T-174/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0174
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023216SK.01004901.xml
19.6.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 216/49
Žaloba podaná 31. marca 2023 – Willemsen/Komisia
(Vec T-174/23)
(2023/C 216/64)
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Merel Johanna Willemsen (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: G. Geelkerken, avocaat)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie zo 14. decembra 2021 týkajúce sa vymáhania pohľadávky zaregistrovanej v oznámení o dlhu č. 4840200003 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a spresnil, že žalobkyňa Komisii nič nedlží,
—
subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žalobkyňa po vzájomnom vysporiadaní pohľadávok Komisii nič nedlží,
—
subsidiárne v druhom rade zrušil napadnuté rozhodnutie a pokiaľ sa následne preukáže, že žalobkyňa dlží Komisii určitú sumu, znížil túto sumu na nulu,
—
subsidiárne v treťom rade zrušil napadnuté rozhodnutie a pokiaľ sa následne preukáže, že žalobkyňa dlží Komisii určitú sumu, znížil túto sumu na sumu v rozumnej výške,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vzniknuté na tomto stupni.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody:
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na ukončení účasti žalobkyne vo výskumnom projekte, v súvislosti s ktorým Komisia podpísala s Universita Degli Studi di Trento (Univerzita v Trente, Taliansko, ďalej len „koordinátorka“) dohodu o grante, a na skutočnosti, že žalobkyňa nebola schopná odovzdať a ukončiť dohodnutú prácu vyplývajúcu z jej postavenia vedúcej projektu a koordinátorky a sama ju ani nezabezpečovala. Keďže povinnosť žalobkyne stiahnuť sa z projektu spadá do sféry rizika znášaného Komisiou a s ohľadom na udalosti v priebehu projektu žalobkyňa nič nedlží Komisii.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že procesné chyby a nezrovnalosti, ktorých sa dopustila vedúca a koordinátorka projektu sú tak závažné, že žalobkyni nemožno nič vytýkať.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že žalobkyňa bola pozbavená výskumných výsledkov a materiálov, ako aj znášala škodu, v súvislosti s ktorou nemožno voči nej vzniesť žiadne námietky.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že celý priebeh projektu, vrátane cezhraničného chovania osôb zodpovedných za projekt voči žalobkyni, mal za následok to, že žalobkyni nemožno nič vytýkať. Ide o prípad „vyššej moci“ a osobná situácia žalobkyne takisto musí odôvodňovať odstúpenie od vymáhania pohľadávok voči žalobkyni zo strany Komisie.