C-228/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CA0228
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503024SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3024
10.6.2025
Rozsudok
Súdneho dvora (šiesta komora) z 3. apríla 2025 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės – Litva) – „Nordcurrent group“ UAB/Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos
(Vec C-228/24 ( 1 ) , Nordcurrent group)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Smernica 2011/96/EÚ - Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch - Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb v súvislosti s dividendami vyplácanými dcérskou spoločnosťou nerezidentom materskej spoločnosti rezidentovi - Článok 1 ods. 2 a 3 - Ustanovenie proti zneužívaniu - Kvalifikácia dcérskej spoločnosti ako opatrenia, ktoré nie je skutočné - Kroky opatrenia - Daňová výhoda)
(C/2025/3024)
Jazyk konania: litovčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: „Nordcurrent group“ UAB
Žalovaná: Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos
Výrok
rozsudku
1.
Ustanovenie proti zneužívaniu obsiahnuté v článku 1 ods. 2 a 3 smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa materskej spoločnosti v členskom štáte, ktorého je rezidentom, neprizná oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb v súvislosti s dividendami prijatými od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte z dôvodu, že táto dcérska spoločnosť predstavuje opatrenie, ktoré nie je skutočné, hoci uvedená dcérska spoločnosť nie je účelovou spoločnosťou a zisky vyplatené vo forme dividend boli dosiahnuté v rámci činnosti vykonávanej v mene tej istej dcérskej spoločnosti.
2.
Ustanovenie proti zneužívaniu obsiahnuté v článku 1 ods. 2 a 3 smernice 2011/96, zmenenej smernicou 2015/121,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa na účely kvalifikácie dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte ako opatrenia, ktoré nie je skutočné, zohľadňuje len situácia existujúca v čase vyplatenia dividend, hoci založenie tejto dcérskej spoločnosti spočívalo na riadnych obchodných dôvodoch a realita jej činnosti pred týmito dátumami nebola spochybnená.
3.
Ustanovenie proti zneužívaniu obsiahnuté v článku 1 ods. 2 a 3 smernice 2011/96, zmenenej smernicou 2015/121,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak materská spoločnosť prijala dividendy od dcérskej spoločnosti kvalifikovanej ako opatrenie, ktoré nie je skutočné, táto samotná kvalifikácia nepostačuje na konštatovanie, že materská spoločnosť tým, že bola oslobodená od dane z príjmov právnických osôb v súvislosti s týmito dividendami, získala daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s predmetom a účelom smernice 2011/96, v znení zmien.
( 1 ) Ú. v. EÚ C, C/2024/4077.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3024/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)