T-456/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0456
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202300054SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2023/54
9.10.2023
Žaloba podaná 31. júla 2023 – Crédit agricole a i./SRB
(Vec T-456/23)
(C/2023/54)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobcovia: Crédit agricole SA (Montrouge, Francúzsko) a 55 ďalších žalobcov (v zastúpení: A. Gosset Grainville a M. Trabucchi, avocats)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie SRB/ES/2023/23 z 2. mája 2023 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2023 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobcov,
—
podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM ( 1 ) , vykonávacieho nariadenia ( 2 ) a delegovaného nariadenia ( 3 ) za neuplatniteľné,
—
článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,
—
článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a prílohu I k delegovanému nariadeniu,
—
článok 4 vykonávacieho nariadenia,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú osem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, keďže spôsoby výpočtu príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) stanovené v nariadení SRM a delegovanom nariadení neodrážajú ani skutočnú veľkosť, ani skutočné riziko inštitúcií, čo vedie k tomu, že sa s nimi zaobchádza rovnako ako s inými inštitúciami, ktoré majú odlišné vlastnosti.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, keďže mechanizmus príspevkov ex ante do SRF stanovený nariadením SRM a delegovaným nariadením je založený na posúdení, ktoré umelo zhoršuje rizikový profil francúzskych veľkých inštitúcií, a teda vedie k neprimerane vysokej výške príspevku vzhľadom na skutočné riziko, ktoré tieto inštitúcie vytvárajú.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, keďže výpočet výšky príspevkov ex ante stanovených nariadením SRM, delegovaným nariadením a vykonávacím nariadením neumožňuje bankovým inštitúciám predvídať a s dostatočnou presnosťou kontrolovať výšku príspevku, ktorý im bude uložený.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných vrátane povinnosti odôvodnenia, keďže v napadnutom rozhodnutí neboli riadne zohľadnené všetky ukazovatele rizika. Okrem toho táto možnosť ponechaná SRB zohľadniť alebo nezohľadniť tieto kritériá v súlade s článkom 20 delegovaného nariadenia je protiprávna.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o stanovenie upravujúceho koeficientu. Žalobcovia sa odvolávajú na nesprávne právne posúdenie, keďže SRB, ktorá vychádzala z nesprávneho výkladu viacerých ustanovení nariadenia SRM, stanovila ročnú cieľovú úroveň vo výške presahujúcej hranicu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne stanovenú článkom 70 nariadenia SRM. Žalobcovia sa v každom prípade domnievajú, že tieto ustanovenia sú vo svojej podstate poznačené vadou.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o obmedzenie používania neodvolateľných platobných záväzkov (ďalej len „NPZ“). Žalobcovia namietajú nesprávne právne posúdenie, keďže SRB sa opiera o nesprávny výklad ustanovení upravujúcich využitie NPZ s cieľom jednak obmedziť podiel NPZ pod hranicou 30 % príspevkov ex ante bez toho, aby na to mala právomoc, a jednak obmedziť typ záruky len na hotovosť, čím odstránila potrebný účinok týchto ustanovení.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Žalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, že riziká procyklickosti a likvidity, na ktoré sa SRB odvoláva s cieľom obmedziť využívanie NPZ, sú nedôvodné, najmä vzhľadom na osobitné charakteristiky NPZ a kontext ich používania.
8.
Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie neuvádza presným a podrobným spôsobom, v čom je nevyhnutné jednak stanoviť hornú hranicu použitia NPZ na 22,5 % a jednak ako záruku akceptovať len hotovosť.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1 ).
( 2 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
( 3 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/54/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)