T-138/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0138
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023216SK.01004702.xml
19.6.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 216/47
Žaloba podaná 13. marca 2023 – Semmelweis Egyetem/Rada
(Vec T-138/23)
(2023/C 216/63)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Semmelweis Egyetem (Budapešť, Maďarsko) (v zastúpení: P. Nagy a B. Karsai, lawyers)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil článok 2 ods. 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/2506 z 15. decembra 2022 ( 1 ) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, alebo prípadne
—
zrušil článok 2 ods. 2 2 ods. 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/2506 v celom rozsahu, a v každom prípade
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nemá dostatočne pevný skutkový základ. Žalovaná mala rozhodnúť o prijatí napadnutého rozhodnutia na základe riadne zistených skutočností. Žalovaná namiesto toho vychádzala z nepodložených tvrdení a z návrhu Európskej komisie.
—
Prvá časť: Žalovaná nezabezpečila, aby sa zaradenie žalobcu do skupiny subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, opieralo o dostatočne pevný skutkový základ. V súvislosti s otázkou údajného porušenia zásad právneho štátu sa zisťovanie skutkového stavu zo strany Komisie nevzťahovalo na zloženie, rozhodovanie, financovanie a fungovanie niektorého z „trustov pôsobiacich vo verejnom záujme“, akým je trust spravujúci žalobkyňu. Ani žalovaná, ani Komisia neposudzovali prípadný dopad, povahu, trvanie alebo závažnosť a rozsah údajných porušení a/alebo reštriktívnych opatrení, v dôsledku ktorých došlo k poškodeniu podnikateľskej činnosti a dobrej povesti žalobkyne.
—
Druhá časť tohto žalobného dôvodu: Žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Obavy, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s „trustami pôsobiacimi vo verejnom záujme“ sa týkajú verejného obstarávania a konfliktu záujmov. Žalovaná nezaznamenala, že otázka verejného obstarávania bola vyriešená už pred prijatím rozhodnutia a že – pokiaľ ide o žalobkyňu – nijaký konflikt záujmov nikdy neexistoval.
—
Tretia časť: Podľa článku 6 ods. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 (ďalej len „nariadenie o podmienenosti“) ( 2 ) žalovaná neuviedla dostatočné dôvody. V návrhu Komisie, a teda aj v napadnutom rozhodnutí, mali byť uvedené konkrétne dôvody a dôkazy, na ktorých malo byť toto rozhodnutie založené. V napadnutom rozhodnutí ani v návrhu, ktoré postihujú žalobkyňu, však neboli uvedené žiadne takéto platné dôvody.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že žalobkyni, osobe dotknutej napadnutým rozhodnutím, bola odopretá možnosť brániť svoje práva, a preto bolo porušené jej právo byť vypočutá. Ak by právo žalobkyne byť vypočutá nebolo odopreté, výsledné úvahy by viedli k správnemu, primeranému, relevantnému a čestnému obmedzeniu prijatých opatrení.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že k napadnutému rozhodnutiu chýba náležité splnomocnenie a že žalovaná zneužila svoje práva.
—
Prvá časť: Nariadenie o podmienenosti neobsahuje nijaké náležité splnomocnenie pre opatrenia uvedené v článku 2 ods. 2 rozhodnutia. Splnomocnenie v nariadení o podmienenosti nie je carte blanche , musí byť obmedzené a) účelom („ochrana rozpočtu Únie“) a b) prostriedkami, ktoré sú vhodné na dosiahnutie takéhoto účelu. V napadnutom rozhodnutí chýbajú primerané prostriedky a proporcionalita, ktoré by obmedzili jeho pôsobnosť vo vzťahu k žalobkyni, a chýba mu teda požadované splnomocnenie, čím sú porušené práva žalobkyne.
—
Druhá časť: Žalovaná zneužila svoju právomoc. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza toto: „Podľa ustálenej judikatúry je akt postihnutý vadami vyplývajúcimi zo zneužitia právomoci iba vtedy, ak z objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, že bol prijatý s iným výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim cieľom, ako sú ciele, na ktorých dosiahnutie bola priznaná predmetná právomoc, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne stanovenému zmluvami na riešenie okolností daného prípadu…“. ( 3 )
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná porušila zásadu proporcionality, ktorá je základnou zásadou práva Únie. S cieľom zabezpečiť striktné dodržiavanie zásady proporcionality je inštitúcia, ktorá prijíma akt, povinná primerane zvážiť rôzne dotknuté záujmy, posúdiť ich funkciu a úlohu a podľa toho rozhodnúť. Žalobkyňa uvádza, že v tomto prípade neexistuje nijaký identifikovateľný dôkaz, ktorý by naznačoval, že by záujmy žalobkyne boli na akejkoľvek úrovni alebo v akýmkoľvek spôsobom zohľadnené, alebo že by situácia žalobcu bola posúdená, a už vôbec nie objektívne, starostlivo a primerane, pred prijatím opatrení obsiahnutých v článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ktoré má preto pre žalobkyňu škodlivé následky.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie narúša trh, na ktorom žalobkyňa súťaží. Zákaz bezdôvodného narúšania trhu je zakotvený v základných slobodách Únie. Obmedzenie podnikateľskej činnosti žalobkyne v prospech jeho konkurentov porušuje základné slobody Únie.
( 1 ) Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2506 z 15. decembra 2022 o opatreniach na ochranu rozpočtu Únie pred porušeniami zásad právneho štátu v Maďarsku ( Ú. v. EÚ L 325, 202, s. 94 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie ( Ú. v. EÚ L 433I, 2020, s. 1 ).
( 3 ) Pozri bod 56 rozsudku z 5. mája 2015, Španielske kráľovstvo/Európsky parlament a Rada Európskej únie , (C-146/13, EU:C:2015:298).