← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·12.2.2026

C-48/24

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CA0048

C_202601989SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/1989

13.4.2026

Rozsudok

Súdneho dvora (prvá komora) z 12. februára 2026 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas – Litva) – VšĮ „Vilniaus tarptautinė mokykla“/Valstybinė kalbos inspekcija

(Vec C-48/24 ( 1 ) , Vilniaus tarptautinė mokykla)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 49 ZFEÚ - Sloboda usadiť sa - Pôsobnosť - Hospodárska činnosť - Uznávanie odborných kvalifikácií - Smernica 2005/36/ES - Článok 53 - Jazykové znalosti - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca požiadavku ovládania úradného jazyka pre učiteľov a administratívnych pracovníkov zamestnaných v súkromnom vzdelávacom zariadení, ktorí sú v pravidelnej komunikácii s verejnosťou a správnymi orgánmi - Článok 4 ods. 2 ZEÚ - Národná identita členského štátu - Ochrana a podpora úradného jazyka členského štátu - Súkromné vzdelávacie zariadenie poskytujúce medzinárodné vzdelávacie programy - Podmienka nevyhnutnosti - Zásada proporcionality - Požiadavka ovládania úradného jazyka bez možnosti výnimky alebo úľavy)

(C/2026/1989)

Jazyk konania: litovčina

Predkladajúci vnútroštátny súd

Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas

Účastníci vnútroštátneho konania

Žalobkyňa: VšĮ „Vilniaus tarptautinė mokykla“

Žalovaná: Valstybinė kalbos inspekcija

Výrok

rozsudku

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu súkromného vzdelávacieho zariadenia so sídlom v členskom štáte a na ktorého základnom imaní má štátny príslušník iného členského štátu podiel, ktorý mu dáva určitý vplyv na jeho rozhodnutia a umožňuje mu určovať jeho činnosti, ak toto zariadenie v členskom štáte, v ktorom má sídlo, poskytuje za odplatu medzinárodný program sekundárneho vzdelávania, ako aj programy International Baccalaureate pre prvý a druhý stupeň.

2.

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ktorá spadá do jeho pôsobnosti, nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej súkromné vzdelávacie zariadenie, ktoré v inom jazyku, než je úradný jazyk tohto členského štátu, poskytuje medzinárodný program sekundárneho vzdelávania a programy International Baccalaureate pre prvý a druhý stupeň, je povinné overiť, či jeho učitelia a administratívni pracovníci, ktorí sú v pravidelnej komunikácii s verejnosťou a správnymi orgánmi, spĺňajú požiadavku ovládania tohto úradného jazyka na stredne pokročilej úrovni, pod podmienkou, že táto právna úprava je odôvodnená cieľom ochrany a podpory uvedeného úradného jazyka a je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie tohto cieľa. Táto podmienka nie je splnená, ak sa uvedená právna úprava, bez možnosti výnimky alebo úľavy, vzťahuje na všetky osoby, ktorých sa týka, a ukladá im povinnosť, aby požadovanú úroveň ovládania úradného jazyka preukázali osvedčením vydaným orgánom príslušného členského štátu na základe jazykových skúšok organizovaných na jeho území.

3.

Článok 53 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, v spojení s článkom 49 ZFEÚ treba vykladať v tom zmysle, že v situácii, ktorá spadá do jeho pôsobnosti, nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa na učiteľov súkromného vzdelávacieho zariadenia, ktoré v inom ako úradnom jazyku tohto členského štátu poskytuje medzinárodný program sekundárneho vzdelávania a programy International Baccalaureate pre prvý a druhý stupeň, vzťahuje požiadavka ovládania tohto úradného jazyka na stredne pokročilej úrovni, pod podmienkou, že táto právna úprava je odôvodnená cieľom ochrany a podpory tohto úradného jazyka a že je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie tohto cieľa. Táto podmienka nie je splnená, ak sa uvedená právna úprava, bez možnosti výnimky alebo úľavy, vzťahuje na všetky osoby, ktorých sa týka, a ukladá im povinnosť, aby požadovanú úroveň ovládania úradného jazyka preukázali osvedčením vydaným orgánom príslušného členského štátu na základe jazykových skúšok organizovaných na jeho území.

( 1 ) Ú. v. EÚ C, C/2024/2593.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1989/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-48/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik