T-529/23
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TN0529
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202301165SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2023/1165
4.12.2023
Žaloba podaná 28. augusta 2023 – YU/Komisia
(Vec T-529/23)
(C/2023/1165)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: YU (v zastúpení: L. Frölich, avocat)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
v prvom rade
—
určil, že Európska komisia protiprávne neuplatnila v prospech žalobcu a právnych subjektov, ktoré mu patria, i) ochranu stanovenú smernicou 2019/1937 ( 1 ) , najmä v jej článku 6 ods. 4 a ii) definíciu „zainteresovanej strany“, pokiaľ ide o jeho postavenie splnomocneného zástupcu konajúceho v mene Francúzskej republiky na účely vymáhania protiprávnej pomoci v rámci sťažností SA.46963 a SA.52275,
—
určil, že v prípade absencie akejkoľvek odpovede na konci 30-dňovej lehoty stanovenej v oboch listoch z 25. júla 2023 sa predpokladá, že Európska komisia implicitne zrušila svoje rozhodnutie o zaregistrovaní sťažností SA.46963 a SA.52275 ako všeobecných informácií o trhu a že v dôsledku toho je potrebné:
—
určil, že Európska komisia si nesplnila svoje povinnosti tým, že neprijala rozhodnutie týkajúce sa jednak záruk vo výške 45 miliárd eur, ktoré Francúzska republika poskytla bankovej inštitúcii Bpifrance SA, a jednak vkladu aktív vo výške 21,776 miliárd eur poskytnutého tejto inštitúcii, ktoré boli oznámené v rámci sťažnosti SA.52275 ako protiprávne a nezlučiteľné s podmienkami stanovenými v oznámení o bankovníctve z 30. júla 2013,
—
určil, že Európska komisia si nesplnila svoje povinnosti tým, že neprijala rozhodnutie vo veci nesprávneho uplatnenia nariadenia č. 800/2008 ( 2 ) ustanoveniami dohody z 9. mája 2012, ako boli oznámené v rámci sťažnosti SA.46963,
—
určil, že Európska komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania pred týmto zrušením,
subsidiárne
—
zrušil prípadné akty Európskej komisie, ktorých cieľom je vyvolať záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť záujmy žalobcu v jeho postavení i) osoby chránenej smernicou 2019/1937 a ii) splnomocneného zástupcu konajúceho v mene Francúzskej republiky na účely vymáhania protiprávnej pomoci v rámci sťažností SA.46963 a SA.52275,
—
rozhodol, že zrušenie týchto aktov, za predpokladu, že boli predtým prijaté Európskou komisiou vo veciach SA.46963 a SA.52275, nevyhnutne znamenalo začatie konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ,
—
uložil Európskej únii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na postavení žalobcu ako zainteresovanej strany v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na nečinnosti Európskej komisie z dôvodu, že neposkytla relevantnú odpoveď na výzvu konať, ktorá jej bola zaslaná 5. mája 2023.
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie ( Ú. v. EÚ L 305, 2019, s. 17 ).
( 2 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ( Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1165/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)