T-125/23
ECLI:EU:T:2024:519
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62023TO0125
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023TO0125
UZNESENIE
VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)
zo 7. augusta 2024 ( *1 )
„Ochranná známka Európskej únie – Určenie nového zástupcu – Žalobca, ktorý neodpovedal na výzvy Všeobecného súdu – Článok 131 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu – Zastavenie konania“
Vo veci T‑125/23,
Synapsa Med sp. z o.o ., so sídlom v meste Jelcz‑Laskowice (Poľsko), zastúpený: G. Kuchta, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: T. Frydendahl, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalšia účastníčka konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajšia účastníčka v konaní pred Všeobecným súdom:
Gravity Brand Holdings LLC , so sídlom v New Yorku, New York (Spojené štáty), v zastúpení: V. Balaguer Fuentes, I. Sempere Massa a J. Schmitt, advokáti,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),
v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli, sudcovia J. Schwarcz, V. Tomljenović, R. Norkus (spravodajca) a W. Valasidis,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania,
vydal toto
Uznesenie
1
Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Synapsa Med sp. z o.o., domáha zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 9. januára 2023 (vec R 923/2022‑5) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
2
Listom zo 6. februára 2024 zástupca žalobkyne Všeobecnému súdu oznámil, že ju už nezastupuje.
3
Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 svojho rokovacieho poriadku listom z 9. februára 2024 oznámil zástupcovi žalobkyne, že ostane jeho kontaktnou osobu dovtedy, kým si žalobkyňa určí nového zástupcu. Všeobecný súd ho zároveň vyzval, aby informoval žalobkyňu, že podľa článku 51 ods. 1 rokovacieho poriadku je povinná určiť si nového zástupcu. Dodal, že ak mu nový zástupca žalobkyne najneskôr do 26. februára 2024 neoznámi, že bol ustanovený, plánuje v súlade s článkom 131 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bez návrhu konštatovať, že už neexistuje dôvod rozhodnúť.
4
Žalobkyňa si v stanovenej lehote nezvolila nového zástupcu.
5
V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd listom zo 7. marca 2024 vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázku týkajúcu sa možnosti, aby Všeobecný súd bez návrhu konštatoval odôvodneným uznesením, že už neexistuje dôvod rozhodnúť, v súlade s článkom 131 ods. 2 rokovacieho poriadku.
6
Listom z 21. marca 2024 spoločnosť Gravity Brand Holdings LLC ako vedľajšia účastníčka konania odpovedala kladne na otázku Všeobecného súdu. Dodala, že by bolo vhodné, aby Všeobecný súd určil, že žalobkyňa je povinná znášať trovy konania.
7
EUIPO listom z 22. marca 2024 navrhol, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a neuložil mu povinnosť nahradiť trovy konania. Spresnil tiež, že mu nevznikli nijaké nahraditeľné trovy konania. EUIPO predovšetkým uvádza, že konštatovanie zastavenia konania v súlade s článkom 131 ods. 2 rokovacieho poriadku by malo za následok, že napadnuté rozhodnutie by nemohlo nadobudnúť účinnosť podľa článku 71 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ).
8
EUIPO uvádza, že povinnosť žalobkyne byť zastúpená advokátom je podstatnou procesnou požiadavkou, ktorej nesplnenie má za následok neprípustnosť žaloby na Všeobecnom súde. EUIPO okrem toho zastáva názor, že ak Všeobecný súd počas konania konštatuje, že žalobkyňa už nespĺňa uvedenú požiadavku, môže túto skutočnosť vykladať buď ako späťvzatie žaloby podľa článku 125 rokovacieho poriadku, alebo ako prekážku v ďalšom konaní, čo predstavuje zjavné dôvody na odmietnutie žaloby podľa článku 126 rokovacieho poriadku, alebo ako prekážku konania z dôvodu verejného záujmu podľa článku 129 rokovacieho poriadku.
9
Žalobkyňa v stanovenej lehote neodpovedala na otázku Všeobecného súdu.
