← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·7.7.2023

T-389/23

Mení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62023TN0389

C_2023338SK.01003101.xml

25.9.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/31

Žaloba podaná 7. júla 2023 – Raiffeisen Bank International/SRB

(Vec T-389/23)

(2023/C 338/41)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Raiffeisen Bank International AG (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: G. Wilfling, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie žalovanej z 2. mája 2023 o výpočte príspevkov vyberaných ex ante do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2023, SRB/ES/2023/23 , in eventu

zrušil rozhodnutie žalovanej z 2. mája 2023 o výpočte príspevkov vyberaných ex ante do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2023, SRB/ES/2023/23, v rozsahu, v akom sa týka príspevku žalobkyne Raiffeisen Bank International AG, ako aj

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod: Porušenie článku 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 1 )

Súhrnná suma jednotlivých príspevkov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov nesmie počas úvodného obdobia v žiadnom roku presiahnuť 12,5 % cieľovej úrovne. Žalovaná porušila článok 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 tým, že pri určení ročnej cieľovej úrovne nezohľadnila túto absolútnu hornú hranicu.

2.

Druhý žalobný dôvod: Porušenie článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014

Žalobkyňa namieta, že výška cieľovej úrovne bola stanovená správne. Aj keby sme sa riadili názorom žalovanej a zvolil by sa dynamický prístup, znenie zákona neponecháva žiaden priestor na to, aby výpočet príspevkov na rok 2023 vychádzal z hodnôt pre rok 2024, a teda z obdobia mimo úvodného obdobia.

3.

Tretí žalobný dôvod: Porušenie článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie ( 2 ) v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

V predmetnom uznesení nie sú splnené požiadavky dostatočného odôvodnenia jednotlivých aktov v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie ( 3 ) . Výpočet jednotlivých príspevkov je úmerný celkovej sume záväzkov znížené o kryté vklady inštitúcie oproti súhrnným záväzkom znížené o kryté vklady všetkých dotknutých inštitúcií. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje podrobné informácie o údajoch ostatných inštitúcií v tejto súvislosti.

Pokiaľ ide o žalobkyňu, podrobnosti výpočtu sa v podstate zakladajú na informáciách, ktoré žalobkyňa oznámila prostredníctvom vzoru údajov SRB. Na tento účel sa ešte dozvie, koľko tried existuje pre každý faktor a do ktorej triedy je zaradená. Informácie, ktoré boli ešte poskytnuté v rámci odôvodnenia rozhodnutia, nepostačujú na to, aby sa s určitou presnosťou určila správnosť výpočtu príspevku žalobkyne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: Porušenie článku 47 Charty a zásady právnej istoty z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia

Na základe informácií poskytnutých v rozhodnutí a jeho prílohách žalobkyňa nie je schopná pochopiť správnosť výpočtu jej príspevku do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií. To nie je v žiadnom prípade zlučiteľné so zásadami právneho štátu vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie ukladá žalobkyni príspevok vo výške (stredných) desiatok miliónov.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

( 2 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .

( 3 ) Rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden-Württemberg a SRB, C-584/20 P a C-621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-389/23 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik