T-518/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0518
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202300067SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2023/67
9.10.2023
Žaloba podaná 21. augusta 2023 – Middle East Bank, Munich Branch/Komisia
(Vec T-518/23)
(C/2023/67)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Middle East Bank, Munich Branch (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: C. Franz a N. Bornemann, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie z 27. apríla 2023 podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní [(ES) 2271/96] v prospech spoločnosti Clearstream Banking AG proti žalobkyni,
—
zaviazal žalovanú, aby predložila vykonávacie rozhodnutie podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní [(EG) 2271/96] z 27. apríla 2023 v prospech spoločnosti Clearstream Banking AG proti Middle East Bank, Munich a
—
vyhlásil za protiprávne zamietnutie prístupu k úplnému zneniu vykonávacieho rozhodnutia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní [(EG) 2271/96] z 27. apríla 2023 v prospech spoločnosti Clearstream Banking AG proti Middle East Bank a jeho neoznámenie, ako aj
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žaloba je založená na týchto žalobných dôvodoch:
1.
Prvý žalobný dôvod: zákaz retroaktivity, porušenie zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ako aj porušenie rozsahu pôsobnosti článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2271/96 ( 1 ) (ďalej len „nariadenie EÚ o blokovaní“)
—
Výslovným nariadením spätnej účinnosti oslobodenia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní, prijatého žalovanou 27. apríla 2023 voči žiadateľke, bola porušená zásada zákazu retroaktivity uznávaná v práve Únie, ako aj najvyššími súdmi. Vydaním rozhodnutia so spätnou účinnosťou k okamihu podania žiadosti 26. februára 2021 najmä porušila zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnej dôvery.
—
Nariadením spätnej účinnosti došlo k porušeniu rozsahu pôsobnosti článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní. Tento rozsah pôsobnosti nezakotvuje spätnú účinnosť rozhodnutia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní a to ani podľa znenia a ani podľa zmyslu a účelu úpravy. Naopak v pokynoch k uplatňovaniu nariadenia o blokovaní ( 2 ) vydaných samotnou žalovanou sa uvádza, že žiadosť podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní nemá odkladný účinok a až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie oslobodenia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní treba dodržiavať predpisy stanovené v nariadení EÚ o blokovaní. Samotná žalovaná tým vylúčila spätnú účinnosť rozhodnutia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní. Žalobkyňa v tejto súvislosti požíva ochranu legitímnej dôvery.
2.
Druhý žalobný dôvod: porušenie procesných práv, predovšetkým práva na spravodlivý proces z dôvodu absencie oznámenia úplného znenia rozhodnutia
—
Žalobkyňa bola vypočutá pred prijatím rozhodnutia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní a teda bola účastníčkou konania o udelenie oprávnenia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní. Keďže žalobkyňa bola účastníčkou konania, malo jej byť doručené úplné znenie rozhodnutia podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní.
—
Chýbajúce oznámenie úplného znenia rozhodnutia je v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery a právom na spravodlivý správny proces. Žalobkyňa mala po uskutočnenom vypočutí právo na to, aby pochopila a posúdila, či a v akom rozsahu bola jej žiadosť zohľadnená v rozhodovacom procese.
3.
Tretí žalobný dôvod: chybné uplatnenie miery voľnej úvahy a chybné posúdenie proporcionality
—
Žalovaná vo svojom rozhodnutí podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní chybne uplatnila jej zverenú mieru voľnej úvahy. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1101 ( 3 ) EÚ o blokovaní zveruje v článku 4 žalovanej pri rozhodovaní podľa článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní istú mieru voľnej úvahy. Žalovaná nevyužila zverenú mieru voľnej úvahy respektíve ju chybne uplatnila.
—
Žalovaná pri svojom rozhodovaní, ako to stanovuje článok 4 písm. d) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/1101, nevzala do úvahy možné miernejšie opatrenia. Predovšetkým žalovaná neuznala, že žiadateľke pri realizácii humanitárnych transakcií vo vzťahu k žalobkyni nehrozili žiadne sankcie USA. Žalovaná mala uvedené zohľadniť v rámci svojho rozhodovania a takýmto spôsobom obmedziť výrok, ako aj vyňať z neho humanitárne transakcie žalobkyne (podľa bodu 11 Executive Order 13902). Na základe skutočnosti, že žiadateľke pri realizácii humanitárnych transakcií nehrozili žiadne sankcie USA, malo jej byť umožnené uskutočnenie daných transakcií. Tým, že žalovaná schválila zmrazenie všetkých finančných prostriedkov v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia EÚ o blokovaní bez toho, aby pritom rozlišovala medzi humanitárnymi transakciami, ktoré sú povolené aj podľa zákonov USA, porušila jej zverenú mieru voľnej úvahy a zásadu proporcionality.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich ( Ú. v. ES L 309, 1996, s. 1 ).
( 2 ) Pokyny – Otázky a odpovede: prijatie aktualizácie nariadenia o blokovaní, bod 20 ( Ú. v. EÚ C 277 I, 2018, s. 4 ).
( 3 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1101 z 3. augusta 2018, ktorým sa stanovujú kritériá uplatňovania článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich ( L 199I, 2018, s. 7 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/67/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)