T-485/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0485
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023338SK.01003802.xml
25.9.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 338/38
Žaloba podaná 28. júla 2023 – Deutsche Bank/SRB
(Vec T-485/23)
(2023/C 338/49)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Deutsche Bank AG (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo, advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 2. mája 2023 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2023 (SRB/ES/2023/23) spolu s jeho prílohami, a to v rozsahu, v akom sa sporné rozhodnutie spolu s prílohami I, II a III týkajú príspevku žalobkyne;
—
uložil SRB povinnosť náhrady trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1, článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie ( 1 ) a základné právo na účinnú súdnu ochranu podľa článku 47 ods. 1 Charty, pretože obsahuje viacero prípadov nedostatočného odôvodnenia a súdne preskúmanie rozhodnutia je prakticky nemožné.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie porušuje články 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 2 ) , ako aj články 16, 17, 41 a 53 Charty, pretože žalovaná nesprávne stanovila ročnú cieľovú úroveň; subsidiárne, články 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 porušujú právny predpis vyššej právnej sily.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že článok 6 a fáza 2 prílohy I delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ( 3 ) porušujú právny predpis vyššej právnej sily, pretože nie sú v súlade so zásadami stanovenými judikatúrou vo veci Meroni ( 4 ) , a to vzhľadom na to, že Komisia prekročila právomoci, ktoré sú jej zverené, a uvedené ustanovenia porušujú povinnosť posúdiť príspevky vhodným spôsobom z hľadiska rizika, zásadu proporcionality a povinnosť v plnej miere zohľadniť skutkové okolnosti.
4.
Štvrtý žalobný dôvod, uvádzaný subsidiárne, je založený na tom, že rozhodnutie porušuje články 16, 20 a 52 Charty, ako aj zásadu proporcionality, pretože je založené na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o určenie ukazovateľov rizika v pilieri rizika IV.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie porušuje články 16, 20, 41 a 52 Charty, ako aj zásadu proporcionality a právo na riadnu správu vecí verejných, pretože úprava rizika bola nesprávna.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že článok 20 ods. 1 prvá a druhá veta delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušuje právny predpis vyššej právnej sily, pretože nariadenie stanovuje neuplatnenie jedného alebo viacerých ukazovateľov rizika na dobu neurčitú, pokiaľ na to potrebné informácie nepodliehajú požiadavke na predkladanie správ.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 3 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
( 4 ) Rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/High Authority, 10/56, EU:C:1958:8.