← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·10.7.2023

T-375/23

Zrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62023TN0375

C_202300021SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2023/21

9.10.2023

Žaloba podaná 10. júla 2023 – Di Prinzio/Parlament

(Vec T-375/23)

(C/2023/21)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Clara Di Prinzio (Rím, Taliansko) (v zastúpení: M. Merola, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhlásil za neplatné alebo alternatívne v celom rozsahu zrušil opatrenie, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom napadnutého oznámenia (Prot. N. D. 305484), ktoré prijal vedúci oddelenia odmien a sociálnych nárokov poslancov Riaditeľstva finančných a sociálnych nárokov poslancov Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre financie, ktorým Európsky parlament prepočítal jej nároky na výsluhový dôchodok a nariadil vymáhanie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho stanovenia dôchodku, oznámeného doporučeným listom doručeným 25. mája 2023,

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci pôvodcu aktu spôsobujúceho ujmu, na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočnosti odôvodnenia a v dôsledku toho na porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a v dôsledku toho na porušení článku 1 Dodatkového protokolu k Európskej charte ľudských práv.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/21/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-375/23 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik