T-477/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0477
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023338SK.01003401.xml
25.9.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 338/34
Žaloba podaná 31. júla 2023 – DZ Bank/SRB
(Vec T-477/23)
(2023/C 338/44)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: DZ Bank AG Deutsche Zentral-Genossenschaftsbank, Frankfurt am Main (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil spoločné rozhodnutie zo 6. apríla 2023 (RC/JD/2022/22), ktorým sa určuje minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Subsidiárne, za predpokladu, že by Všeobecný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska neexistuje z dôvodu používania nesprávneho úradného jazyka SRB, a že žaloba o neplatnosť je teda neprípustná z dôvodu, že je bezpredmetná, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
určil, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska neexistuje,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že spoločné rozhodnutie je v rozpore s článkom 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 1 ) v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 ( 2 ) , keďže nie je napísané v nemčine, ktorá je úradným jazykom, ktorý si zvolila žalobkyňa.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že spoločné rozhodnutie porušuje článok 12d ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a článok 296 druhý odsek ZFEÚ, keďže neobsahuje úplné a dostatočne podrobné a konkrétne odôvodnenie.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že spoločné rozhodnutie porušuje článok 12d ods. 3 štvrtý pododsek v spojení s článkom 27 ods. 7 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 806/2014, keďže stanovuje minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky ako zahŕňajúce záväzky vyplývajúce z rozvojových úverov.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že spoločné rozhodnutie je v rozpore s článkom 12c ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v rozsahu, v akom stanovuje, že minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky ako zahŕňajúce záväzky financované podpornými úvermi, minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, prinajmenšom v rozsahu, v akom sú nadmerné z dôvodu nesprávneho zahrnutia záväzkov v rámci prenesených rozvojových úverov, musia byť splnené podriadenými nástrojmi.
5.
Piaty žalobný dôvod je subsidiárne založený na tvrdení, že článok 12d ods. 3 štvrtý pododsek v spojení s článkom 27 ods. 7 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a článkom 12c ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sú v rozpore s nadradeným právom (články 16, 17, 20 a 52 Charty základných práv Európskej únie ( 3 ) ) prinajmenšom v rozsahu, v akom umožňujú zahrnúť záväzky vyplývajúce z podporných úverov do celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov pri stanovení minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 1952, 1958, s. 59; Mim. vyd. 01/001, s. 3).
( 3 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .