← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·1.8.2025

C-69/24

Zrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CA0069

C_202505183SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/5183

6.10.2025

Rozsudok

Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. augusta 2025 – Komisia/Írsko (Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom)

(Vec C-69/24) ( 1 )

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Článok 258 ZFEÚ - Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami - Smernica (EÚ) 2019/1158 - Článok 20 ods. 1 - Neprebratie a neoznámenie opatrení na prebratie - Článok 260 ods. 3 ZFEÚ - Návrh na uloženie povinnosti zaplatiť paušálnu pokutu - Kritériá na stanovenie výšky sankcie)

(C/2025/5183)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Norris a E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko (v zastúpení: M. Browne, Chief State solicitor, S. Finnegan a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Toland, SC, a S. Brittain, BL)

Výrok

rozsudku

1.

Írsko si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Európskej komisie neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, a tým, že teda neoznámilo tieto ustanovenia Komisii, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 20 ods. 1 smernice 2019/1158.

2.

Írsko je povinné zaplatiť Európskej komisii paušálnu pokutu vo výške 1 540 000 eur.

3.

Írsko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

( 1 ) Ú. v. EÚ C, C/2024/2143.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5183/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-69/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik