T-483/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0483
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023338SK.01003602.xml
25.9.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 338/36
Žaloba podaná 28. júla 2023 – Deutsche Kreditbank/SRB
(Vec T-483/23)
(2023/C 338/47)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Deutsche Kreditbank AG (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo Rechtsanwälte)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 2. mája 2023 týkajúce sa výpočtu príspevkov ex ante do Jednotného do fondu na riešenie krízových situácií za rok 2023 (SRB/ES/2023/23), vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie, vrátane jeho príloh I, II, III, týka príspevkov žalobkyne,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Subsidiárne v prípade, že Všeobecný súd rozhodne, že napadnuté rozhodnutie je z právneho hľadiska neexistujúce a žaloba o vyhlásenie neplatnosti by bola z toho dôvodu neprípustná z dôvodu zániku predmetu veci, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
určil, že napadnuté rozhodnutie je z právneho hľadiska neexistujúce,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore s článkom 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 1 ) v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 ( 2 ) , pretože nie je napísané v jazyku zvolenom žalobkyňou, a to v nemeckom jazyku.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore s povinnosťou odôvodnenia uvedenou v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie ( 3 ) , ako aj so základným právom na účinnú súdnu ochranu zakotvenú v článku 47 prvom odseku Charty, pretože jeho odôvodnenie je nedostatočné a jeho preskúmanie súdom je prakticky nemožné.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore s článkami 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ako aj článkami 16, 17, 41 a 53 Charty, pretože žalovaný sa pri stanovení ročnej cieľovej úrovne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď stanovil cieľovú úroveň; subsidiárne články 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sú v rozpore s právnymi normami vyššieho stupňa právnej sily.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že článok 6 a príloha I fáza 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ( 4 ) sú v rozpore s právnymi normami vyššieho stupňa právnej sily, pretože sú v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z rozsudku Meroni ( 5 ) , keďže Komisia prekročila právomoci, ktoré jej boli zverené a porušujú zásadu výpočtu príspevkov podľa rizikového profilu, zásadu proporcionality a zásadu úplného zohľadnenia skutkových okolností.
5.
Piaty žalobný dôvod sa subsidiárne zakladá na tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore s článkami 16, 20 a 52 Charty a porušuje zásadu proporcionality, pretože sa zakladá na zjavne nesprávnych posúdeniach z hľadiska určenia ukazovateľov rizika štvrtého piliera.
6.
Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore s článkami 16, 20, 41 a 54 Charty a so zásadou proporcionality, ako aj s právom na riadnu správu vecí verejných, pretože úprava na základe rizikového profilu bola vykonaná nesprávne.
7.
Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že článok 20 ods. 1 prvá a druhá veta delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 je v rozpore s právnymi normami vyššieho stupňa právnej sily, pretože stanovuje neuplatnenie jedného alebo viacerých rizikových ukazovateľov v posudzovanom období, keďže informácie požadované na tieto účely nie sú súčasťou požiadavky na predkladanie správ.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu ( Ú. v. ES 17, 1958, s. 401 ; Mim. vyd. 01/001, s. 5).
( 3 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .
( 4 ) Delegované nariadenie Komisie z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
( 5 ) Rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad, 10/56, EU:C:1958:8.