T-131/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0131
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023179SK.01005802.xml
22.5.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 179/58
Žaloba podaná 13. marca 2023 – Nardi/ECB
(Vec T-131/23)
(2023/C 179/84)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Anna Nardi (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: M. De Siena, advokátka)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
stanovil a vyhlásil mimozmluvnú zodpovednosť Európskej centrálnej banky (ECB), zastúpenej jej prezidentkou Christine Lagardeovou,
a)
keďže spôsobila v prípade finančných cenných papierov vo vlastníctve žalobkyne, známych ako SI FTSE.COPERP, zdokumentovaných a opísaných v tejto žalobe po prvýkrát v bode 2 časti nazvanej „Skutkové okolnosti“ tejto žaloby, prepad hodnoty so stratou 626 134,29 eura, čo znamenalo stratu vo výške 81,54 % celkovej hodnoty investovaného kapitálu, ktorý predstavoval 767 856,16 eura, keďže 12. marca 2020 Christine Lagardeová ako prezidentka ECB výrokom známej vety „Nie sme tu na to, aby sme znižovali spread , to nie je úlohou ECB“, spôsobila výrazný pokles hodnoty cenných papierov na všetkých burzách cenných papierov na celom svete a na milánskej burze cenných papierov o 16,92 %, vyčíslený v percentách, ktoré nikdy v histórii tejto inštitúcie neboli zaznamenané, a to tým, že uvedenou vetou, vyslovenou na tlačovej konferencii, oznámila celému svetu, že ECB už nebude podporovať hodnotu cenných papierov emitovaných krajinami v ťažkostiach, a teda tým, že oznámila úplnú zmenu orientácie menovej politiky prijatej ECB v čase, keď jej predsedal predchádzajúci prezident, ktorý ukončil svoj mandát v novembri 2019;
b)
keďže týmto konaním a v dôsledku vyššie uvedeného závratného poklesu indexu Milánskej burzy spôsobila zníženie hodnoty majetku žalobkyne;
c)
keďže spôsobila majetkovú ujmu žalobkyni vo výške 626 134,29 eura ako skutočnej škody a 912 673,83 eura ako ušlého zisku;
d)
teda žalobkyni spôsobila majetkovú ujmu v celkovej výške 1 538 808,12 eura;
e)
keďže spôsobila nemajetkovú ujmu psychickým utrpením žalobkyni a jej rodine, ujmu na cti, dobrom mene, osobnej a profesionálnej identite vyčíslenú na 500 000,00 eura;
f)
keďže spôsobila ujmu straty príležitostí.
—
uložil ECB v zastúpení jej dočasného prezidenta povinnosť nahradiť majetkovú ujmu pozostávajúcu zo vzniknutej škody a ušlého zisku, uvedenej nemajetkovej ujmy a ujmy za stratu príležitostí, vyčíslenú v súlade s kritériami uvedenými v príslušných kapitolách a bodoch tejto žaloby, zaplatením nasledujúcich súm žalobkyni (1) 1 538 808,12 eura ako majetkovú ujmu; 2) 500 000,00 eura ako nemajetkovú ujmu; 3) a teda zaplatením celkovej sumy 2 038 808,12 eura.
—
subsidiárne uložil ECB zastúpenej jej dočasným prezidentom, povinnosť, aby zaplatila žalobkyni za vyššie uvedené druhy škôd sumy v rôznych výškach, ktoré budú určené v priebehu konania, v takej výške, akú bude Súdny dvor považovať za spravodlivú, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorý nariadi tento súd podľa článku 70 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie;
—
uložil zaplatenie sumy, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú ako náhradu škody za stratu príležitostí;
—
uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ktoré sa budú počítať od 12. marca 2020, teda odo dňa vzniku udalosti, až do skutočnej náhrady škody;
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na zodpovednosti ECB podľa článku 340 tretieho odseku ZFEÚ a článku 2043 talianskeho Občianskeho zákonníka za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla žalobkyni, s uvedením výšky spôsobenej škody;
2.
Druhý žalobný dôvod, v ktorom sa uvádza význam majetkovej a nemajetkovej ujmy a ujmy spôsobenej stratou príležitostí, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla, a vysvetľujú sa zásady použité na ich určenie;
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na zásadách uvedených v judikatúre Európskej únie, najmä v rozsudkoch z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C-650/19 P, z 9. februára 2022, QI a i./Komisia a ECB, T-868/16, a z 21. januára 2014, Klein/Komisia, T-309/10. Podmienky, ktoré musia existovať na to, aby mohla vzniknúť mimozmluvná zodpovednosť európskej inštitúcie voči občanovi Európskej únie, sú ďalej opísané, pričom sa vychádza z pozitívneho overenia existencie týchto podmienok, ktoré vykonal aj technický poradca v prísažnom protokole priloženom k žalobe, pričom sa porovnávajú európske právne predpisy, ktoré upravujú ECB, jej orgány a funkcie. Poukazuje sa na porušovanie primárneho a sekundárneho práva EÚ zo strany ECB a na porušovanie a zneužívanie právomocí prezidentom ECB. Uvádza sa porušenie článku 127 ZFEÚ, kapitoly 2 pod názvom „Menová politika“, článkov 3, 10, 11, 12, 13 a 38 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB, ako aj článkov 17.2 a 17.3 pravidiel prijatých rozhodnutím ECB z 19. februára 2004 ( 1 ) .
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na vyčíslení, odôvodnení a zdokumentovaní majetkovej ujmy, ktorú žalobca utrpel (skutočná škoda a ušlý zisk).
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na vyčíslení, odôvodnení a zdokumentovaní škody za psychické utrpenie a poškodenie dobrého mena, osobnej a profesionálnej identity.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na ilustrácii, odôvodnení a dôkaze na základe domnienky a výpočtu pravdepodobnosti škody z dôvodu straty príležitostí, a žiada sa, aby bola vyplatená podľa zásady spravodlivosti.
7.
Siedmy žalobný dôvod vychádza zo zásad stanovených v judikatúre Európskej únie týkajúcej sa nemajetkovej ujmy spôsobenej európskymi inštitúciami občanom Európskej únie, najmä v rozsudku Súdu prvého stupňa Európskej únie z 12. septembra 2007 vo veci T-250/04 Combescot/Komisia.
( 1 ) Rozhodnutie 2004/257/ES Európskej centrálnej banky z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2004/2) ( Ú. v. EÚ L 80, 2004, s. 33 ; Mim. vyd. 01/005, s. 46), zmenené rozhodnutím Európskej centrálnej banky BCE/2014/1 z 22. januára 2014 ( Ú. v. EÚ L 95, 2014, s. 56 ).