← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·27.3.2025

C-67/24

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CA0067

C_202502831SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/2831

2.6.2025

Rozsudok

Súdneho dvora (ôsma komora) z 27. marca 2025 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd – Bulharsko) – R. K./K. Ch., D. K., E. K.

(Vec C-67/24 ( 1 ) , Amozov ( 2 ) )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Justičná spolupráca v občianskych veciach - Právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti - Nariadenie (ES) č. 4/2009 - Výživné stanovené rozhodnutím súdu tretieho štátu - Oprávnení na výživné s bydliskom v tomto treťom štáte, ktorí majú buď jedinú štátnu príslušnosť uvedeného tretieho štátu, alebo túto štátnu príslušnosť a štátnu príslušnosť členského štátu - Povinný na plnenie výživného, ktorý je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a má obvyklý pobyt v uvedenom členskom štáte - Návrh na zmenu tohto rozhodnutia, ktorý podal tento povinný na plnenie výživného na súde toho istého členského štátu - Určenie príslušného súdu)

(C/2025/2831)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski rajonen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: R. K.

Odporcovia: K. Ch., D. K., E. K.

Výrok

rozsudku

1.

Článok 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v spojení s odôvodnením 15 tohto nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

návrh na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, vydaného súdom tretieho štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny, uzavretého v Haagu 23. novembra 2007, ktorého cieľom je sčasti znížiť sumu výživného a sčasti dotknutú povinnosť zrušiť a ktorý podal na súd členského štátu povinný na plnenie tejto povinnosti, ktorý je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a má svoj obvyklý pobyt na území uvedeného členského štátu, proti oprávneným z uvedenej povinnosti s obvyklým pobytom na území daného tretieho štátu, z ktorých jeden je štátnym príslušníkom len uvedeného tretieho štátu a ostatní sú štátnymi príslušníkmi tohto tretieho štátu, ako aj toho istého členského štátu, patrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia.

2.

Článok 6 nariadenia č. 4/2009

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pravidlo subsidiárnej právomoci súdov členského štátu, ktorého štátnu príslušnosť majú účastníci konania spoločnú, sa uplatňuje, ak okrem štátnej príslušnosti členského štátu súdu, na ktorom prebieha konanie, majú odporcovia štátnu príslušnosť tretieho štátu.

3.

Článok 7 nariadenia č. 4/2009

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „výnimočné prípady“ v zmysle tohto článku, ktorý umožňuje súdu členského štátu prejednávať spor na základe pravidla právomoci forum necessitatis stanoveného v uvedenom článku, zahŕňa situáciu, keď návrh na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, vydaného súdom tretieho štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny, uzavretého v Haagu 23. novembra 2007, ktorého cieľom je zrušenie dotknutej povinnosti, podá na súde členského štátu povinný na plnenie uvedenej povinnosti, ktorý je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a má obvyklý pobyt na území tohto členského štátu, proti oprávnenému z uvedenej povinnosti, ktorý je štátnym príslušníkom daného tretieho štátu a má obvyklý pobyt na území tohto tretieho štátu, pod podmienkou, že takýto návrh nemožno účinne podať alebo uskutočniť, alebo je nemožný na súdoch dotknutého tretieho štátu.

( 1 ) Ú. v. EÚ C, C/2024/2732.

( 2 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2831/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-67/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik