútený obmedziť svoje komunikačné a agitačné činnosti z dôvodu zníženia svojho rozpočtu. Okrem toho sa táto ujma zhoršila poškodením jeho imidžu v dôsledku šírenia napadnutého rozhodnutia. Nemajetkovú ujmu vyčísľuje na 30000 eur.

141

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu.

145

Treba taktiež pripomenúť, že zrušenie protiprávneho aktu môže samo osebe predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením (pozri rozsudok zo 14. septembra 2017, Bodson a i./EIB, T‑504/16 a T‑505/16 , EU:T:2017:603 , bod 77 a citovanú judikatúru).

146

V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobca sa obmedzuje na tvrdenie, že „Úrad urobil rozsiahle oznámenie vo svojich komunikačných prostriedkoch“ o napadnutom rozhodnutí, ale nepredkladá žiaden dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že toto oznámenie ovplyvnilo správanie tretích osôb alebo subjektov voči nemu. Nezdá sa teda, že by toto oznámenie vzbudilo väčšiu pozornosť, než akú by vzbudilo následné konštatovanie protiprávnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy oddeliteľnej od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie napadnutého rozhodnutia.

147

Z toho vyplýva, že návrh žalobcu na náhradu škody v rozsahu, v akom sa týka nemajetkovej ujmy, musí byť tiež zamietnutý.

V prejednávanej veci v rozsahu, v akom sa návrhu žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodnutia vyhovelo, zatiaľ čo jeho návrh na určenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie bol zamietnutý, je opodstatnené žalobcovi a Úradu uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

151

Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Parlament, Rada a Komisia tak znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto:

4.

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Costeira

Kănčeva

Mac Eochaidh

Zilgalvis