T-244/23

62023TO0244

UZNESENIE

VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 26. októbra 2023 ( *1 )

„Žaloba na nečinnosť – Inštitucionálne právo – Úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Rumunsku – Povinnosť prijať rozhodnutie podľa článku 4 Protokolu o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Únie – Postavenie privilegovaného žalobcu – Žaloba zjavne bez právneho základu“

Vo veci T‑244/23,

Eugen Tomac , bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: R. Duta, advokát,

tajomník: V. Di Bucci,

vydal toto

Uznesenie

1

Svojou žalobou založenou na článku 265 ZFEÚ sa žalobca, pán Eugen Tomac, v podstate domáha, aby Všeobecný súd jednak určil, že Rada Európskej únie protiprávne neprijala kroky s cieľom rozhodnúť o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Rumunsku, a jednak mu priznal postavenie privilegovaného žalobcu, a tak mu v tejto súvislosti vyhradil všetky práva, dôvody a návrhy.

Okolnosti predchádzajúce sporu

„1. Ustanovenia Schengenského acquis… začlenenom do rámca Európskej únie a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov, ktoré sú uvedené v prílohe II, ako aj všetkých ostatných takých aktov prijatých predo dňom pristúpenia, sú odo dňa pristúpenia pre [Bulharskú republiku] a Rumunsko záväzné a v týchto štátoch uplatniteľné.

2. Tie ustanovenia Schengenského acquis začleneného do rámca Európskej únie a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov neuvedené v odseku 1, ktoré sú síce odo dňa pristúpenia pre [Bulharskú republiku] a Rumunsko záväzné, v každom z týchto štátov sa však budú uplatňovať iba na základe na tento účel prijatého európskeho rozhodnutia Rady po overení v súlade s platnými postupmi schengenského hodnotenia, že nevyhnutné podmienky na uplatňovanie celého príslušného acquis boli v tomto štáte splnené.

Rada po porade s Európskym parlamentom prijme rozhodnutie jednomyseľne svojimi členmi, ktorí zastupujú vlády členských štátov, v ktorých sú už ustanovenia uvedené v tomto odseku účinné, a zástupcom vlády členského štátu, v ktorom majú tieto ustanovenia nadobudnúť účinnosť. …“

5

Rumunsko po pristúpení k Únii 1. januára 2007 podniklo v rokoch 2009 až 2011 sériu krokov v rámci postupov schengenského hodnotenia s cieľom splniť kritériá požadované na úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis.

6

Hoci bolo 24. júna 2011 dohodnuté, že rozhodnutie o pristúpení Rumunska k schengenskému priestoru by sa malo prijať najneskôr v septembri 2011, Rada na zasadnutí 22. septembra 2011 hlasovanie o prijatí tohto rozhodnutia odložila.

10

Uznesením z 13. októbra 2011 o vstupe Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru ( Ú. v. EÚ 94, 2013, s. 13 ) Parlament opätovne vyjadril svoju podporu pristúpeniu Rumunska k schengenskému priestoru. Vyzval Radu, aby na tento účel prijala potrebné opatrenia.

11

O návrhu rozhodnutia Rady č. 14302/3/11 zo 7. decembra 2011, ktorý vypracovalo predsedníctvo Rady, sa na zasadnutí Rady 9. decembra 2011 nehlasovalo.

12

Správa expertov z 21. októbra 2022, ktorá bola vypracovaná pod dohľadom Komisie v rámci dobrovoľnej vyšetrovacej misie v Bulharsku a Rumunsku o uplatňovaní schengenského acquis a jeho vývoja od roku 2011 (13906/22), potvrdila závery postupov hodnotenia ukončených v roku 2011. V správe bolo takisto uvedené, že Rumunsko implementovalo acquis a jeho nástroje, a dokonca posilnilo jeho presadzovanie vo všetkých oblastiach. V oznámení Európskemu parlamentu a Rade zo 16. novembra 2022 s názvom „Silnejší Schengen prostredníctvom úplnej účasti Bulharska, Rumunska a Chorvátska na priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach“ [COM(2022) 636 final] Komisia zopakovala svoju výzvu Rade, aby schválila pristúpenie Rumunska k schengenskému priestoru.

16

Predsedníctvo Rady 29. novembra 2022 na základe článku 4 ods. 2 Protokolu k Aktu o pristúpení Rumunska k Únii vypracovalo návrh č. 15218/22 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku (ďalej len „návrh č. 15218/22“).

17

Dňa 8. decembra 2022 zasadala skupina Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV), aby v rámci politického riadenia schengenského priestoru (t. j. Rady pre Schengen) a nelegislatívnych činností rozhodlo o návrhu č. 15218/22 zaradenom v bode 3 písm. a) programu zasadnutia, v ktorom je stanovené, že je možné požiadať o hlasovanie s cieľom prípadného prijatia. Keďže zástupcovia vlád členských štátov počas tohto zasadnutia v otázke návrhu č. 15218/22 nedosiahli jednomyseľnosť, tento návrh nebol prijatý.

18

Žalobca podal 6. februára 2023 do podateľne Všeobecného súdu žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, ktorou sa domáhal zrušenia „rozhodnutia“ Rady z 8. decembra 2022 spočívajúceho v neprijatí návrhu č. 15218/22. Táto žaloba bola zaregistrovaná pod číslom veci T‑48/23.

