T-326/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0326
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023278SK.01002401.xml
7.8.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 278/24
Žaloba podaná 15. júna 2023 – D’Agostino/ECB
(Vec T-326/23)
(2023/C 278/36)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobca: Aldo D’Agostino (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: M. De Siena, avvocata)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
určil a vyhlásil mimozmluvnú zodpovednosť Európskej centrálnej banky (ECB), ktorú zastupuje jej prezidentka Christine Lagarde,
a)
za to, že v súvislosti s finančnými cennými papiermi, ktoré vlastnil pán Aldo D’Agostinoa, označenými ako SI FTSE.COPERP, ktoré boli zdokumentované a opísané v žalobe, spôsobila pokles hodnoty s kapitálovou stratou vo výške 626 134,29 eura a stratou vo výške 90,84 % celkovej hodnoty investovaného kapitálu, pričom táto strata dosiahla 689 259,96 eura, vzhľadom na to, že Christine Lagarde, v postavení prezidentky ECB 12. marca 2020 svojou slávnou vetou „Nie sme tu preto, aby sme znižovali ‚spreads‘, to nie je úloha ECB“, vyvolala významné zníženie hodnoty cenných papierov na všetkých svetových burzách a o 16,92 % na burze cenných papierov v Miláne, čo je percentuálny podiel, ktorý nebol nikdy v histórii tejto inštitúcie zaznamenaný, pričom prostredníctvom tejto vety na tlačovej konferencii celému svetu oznámila, že ECB už nebude podporovať hodnotu cenných papierov vydaných krajinami v ťažkostiach, a v dôsledku toho sa úplne mení orientácia menovej politiky, ktorú prijala ECB v čase, keď jej predsedal bývalý prezident, ktorý ukončil svoj mandát v novembri 2019;
b)
za to, že týmto konaním, a teda rozšírením nepravdivej informácie, v dôsledku tohto prudkého poklesu vyššie uvedeného indexu milánskej burzy vyvolala zníženie hodnoty majetku žalobcu;
c)
za to, že žalobcovi spôsobila majetkovú ujmu vo výške 626 134,29 eura ako skutočnú ujmu a 813 464,61 eura z dôvodu ušlého zisku;
d)
za to, že žalobcovi bola spôsobená celková majetková škoda vo výške 1 439 598,90 eura;
e)
za to, že spôsobila nemajetkovú ujmu psychickým utrpením žalobcu a jeho rodiny, ako aj zásahom do cti, dobrej povesti, osobnej a profesijnej identity, pričom uvedené sa vyčísľuje sumou 500 000 eur;
f)
za to, že spôsobila škodu v dôsledku straty príležitosti;
a preto:
—
uložil ECB zosobnenej jej súčasnou prezidentkou povinnosť nahradiť v prospech žalobcu, pána Alda D’Agostina majetkovú ujmu, ktorú predstavuje skutočná ujma a ušlý zisk, vyššie uvedenú nemajetkovú ujmu a ujmu vyplývajúcu zo straty príležitosti, ohodnotené podľa kritérií uvedených v príslušných kapitolách a bodoch tejto žaloby, a to tak, že žalobcovi zaplatí nasledujúce sumy:
—
1 439 598,90 eura z dôvodu majetkovej ujmy,
—
500 000 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy, a teda celkovú sumu 1 939 598,90 eura a sumu, o ktorej sa Všeobecný súd bude domnievať, že ju musí podľa svojho spravodlivého posúdenia priznať z dôvodu straty príležitosti, a
—
úroky z omeškania od 12. marca 2020, teda odo dňa, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, až do skutočnej náhrady škody.
—
subsidiárne priznal žalobcovi náhradu škody uložením povinnosti ECB, zosobnenej jej súčasnou riaditeľkou, zaplatiť pánovi Aldovi D’ Agostinovi za vyššie uvedené druhy ujmy sumy v inej výške, ktoré budú stanovené v priebehu konania v takom rozsahu, aký bude Všeobecný súd považovať za spravodlivý, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorý má nariadiť Všeobecný súd v súlade s článkom 70 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie.
Všetky úroky z omeškania od 12. marca 2020, t. j. odo dňa, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, až do skutočného odškodnenia.
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na zodpovednosti ECB podľa článku 340 tretieho odseku ZFEÚ a článku 2043 talianskeho občianskeho zákonníka za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú utrpel žalobca, pričom uvádza výšku spôsobenej škody.
2.
Druhý žalobný dôvod sa týka významu majetkovej ujmy, nemajetkovej ujmy a straty príležitosti, o ktorých žalobca tvrdí, že ich utrpel, a vysvetľuje zásady uplatňované na ich výpočet.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na zásadách stanovených judikatúrou Európskej únie, najmä v rozsudkoch z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C-650/19 P, z 9. februára 2022, QI a i./Komisia a ECB, T-868/16, a z 21. januára 2014, Klein/Komisia, T - 309/10.
Sú tu uvedené podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohla vzniknúť mimozmluvná zodpovednosť európskej inštitúcie voči občanovi Európskej únie, pričom sa uvádza, že sú splnené, a to aj na základe znaleckého posudku, ktorý vykonal odborník v tejto oblasti a je priložený k žalobe, a týka sa existencie týchto podmienok s ohľadom na európske právne predpisy, ktoré sa uplatňujú na ECB, jej orgány a funkcie.
Poukazuje sa na porušenie pravidiel primárneho a sekundárneho práva Európskej únie zo strany ECB, ako aj na porušenie a zneužitie právomoci zo strany prezidentky ECB.
Poukazuje sa na to, že ECB v osobe prezidentky porušila 12. marca 2020 článok 127 ZFEÚ, kapitolu 2 s názvom „Menová politika“ a články 3, 10, 11, 12, 13 a 38 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako aj články 17.2 a 17.3 nariadenia prijatého rozhodnutím ECB z 19. februára 2004. ( 1 )
4.
Štvrtý žalobný dôvod kvantifikuje, odôvodňuje a ilustruje majetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi (skutočná ujma a ušlý zisk).
5.
Piaty žalobný dôvod ilustruje, uvádza a vysvetľuje ujmu spôsobenú psychickým utrpením a zásahom do dobrej povesti, osobnej a odbornej identity.
6.
Šiesty žalobný dôvod ilustruje, uvádza a preukazuje na základe domnienky a prostredníctvom výpočtu pravdepodobnosti ujmu vyplývajúcu zo straty príležitosti, ktorej spravodlivá náhrada sa požaduje;
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na zásadách vyplývajúcich z judikatúry Únie v oblasti nemajetkovej ujmy spôsobenej európskymi inštitúciami občanom Únie, najmä v rozsudku Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T-250/04.
( 1 ) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/257/ES z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma Rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2004/2) ( Ú. v. EÚ L 80, s. 33 ; Mim. vyd. 01/005, s. 46), zmenené rozhodnutím Európskej centrálnej banky ECB/2014/1 z 22. januára 2014 ( Ú. v. EÚ L 95, 2014, s. 56 ).