10
Podľa článku 131 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak žalobca neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu, Všeobecný súd môže po vypočutí účastníkov konania bez návrhu konštatovať odôvodneným uznesením, že už neexistuje dôvod rozhodnúť.
11
Okrem toho podľa ustálenej judikatúry z článku 19 tretieho a štvrtého odseku a z článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu, a najmä z použitia pojmu „zastupovať“ v článku 19 treťom odseku uvedeného Štatútu vyplýva, že iní účastníci konania ako členské štáty, inštitúcie Európskej únie, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), a nie sú členskými štátmi, a taktiež Dozorný úrad Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), uvedený v tejto dohode, nie sú oprávnení konať samy, ale musia využiť služby tretej osoby, ktorá musí mať oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. novembra 2017, BikeWorld/Komisia, T‑702/15 , EU:T:2017:834 , bod 31 a citovanú judikatúru).
12
Z článku 19 Štatútu Súdneho dvora tiež vyplýva, že povinnosť zastúpenia advokátom musí trvať až do doručenia súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Táto povinnosť však musí byť zlučiteľná jednak so slobodou účastníka konania nechať sa zastupovať advokátom, ktorého si sám zvolí, a jednak s právom advokáta vzdať sa svojho splnomocnenia v priebehu konania v súlade s jeho stavovskými povinnosťami. Hoci účastník konania nemusí byť teda zastúpený počas celého konania tým istým advokátom, musí zabezpečiť kontinuitu svojho zastúpenia advokátom počas celého konania, teda od podania žaloby až do doručenia súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z toho vyplýva, že ak advokát prestane zastupovať žalobcu počas konania, je povinnosťou tohto účastníka konania bezodkladne si určiť nového zástupcu, aby sa zabezpečila kontinuita zastupovania (uznesenie z 19. júna 2014, Suwaid/Rada, T‑268/12 , neuverejnené, EU:T:2014:598 , bod 17 ).
13
V prejednávanej veci z bodov 4 a 9 vyššie vyplýva, že žalobkyňa neurčila svojho nového zástupcu a že ani neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu. Keďže žalobkyňa neodpovedala na výzvy Všeobecného súdu, aby uviedla advokáta, ktorého si zvolila za nového zástupcu, nesplnila si v priebehu konania základnú procesnú povinnosť stanovenú v článku 19 Štatútu Súdneho dvora.
14
V rozpore s tým, čo tvrdí EUIPO, však nečinnosť žalobkyne nemožno v prejednávanej veci vykladať ako späťvzatie žaloby podľa článku 125 rokovacieho poriadku, ani ako prekážku v ďalšom konaní, ktorá je zjavným dôvodom na odmietnutie žaloby podľa článku 126 tohto poriadku, ani ako prekážku konania z dôvodu verejného záujmu podľa článku 129 uvedeného poriadku.
15
Po prvé, čo sa týka tvrdenia EUIPO, že nečinnosť žalobkyne možno považovať za úkon späťvzatia žaloby, treba uviesť, že na to, aby bolo možné konštatovať späťvzatie žaloby, musí žalobca navonok vyjadriť svoju skutočnú vôľu vziať žalobu späť. Podmienka skutočnej vôle znamená, že existencia tejto vôle nesmie vzbudzovať nijakú pochybnosť. Pokiaľ ide o vyjadrenie späťvzatia žaloby navonok, to predovšetkým znamená, že späťvzatie žaloby nemôže byť implicitné (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. decembra 2022, Leonardo/Frontex, T‑675/20 , neuverejnené, EU:T:2022:870 , bod 22 ).
16
V prejednávanej veci pritom neurčenie nového zástupcu a neodpovedanie na výzvy Všeobecného súdu v stanovených lehotách nestačia na to, aby naplnili podstatu späťvzatia žaloby, lebo nevyjadrujú bez akejkoľvek pochybnosti úmysel žalobkyne vziať žalobu späť. Túto nečinnosť preto nemožno považovať za späťvzatie žaloby.
17
Po druhé, čo sa týka tvrdenia EUIPO, že nečinnosť žalobkyne predstavuje narušenie riadneho priebehu konania, čo možno považovať za zjavné dôvody na odmietnutie žaloby, treba pripomenúť, že podľa článku 126 rokovacieho poriadku, ak je žaloba zjavne neprípustná či zjavne bez právneho základu, Všeobecný súd môže rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že prípustnosť žaloby sa posudzuje vzhľadom na situáciu v čase, keď je žaloba podaná. Ak v tom čase podmienky na podanie žaloby nie sú splnené, táto žaloba je teda neprípustná (rozsudok z 27. novembra 1984, Bensider a i./Komisia, 50/84 , EU:C:1984:365 , bod 8 ; pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. júla 2017, Janukovyč/Rada, C‑505/16 P , EU:C:2017:525 , bod 53 ).
18
V prejednávanej veci treba konštatovať, že podmienka prípustnosti žaloby týkajúca sa zastúpenia žalobkyne bola v čase podania žaloby riadne splnená. Skutočnosť, že žalobkyňa si v priebehu konania neurčila nového zástupcu a už neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu, nemôže ovplyvniť ani prípustnosť žaloby v čase jej podania, ani jej dôvodnosť, a tak neumožňuje dospieť k záveru, že existujú zjavné dôvody na odmietnutie tejto žaloby.
19
Po tretie, čo sa týka tvrdenia EUIPO, že nečinnosť žalobkyne predstavuje prekážku konania, ktorú môže Všeobecný súd uplatniť i bez návrhu podľa článku 129 rokovacieho poriadku, stačí pripomenúť, že nečinnosť žalobkyne nastala v priebehu konania, a preto nemohla ovplyvniť prípustnosť žaloby v čase jej podania. Okrem toho neurčenie nového zástupcu predpísaným spôsobom, ktoré môže podľa judikatúry prestavovať dostatočný dôkaz, že žalobkyňa už nemá záujem na konaní [pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. septembra 2013, Yaqub/ÚHVT – Turkey (ATATURK), T‑580/12 , neuverejnené, EU:T:2013:518 , bod 7 a citovanú judikatúru], môže viesť len ku konštatovaniu, že už neexistuje dôvod rozhodnúť, a nie k zamietnutiu žaloby ako neprípustnej.
20
Okrem toho, pokiaľ EUIPO tvrdí, že následkom konštatovania zastavenia konania v prejednávanej veci by napadnuté rozhodnutie nenadobudlo účinnosť, treba uviesť, že prejednávaný prípad sa líši od prípadov, na ktoré sa odvoláva a v ktorých boli vydané uznesenia z 12. apríla 2018, Cryo‑Save/EUIPO ( C‑327/17 P , neuverejnené, EU:C:2018:235 ); z 3. júla 2003, Lichtwer Pharma/ÚHVT – Biofarma (Sedonium) ( T‑10/01 , EU:T:2003:182 ); z 26. novembra 2012, MIP Metro/ÚHVT – Real Seguros (real,‑ BIO) ( T‑549/11 , neuverejnené, EU:T:2012:622 ); zo 4. júla 2013, Just Music Fernsehbetriebs/ÚHVT – France Télécom (Jukebox) ( T‑589/10 , neuverejnené, EU:T:2013:356 ); z 23. februára 2021, Frutas Tono/EUIPO – Agrocazalla (Marién) ( T‑587/19 , neuverejnené, EU:T:2021:107 ), a zo 14. februára 2023, Laboratorios Ern/EUIPO – Arrowhead Pharmaceuticals (TRiM) ( T‑428/22 , neuverejnené, EU:T:2023:80 ). Ide totiž o prípady, v ktorých počas konania na Všeobecnom súde alebo Súdnom dvore nastali udalosti, ktoré buď spôsobili, že sa konanie vedené na EUIPO stalo bezpredmetným z dôvodu späťvzatia námietky voči zápisu ochrannej známky či späťvzatia návrhu na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky, alebo mali vplyv na platnosť staršieho práva alebo práva, ktoré bolo predmetom žiadosti o ochranu plynúcej zo systému ochrannej známky Európskej únie. V dôsledku každej z týchto udalostí súd Únie v podstate dospel k záveru, že žaloba sa stala bezpredmetnou v zmysle článku 113 alebo článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, článku 130 ods. 2 alebo článku 131 ods. 1 rokovacieho poriadku a že v zmysle týchto ustanovení už neexistoval dôvod rozhodnúť o žalobe.
