T-402/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0402
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023314SK.01002001.xml
4.9.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 314/20
Žaloba podaná 13. júla 2023 – Steiermärkische Bank und Sparkasse/SRB
(Vec T-402/23)
(2023/C 314/24)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Steiermärkische Bank und Sparkassen AG (Graz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Eisenberger, A. Brenneis a J. Holzmann, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 2. mája 2023 o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií na rok 2023 (SRB/ES/2023/23), vrátane jeho príloh, a to v každom prípade v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, ako aj
—
uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.
Okrem toho žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd z dôvodu ich vzájomnej súvislosti a toho istého predmetu konania spojil v súlade s článkom 68 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nasledujúce podobné veci na spoločné konanie na účely písomnej alebo ústnej časti konania, ako aj na účely spoločného rozhodnutia: T-400/23, Erste Group Bank/SRB, T-401/23, Erste Bank der österreichischen Sparkassen/SRB, T-402/23, Steiermärkische Bank und Sparkasse/SRB, T-403/23, Dornbirner Sparkasse Bank/SRB, T-404/23, Kärntner Sparkasse/SRB, T-405/23, Sparkasse Niederösterreich Mitte West/SRB, T-406/23, Tiroler Sparkasse/SRB, T-407/23, Salzburger Sparkasse Bank/SRB, T-408/23, Sparkasse Oberösterreich Bank/SRB.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod: Porušenie článku 102 smernice 2014/59/EÚ ( 1 ) , článku 69 a článku 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 2 ) , článku 3 a článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ( 3 ) , ako aj zásady proporcionality z dôvodu nesprávneho stanovenia cieľovej úrovne, pretože žalovaný stanovil nadmernú cieľovú úroveň v rozpore s právnym rámcom Únie.
2.
Druhý žalobný dôvod: Porušenie podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia
Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, ako aj v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, pretože neboli dodržané požiadavky týkajúce sa rozsahu povinnosti odôvodnenia stanovené Súdnym dvorom vo veci C-584/20 P ( 4 ) .
3.
Tretí žalobný dôvod: Porušenie podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia vyčerpania základnej diskrečnej právomoci
Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, ako aj v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, keďže pokiaľ ide o základnú diskrečnú právomoc žalovaného, neboli vysvetlené hodnotenia, ktoré žalovaný vykonal a z akých dôvodov. Svojvoľný výkon diskrečnej právomoci žalovaným teda nemožno vylúčiť.
4.
Štvrtý žalobný dôvod: Porušenie podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nevypočutia a porušenia práva byť vypočutý
Žalobkyňa tvrdí, že v rozpore s tým, čo stanovuje článok 41 ods. 1 a 2 písm. a) Charty, nebola vypočutá ani pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ani pred prijatím rozhodnutia o stanovení príspevku založeného na napadnutom rozhodnutí. Ani konzultácia vedená žalovaným neumožnila skutočne a v celom rozsahu zaujať stanovisko ku konkrétnemu výpočtu príspevkov.
5.
Piaty žalobný dôvod: Protiprávnosť delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ako právneho základu napadnutého rozhodnutia, ako aj protiprávnosť metodiky úpravy rizika stanovenej v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/63 a diskrečnej právomoci priznanej SRB
Články 4 až 7, 9, 17 a 20, ako aj prílohy I a II delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, vytvárajú netransparentný a neobjektívny systém stanovenia príspevkov, ktorý je v rozpore s článkami 16, 17, 41 a 47 Charty a ktorý nezaručuje dodržiavanie článkov 20 a 21 Charty, ako aj dodržiavanie zásad proporcionality a právnej istoty.
6.
Šiesty žalobný dôvod: Protiprávnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/811 ( 5 ) ako základu napadnutého rozhodnutia
Napadnuté rozhodnutie porušuje Zmluvy, pretože článok 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 prekračuje hranice stanovené v článku 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 291 ZFEÚ a ani vykonávacie nariadenie, ani právny základ neobsahujú odôvodnenie v súlade s článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ.
7.
Siedmy žalobný dôvod: Protiprávnosť smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ako právneho základu delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81, a teda aj napadnutého rozhodnutia
Subsidiárne sa uplatňuje protiprávnosť tých ustanovení smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré zavádzajú povinný systém príspevkov zavedený delegovaným nariadením (EÚ) 2015/63 a poskytujú žalovanému príliš veľkú diskrečnú právomoc. Pokiaľ tieto ustanovenia, najmä článok 69 ods. 1 a 2, článok 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a článok 102 ods. 1 a 2 smernice 2014/59/EÚ, nemožno vykladať v súlade s primárnym právom, sú v rozpore so zásadou povinnosti odôvodnenia právnych aktov, so zásadou právnej istoty, ako aj so zmluvami (najmä s článkom 1 druhým odsekom ZEÚ, článkami 15, 296 a 298 ZFEÚ) a Chartou (najmä článkami 16, 17, 41, 42 a 47 Charty).
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 3 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
( 4 ) Rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden-Württemberg a SRB, C-584/20 P a C-621/20 P, EU:C:2021:601.
( 5 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).