T-422/23

Žaloba podaná 21. júla 2023 – Comi/Parlament a i.

(Vec T-422/23)

(C/2023/53)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lara Comi (Saronno, Taliansko) (v zastúpení: V. Mariconda, M. Centonze, G. Recine, a A. Diaconu, advokáti)

konštatoval a vyhlásil nedostatok pasívnej legitimácie žalobkyne v rozsahu, v akom mali výhrady smerovať voči spoločnostiam, s ktorými boli uzavreté sporné zmluvy o poskytovaní služieb, zo skutkových a právnych dôvodov, ktoré sú podrobne opísané v tejto žalobe.

—

V prvom rade konštatoval a vyhlásil, že vzhľadom na predmetné zmluvy o poskytovaní služieb a predložené podporné dokumenty žalobkyňa neporušila ustanovenia vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (VPŠP), pokiaľ ide o žiadosti týkajúce sa rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtovej položky 400, ktoré boli pridelené skupine Európska ľudová strana (EPP), a to zo skutkových a právnych dôvodov, ktoré sú podrobne opísané v tejto žalobe, a

—

zrušil, vyhlásil za neplatné/neúčinné a/alebo v každom prípade s konečnou platnosťou zrušil rozhodnutie generálneho tajomníka skupiny Európska ľudová strana (EPP) z 5. júna 2023, ako aj súvisiace oznámenie o dlhu č. 7030000946.

—

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

—

Prvý žalobný dôvod je založený na zodpovednosti PPE a Európskeho parlamentu za kontroly výdavkov, na ktoré sa vzťahujú sporné zmluvy. Zodpovednosť žalobkyne musí byť vylúčená, keďže mala legitímnu dôveru v zákonnosť dotknutých zmlúv, založenú na pozitívnom výsledku kontrol a inšpekcií ( ex ante a ex post ) vykonaných kontrolnou skupinou určenou na základe osobitných pravidiel stanovených nariadením.

—

Druhý žalobný dôvod je založený na nevymožiteľnosti požadovaných súm z dôvodu preklúzie/premlčania. Väčšinu súm požadovaných v oznámení o dlhu (v celkovej výške 54 889,99 eura) už nie je možné vymáhať vzhľadom na uplynutie lehoty stanovenej v článku 98 ods. 2 rozpočtového nariadenia a z toho vyplývajúcu päťročnú premlčaciu lehotu, ktorá uplynula na základe článku 105 toho istého nariadenia. Sporné rozhodnutie a oznámenie o dlhu boli totiž vydané po uplynutí päťročnej lehoty, ktorá plynie od okamihu, keď si inštitúcia Únie mohla za bežných okolností uplatniť predpokladanú pohľadávku (v konkrétnom prípade totiž tak EPP, ako aj Parlament mali k dispozícii všetky informácie a dokumenty potrebné na včasné vznesenie prípadných formálnych námietok).

—

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality. Oznámenie o dlhu vydané voči žalobkyni je v rozpore so zásadou proporcionality uvedenou v článku 101 ods. 2 písm. c) rozpočtového nariadenia. Toto ustanovenie totiž stanovuje, že „zodpovedný povoľujúci úradník sa môže úplne alebo čiastočne vzdať vymáhania stanovenej pohľadávky iba… c) ak je vymáhanie v rozpore so zásadou proporcionality“. Je však jasné, že v prejednávanej veci ide o zjavné porušenie tejto zásady, keďže L. Comi bola vždy presvedčená o zákonnosti a oprávnenosti svojho vlastného správania, pokiaľ ide o finančné prostriedky z rozpočtovej položky 400 pridelené skupine PPE (pretože nikdy nedostala informácie o opaku a vždy konala ako aktívna členka skupiny PPE). Zásada proporcionality bola následne porušená aj z dôvodu, že finančné prostriedky boli nepochybne použité presne na účely, na ktoré boli poskytnuté, takže rozhodnutie nastoľuje len (falošnú a nedôvodnú) problematiku týkajúcu sa spôsobu, akým boli tieto služby poskytnuté.

—

Piaty žalobný dôvod je založený na neuvedení údajne porušených noriem, a teda na porušení práva žalobkyne na obhajobu. Hoci sa odkazuje na údajné porušenie ustanovení vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (VPŠP), pokiaľ ide o žiadosti o rozpočtové prostriedky zaradené do rozpočtovej položky 400, pridelené skupine Európska ľudová strana (PPE), nebolo špecifikované, ktoré pravidlá boli porušené, aby bolo možné považovať predmetné zmluvy za neplatné/protiprávne, a teda aby mohli byť predmetom opakovania dlhu. Predovšetkým nebolo upresnené, ktoré pravidlá mala žalobkyňa porušiť. V skutočnosti aj odkaz na údajnú objektívnu zodpovednosť je formulovaný všeobecne a bez odôvodnenia. Tieto dôvody potvrdzujú, že výhrady vznesené voči žalobkyni sú úplne nedôvodné.