21
Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci nenastala ani jedna z týchto situácií. Vedľajšia účastníčka konania totiž nevzala svoj návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky žalobkyne späť. Okrem toho nenastala nijaká skutočnosť súvisiaca s platnosťou sporného staršieho práva vedľajšej účastníčky konania. V prejednávanej veci si teda konanie o vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky vedené na EUIPO zachovalo svoj účel. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bola určená neplatnosť ochrannej známky žalobkyne, nestratilo platnosť. Jeho účinky boli iba pozastavené do rozhodnutia Všeobecného súdu, na ktorý sa žalobkyňa obrátila.
22
Okolnosť, že žalobkyňa už neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu a upustila teda od obhajoby svojich záujmov, avšak bez toho, aby vzala svoju žalobu späť, nemá preto vplyv na konanie vedené na EUIPO, a teda ani na predmet žaloby prejednávanej na Všeobecnom súde, ale len na podmienky pokračovania v preskúmaní žaloby na Všeobecnom súde.
23
Za daných okolností konštatovanie zastavenia konania Všeobecným súdom na základe článku 131 ods. 2 rokovacieho poriadku nemôže brániť tomu, aby mohlo napadnuté rozhodnutie nadobudnúť účinnosť.
24
V tejto súvislosti treba uviesť, že jediným cieľom mechanizmu zavedeného článkom 71 ods. 3 nariadenia 2017/1001 je zabezpečiť, aby rozhodnutia odvolacieho senátu nenadobudli právoplatnosť do skončenia súdneho konania, aby sa účastníkom konania, ktorých sa dotýkajú rozhodnutia odvolacích senátov EUIPO, zaručila právna ochrana zodpovedajúca osobitosti práva ochranných známok. Nemalo by totiž zmysel zapísať ochrannú známku, potom ju vymazať z registra a prípadne ju opäť zapísať podľa toho, ako postupne rozhodnú orgány EUIPO a súdy Únie. Z toho vyplýva, že hoci je pravda, že konštatovanie zastavenia konania nie je výslovne uvedené v článku 71 ods. 3 nariadenia 2017/1001 ako koniec odkladného účinku žaloby podanej proti rozhodnutiu odvolacieho senátu, treba konštatovať, že na účely uplatnenia tohto ustanovenia treba zastavenie konania na základe článku 131 ods. 2 rokovacieho poriadku považovať za zamietnutie žaloby podanej na Všeobecnom súde v zmysle článku 71 ods. 3 nariadenia 2017/1001.
25
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné v súlade s článkom 131 ods. 2 rokovacieho poriadku bez návrhu konštatovať, že už neexistuje dôvod rozhodnúť o tejto žalobe a je opodstatnené konanie zastaviť.
O trovách
26
Podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd konanie vo veci zastaví, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.
27
V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné uložiť žalobkyni povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi konania, pričom EUIPO informoval Všeobecný súd, že mu nevznikli nijaké nahraditeľné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)
nariadil:
1.
Konanie o žalobe sa zastavuje.
2.
Synapsa Med sp. z o.o. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Gravity Brand Holdings LLC.
V Luxemburgu 7. augusta 2024
Tajomník
V. Di Bucci
Predsedníčka komory
A. Marcoulli
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.