22

Listom zo 6. februára 2023 žalobca zaslal ministrovi, členovi skupiny Rady pre SVV, výzvu konať na základe článku 265 druhého odseku ZFEÚ s cieľom rozhodnúť o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Rumunsku podľa článku 4 ods. 2 Protokolu k Aktu o pristúpení Rumunska k Únii. Na podporu tejto žiadosti v podstate uviedol okolnosti predchádzajúce sporu a tvrdenia, ktoré uviedol na podporu svojej žaloby o neplatnosť vo veci T‑48/23. V tejto súvislosti sa dovolával najmä porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi. Okrem toho dodal, že „vzhľadom na to, že [bolo] preukázané, že Rumunsko spĺňa podmienky postupu hodnotenia, jeho integrácia nemôže byť zamietnutá pod zámienkou neodôvodneného nesúhlasu jediného… členského štátu“ a že Rada „[nemala] prihliadať na zjavne neodôvodnený nesúhlas najmä v zmysle článku 4 Protokolu [k Aktu] o pristúpení Rumunska k Únii“.

23

Generálny riaditeľ pre všeobecnú a inštitucionálnu politiku (GIP) Rady odpovedal žalobcovi listom z 13. apríla 2023. Pripomenul mu požiadavku jednomyseľnosti stanovenú v článku 4 ods. 2 Protokolu k Aktu o pristúpení Rumunska k Únii, ktorej splnenie je nevyhnutné na prijatie rozhodnutia v zmysle tohto článku. Následne mu oznámil, že návrh č. 15218/22 nezískal na zasadnutiach 8. a 9. decembra 2022 jednomyseľnú podporu zástupcov dotknutých členských štátov, a preto rokovania o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Rumunsku pokračovali s cieľom dosiahnuť jednomyseľnosť, ktorú vyžaduje Akt o pristúpení Rumunska k Únii.

priznal mu postavenie privilegovaného žalobcu a vyhradil mu tak v tejto súvislosti všetky práva, dôvody a návrhy,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

25

Podľa článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak je žaloba zjavne bez právneho základu, Všeobecný súd môže kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže podať sťažnosť Súdnemu dvoru Európskej únie za rovnakých podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch proti niektorej inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre Únie z dôvodu, že jej neadresoval akt iný ako odporúčanie alebo stanovisko.“

28

Na úvod treba pripomenúť, že podľa judikatúry je žaloba na nečinnosť podmienená existenciou povinnosti dotknutej inštitúcie konať takým spôsobom, aby údajná nečinnosť bola v rozpore so Zmluvou (uznesenia zo 6. júla 1998, Goldstein/Komisia, T‑286/97 , EU:T:1998:150 , bod 24 , a zo 6. septembra 2011, Mugraby/Rada a Komisia, T‑292/09 , neuverejnené, EU:T:2011:418 , bod 34 ), a fyzická alebo právnická osoba sa môže obrátiť na súd Únie na základe článku 265 tretieho odseku ZFEÚ len s cieľom určiť, že niektorá z inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie v rozpore so Zmluvou neprijala iný akt než odporúčanie alebo stanovisko, ktoré by jej bolo potenciálne určené alebo ktoré by mohla napadnúť žalobou o neplatnosť (uznesenie z 27. novembra 2012, H‑Holding/Parlament, T‑672/11 , neuverejnené, EU:T:2012:628 , bod 16 ).

29

Na účely rozhodnutia o dôvodnosti návrhov na určenie nečinnosti tak Všeobecnému súdu prináleží overiť, či v čase výzvy konať adresovanej dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre v zmysle článku 265 druhého odseku ZFEÚ mala táto inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra povinnosť konať spôsobom, ktorý navrhoval žalobca vo výzve konať (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. júla 2020, Wagenknecht/Európska rada, T‑715/19 , EU:T:2020:340 , bod 34 a citovanú judikatúru).

33

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že v čase výzvy konať, ktorú žalobca adresoval Rade, nemala táto inštitúcia povinnosť prijať rozhodnutie podľa článku 4 Protokolu k Aktu o pristúpení Rumunska k Únii. Rada mala naopak konať v súlade s požiadavkou jednomyseľnosti výslovne stanovenou v článku 4 Protokolu k Aktu o pristúpení Rumunska k Únii.

34

Navyše treba uviesť, že vzhľadom na to, že predsedníctvo Rady pripravilo návrhy č. 14142/10, 14302/3/11 a 15218/22, Rada neopomenula v rámci svojich právomocí uskutočniť pred podaním žaloby všetky kroky potrebné na prijatie rozhodnutia v zmysle článku 4 Protokolu k Aktu o pristúpení Rumunska k Únii, ako to následne v podstate požadoval žalobca.

35

V dôsledku toho je zjavné, že Rada tým, že odmietla vyhovieť výzve konať predloženej žalobcom, a bez ohľadu na otázku, či by nesúhlas členského štátu s prijatím predmetného návrhu predstavoval porušenie zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi, v každom prípade neopomenula protiprávne konať, s ohľadom na článok 4 Protokolu k Aktu o pristúpení Rumunska k Únii, ktorý je rovnako ako Zmluvy súčasťou primárneho práva.

39

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy musí byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu ako zjavne bez právneho základu bez toho, aby ju bolo potrebné doručiť Rade.

O trovách

40

Keďže toto uznesenie bolo prijaté pred doručením žaloby Rade a predtým, ako mohli Rade vzniknúť trovy konania, stačí rozhodnúť, že v súlade s článkom 133 rokovacieho poriadku žalobca znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

V Luxemburgu 26. októbra 2023

Tajomník

V. Di Bucci

Predseda

R. da Silva Passos

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.