T-384/23

(Vec T-384/23)

(2023/C 304/36)

Jazyk konania: chorvátčina

Účastníci konania

Žalobca: OQ (v zastúpení: R. Štaba, advokátka)

Žalovaná: Európska komisia

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 45 ZFEÚ v rozsahu, v akom výberová komisia svojím rozhodnutím z 15. mája 2023 zamietla prihlášku žalobcu do výberového konania EPSO/AD/378/20 z dôvodu, že jeho diplom podľa francúzskeho práva nespĺňal podmienky tohto výberového konania, hoci Všeobecný súd vo veci T-713/20 medzi tými istými uchádzačmi konania a na tom istom skutkovom základe výslovne rozhodol, že prihlášku žalobcu nemožno zamietnuť len z dôvodu, že tento diplom nebol jedným z diplomov výberového konania a že v tejto súvislosti bolo výberové konanie vo vzťahu k žalobcovi protiprávne. Tým bola porušená sloboda žalobcu zaručená článkom 45 ZFEÚ, keďže toto neuznanie diplomu vytvorilo vážnu prekážku voľného pohybu osôb, keďže výberová komisia neposúdila diplom žalobcu v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti. Druhá časť prvého žalobného dôvodu sa týka nezohľadnenia ostatných skúseností a osvedčení žalobcu potvrdzujúcich, že má potrebné znalosti a skúsenosti.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového a právneho stavu v rozsahu, v akom výberová komisia nezohľadnila prax žalobcu v oblasti právnych prekladov získanú v Európskom parlamente. Zjavne nesprávne posúdenie vyplýva zo skutočnosti, že ide o prax v oblasti právneho prekladu vyžadovanú najmä oznámením o výberovom konaní. Výberová komisia sa tiež dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že preskúmala prax žalobcu v kontexte podobných pracovných miest v iných orgánoch Únie a mala ich posúdiť v súlade s relevantnou praxou len v kontexte predmetného výberového konania. Výberová komisia sa tým odchýlila od obsahu oznámenia o výberovom konaní, ktorým je striktne viazaná.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nezohľadnení úplnej právnej praxe získanej v Chorvátskej republike. Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď ako relevantnú prax nezohľadnila približne 45 pracovných dní v advokátskej kancelárii v Chorvátskej republike. Žalobcovi bolo pripísané iba obdobie jedného mesiaca práce v tejto advokátskej kancelárii po jeho zápise ako advokátskeho koncipienta. Na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého sa malo zohľadniť aj sporné obdobie, žalobca tvrdí, že neskorší zápis do zoznamu bol spôsobený skutočnosťou, že žalobca bol držiteľom zahraničného diplomu, ktorý bol preskúmaný na zasadnutí Chorvátskej advokátskej komory takmer mesiac po podaní jeho žiadosti o zápis do zoznamu vedeného týmto orgánom. Ako však vyplýva z predložených dokumentov, žalobca až do svojho zápisu do zoznamu plnil čisto právne úlohy a funkcie, ktoré preukazovali, že od začiatku pracovného pomeru bolo zámerom zamestnávateľa, aby žalobca pracoval ako advokátsky koncipient. Okrem toho oznámenie o výberovom konaní nikde neuvádza, že uznanie relevantnej praxe je podmienené zápisom uchádzača do zoznamu advokátskych koncipientov, ale len to, že musí byť zamestnaný advokátskou kanceláriou. Výberová komisia sa tak odchýlila od obsahu oznámenia o výberovom konaní, ktorým je striktne viazaná.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia rozhodnutia z 15. mája 2023 o zamietnutí prihlášky žalobcu do predmetného výberového konania v rozsahu, v akom toto rozhodnutie neobsahuje jasné kritériá, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie výberovej komisie, pričom uvádzané dôvody sú rozporuplné a na ich základe nie je možné presne určiť, ktoré kritérium žalobca nesplnil. Výberová komisia týmto postupom tiež porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže všetci ostatní uchádzači vedeli od začiatku, či spĺňajú podmienky výberového konania, zatiaľ čo z dôvodu nedostatku odôvodnenia žalobca ešte nevie, či spĺňa podmienky výberového konania a na základe akých kritérií to výberová komisia určí.