T-90/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0090
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023155SK.01006102.xml
2.5.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 155/61
Žaloba podaná 20. februára 2023 – D’Agostino/ECB
(Vec T-90/23)
(2023/C 155/79)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobca: Aldo D’Agostino (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: M. De Siena, advokátka)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
určil a vyhlásil mimozmluvnú zodpovednosť Európskej centrálnej banky (ECB), v zastúpení prezidentkou Christine Lagarde:
a)
za spôsobenie straty hodnoty cenných papierov, ktoré vlastnil Aldo D’Agostino, s označením SI FTSE.COPERP, vo výške 841 809,34 eura, čo zodpovedá 99,47 % celkovej hodnoty investovaného kapitálu vo výške 846 198,90 eura, tým, že Christine Lagarde ako prezidentka ECB 12. marca 2020 vyhlásila známu vetu „Nie sme tu na zníženie spreads , to nie je úloha ECB“, čím vyvolala výrazné zníženie hodnoty cenných papierov na všetkých svetových burzách a o 16,92 % na burze v Miláne, vyčíslené na percentuálnu hodnotu, ktorá nebola nikdy overená v histórii tejto inštitúcie, uvedením tejto vety oznámila: na tlačovej konferencii do celého sveta, že ECB už nebude podporovať hodnotu cenných papierov vydaných krajinami v ťažkostiach, a teda oznámením úplnej zmeny smerovania menovej politiky prijatej ECB v čase, keď jej predsedal predchádzajúci prezident, ktorého funkčné obdobie sa skončilo v novembri 2019;
b)
za spôsobenie zníženia hodnoty majetku žalobcu v dôsledku uvedeného správania a uvedeného obrovského poklesu indexu burzy v Miláne;
c)
za spôsobenie vzniku majetkovej ujmy vo výške 841 809,34 eura ako skutočnej škody a 998 683,90 eura ako ušlého zisku;
d)
za spôsobenie vzniku vecnej škody v celkovej výške 1 840 493,24 eura;
e)
za spôsobenie vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku vlastného psychického utrpenia žalobcu a jeho rodiny, poškodenia cti, dobrého mena, osobnej a odbornej identity, vo výške 1 000 000,00 eur;
f)
za spôsobenie vzniku ujmu v dôsledku straty príležitosti.
—
uložil ECB v osobe prezidentky pro tempore povinnosť nahradiť majetkovú ujmu vyplývajúcu zo skutočnej škody a ušlého zisku, uvedenú nemajetkovú ujmu a ujmu vyplývajúcu zo straty príležitosti žalobcu, ktorým je Aldo D’Agostino, vyčíslenú podľa kritérií uvedených v príslušných kapitolách a odsekoch tejto žaloby, zaplatením týchto súm:
—
1 840 493,24 eura… z dôvodu majetkovej ujmy;
—
1 000 000,00 eura… ako nemajetkovej ujmy,
—
a teda zaplatením celkovej sumy 2 840 493,24 eura…;
—
sumu, ktorú bude Všeobecný súd podľa svojho spravodlivého posúdenia považovať za primeranú z dôvodov ujmy vyplývajúcej zo straty príležitosti;
—
úroky z omeškania vypočítané od 12. marca 2020, ako dňa vzniku škodovej udalosti, do dňa skutočnej náhrady škody.
—
subsidiárne, zabezpečil náhradu škody žalobcu uložením povinnosti ECB v osobe prezidentky pro tempore zaplatiť uvedené druhy náhrady škody v inej výške, ktorá sa zistí v priebehu konania, v rozsahu považovanom za spravodlivý, a to aj prostredníctvom znaleckého dokazovania nariadeného Všeobecným súdom v súlade s článkom 70 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie,
—
okrem toho úroky z omeškania vypočítané od 12. marca 2020, ako dňa vzniku škodovej udalosti, do dňa skutočnej náhrady škody,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na zodpovednosti ECB podľa článku 340 ods. 3 ZFEÚ a článku 2043 talianskeho Občianskeho zákonníka, za spôsobenú majetkovú a nemajetkovú ujmu žalobcu.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na zásadách vyplývajúcich z judikatúry Európskej únie, predovšetkým z rozsudkov z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C-650/19 P, z 9. februára 2022, QI a i./Komisia a ECB, T-868/16, z 21. januára 2014, Klein/Komisia, T-309/10.
Znázorňujú sa podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti európskej inštitúcie voči občanovi Európskej únie a tvrdí sa, že bolo preukázané splnenie uvedených podmienok.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení primárneho a sekundárneho práva Európskej únie a na zneužití právomoci prezidentky.
Poukazuje sa na to, že ECB v osobe svojej prezidentky 12. marca 2020 porušila článok 127 kapitoly 2 ZFEÚ s názvom „Menová politika“, články 3, 10, 11, 12, 13 a 38 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako aj článok 17, body 17.2 a 17.3 nariadenia prijatého rozhodnutím ECB z 19. februára 2004 ( 1 ) . Odkazmi na pripojenú technickú správu sa znázorňuje splnenie všetkých troch podmienok nevyhnutných na vyvodenie záveru o vzniku zodpovednosti ECB, ako aj absencia iných príčin.
4.
Štvrtým žalobným dôvodom sa vyčísľuje, odôvodňuje a preukazuje majetková a nemajetková ujma žalobcu, ako aj jeho strata príležitosti.
( 1 ) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/257/ES z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2004/2) ( Ú. v ES L 80, 2004, s. 33 ), zmenené a doplnené rozhodnutím Európskej centrálnej banky ECB/2014/1 z 22. januára 2014 ( Ú. v. EÚ L 95, 2014, s. 56 ).