← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·14.5.2024

C-15/24

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CA0015

C_202403888SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2024/3888

1.7.2024

Rozsudok

Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. mája 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd – Bulharsko) – trestné konanie proti CH

(vec C-15/24 PPU ( 1 ) , Stačev ( 2 ) )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v trestných veciach - Smernica 2013/48/EÚ - Právo na prístup k obhajcovi v trestnom konaní - Článok 3 ods. 6 písm. b) - Dočasná výnimka z práva na prístup k obhajcovi za výnimočných okolností - Článok 9 - Vzdanie sa práva na prítomnosť alebo pomoc obhajcu - Podmienky - Článok 12 ods. 2 - Dodržanie práva na obhajobu a na spravodlivé súdne konanie - Prípustnosť dôkazov - Článok 47 Charty základných práv Európskej únie - Písomné vzdanie sa práva na prístup k obhajcovi podozrivou osobou, ktorá je negramotná - Neposkytnutie informácií o možných dôsledkoch vzdania sa tohto práva - Dopady na následné vyšetrovacie úkony - Rozhodnutie o primeranom zaisťovacom opatrení - Posúdenie dôkazov získaných pri porušení práva na prístup k obhajcovi)

(C/2024/3888)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski rajonen săd

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

CH

za účasti: Sofijska rajonna prokuratura

Výrok

rozsudku

1.

Článok 3 ods. 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade neprebratia tohto ustanovenia do vnútroštátneho právneho poriadku sa policajné orgány dotknutého členského štátu nemôžu odvolávať na toto ustanovenie voči podozrivej alebo obvinenej osobe na účely odchýlenia sa od uplatňovania práva na prístup k obhajcovi, ktoré je jasne, presne a bezpodmienečne stanovené touto smernicou.

2.

Článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2013/48

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vyhlásenie o vzdaní sa práva na prístup k obhajcovi podozrivou osobou, ktorá je negramotná, nemožno považovať za vyhlásenie, ktoré je v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku 9 ods. 1, pokiaľ táto podozrivá osoba nebola informovaná spôsobom, ktorý zohľadňuje jej osobitnú situáciu, o možných dôsledkoch tohto vzdania sa práva a pokiaľ toto vzdanie sa práva nebolo zaznamenané v súlade s vnútroštátnym procesným právom spôsobom, ktorý umožňuje overiť splnenie uvedených požiadaviek.

3.

Článok 9 ods. 3 smernice 2013/48

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade vzdania sa práva na prístup k obhajcovi zraniteľnou osobou v zmysle článku 13 tejto smernice, táto osoba musí byť informovaná o možnosti odvolať toto vzdanie sa práva pred vykonaním akéhokoľvek ďalšieho vyšetrovacieho úkonu, počas ktorého môže absencia obhajcu vzhľadom na intenzitu a význam tohto vyšetrovacieho úkonu viesť k výraznému poškodeniu záujmov a práv uvedenej osoby.

4.

Článok 12 ods. 2 smernice 2013/48 v spojení s článkom 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej súd, ktorý skúma účasť podozrivého na trestnom čine na účely určenia primeraného charakteru zaisťovacieho opatrenia, ktoré sa má uložiť voči tomuto podozrivému, je zbavený možnosti posúdiť pri prijímaní rozhodnutia o ponechaní tohto podozrivého vo väzbe, či dôkazy boli získané pri porušení ustanovení tejto smernice a prípadne odmietnuť tieto dôkazy.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 2016, 18.3.2024 .

( 2 ) Názov tejto veci je fiktívny a nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/3888/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-15/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik